Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206475
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124206475.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa
matky A. D. E., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej

právnym zástupcom JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom, so sídlom F. Kráľa č. 1504, Čadca a
otca F. A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko G. H. XXX/X, D. G. A., občana Slovenskej republiky,
zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova
č. 6, Žilina, IČO: 36 421 910, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie č. 3,
Bratislava, IČO: 50 159 399, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu a iné, o odvolaní matky proti výroku XIII. rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/100/2024-405

zo dňa 10. novembra 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 9P/100/2024-430 zo dňa 1. decembra
2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku XIII., v
súvisiacich výrokoch XI., XII. a v závislom výroku X. o trovách prvoinštančného konania p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 9P/100/2024-430 zo dňa 1. decembra
2025 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi maloletého
dieťaťa (výroky I. až IV. rozsudku), podľa ktorej
- výrokom I. maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky A. D. E., nar. XX.

X. XXXX.
- Podľa výroku II. obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
- Podľa výroku III. otec F. A. B., nar. XX.X.XXXX, sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. B.
sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 1.
10. 2024.
- Podľa výroku IV. nedoplatok na výživnom pre maloletého A. B., za obdobie od 1. 10. 2024 do 31.

10. 2025 vo výške 3 575 Eur, sa otec F. A. B. zaviazal splácať v mesačných splátkach po 50 Eur,
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

- Výrokom V. na základe dohody rodičov upravil styk otca F. A. B. s maloletým A. B. nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň, vždy v
sobotu od 10. 00 hod. do 16.00 hod..

Matka maloleté dieťa odovzdá otcovi v určený termín v mieste bydliska otca maloletého dieťaťa a otec
po skončení styku odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska.Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloleté dieťa otcovi odovzdať.
V prípade závažných a odôvodnených prekážok styku otca s maloletým dieťaťom, si túto skutočnosť
rodičia bezodkladne oznámia.

- Podľa výroku VI. matka A. D. E. je povinná pravidelne informovať otca F. A. B. o všetkých podstatných
veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa (najmä o zdravotnom stave, vzdelávaní, správaní, záujmových
aktivitách, pobytu dieťaťa v zahraničí, ktorý presahuje viac ako 14 dní), a to elektronicky alebo inou
vhodnou formou, minimálne 1 - krát mesačne.
- Výrokom VII. návrh otca F. A. B. zo dňa 10.6.2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa

11.6.2024, na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, určení výživného matky A. D.
E. v sume 50 Eur mesačne a neurčenia styku matky s maloletým dieťaťom, zamietol.
- Výrokom VIII. konanie o návrhu otca F. A. B. z 20.8.2025, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina
dňa 21.8. 2025, na nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu, zastavil.
- Výrokom IX. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017, v
spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 37P/133/2017, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn. 8CoP/20/2020, v časti
zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku; úpravy styku matky a otca s maloletým
dieťaťom; určeného výživného otca pre maloletého A. B., počas trvania striedavej osobnej starostlivosti.
- O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom X. tak, že žiadny z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.

- Výrokom XI. štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 713,65 Eur.
- Podľa výroku XII.otec F. A.B. je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 106,83 Eur, na účet Okresného
súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
- Výrokom XIII. uložil matke A. D. E. povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 606,82 Eur, na účet
Okresného súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 29.5.2024 doručený návrh matky a jeho
zdôvodnenie, ktorým sa domáhala zmeny úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že bude
zverené do jej osobnej starostlivosti. Otca navrhla zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur
mesačne a súčasne navrhla, že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca

s maloletým dieťaťom nenavrhla upraviť a jeho zdôvodnenie, na vyjadrenie otca k návrhu a vyjadrenie
matky a (vzájomný) návrh otca.

3. Okresný súd uviedol, že uznesením zo dňa 22. 9. 2025 sp. zn. 9P/100/2024 na návrh pribral do
konania ako účastníka konania Úrad komisára pre deti, so sídlom v Bratislave.

4. Okresný súd uviedol rozsah vykonaného dokazovania na nariadených pojednávaniach vyjadrením
matky, otca a ich právnych zástupcov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, zistením názoru maloletého,
znaleckým posudkom a výsluchom znalca, stanoviskom zástupkyne Úradu komisára pre deti, listinnými
dôkazmi, pripojeným spismi Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/133/2017, osobitne s rozsudkom

Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 5. 2019, sp. zn. 37P/133/2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. 37P/133/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 30. 11. 2020, sp. zn. 8CoP/20/2020, návrhom rodičov na schválenie rodičovskej dohody
a za aplikácie § Čl. 3 ods. 1, Čl. 9 ods. 3, Čl. 12 ods.1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 3, Čl. 4, Čl.
5, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 25 ods. 1, 2, 4, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods.1, § 37 ods. 1, 2 písm. d),

ods. 6, 7, 8, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, § 63 ods. 1 ,2, 3, § 65 ods.1, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine v spojení s § 2 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2, § 116, §
35, § 36, § 37, § 121 CMP, § 185 ods.1, § 187 ods. 1, § 191 ods. 1,2 CSP a rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

5. Pri rozhodovaní o návrhoch rodičov sa okresný súd oboznámil so spisom tamojšieho súdu sp. zn.
37P/133/2017, osobitne s rozsudkom sp. zn. 37P/133/2017 zo dňa 23.5.2019 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 37P/133/2017,v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.11.2020, sp. zn. 8CoP/20/2020, na základe ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o zverení
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch;

osobitnej úprave styku matky a otca s maloletým dieťaťom počas vianočných, letných, jarných a
veľkonočných prázdnin; zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa obidvomi rodičmi, o uložení
povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 25 Eur mesačne.6. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že rodičia sú bývalí manželia a z manželstva pochádza
maloletýA..Otecbývavdvojizbovombyte,ktorýjevjehovýlučnomvlastníctveamatkavrodinnomdome
svojho druha, ktorý je v jeho vlastníctve. Neustále medzi nimi pretrváva konflikt a narušená komunikácia.

Tieto skutočnosti sa od roku 2019, resp. novembra 2020 v zásade nezmenili. Otec aj matka v súčasnosti
vlastnia motorové vozidlá a nehnuteľnosti. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú, ich zdravotný stav,
aj maloletého dieťaťa je v zásade dobrý. Ich príjem sa oproti roku 2019 zvýšil, u otca dosahuje priemerne
mesačne od 1 854 Eur do 2 195 Eur netto a u matky sa zvýšil na sumu od 1 252 Eur do aktuálneho
priemerného príjmu od septembra 2024 v sume 1 557 Eur.

7. Podľa okresného súdu u rodičov nedošlo k zásadnejšej zmene v majetkových pomeroch od
predchádzajúcej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka si pred dvomi rokmi kúpila
motorové vozidlo továrenskej značky KIA, asi za 10 000 Eur, spláca spotrebný úver v celkovej výške 1
600 Eur a mesačná splátka je 161 Eur (zobrala si úver na zubný strojček pre maloleté dieťa). Má aj vo
výlučnom vlastníctve rodinný dom, v ktorom bývajú jej rodičia (nájomné jej neplatia). Došlo k nárastu ich

príjmov, otcov plat je vyšší oproti matke maloletého dieťaťa o 300- 600 Eur mesačne.

8. U maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, a to, že v súčasnosti je na druhom stupni základnej
školy (8. ročník), fyzicky a psychicky vyspelo, jeho odôvodnené potreby podstatne vzrástli (v roku 2019
ich matka vyčíslila na sumu 250 Eur mesačne, v roku 2025 na sumu cca 600 Eur mesačne), jednoznačne

sa zmenila jeho preferencia - chce byť zverené do osobnej starostlivosti matky a aktuálne sa s otcom
nechcestretávať.Naposledysačastejšiesotcomstretávalprirealizáciivýchovnéhoopatrenia.Striedavá
starostlivosť sa úplne prestala realizovať od októbra 2024. Otec platí stále výživné pre maloleté dieťa
25 Eur mesačne, k rukám matky. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky pre maloleté dieťa od
1.10.2024 v sume cca 600 Eur a mimoriadne výdavky - heligón 2 100 Eur, akordeón 700 Eur a výstroj

na zimu 500 Eur.

9. Okresný súd si osvojil zhodné skutkové tvrdenie rodičov na pojednávaní, že fakticky sa striedavá
osobná starostlivosť realizovala do konca septembra 2024, pretože nemal pochybnosti o ich pravdivosti
a neboli ani v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 37 CMP).

10. Okresný súd uviedol, že rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o zverení maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa obidvomi
rodičmi, o určení výšky výživného pre maloleté dieťa a výšky nedoplatku na výživnom pre maloleté dieťa
od 1.10.2024 do 31.10.2025.

11. Okresný súd poukázal na to, že najvhodnejšou formou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov, ktorí spolu nežijú, je ich dohoda.

12. K rozhodnutiu o zverení maloletého dieťaťa matke okresný súd poukázal na to, že striedavá osobná

starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa nerealizuje od októbra 2025. V súčasnosti sa nerealizuje ani
styk otca s dieťaťom. Maloleté dieťa sa konštantne a dlhodobo vyjadruje, že mu striedavá osobná
starostlivosť nevyhovuje a zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlilo, prečo chce byť zverené matke. Podľa
názoru okresného súdu maloleté dieťa prejavuje svoj názor a nebolo zistené (ani znalcom), že by bolo
ovplyvňované matkou alebo iným príbuzným (ako tvrdil otec). Okresný súd si urobil aj vlastný obraz o

spôsobe vyjadrovania názoru dieťaťa, keď zisťoval jeho názor na pojednávaní. Podľa názoru okresného
súdu, aj znalca, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne Komisára pre deti, ale aj matky, mu striedavá osobná
starostlivosť nie je na prospech. Striedavú osobnú starostlivosť v zásade vylučuje aj pretrvávajúci
rodičovský konflikt a nejednotný výchovný štýl rodičov, hoci obidvaja rodičia sú schopní zabezpečiť
riadnu výchovu dieťaťa. Maloleté dieťa je už vo veku, kedy môže posúdiť osobnú starostlivosť jedného

z rodičov a aj striedavú starostlivosť, keďže si obidve formy starostlivosti vyskúšalo. Vzhľadom na jeho
rozumovú a vôľovú vyspelosť (tak, ako ju charakterizoval znalec, ale aj psychologička zo zariadenia,
kde prebiehalo výchovné opatrenie), je potrebné na tento názor a želanie prihliadnuť pri rozhodovaní.
Je už vo veku, kedy vie posúdiť, či takáto úprava zverenia je pre neho dobrá alebo nie. Čím je dieťa
vyspelejšie (staršie), tým je jeho názor pre súd, pri rozhodovaní, relevantnejší. Rozhodovanie dieťaťa

v súčasnosti nie je možné pripísať manipulácii zo strany matky. V zhode so znalcom bol okresný súd
názoru, že dieťa nemení svoje názory, keď nie je pod tlakom rodičov („chce mať pokoj“). Rozhodne
nemožno konštatovať, že dieťa klame, v súvislosti s jeho názorom na zverenie a styk. Poukázal na
to, že striedavá starostlivosť prináša kvalitatívne vyššie nároky na komunikáciu rodičov (v súčasnostikomunikujú minimálne), ale aj zvýšené nároky na dieťa a jeho psychiku a na spracovanie neustálej
výmeny prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, rôznu formu výchovy. Podstatným bolo, že dieťa citovú
väzbu má vybudovanú k obidvom rodičom. S matkou je vzťahová väzba pevná a silná, s otcom aktuálne

nestála a konfliktná. Podľa znalca sa s vybudovaným citom k obidvom rodičom zle pracuje. Nie je vhodné
ho nútiť do určitej formy starostlivosti oň. Aj podľa znalca, takýto nútiaci prístup by nezabezpečil dobrý
vzťah k rodičom.
Okresný súd zhrnul, že nakoniec sa rodičia dohodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky, v súlade so želaním dieťaťa a vykonaním listinných dôkazov. Preto rodičovskú

dohodu v tejto časti schválil, lebo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

13. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zvýšení výživného okresný súd uviedol, že nanovo určoval výživné pre
maloleté dieťa (výrok o výživnom je súčasťou rodičovskej dohody). Rodičia sa dohodli na výživnom v
sume 300 Eur mesačne od 1.10.2024 (kedy už dieťa bolo kontinuálne v osobnej starostlivosti matky),
ktoré bude otec prispievať na výživu maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám

matky maloletého dieťaťa.
Napriek rodičovskej dohode, okresný súd preskúmal, či dohodnuté výživné pre maloleté dieťa, je v
súlade s kritériami pri určovaní výživného, ktoré ustanovuje Zákon o rodine. Vychádzal zo skutočnosti
uvedenej matkou, že odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa boli v roku 2024 a aj v súčasnosti v
zásade rovnaké, preto nebol dôvod diferencovať výšku výživného. Okresný súd

príjmy a výdavky, osobitne odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa určil na základe výpovedí matky
a otca, listinných dôkazov, po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto
zdravotného stavu a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch
a z praktických a životných skúseností. Nie je možné exaktne tieto výdavky zistiť a uplatniť. Do
značnej miery sa v týchto konaniach uplatní úvaha súdu. Pri posudzovaní, či je rodičovská dohoda

(v časti dohodnutej výšky výživného) v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, vychádzal z
nasledovných skutočností:
- príjem otca ustálil v rozhodnej dobe v sume od 1 854 Eur do 2 122 Eur mesačne netto,
- výdavky otca ustálil na sumu 1 000 Eur mesačne,
- príjem matky ustálil v rozhodnej dobe v sume od 1 269 Eur do 1 577 Eur mesačne netto,

- výdavky matky súd ustálil na sumu 600 - 650 Eur mesačne.
Priemerné odôvodnené výdavky pre maloleté dieťa okresný súd ustálil, a to cestovné do školy 20 Eur,
oblečenie, obuv 50 Eur, hygienické a iné základné potreby 20 Eur, mobilný telefón 30 Eur, cvičenie 30
Eur, voľnočasové aktivity 20 Eur, výdavky v škole 20 Eur, strava 180 Eur, dentálna hygiena 20 Eur, hra na
hudobné nástroje 100 Eur, vreckové 20 Eur, výdavky so zubným strojčekom 100 Eur - spolu priemerne

mesačne 610 Eur.

14. Okresný súd skonštatoval, že matka si plní vyživovaciu povinnosť ešte sčasti aj osobnou
starostlivosťouomaloletédieťa(sozreteľomnajehovek),apretosaotecmusípodieľaťnauspokojovaní
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vyššou sumou. Naviac, jeho životná úroveň je vyššia, ako

životná úroveň matky, a preto maloleté dieťa má zákonné právo podieľať sa na tejto vyššej životnej
úrovni, a to aj výživným.
Matka bude uspokojovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (vrátane mimoriadnych výdavkov)
z výživného otca, z výživného vo finančnom plnení z jej strany (aj ona má voči maloletému dieťaťu
vyživovaciu povinnosť), z prídavkov na dieťa 60 Eur a uplatneného daňového bonusu v sume 100

Eur mesačne, ktoré len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú plnenie
vyživovacej povinnosti povinného rodiča (v tomto prípade otca).

15. Okresný súd dospel k záveru, že rodičovská dohoda je aj v časti určeného výživného pre maloleté
dieťa v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a preto ju schválil. Do úvahy zobral aj skutočnosť, že otec

sa bude podieľať na uspokojovaní potrieb dieťaťa aj v rámci upraveného styku, ktorý má perspektívu
sa rozširovať.

16. Okresný súd určil výživné v sume 300 Eur mesačne pre maloleté dieťa od 1.10.2024, preto ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2024 do 31.10. 2025, a to

13 mesiacov krát 300 Eur - spolu 3 900 Eur. Otec zaplatil za 13 mesiacov výživné k rukám matky
v sume 25 Eur mesačne krát 13 mesiacov - 325 Eur. Okresný súd započítal do dlžného výživného 3
900 Eur sumu zaplateného výživného - 325 Eur, takže celková suma dlžného výživného za obdobie od
1. 10. 2024 do 31. 10. 2025 je 3 575 Eur. Iné plnenia súd do dlžného výživného nezapočítal, nebolipreukázané a otec ani nežiadal započítať výdavky súvisiace s vecami, ktoré mal maloletému dieťaťu
kúpiťvjanuári2025.Okresnýsúdpovolilotcovisplácaťdlžnévýživnévsume3575Eurvsplátkachpo50
Eur mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pričom povolenie splátok

odôvodnil úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou
schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude
nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.

17. K rozhodnutiu o zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku obidvomi rodičmi okresný

súd uviedol, že ani jeden z rodičov nebol pozbavený rodičovských práv a povinností, ani ich výkon nebol
obmedzený alebo pozastavený, preto právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok majú
obidvaja rodičia, ktorý výrok je súčasťou súdom schválenej rodičovskej dohody.

18. K rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom okresný súd poukázal na to, že aktuálne
k styku otca s maloletým dieťaťom nedochádza, avšak rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s

maloletým dieťaťom. Podľa názoru súdu prvej inštancie, vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom, tento vyplýva zo znenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, konkrétne § 24 ods. 1 Zákona
o rodine, ktorý upravuje rodičovskú dohodu len pri zverení maloletého dieťaťa do výlučnej starostlivosti
jedného z rodičov, striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, (spoločná starostlivosť - od 1. 1.
2023), určení výšky výživného a zastupovanie a správe majetku maloletého dieťaťa. Úprava stretávania

s maloletým dieťaťom je osobitne upravená v § 25 Zákona o rodine, ktorá preferuje tiež dohodu rodičov
(prípadne rodičia nemusia úpravu styku žiadať vôbec), avšak Zákon o rodine neupravuje možnosť súdu
schvaľovanie takejto dohody rodičov o upravenom styku rodiča s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti
poukázal na Komentár k Zákonu o rodine, C. H. Beck, s. 133, ISBN 978-80-7400-359-2, Bratislava,
PAVELKOVÁ, Bronislava. 2011, podľa ktorého styk rodiča s dieťaťom súd nemôže schváliť formou

rodičovskej dohody, môže iba uviesť, že rodičia sa na styku dohodli, a preto nepovažoval úpravu styku
otca s maloletým dieťaťom za súčasť rodičovskej dohody, ktorú schválil. Rodičia sa však na úprave otca
s maloletým dieťaťom dohodli, túto dohodu okresný súd akceptoval a upravil styk otca s dieťaťom vo
výroku V. rozsudku. Upravený styk otca s dieťaťom považoval za základ, ktorý pomôže obnoveniu a
následne prehĺbeniu vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Styk otca s dieťaťom má v rámci jeho výchovy

a vývoja nezastupiteľný význam.

19. Okresný súd prihliadol aj na názor dieťaťa, avšak vzhľadom na to, že dieťa je ešte maloleté, nemôže
ešte predvídať všetky následky svojich rozhodnutí v celej komplexnosti, je potrebné preto tento názor
vhodne korigovať. Preto konkrétne upravil styk otca s maloletým dieťaťom podľa dohody rodičov.

20.Keďžeokresnýsúdschválilrodičovskúdohoduozverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivosti
matky, potom logicky, návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, ktorý podal otec
pred uzavretím rodičovskej dohody a nezobral ho späť, zamietol.

21. Len okrajovo poznamenal, že v starostlivosti matky neboli zistené nedostatky, rešpektoval aj v
zásade konštantný názor maloletého dieťaťa, byť zverený matke. Uviedol, že aj keď možno matke
vytknúť určitú pasivitu pri pôsobení na syna, aby sa stretával s otcom, zverenie dieťaťa otcovi (len
z dôvodu aktuálnej absencie styku), by bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním, závermi znalca a
želaním maloletého dieťaťa - s jeho najlepším záujmom. Takéto rozhodnutie by bolo podľa okresného

súdu pre dieťa trestom, s negatívnymi následkami najmä na jeho psychický rozvoj. So zreteľom na vek
dieťaťa, by sa takáto úprava zverenia, zo strany maloletého dieťaťa, ani v praxi nerealizovala. Prípadný
výkon takéhoto rozhodnutia by bol len iluzórny.

22. Konanie o návrhu otca na opätovné nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu

okresný súd postupom podľa § 29 ods. 1, 2 CMP zastavil, pretože právna zástupkyňa otca zobrala na
pojednávaní tento návrh späť, s čím ostatní účastníci konania súhlasili. Poukázal na to, že prvé uložené
výchovné opatrenie splnilo účel - najmä diagnostický. Následne je potrebné realizovať pravidelný styk
otca s dieťaťom v prirodzenom prostredí, a to zážitkovou formou.

23. K rozhodnutiu o uložení informačnej povinnosti matky okresný súd poukázal na návrh otca, súhlas
matky s tým, že považoval za potrebné takúto povinnosť matke uložiť v rozsahu, ako je špecifikovaná vo
výroku VI. rozsudku, keďže komunikácia rodičov o maloletom stále nie je na požadovanej (dobrovoľnej)
úrovni.24. Keďže sa zásadne zmenili pomery okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.
5. 2019 sp. zn. 37P/133/2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 6.

2019 sp. zn. 37P/133/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2020 sp. zn.
8CoP/20/2020 v časti zverenia maloletého A. B. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
zastupovanímaloletéhodieťaťaasprávejehomajetku,úpravestykumatkyaotcasmaloletýmdieťaťom,
určeného výživného otca pre maloletého A. B., počas trvania striedavej osobnej starostlivosti.
25. O náhrade trov účastníkov konania okresný súd rozhodol za aplikácie § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní neboli preukázané také okolnosti
prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania - uplatnenie moderačného práva súdu
pri náhrade trov konania a účastníci ani náhradu trov konania nežiadali.

26. K výroku o náhrade trov štátu okresný súd poukázal na uznesenie sp. zn. 9P/100/2024 zo dňa
07.11.2024,ktorýmnariadilznaleckédokazovanieauložilkaždémuzrodičovpovinnosťzložiťpreddavok

na vykonanie znaleckého dokazovania vo výške 500 Eur. Otec preddavok na vykonanie znaleckého
dokazovania v plnej výške uhradil dňa 21.11.2024, úhrada je evidovaná pod položkou registra D14 -
854/2024. Matka do dňa vydania tohto uznesenia preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania vo
výške 500 Eur neuhradila. Uznesením č. k. 9P/100/2024-293 zo dňa 06.08.2025 okresný súd priznal
súdnemuznalcovizodborupsychológia,odvetvieporadenskápsychológia,PhDr.AndrejoviBenkovičovi

zavypracovanieZnaleckéhoposudkuč.94/2025,tarifnúhodinovúodmenuvovýške889,76EUR,tarifnú
paušálnu odmenu vo výške 19,92 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 10,64 Eur, navýšené
o DPH 23% vo výške 211,67 Eur, spolu odmenu a náhrady (znalečné) vo výške 1 131,99 Eur. Z
uvedenej sumy bola znalcovi uhradená suma 500 Eur z preddavku na trovy dôkazu zloženého otcom
dňa21.11.2024asuma631,99Eurzrozpočtovýchprostriedkovsúdu.Uznesenímč.k.9P/100/2024-382

zo dňa 30.10.2025 okresný súd priznal súdnemu znalcovi z odboru psychológia, odvetvie poradenská
psychológia, PhDr. Andrejovi Benkovičovi znalečné v sume 81,66 Eur, a to za účasť na pojednávaní,
kde bol znalec vypočutý. Súdnemu znalcovi bola uvedená suma vyplatená z rozpočtových prostriedkov
súdu.
Okresný súd mal preukázané, že v konaní vznikli trovy celkovo vo výške 1 213,65 Eur (1

131,99 Eur za vypracovanie znaleckého posudku + 81,66 Eur za účasť znalca na pojednávaní), z toho
trovy štátu vo výške 713,65 Eur, nakoľko otec zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo
výške 500 Eur.

27. Prihliadnuc na nesporový charakter konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem mal. dieťaťa, ako aj

vzhľadom na skutočnosť, že zo spisu nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov spĺňal podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov, považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na trovách
štátu, a to v rovnakom rozsahu. Nakoľko otec uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo
výške 500 Eur, okresný súd ho zaviazal uhradiť trovy štátu vo výške 106,83 Eur (1 213,65 Eur : 2 -
500 Eur). Matka neuhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500 Eur, preto ju

súd zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 606,82 Eur (1 213,65 Eur : 2). Okresný súd zaviazal rodičov
nahradiť trovy štátu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s § 232 CSP.

28. Proti tomuto rozsudku, a to výroku XIII., v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom
právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 CMP. Uviedla, že

v ostatných výrokoch rozsudok nenapáda. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené
uznesením okresného súdu zo dňa 7.11.2024, pričom každému z rodičov bol uložený preddavok na
znalečné vo výške 500 Eur, ktorý preddavok otec uhradil, matka nie. Znalecké dokazovanie (znalecký
posudokanáslednývýsluchznalcanapojednávaní)jednoznačnenepotvrdilotvrdeniaotcaomanipulácii
maloletého zo strany matky, konštatovalo, že matka dieťa nemanipuluje, názor maloletého vychádza

z jeho vlastnej skúsenosti a vývinovej situácie, odporučilo zveriť maloletého do osobnej starostlivosti
matky a styk otca realizovať v inej, „zážitkovej“ forme, potvrdilo, že striedavá starostlivosť nie je v záujme
dieťaťa a že aktuálne odmietanie styku s otcom je výsledkom dlhodobého konfliktu a otcovho nátlaku,
nie manipulácie matkou. Záver znalca je v úplnom súlade so spontánnym názorom maloletého zisteným
priamo na pojednávaní (§ 38 CMP), teda v podstate potvrdil to, čo vyplynulo už z priameho vypočutia

maloletého na súde, aj to, čo matka tvrdila od začiatku konania. K nariadeniu znaleckého dokazovania
nepochybne viedol práve tento dlhodobý spor o údajnej manipulácii dieťaťa matkou a spochybňovanie
názoru maloletého otcom. Znalecký posudok nevznikol preto, že by matka predkladala nejaké nejasné,
nepreukázané tvrdenia, ale preto, že otec spochybňoval názor maloletého a prejav matky a domáhalsa preverovania týchto tvrdení znalcami. Výsledkom konania je, že maloletý A. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky (v súlade s návrhom matky a želaním dieťaťa), striedavá starostlivosť bola zrušená,
návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti a neurčenie styku matky bol zamietnutý, otec bol

zaviazaný platiť výživné 300 Eur mesačne od 1.10.2024 a doplatiť nedoplatok na výživnom 3 575 Eur.
Mala za zjavné, že bola tou, ktorej postoj a návrhy sa v konečnom dôsledku ukázali ako odôvodnené a
v súlade so záujmom dieťaťa, zatiaľ čo otcov procesný postoj (vrátane tvrdení o manipulácii a návrhov
na zverenie dieťaťa otcovi) bol aj na základe znaleckého posudku neopodstatnený.
Matka poukázala na to, že konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu je konaním

mimosporovým a trovy znaleckého dokazovania v takomto type konania sú v prvom rade nákladom
štátu na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva a ochrany práv dieťaťa, nie „sankciou“ voči jednému
z rodičov. Prenesenie podstatnej časti týchto trov na rodiča, ktorý konal v súlade so záujmom dieťaťa,
jeho návrhy boli v konečnom dôsledku úspešné, a ktorý navyše nesie každodennú ťarchu starostlivosti,
je v rozpore s účelom CMP. CMP síce osobitne neupravuje trovy štátu, ale cez § 2 CMP sa primerane
použije úprava CSP o trovách konania a všeobecné princípy. Civilný sporový poriadok trovy štátu ako

samostatnú kategóriu výslovne neupravuje, avšak zároveň platí, že: o náhrade trov konania (vrátane
trov štátu) rozhoduje súd podľa okolností prípadu, nie mechanicky, v mimosporovom konaní neplatí
zásada „úspechu v spore“ tak striktne ako v CSP, § 55 CMP umožňuje priznať alebo nepriznať
náhradu trov (resp. rozhodnúť odlišne od generálnej zásady), ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu
spravodlivé. V tomto konaní okresný súd síce pri „klasických“ trovách konania postupoval podľa § 52

CMP (žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov), ale pri trovách štátu zvolil čisto mechanické
riešenie: „je spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali v rovnakom rozsahu“ – t. j. 1/2 – 1/2. Takýto
postup nezohľadňuje, kto a akým správaním vyvolal potrebu znaleckého dokazovania, ignoruje, že
znalecké dokazovanie v plnom rozsahu potvrdilo tvrdenia matky a maloletého a vyvrátilo podstatnú
časť tvrdení otca, ignoruje rozdielnosť majetkových a rodinných pomerov účastníkov (matka sama

zabezpečuje dieťa, otec mal vyšší príjem a dlhodobo neprimerane nízke výživné), nereflektuje, že matka
nenavrhovala žiadne „nadbytočné“ dôkazy, ktoré by konanie predlžovali – naopak, otcovými návrhmi
(výkon rozhodnutia, opakované výchovné opatrenia, návrh na zverenie dieťaťa otcovi) sa konanie
objektívne komplikovalo a predlžovalo. Znalecké dokazovanie nebolo „v záujme“ matky, ale v záujme
dieťaťa a znalecký posudok neodhalil žiadne pochybenie matky, potvrdil názor maloletého, už predtým

zistený súdom, v zásade potvrdil, že problémom je skôr rigidný a konfliktný postoj otca (nadmerný
tlak, nerealistické požiadavky, spochybňovanie názoru dieťaťa). Ak okresný súd na návrh otca a z
dôvodu jeho námietok – považoval za potrebné „overovať“ názor maloletého znalcami, považovala za
prinajmenšom nespravodlivé, aby bol náklad za takto nariadený dôkaz v rozhodujúcej miere prenesený
na matku, ktorá od začiatku prezentovala konzistentný a pravdivý stav, súhlasila s vypočutím maloletého

priamo na súde a znalecký posudok len potvrdil jej tvrdenia. Matka uviedla, že výška náhrady trov štátu
jej uložená v sume 606,82 Eur nie je zanedbateľná, keď financuje cca 600 Eur mesačne potreby dieťaťa,
nesie úverové zaťaženie súvisiace so zdravotnými potrebami dieťaťa (zubný strojček), otec si svoju
vyživovaciu povinnosť po zániku striedavej starostlivosti riadne neplnil (naďalej platil iba 25 Eur), ktoré
jednorazové peňažné zaťaženie matky objektívne znižuje jej schopnosť riadne plniť svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletému. Naopak, otec má vyšší príjem, menej nákladov súvisiacich s každodennou
starostlivosťouomaloletého,aprávejehoprocesnésprávanieviedlokpotrebeznaleckéhodokazovania.
Za týchto okolností mala za spravodlivé a v súlade so záujmom dieťaťa, aby buď trovy štátu zostali na
štáte (typický prístup v konaniach o maloletých, kde štát nesie náklady na znalecké posudky) alebo, ak
už majú byť prenesené na účastníkov, aby boli uložené prednostne tomu, kto ich vznik svojím procesným

postupom vyvolal – teda otcovi, nie matke. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku XIII.
zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

29. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu (č.l. 448-449
spisu), ktorý s dôvodmi uvedenými v odvolaní nesúhlasil a nepovažoval ich za dôvody hodné osobitného

zreteľa. Poukázal na to, že znalecké dokazovanie bolo vo veci nevyhnutné vzhľadom na okolnosti
prejednávaného prípadu a objektívneho posúdenia vzťahu maloletého syna A. k rodičom a naopak.
Aj okresný súd v roku 2024 považoval rozhodnutie o ustanovení znalca za správne a potrebné.
Ustanovenie znalca bolo nielen v záujme obidvoch rodičov, ale aj v záujme maloletého dieťaťa, pretože
bez záverov znaleckého posudku by bolo obtiažné v danej veci bez odborného posúdenia rozhodnúť.

Podľa otca pre oslobodenie od trov konania nie je podstatné, aké boli závery znaleckého dokazovania,
resp. ako rozhodol vo veci samej súd, keď otec nakoniec súhlasil so zrušením striedavej osobnej
starostlivosti a rodičia uzavreli rodičovskú dohodu. Poukázal na to, že navrhovateľom v tomto konaní
bola matka, ktorá počas celého konania nepožiadala o oslobodenie od náhrady trov konania, takže jejneprináleží. Poprel argumentáciu matky o dopade náhrady trov konania na plnení vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu, pretože pracuje, jej príjem je 1 500,- Eur mesačne v čistom, je poberateľkou
daňovéhobonusuajrodinnýchprídavkov,jevlastníčkourodinnéhodomuvobciRadoľasdvomibytovými

jednotkami, v ktorom však nebýva a ani časť z neho neprenajíma. Ako sama uviedla, kúpila si pred
dvoma rokmi nové osobné motorové vozidlo z našetrených peňazí, ktoré zas užívajú jej rodičia. Pokiaľ
vraj nesie úverové zaťaženie, uvedené nezdokladovala. Žije v domácnosti svojho priateľa a neprispieva
mu žiadnou sumou. Otcov príjem je 1 700,- Eur mesačne v čistom, je vlastníkom dvojizbového bytu
v Kysuckom Novom Meste, na ktorý si zobral hypotekárny úver a žije v ňom sám. Vlastní staršie osobné

motorové vozidlo. Podľa súčasného rozhodnutia rodičia sa dohodli na mesačnom výživnom na syna A.
vo výške 300 Eur, otec je tiež povinný doplatiť zameškané výživné. Do doby uzatvorenia rodičovskej
dohody mal otec povinnosť zabezpečovať synovi všetko v rovnakom rozsahu ako matka, bez ohľadu na
to, či ho navštevoval, čo aj urobil. Podľa otca jediná vec, ktorá matku zaujíma a ktorú rieši, sú peniaze.
Matka nedodržiava rozsudok o striedavej osobnej starostlivosti, nedodržuje ani rodičovskú dohodu a od
vyhlásenia rozsudku a uzavretia rodičovskej dohody sa otec so synom ešte nestretol. Celý čas platil

matke výživné, naďalej ho platí aj dopláca. Podľa otca matka nie je v hmotnej núdzi, pracuje, a preto je
schopná uhradiť trovy konania. Žiadal odvolanie matky zamietnuť.

30. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril Úrad komisára pre deti (č. l. 452 spisu), ktorý
uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a súhlasí s tým, aby odvolací súd rozhodol

v jeho neprítomnosti.

31. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 455 spisu), ktorý uviedol,
že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

32. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.12.2025, bolo vyjadrenie otca doručené matke
prostredníctvom právneho zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi a Úradu komisára pre deti (doručenky na
č.l. 450 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.

33. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.12.2025 bolo vyjadrenie Úradu komisára

pre deti doručené matke prostredníctvom právneho zástupcu, otcovi prostredníctvom zástupcu,
kolíznemu opatrovníkovi (doručenky na č.l. 453 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní
písomne vyjadriť a upovedomením zo dňa 16.12.2025 bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka doručené
matke prostredníctvom právneho zástupcu, otcovi prostredníctvom zástupcu, Úradu komisára pre deti
(doručenky na č.l. 456 rub spisu).

34. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku XIII., v spojení s výrokmi XI., XII. a v závislom výroku X. potvrdil
ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

35. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý výrokom XIII. matke uložil povinnosť zaplatiť sumu 606,82 Eur. Podstatou odvolania
matky boli námietky, že rozhodnutie nezohľadňuje skutočné príčiny vzniku trov štátu, že nereflektuje
výsledok znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo tvrdenia matky a maloletého, ignoruje záujmy
maloletého dieťaťa a sociálne pomery matky, mechanicky ,,delí“ trovy štátu medzi rodičov.

36. V súvislosti s odvolaním matky z procesného hľadiska odvolací súd pre úplnosť dodáva, že za
dodržania princípu úplnej apelácie predmetom jeho prieskumu bol nielen odvolaním napadnutý výrok
XIII. rozhodnutia, ale aj výrok XI., ktorým bol štátu priznaný nárok na náhradu trov konania a výrok
XII., ktorým bola otcovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Odvolací súd vychádzal z toho,
že výroky XII. a XIII. súvisia a sú funkčne previazané s výrokom XI., ktorým bol štátu priznaný

nárok na náhradu trov konania. Výroky XII. a XIII. totiž konkretizujú výšku a rozdelenie tejto náhrady
vo vzťahu k jednotlivým účastníkom konania (matke a otcovi), a preto ich nie je možné preskúmavať
izolovane. Ide o systémové rozhodnutie o trovách konania, ktoré je potrebné posudzovať ako celok.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na odborný názor publikovaný v Komentári k Civilnémumimosporovému poriadku, podľa ktorého: „Proti rozhodnutiu o trovách konania je v súlade s § 357 písm.
m) CSP prípustné odvolanie. Napriek formulácii obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, v súlade s
ktorou je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania, sa domnievame, že

vzhľadom na osobitosti rozhodovania o trovách konania v režime Civilného mimosporového poriadku je
v základe konzumovaná aj výška a odvolací súd bude preto preskúmavať rozhodnutie o trovách nielen
do základu, ale aj do výšky.“ (LÖWY, Alexandra. § 58 [Rozhodnutie o trovách v meritórnom rozhodnutí].
In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný
mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 233, marg. č. 1.). Konštatuje odvolací

súd vo vzťahu k výrokom XI. a XII., že nezistil ich vecnú nesprávnosť.

37. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu odvolania matky, ako aj celého obsahu spisového
materiálu krajský súd dospel záveru, že súd prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov štátu
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie v tejto časti správne a zároveň aj dostatočne a logicky zdôvodnené. Odvolací súd súhlasí so

skutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnenínapadnutého
rozsudku, pričom ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. K odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

38.Otrováchštáturozhodujevzmysleust.§57CMPsúdajbeznávrhu.Vniektorýchprípadochplatíštát

trovy zo svojich prostriedkov bez nároku na ich náhradu ako napr. tlmočné spojené s právom účastníka
konať vo svojom materskom jazyku v zmysle § 155 ods. 3 CSP (ale aj ďalšie § 50 ods. 4 CMP, § 251
ods. 1 CMP, § 271 CMP) a o týchto nie je potrebné osobitne rozhodovať, keďže ich znáša štát.
V preskúmavanej veci však o takýto prípad nešlo, keďže trovy znalečného v predmetnom konaní nie sú
trovami, ktoré v zmysle zákona má znášať štát, preto ak ich súd aj zaplatil, má nárok na ich náhradu.

39. Ako vyplýva z obsahu spisu okresný súd uznesením č. k. 9P/100/2024-157 zo dňa 7. novembra
2024 nariadil znalecké dokazovanie a za súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvie poradenská
psychológia ustanovil PhDr. Andreja Benkoviča, z dôvodu, že rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na to, že

znalecké dokazovanie bolo nariadené za účelom zistenia skutočného stavu veci, vzhľadom na dlhodobo
pretrvávajúci rodičovský konflikt, neschopnosť rodičov dohodnúť sa o úprave práv a povinností k
maloletému dieťaťu, neustálu zmenu názorov maloletého dieťaťa počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti, ako i počas samotného konania, možnosť ovplyvňovania dieťaťa, či už zo strany matky,
otca alebo iných osôb, neaktuálnosť predchádzajúceho znaleckého posudku, ale najmä v dôsledku

relevantného zistenia názoru maloletého dieťaťa, ktorý je vzhľadom na jeho vek a pubertálne obdobie,
ktorým aktuálne prechádza, vhodné odborne preskúmať tak, aby mohlo byť najlepšie rozhodnuté o
najvhodnejšejformestarostlivosti,ktorábudevsúladesnajlepšímzáujmommaloletého.Prerozhodnutie
súdu vo veci samej je dôležité odborné psychologické vyšetrenie oboch rodičov a maloletého dieťaťa,
ako i preskúmanie jeho názoru (§ 207 ods. 1 CSP), za účelom posúdenia vhodnosti, resp. nevhodnosti

aktuálne nastavenej formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a výchovného prostredia u obidvoch
rodičov. V uznesení okresný súd uložil otcovi a matke povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania, a to vo výške 500 Eur. Otec preddavok zaplatil (č.l. 292 spisu), matka preddavok
nezaplatila. Znalec podal dňa 29.07.2025 vo veci Znalecký posudok pod č. 94/2025 a okresný súd
mu uznesením č. k. 9P/100/2024-293 zo dňa 6. augusta 2025 priznal znalečné v sume 1 131,99 Eur,

z ktorého časť vo výške 500 Eur uložil učtárni uhradiť z otcom zloženého preddavku a zvyšok vo výške
631,99 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Následne uznesením č. k. 9P/100/2024-382 zo dňa 30.
októbra 2025 priznal znalcovi znalečné v sume 81,66 Eur (výsluch znalca na nariadenom pojednávaní
dňa 08.10.2025) a upravil účtáreň vyplatiť znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu. Celkom trovy
znalca predstavovali sumu 1 213,65 Eur, z tohto trovy štátu 713,65 Eur, nakoľko otec zaplatil preddavok

500 Eur.

40. Odvolací súd nemohol dať odvolateľke za pravdu, že by znalecké dokazovanie bolo nariadené len
v dôsledku postupu otca maloletého a na jeho návrh, ktorý by tak mal platiť jeho trovy. Je nepochybné,
že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme spoločného dieťaťa oboch rodičov, za účelom

dosiahnutia takého rozhodnutia v opatrovníckej veci, ktoré by čo najlepšie reflektovalo potreby
maloletého dieťaťa, keďže rodičia neboli schopní (pôvodne) sa v záujme svojho dieťaťa dohodnúť
z dôvodu vzájomného spochybňovania, podozrievavosti, animozity, dlhodobo rozporného postoja
kstriedavejstarostlivosti,nejednotnostivovýchove,narušenéhokonfliktnéhovzťahu,ktorýsaprejavovalnielen v ich rozporných tvrdeniach, ale bol dôsledkom rozporne prezentovaných stanovísk maloletého.
Z obsahu spisu ani nemožno uzavrieť, že by ho okresný súd nariadil len z dôvodu, že otec na tom
trval, naopak, evidentne súd nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu, že jeho rozhodnutie záviselo

od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, čo vyplýva nielen z uznesenia č. k.
9P/100/2024-157 zo dňa 7. novembra 2024, ale aj zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.10.2024
(č.l. 135-141 spisu), na ktorom bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, bol zisťovaný názor
maloletého dieťaťa a bolo konštatované, že ..,,dieťa mení názory a má na to zrejme svoje dôvody, -
nie je vylúčené ani ovplyvňovanie či už zo strany matky alebo otca alebo iných osôb, - názor dieťaťa

je potrebné aj vhodným spôsobom korigovať, aj keď naň treba prihliadnuť, ale dieťa je ešte maloleté,
má 12 rokov, je v pubertálnom veku a aby bolo čo najlepšie rozhodnuté o jeho právach a povinnostiach,
sú potrebné odborné znalosti, a to zo strany príslušného znalca, - predchádzajúci znalecký posudok
(keď bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti) je už neaktuálny)“. Skutočnosť, že matka
znalecké dokazovanie nepovažovala za dôvodné, neznamená samo osebe, že znalecké dokazovanie
nebolo nariadené aj v jej záujme alebo, že by sa nemala na takto vzniknutých trovách podieľať.

41. V danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 111 CMP, čo
je mimosporové konanie. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o
právo,niejecelkomvylúčené,žemedzinimimôžuvzniknúťrozporyohľadnepredmetukonania,idevšak
o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany,

a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práv účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného
záujmu. V takomto mimosporovom konaní, kde nie je možné vždy hovoriť o úspechu alebo neúspechu
niektoréhozúčastníkovkonania,máštátprávonanáhradutrovkonaniavždyprotikaždémuzúčastníkov
v rovnakom rozsahu, a podľa § 57 CMP o nich rozhoduje aj bez návrhu. Vzhľadom na povahu a predmet
konania v prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie jednoznačne nariadené v záujme spoločného

dieťaťa oboch rodičov a je teda namieste, aby sa obaja rodičia podieľali na vzniknutých trovách rovným
dielom.

42. Celková suma trov súvisiacich s vykonaným znaleckým dokazovaním predstavuje 1 213,65 Eur,
takže každý z rodičov by mal zaplatiť polovicu, čo predstavuje sumu 606,82 Eur, a preto súd prvej

inštancierozhodolotrováchštátusprávne,pričomsprávnevtomtorozhodnutízohľadnilotcomuhradený
preddavok 500 Eur. Pri rozhodovaní o trovách štátu nebol žiadny dôvod prihliadať na požiadavku matky
o priznanie oslobodenia od tejto povinnosti, pretože ani odvolací súd v prejednávanej veci nezistil žiadne
dôvody, pre ktoré by matke nemala byť uložená povinnosť podieľať sa na trovách vzniknutých znaleckým
dokazovaním a zaťažený touto povinnosťou by mal byť výlučne otec.

43. Ak matka v odvolaní argumentovala sociálnou situáciou, ako aj nákladmi spojenými so
starostlivosťou o maloletého, tak odvolací súd posúdil matkou predložené argumenty, tieto však
vyhodnotilakonespôsobiléprivodiťzmenuodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Matkažijespartnerom,
je vlastníčka rodinného domu, kde bývajú jej rodičia (bez platenia nájmu), disponuje vlastným príjmom

a hoci je tento nižší než príjem otca, je schopná aj s ohľadom na tvrdené výdavky, splniť súdom uloženú
povinnosť bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom bola ohrozená jej existencia, prípadne existencia
maloletého, a to s ohľadom jednak na výšku trov, ktoré je povinná uhradiť a nie je dôvodné vyhodnotiť
finančnú situáciu matky ako tak nepriaznivú, že by jej znemožňovala splniť si povinnosť nahradiť štátu
jej podiel na vzniknutých trovách znaleckého dokazovania.

44. Za uvedenej situácie, keď niet žiadneho dôvodu, aby otec platil štátu trovy sám alebo vo
väčšom rozsahu ako matka, keďže tu ide o trovy dôkazu vykonaného v záujme oboch rodičov a ich
spoločnéhodieťaťa,pričomzároveňobajarodičiamajúpravidelnépríjmyaichmajetkovépomerycelkom
nepochybneumožňujúuhradiťvzniknutétrovybeztoho,abysebaaleboodkázanéosobyvystavilihrozbe

existenčných problémov, odvolací súd považoval odvolanie matky za nedôvodné a rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku XIII., súvisiacich výrokoch XI., XII. a v závislom výroku X. o trovách
prvoinštančného konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení

s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.