Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125371886
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6125371886.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX C.,
o zaplatenie 166,50 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou tunajšiemu súdu postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica z upomínacieho
konania dňa 17.10.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 166,50 EUR, titulom neuhradeného
preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu, ktorým je Centrum právnej pomoci.

2. Upomínací súd platobným rozkazom sp. zn. 17Up/551/2025 zo dňa 25.8.2025 žalobe žalobcu
vyhovel. Nakoľko platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a žalobca na
výzvu upomínacieho súdu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. navrhol pokračovať v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, upomínací súd vec postúpil
Mestskému súdu Košice na prejednanie a rozhodnutie.

3. Podaním doručeným súdu dňa 4.12.2025 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, a to z dôvodu
úhrady jeho pohľadávky žalovaným dňa 1.12.2025. Na preukázanie tejto skutočnosti doručil súdu dňa
8.12.2025 potvrdenie o úhrade dlžnej sumy, ktorá je predmetom konania.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca

urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťovalstanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného
prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť
trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a
podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Z procesného hľadiska zastavenie konania privodil žalovaný, keďže pohľadávka
žalobcu bola uhradená až po podaní žaloby, preto by právo na náhradu trov patrilo žalobcovi. Nakoľko
mal však súd z obsahu spisu za preukázané, že žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.