Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219287
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125219287.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej vo C. B. D. B. E. F. G. XX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Adelou
Hribovou so sídlom kancelárie v Košiciach na Nerudovej ulici č. 6 proti žalovanému H. I. J., nar.
XX.XX.XXXX,bývajúcemuvD.I.K.B.L.M.G.XX/XXXonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 68C/45/2025-35 zo dňa 2.12.2025
takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzuje uznesenie,okremvýrokuI.včastirozsahuvzdialenostiuloženéhozákazužalovanému
približovať sa k žalobkyni a výroku II. v časti určenej vzdialenosti.

II. M e n í výrok I. uznesenia v časti rozsahu vzdialenosti uloženého zákazu žalovanému približovať

sa k žalobkyni tak, že z a k a z u j e žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 30 metrov.

III. M e n í výrok II. uznesenia v časti určenej vzdialenosti tak, že žalovaný ako žalobca môže podať proti
žalobkyni ako žalovanej žalobu o zrušení uloženej povinnosti zákazu úmyselne sa priblížiť k žalobkyni

na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov.

IV. V prevyšujúcej časti z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

V. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice napadnutým uznesením č.k. 68C/45/2025-35 zo dňa 2.12.2025 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I. zakázal žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na
vzdialenosťmenšiuako100metrov,svýnimkouspoločnejúčastižalobkyneažalovanéhonaprocesných
úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných
v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania
jednotlivých procesných úkonov, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania žalovaného pre
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona začatého uznesením povereného
príslušníka OR PZ Vranov nad Topľou, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Vranov
nad Topľou, ČVS:ORP-185/VT-VT-2025 zo dňa 27.06.2025. Výrokom II. poučil žalovaného, že ako
žalobca môže podať proti žalobkyni ako žalovanej, na Mestský súd Košice žalobu o zrušení uloženej
povinnosti zákazu úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou
spoločnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu,

alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov. VýrokomIII. zakázal žalovanému akokoľvek priamo, či nepriamo kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky,
elektronicky, prostredníctvom sociálnych sietí alebo tretích osôb. Výrokom IV. priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

2. Vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. g) a h), § 326 ods. 1, 2, § 327, §
328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil tým, že podaným návrhom sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP. Najmä zo zápisnice o podaní trestného

oznámenia a zápisníc o výsluchoch žalobkyne a svedkov v trestnom konaní vedenom voči žalovanému
pre prečin nebezpečného prenasledovania mal za osvedčené, že telesná a duševná integrita žalobkyne
bolakonanímžalovanéhoohrozená,resp.narušená,nakoľkožalovanýjunadmieruprimeranúpomerom
kontaktuje, či už telefonicky, alebo formou SMS a emailov, často sa pohybuje v blízkosti jej obydlia, či
základnej školy, ktorú navštevuje jej vnuk, nevhodným a obťažujúcim spôsobom kontaktuje jej blízke
osoby a známych a opakovane bol pristihnutý pri manipulácii s jej osobným automobilom, čo u nej

vyvoláva obavy o jej život a zdravie. V rámci znaleckého dokazovania v trestnom konaní bola žalobkyňa
znalkyňou z odboru psychológia označená za aktívnu, emočne stabilnú a kompetentnú osobnosť, ktorá
je schopná spracovávať strach a stres spojený s vyšetrovanou vecou, avšak len za predpokladu, že tieto
nebudú pretrvávať do budúcnosti. Žalobkyňa prežíva neustály strach a úzkosť, a to nielen vo vzťahu k
svojej osobe, ale aj jej blízkym, v dôsledku konania žalovaného si bola nútená zmeniť telefónne číslo,

zrušiť sociálne siete, parkovať na stráženom mieste a pohybovať sa na verejnosti veľmi obozretne, čím
došlo podstatným spôsobom k zhoršeniu kvality jej života a nesporne aj k zhoršeniu jej psychického
stavu. Konštatoval, že v prípadoch, kedy konaním žalovaného dochádza k ohrozovaniu telesnej a
duševnej integrity žalobkyne, ustupuje právo žalovaného na voľný pohyb (čl. 23 Ústavy SR) právu
žalobcunaživot,zachovanieľudskejdôstojnosti,osobnejctiaosobnejslobody(čl.15,17,19ÚstavySR)

a žalovaného možno v zákonom stanovených prípadoch obmedziť v slobode pohybu. Z predložených
listinnýchdôkazovpovažovalzrejmé,žetelesnáaduševnáintegritažalobkynebolakonanímžalovaného
narušená. V záujme ochrany žalobkyne mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné chrániť túto osobu
tým, že jej návrhu vyhovie a žalovanému uloží zákaz úmyselne sa približovať k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 100 m. Bol toho názoru, že táto vzdialenosť zabezpečí žalobkyni dostatočnú ochranu. Dodal,

že v každodennom živote môžu nastať situácie, ktoré sú nečakané a náhodné, či vopred neplánované,
preto považoval za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť len na úmyselné priblíženie sa
žalovaného, pretože nemožno vylúčiť náhodné stretnutia na verejnosti, ktoré sú v podstate nechcené,
napríklad na ulici, u lekára, v obchode a pod. Taktiež uviedol, že v budúcnosti môžu nastať situácie,
kedy orgány činné v trestnom konaní alebo súd nariadia úkony, kde bude potrebná súčasne osobná

prítomnosť žalobkyne aj žalovaného, preto z praktického hľadiska vylúčil uplatňovanie tohto zákazu
v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa, príp.
žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a nebude možné zabezpečiť, aby
vzdialenosť medzi týmito fyzickými osobami bola väčšia ako 100 metrov. Súd prvej inštancie platnosť
neodkladného opatrenia časovo obmedzil do právoplatného skončenia trestného stíhania žalovaného

pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona začatého uznesením povereného
príslušníka PZ OR PZ Vranov nad Topľou, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Vranov
nad Topľou, ČVS:ORP-185/VT-VT-2025 zo dňa 27.06.2025. V tejto súvislosti mal pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy,

a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože
iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil ako dôvodný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti požadovaného zákazu žalovaného akokoľvek priamo, či nepriamo kontaktovať žalobkyňu
písomne, telefonicky, elektronicky, prostredníctvom sociálnych sietí alebo tretích osôb. Vo vzťahu k

požiadavke žalobkyne, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému priblížiť sa na vzdialenosť
menšiu ako 100 m k jej bydlisku bol toho názoru, že zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni v
podstate zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni bližšie, ako na určenú vzdialenosť, kdekoľvek sa
bude zdržiavať, teda aj v mieste jej bydliska. Poukázal na to, že pokiaľ by nariadil neodkladné opatrenie
tak, ako to žiadala žalobkyňa, teda, žalovanému by zakázal vstup a približovanie sa na vzdialenosť

menšiu ako 100 m k miestu jej bydliska bez uvedenia konkrétneho časového rozpätia, na ktoré sa toto
obmedzenie vzťahuje, takýto výrok rozhodnutia súdu by bol nevykonateľný. Zároveň žalovaného poučil
o možnosti podať žalobu na zrušenie zákazu priblíženia nariadeného mu týmto uznesením. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSPvychádzajúc zo záveru, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poprel
tvrdenia žalobkyne, že by sa jej mal vyhrážať, či už slovne alebo písomne. Vždy zreteľne hovoril, že
by rád videl svoje peniaze a veci, ku ktorým má osobný vzťah. Zdôraznil, že nemá k dispozícii jej
telefónne číslo, a tak je vylúčené, aby jej volal a tobôž sa jej telefonicky vyhrádzal alebo ju obťažoval

neopodstatnenými telefonátmi. Nekontaktuje ju ani prostredníctvom tretích osôb. Ak tomu tak bolo
v minulosti, tak to bolo pred viac ako rokom, avšak nikdy to nebolo neopodstatnené. Chcel, aby mu vrátila
jeho veci a peniaze. Ohradil sa aj voči tvrdeniu, že kontaktuje jej vnuka v škole. Bolo to iba raz, kedy
zaparkoval na parkovisku pri škole kvôli technickej poruche auta a pozeral sa na deti na školskom dvore.
Kontakt s ním urobila učiteľka, ktorá sa ho spýtala, čo tam robí a či tam má dieťa, odpovedal, že nie,
ale že tam majú dieťa známi. Po 15 minútach, keď motor vychladol nasadol do auta a odišiel. Namieta

aj zákaz navštevovať cintorín vo Vranove nad Topľou. V minulosti vždy navštevoval hrob N. B. v deň
jeho narodenín, kde s pietou priniesol kahance a zapálil sviece. Rovnako navštívil aj iné hroby svojich
známych. Dodal, že v januári 2021 žalobkyňa tieto kahance dala do vreca a hodila mu ich v plastovom
vreci do dvora. Má za to, že neexistuje zákaz zapáliť sviečku na hrobe človeku, o to viac, keď v minulosti
pomáhal udržiavať tento hrob a chodil k hrobu 18 rokov pravidelne a vždy v deň jeho narodenín a v deň

jeho smrti mu zapálil sviečku, ako formu uctenia si jeho pamiatky. V novembri 2025 vo večerných
hodinách v období „dušičiek“ navštívil cintorín, pričom predpokladal, že už nikoho nestretne, avšak pri
hrobe N. B. bola žalobkyňa. Zostal v úctivej vzdialenosti v tichej modlitbe. So žalobkyňou nekomunikoval
a ani sa k nej nepriblížil. Po 5 minútach odišiel k ďalším hrobom. Nesledoval ju, ani ju neobťažoval.
Namieta zákaz priblíženia sa, lebo nikdy sa nepreukázalo, žeby žalobkyňu fyzicky napadol alebo jej

psychicky ublížil, či sa jej nejako vyhrážal. Jej tvrdenia, že má obavu o zdravie či život, je výmysel,
osočovanie a fantazmagória. Nikdy počas 18 rokov sa nič také nestalo a nie je v stave, aby nevedel
kontrolovať svoj hnev a emócie. Uviedol, že v danej lokalite, kde má žalobkyňa trvalý pobyt, má priateľov,
a týmto zákazom žalobkyňa sleduje jediný cieľ, aby sa s priateľmi nemohol navštevovať. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ho považuje za nedôvodné, postavené
prevažne na jeho subjektívnom popieraní už osvedčených skutkových okolností a na polemike so
závermi súdu prvej inštancie, pričom neobsahuje také nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by boli

spôsobilé spochybniť splnenie zákonných podmienok nariadeného neodkladného opatrenia. Odvolanie
je v podstatných častiach v rozpore s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, so
svedeckými výpoveďami zaznamenanými v trestnom konaní a aj s vlastnými prejavmi žalovaného, ktoré
sám v odvolaní uvádza. Zdôraznila, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné
preukázanie všetkých tvrdení nad všetku pochybnosť, ale ich hodnoverné osvedčenie a posúdenie

potreby bezodkladnej úpravy pomerov, resp. potreby poskytnutia okamžitej ochrany telesnej a duševnej
integrity. Má za to, že odvolacie tvrdenia žalovaného o tom, že sa jej nevyhrážal, neobťažoval ju
a že nemá k dispozícii jej telefónne číslo nijako nevyvracajú skutkové zistenia osvedčené listinnými
dôkazmi v konaní o neodkladnom opatrení. Súd prvej inštancie vychádzal najmä zo zápisníc a úradných
dokumentov z trestného konania, v ktorých je opísaná dlhodobá a stupňujúca sa forma kontaktovania

žalobkyne, vyhľadávania jej osoby v okolí bydliska, pohybu v okolí školy, ktorú navštevuje maloletý vnuk,
a tiež manipulácie s jej motorovým vozidlom. Súd z týchto podkladov uzavrel, že žalovaný nadmieru
primeranúpomeromkontaktuježalobkyňu(telefonicky,smsaemailmi),pohybujesavblízkostijejobydlia
a školy, nevhodným spôsobom kontaktuje jej blízke osoby a bol opakovane spájaný s manipuláciami
na jej vozidle, čo u nej vyvoláva dôvodnú obavu o život a zdravie. Zdôraznila, že z hľadiska vecnej

správnosti rozhodnutia je podstatné, že súd prvej inštancie vyhodnotil ako osvedčené aj odborné závery
zo znaleckého posudku z odboru psychológie, podľa ktorých vníma predmetné okolnosti ako významne
stresujúce, prežíva úzkosť a strach o seba i blízkych a v dôsledku konania žalovaného musela prijať
viaceré ochranné opatrenia (zmena telefónneho čísla, zrušenie sociálnych sietí, obozretný pohyb na
verejnosti), pričom došlo k zhoršeniu kvality jej života a psychického stavu. K incidentu pred školou

uviedla, že v trestnom konaní je zaznamenané, že žalovaný bol dňa 5.6.2025 videný pri bráne školy,
pozoroval deti a na otázky uviedol, že v škole žiadne dieťa nemá a že rád pozoruje deti, pričom situácia
bola natoľko neštandardná, že bol privolaný riaditeľ a bol zaznamenaný aj údaj o vozidle. Prítomnosť pri
škole potvrdil žalovaný aj v odvolaní. Poukázala aj na to, že nariadené neodkladné opatrenie nezakazuježalovanému navštevovať cintorín. Zakazuje mu len sa na danú vzdialenosť priblížiť k nej. Dodala,
že žalovaný jej manžela nikdy nepoznal, nikdy sa s ním nestretol a nemal k nemu žiaden rodinný,
priateľský ani iný osobný vzťah. Za týchto okolností považuje tvrdenie žalovaného o pietnych alebo

spomienkových dôvodoch jeho prítomnosti pri hrobe jej manžela za nevierohodné a účelové, že ju
na cintoríne v čase Dušičiek sledoval potvrdil sám žalovaný. Dodala, že k stretnutiu so žalovaným na
cintoríne nedošlo počas Dušičiek, ale dňa 28.10.2025, teda ešte pred samotným obdobím Dušičiek.
Preto jeho tvrdenie, že jeho prítomnosť na cintoríne bola spetá s pietnym obdobím Dušičiek je nepresné
azavádzajúce.Taktiežpoprelajehotvrdenie,žepravidelnechodínavýročiakhrobujejmanžela.Khrobu

nikdy na žiadne výročia nechodil. K námietke žalovaného, že jemu ide len o tom, aby mu vrátila veci
a peniaze, takáto obrana je účelová a z právneho hľadiska pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení
irelevantná. Sporné majetkové otázky medzi nimi patria do riadneho civilného alebo trestného procesu,
a nie do roviny opakovaného vyhľadávania, kontaktovania cez tretie osoby, pohyby v citlivých miestach
jej života a správania, ktoré súhrnne napĺňa znaky prenasledovania. Zdôraznila, že si žalovaný u nej
žiadne úspory nikdy neodkladal a ona od neho nikdy neprevzala žiadnu hotovosť. Písomná výzva

žalovaného zo dňa 24.11.2025, že si voči nej uplatňuje o.i. aj položku finančná hotovosť 6.200 €,
a zároveň žiada vydanie vecí, ktoré nie sú preukázané ako jeho vlastníctvo. Pokiaľ ide o vysávač,
predložila doklad, že kupujúcou je ona, teda nejde o vec žalovaného, a jeho tvrdenie o povinnosti
vydať takúto vec, je nedôvodné. Uvedené len potvrdzuje, že žalovaný používa majetkový neratív ako
sekundárny argument, ktorým sa snaží spätne zlegalizovať svoje konanie, avšak toto konanie už bolo

osvedčené ako ohrozujúce jej telesnú a duševnú integritu. K jeho tvrdeniu, že ju nikdy fyzicky nenapadol
a že neexistujú lekárske svedectvá, uviedla, že fyzický útok žalovaného v byte dňa 05.03.2024 opísala
a má k nemu aj zvukovú nahrávku, ktorú poskytla polícii pri výpovedi. Dodala, že zo skutkového stavu
vyplýva, že žalovaný sa opakovane pokúšal získať kontakt na ňu prostredníctvom tretích osôb, a to
vrátane kontaktovania rôznych inštitúcií a subjektov, pričom sa v niektorých prípadoch vydával za osobu

v inom postavení, než v akom sa skutočnosti nachádzal. Zároveň opakovane oslovoval jej známych
a príbuzných s cieľom získať informácie o nej, o jej pobyte a súkromí. Uviedla, že na sídlisku kde býva,
žalovaný udržiaval kontakt len s jednou rodinou, konkrétne s rodinou C., ktorú navštevuje, nie z dôvodu
osobných či rodinných väzieb, ale výlučne za účelom získavania informácií o nej prostredníctvom
pani C.. Považuje to za nepriamu formu kontaktovania a sledovania prostredníctvom tretích osôb.

Uviedla, že zo svedeckých výpovedí vykonaných v rámci trestného konania vyplýva jednotný obraz
správania žalovaného, ktoré bolo opakovane vnímané ako neštandardné, dotieravé a zamerané na jej
osobu. Viacerí svedkovia potvrdili, že žalovaný sa dlhodobo zdržiaval v okolí jej bydliska, opakovane
sa pohyboval pri zaparkovaných vozidlách, sledoval pohyb osôb v bytovom dome a jeho prítomnosť
bola zaznamenaná aj v časoch, ktoré nemožno považovať za bežné. Svedkovia uviedli, že žalovaný

sa aktívne zaujímal o ňu, zisťoval informácie o jej živote, pohybe a kontaktoch a jeho správanie
nebolo vnímané ako náhodné, ale ako cielené. Nariadené neodkladné opatrenie považuje za zákonné,
primerané a nevyhnutné. Jeho obsah bol súdom prvej inštancie vyvážený tak, aby ju chránil, no zároveň
neukladal žalovanému viac obmedzení, než je nevyhnutné, pričom súd výslovne vymedzil zákaz na
úmyselné priblíženie a určil aj výnimky pre procesné úkony. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou

(§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je čo do
základu nároku vecne správne s výnimkou rozsahu určenej vzdialenosti uloženého zákazu žalovanému
približovať sa k žalobkyni a nadväzujúcej poučovacej povinnosti o možnosti podať žalobu.

13. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni ako aj zákaz kontaktovať žalobkyňu sa súd prvej
inštancie správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia,

zo skutkových tvrdení žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov vyvodil správny úsudok o
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a dospel k správnemu záveru, že
boli osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podala žalobkyňa
ako navrhovateľka neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej s tvrdením, že existuje
naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán v ňou navrhovanom znení.

14. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia
(okrem časti o rozsahu určenej vzdialenosti uloženého zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni
a nadväzujúcej poučovacej povinnosti o možnosti podať žalobu), preto sa odvolací súd v súlade
s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na

obsah odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní (okrem
odvolaním napadnutého uznesenia vo vzťahu k rozsahu zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni)
neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a odôvodnili by iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle návrhu žalovaného v odvolaní.

15. Súd prvej inštancie správne v súlade s § 329 ods. 1 veta prvá CSP rozhodol o návrhu žalobkyne
bez výsluchu a vyjadrenia strán, a to podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, v zmysle ktorého neodkladným
opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

a súčasne aj podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, aby ani písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami sociálnych sietí alebo tretích osôb priamo alebo nepriamo
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.

16. Náležite pritom vychádzal z premisy, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2
písm. g) a h) CSP sleduje ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoréjezámerné.Ideotelesnúajduševnúujmu.Násilieznamenánajčastejšieoznačeniejednorazového
fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika
násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú

integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Zákaz alebo obmedzenie
komunikácie (písm. g) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h), ako
menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť musínavrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia
neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) nie je vylúčená.

17. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná,
čo sa aj v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP preukazuje predovšetkým listinnými
dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Odvolací súd na tomto

mieste pripomína, že vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia, pri jeho nariaďovaní alebo
nenariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku
čoho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť jednoznačne preukázané dôkazmi, na základe čoho zákon nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre úspešnosť

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však aj v takýchto prípadoch (ako je posudzovaný
prípad) potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pritom postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v jeho názore,
že rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobkyňou o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia
navrhovateľka neodkladného opatrenia predloženými listinami náležitým spôsobom osvedčila, čo z
kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §

185 a nasl. CSP, a preto odvolacie námietky žalovaného nie sú opodstatnené, a to, pokiaľ žalovaný
v tomto smere spochybňoval tvrdenia žalobkyne a listinné dôkazy predložené súčasne s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia s argumentom, že žalobkyňa v návrhu neidentifikovala, ani
hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že tvrdenia
žalobkyne sú nepravdivé, lebo žiadna hrozba násilia zo strany žalovaného nie je, nič také preukázané

nebolo, že žalovaný sa nedopustil voči žalobkyni žiadneho násilného konania, lebo v danej veci ide len
o jeho nárok na vrátenie jeho peňazí a vecí ku ktorým má citový vzťah, a teda žalovaný v odvolaní
predložil vlastnú argumentáciu danej skutočnosti a vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným,
ktoré sú bezpochyby vážne narušené. Uvedené jednoznačne svedčí o potrebe neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu. Je tak nutné konštatovať, že nariadené neodkladné opatrenie je nevyhnutné pre

zamedzenie vzniku ďalších konfliktov, pre zachovanie pokoja medzi oboma stranami a má potenciál
zabezpečiť eliminovanie budúcich konfliktov.

19. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že sa nedopustil opísaného správania voči žalobkyni, či už
prenasledovania, telefonovania, písania ani skutkov násilia, nikdy žalobkyňu fyzicky neohrozoval ani jej

fyzicky neublížil, odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g)
a h) CSP nie je podmienené preukázaním násilného skutku. Je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených (všetkých) rozhodujúcich
skutočností, čo znamená, že pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h)
CSP stačí, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia

aspoň pravdepodobnými. Ako už bolo vyššie uvedené, pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. g) a h) CSP postačuje, ak je osvedčená nežiadúca (obťažujúca) komunikácia, dôvodné
podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v
čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia aj odsúdený
či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Ide o opatrenie dočasné, v záujme poskytnutia

okamžitej ochrany osobnej slobody, či života a zdravia žalobkyne, ktoré sú žalovaným ohrozované.

20. V celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posudzujúc, či: a) je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom znení (princíp opodstatnenosti),

c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), d) či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality) a e) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324ods. 3 CSP), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku I.
uznesenia je opodstatnené v časti rozsahu uloženej povinnosti, pokiaľ súd prvej inštancie zakázal
žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosti menšiu ako 100 metrov, a to s prihliadnutím

na reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v
právnej sfére oboch dotknutých subjektov, t.j. tak žalobkyne, ako i žalovaného. Rešpektujúc podmienku,
aby neodkladné opatrenie neobmedzovalo povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý
rozsah, odvolací súd uzavrel, že na dosiahnutie požadovaného účelu neodkladného opatrenia postačí
obmedzenie žalovaného nepribližovať sa úmyselne k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s

výnimkou spoločnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch špecifikovaných vo výroku
I. uznesenia súdu prvej inštancie. Určenie väčšej vzdialenosti nemá reálne základy pre hrozbu fyzického
ani psychického násilia. Naopak, určená väčšia vzdialenosť by žalovaného obmedzovala pri účasti na
verejných spoločenských akciách, zhromaždeniach, súkromných návštevách či pietnych udalostiach
(pohreboch). Určenie menšej vzdialenosti uloženého zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni
zároveňznamenáajzmenupoučovacejpovinnostisúduvyjadrenejvovýrokuII.napadnutéhouznesenia

súdu prvej inštancie.

21. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie mal správne na zreteli, že neodkladné opatrenie je
opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia
len v nevyhnutnej miere, preto správne časovo obmedzil platnosť nariadeného neodkladného opatrenia,

lebo iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom
opatrení.

22. Vzhľadom na tieto dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, okrem výroku I. v časti rozsahu vzdialenosti uloženého zákazu
žalovanému približovať sa k žalobkyni a výroku II. v časti určenej vzdialenosti, vrátane výroku o trovách
prvoinštančného konania (žalovaným v odvolaní nespochybňovaného) a v súlade s § 388 CSP zmenil
výrok I. uznesenia v časti rozsahu uloženého zákazu priblíženia tak, že uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, zmenil aj výrok II. uznesenia v časti

určenej vzdialenosti tak, že žalovaný ako žalobca môže podať proti žalobkyni ako žalovanej žalobu o
zrušenie uloženej povinnosti zákazu úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30
metrov a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. V tomto prípade bol podaný samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací
súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Odvolanie podal žalovaný. Čo do základu nároku bol procesne neúspešný. Žalobkyňa bola
z procesného hľadiska čo do základu nároku (zákaz priblíženia sa, zákaz komunikovať) v odvolacom
konaní úspešná. Jej neúspech spočíval len na posúdení súdu, akú vzdialenosť priblíženia sa považuje
za dôvodnú. Preto odvolací súd, vzhľadom k tomu, že výsledok konania spočíval na jeho posúdení
vzdialenosti zákazu priblíženia, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti

žalovanému v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na 111podanie
dovolania (§ 430 CSP).