Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/166/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125215094
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125215094.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomír Myndiuk, LL.M,
so sídlom Zvonárska 9, 040 01 Košice, IČO : 42 097 207, proti žalovaným 1/ F. F. G., D. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ J. J., D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/XX,

XXX XX G., 3/ A. M. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu v Košiciach
z 23. septembra 2025 č.k. 68C/35/2025-51

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o uloženie povinnosti žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, exekučnou cestou, priamym predajom osobne alebo
prostredníctvom realitnej kancelárie na podieloch žalovaného 3/ v rozsahu 49/100 na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX N. O. XXX katastrálneho územia P., okres Košice I ako boli špecifikované

v návrhu, ktoré boli predmetom záložného práva žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný 1/ mal zriadené záložné
právonazáklade záložnejzmluvyz11.3.2025nazabezpečeniesplneniadlhužalovaného3/zozmluvyo
pôžičke z 11.3.2025, žalovaný 2/ si záložnou zmluvou z 2.6.2025 zabezpečoval splnenie dlhu zo zmluvy
o pôžičke z 30.5.2025. Žalobkyňa sa ochrany domáhala ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností
v podiele 51/100, keď žalovaný v 3. rade, jej syn, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu
49/100. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala neplatnosťou právnych úkonov – zmluvy

o pôžičke a záložnej zmluvy, navrhovala, aby jej súd uložil povinnosť na podanie takej žaloby vo veci
samej, do právoplatného skončenia ktorého konania žiadala vymedziť trvanie neodkladného opatrenia.

2. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej žalovaným 3/, synom žalobkyne ako podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, a žalovaným 1/ zo dňa 11.3.2025 v spojení s jej Dodatkom zo dňa 10.6.2025 súd prvej
inštancie zistil, že žalovanému 3/ mali byť poskytnuté peňažné prostriedky v hodnote 25.000,00 eur

s termínom vrátenia 20.3.2025, pre prípad omeškania bola Dodatkom určená zmluvná pokuta 2.500,00
eur a úroky z omeškania 5% ročne. V Dodatku žalovaný 3/ uznal vo vzťahu k žalovanému 1/ dlh vo
výške 29.500,00 eur po jeho navýšení o zmluvnú pokutu a ďalšiu sumu pôžičky 2.000,00 eur. Plnenie
zo zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené zriadením záložného práva na podiel žalovaného v 3. rade na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX N. O. XXX okres G. A., katastrálne územie P.. Zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 30.5.2025 spísanej formou Notárskej zápisnice pod č. N 45/2025, Nz 23043/2025

v spojení s Dodatkom zo dňa 2.6.2025 č. N 48/2025, Nz 23315/2025 mala byť žalovanému 3/ poskytnutá
žalovaným 2/ hotovostná suma pôžičky 14.000,00 eur bezúročne so splatnosťou do 15.6.2025,súčasne bolo zriadené na zabezpečenie splnenia pohľadávky záložné právo zmluvou spísanou vo
forme Notárskej zápisnice dňa 2.6.2025 pod č. N 49/2025, Nz 233/2020 k podielom žalovaného 3/
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX N. O. XXX katastrálneho územia P., okres Košice I.

Existenciu vecnej ťarchy – záložného práva v prospech žalovaného v 1. a 2. rade na podiele žalovaného
3/ mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti vedené.

3. Súd vzal do úvahy tvrdenia žalobkyne, že jej syn žalovaný v 3. rade zmluvy o pôžičke a záložné
zmluvy písal v stave vylučujúcom platnosť právnych úkonov, keď tak konal pod nátlakom, pod vplyvom

alkoholu neschopný posúdiť následky svojho konania vzhľadom na psychickú poruchu, ktorou pre
abúzus alkoholu trpí. Podľa jej názoru podpísal zmluvy bez toho, aby poznal ich obsah. Tieto mu boli
predkladané k podpisu v stave jeho opitosti pod nátlakom v prítomnosti niekoľkých mužov, čo mali
potvrdiť susedia. Žalovaný 3/ ju najprv informoval, že dom predal a potom jej žalovaný 1/ vypisoval, že
uplatnia záložné právo na nehnuteľnosť. Žalobkyňa poukázala na to, že ako väčšinová spoluvlastníčka
má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dotknutých zmlúv, keď už jej bol oznámený zámer

vykonania záložného práva, čím by boli narušené jej spoluvlastnícke práva umožnením vstupu 3. osoby
do spoluvlastníctva na základe neplatného právneho úkonu. Ide o nehnuteľnosti užívané na bývanie,
keďže sa jedná o rodinný dom. Žalovaný v 3. rade pritom v dôsledku dlhodobého alkoholizmu zanedbáva
svoje povinnosti, zadlžuje sa, ohrozil sa stratou bývania, abúzus alkoholu mu spôsobuje, on však
odmieta protialkoholickú liečbu. Z lekárskych záznamov predložených žalobkyňou súd zistil, že žalovaný

3/ bol v období od 27.5.2020 do 8.6.2020 hospitalizovaný a následne vyšetrený psychiatrom v dôsledku
užívania alkoholu, keď mu bol diagnostikovaný syndróm závislosti. Mal preukázané komunikáciou
žalovaného v 1. rade záujem o realizáciu záložného práva na rodinný dom na Jazvečej ulici v Košiciach.
Súčasnemalpreukázané,želistomz20.6.2025žalobkyňapodalatrestnéoznámeniezapodvodvštádiu
pokusu v súvislosti s konaním žalovaných.

4. Právne vec posudzoval podľa § 324, § 325, § 326, § 328 a § 329 Civilného sporového poriadku (CSP)
konštatujúc, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva riadne dokazovanie, vychádza zo
skutočností, ktoré sú obsahom návrhu, keď nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné v situácii,
ak je preukázané, že existuje právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu,

dôkazné bremeno a osvedčenie spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, keď
vyhovením návrhu by nemalo dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

5. Považoval za preukázanú existenciu spoluvlastníckeho práva žalobkyne k dotknutým
nehnuteľnostiam a fakt zaťaženia podielu žalovaného v 3. rade záložným právom svedčiacim v prospech

žalovaných v 1. a 2. rade, ako i úmysel uplatnenia tohto záložného práva prostredníctvom dražby.
Súčasne však uzavrel, že bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlie žalobkyne, neboli zistené skutočnosti,
ktoré by umožňovali uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré je súčasťou
právneho poriadku a ktoré majú žalovaní zriadené. To, či by došlo k neoprávnenému zásahu do
obydlia, by bolo možné vyhodnotiť až po tomto zásahu, v danom prípade po dobrovoľnej dražbe.

Konštatoval, že nemožno žalovaných nútiť, aby svoje právo z nesplnenej pôžičky uplatňovali len
prostredníctvom exekúcie, ak im právny poriadok poskytuje aj možnosti iné. Vyjadril tiež stanovisko,
že chýba bezprostrednosť ohrozenia práva žalobkyne, ktorá je až do udeleniu príklepu a zaplatenie
najvyššieho podania spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom pre budúcnosť sa môže domáhať na súde
neplatnosti dražby, kde by sa skúmala aj neplatnosť záložnej zmluvy. V takom prípade by boli účinky

príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku, teda nedošlo by u žalobkyni k vzniku žiadnej faktickej
ujmy, čo podľa názoru súdu tiež vylučuje potrebu dočasnej úpravy pomerov. Návrh voči žalovanému v 3.
rade zamietol súd ako vecne neopodstatnený. Nakoľko rozhodnutím súdu došlo k ukončeniu konania,
rozhodol tiež o náhrade trov podľa § 255 ods. 1 CSP konštatujúc, že ani jednému z procesne úspešných
žalovaných nevznikli trovy, preto ich náhrada im nebola priznaná.

6. Proti uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. f/, h/
CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozhodnutie zmeniť a jej návrhu
v celom rozsahu vyhovieť. Zopakovala, že návrh podávala z dôvodu presvedčenia, že sú ohrozené

jej spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam, lebo jej syn 49% podielový spoluvlastník A. M. C. je
obeťou závažného podvodu, keď v stave opitosti pod psychickým nátlakom podpísal fingované zmluvy
o pôžičke. Existujú pochybnosti o tom, či vôbec boli akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté a zmluvy
boli zjavne účelovo pripravené. Aj keď je fakt, že žalovaný 3/ mal záväzky voči zdravotnej poisťovni,nebankovým inštitúciám či dodávateľom energií, ochotná bola uhradiť len časť dlhov vo výške 1.729,05
eur, ktoré boli hradené súdnemu exekútorovi žalovaným v 1. rade.

7. Podľa jej tvrdení v odvolaní, v susedstve žijúce osoby videli ako žalovaný 3/ podpisoval zmluvy
na dvore pod dozorom žalovaných a potom, ako zistil, že je zapísané záložné právo, podal žalobu
oneplatnosťprávnychúkonovaopäťpodpsychickýmnátlakomžalovanýchtútožalobustiahol.Žalovaný
3/ prestal komunikovať s rodinou, opustil domov, pretože rodina žalobkyne trvala na tom, aby nebola
žaloba zo súdu stiahnutá. Zastávala názor, že jej tvrdenia osvedčujú pochybnosti o platnom vzniku

záložného práva, že pohľadávka je sporná a vymyslená, výkon záložného práva môže spôsobiť
nenahraditeľnú ujmu – stratu bývania pred rozhodnutím o platnosti právneho úkonu. Nesúhlasila so
stanoviskom súdu, že má najprv nechať prebehnúť dražbu, potom sa domáhať jej neplatnosti, keďže sa
akceptuje výkon práva bez toho, aby sa preskúmala jeho oprávnenosť na základe takých skutočností,
ktoré reálne spochybňujú zákonnosť dôvodov, na podklade ktorých má byť záložné právo realizované.
Popísala, že ich syn naletel rečiam žalovaných, že kúpia nehnuteľnosť za 100.000,00 eur, vyplatia

dlžoby, o ktorých ani nemala vedomosť, mali mu tiež prisľúbiť miesto v ich firme, kde bude šéfom za
plat 1.500,00 eur aj so služobným autom, alkohol mu zničil život, rodinu a túto situáciu zneužili žalovaní
1/ a 2/. K spísaniu zmlúv o pôžičkách došlo za okolností, ktoré sú právne neobhájiteľné, zneužívajúce,
ochorenie žalovaného 3/. Pod vyhrážkami, a nátlakom žalovaný 3/ stiahol žalobu o neplatnosť právnych
úkonov pôvodne podanú. Svoj návrh považovala za riadne odôvodnený, podložený takými tvrdeniami,

ktoré preukazovali neprimeraný zásah zo strany žalovaných do vlastníckeho práva i práva na obydlie
u žalobkyne, zneužívajú nespôsobilosť žalovaného 3/ pri realizácii právnych úkonov, z ktorých žalovaní
1/ a 2/ odvodzujú svoj nárok na výkon dražby. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiadne judikované pohľadávky
voči žalovanému 3/, nebolo preukázané odovzdanie týchto finančných prostriedkov a žalovaný 3/ nebol
nútený si požičiavať peniaze v takomto rozsahu, keďže v tom čase ani žiadne tak vysoké dlhy žalovaný

3/ nemal. Zdôraznila tiež výrazný nepomer medzi údajnou sumou dlhu ako hodnotou zabezpečovanej
pohľadávky a samotnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti žalovaného, ktorý je
násobne vyšší. Jediným cieľom je ju prinútiť opustiť nehnuteľnosť, ktorú chcú na základe neplatných
právnych úkonov nadobudnúť žalovaní 1/ a 2/.

8. V súlade s § 329 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku odvolací súd doručoval odvolanie
proti uzneseniu žalovaným na vyjadrenie spoločne s návrhom a napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas

a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadísk
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov predložených

žalobkyňou, ktoré zistenia podriadil pod zodpovedajúce právne normy, ktoré správne interpretoval pri
posudzovaní podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá
tiež predpokladom vyžadovaným § 220 CSP, keď súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie
podstatné a právne významné. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil zákonné predpoklady vyžadované

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a odvolací súd posudzujúc ich splnenie v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, stotožnil sa s jeho záverom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiťlistiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Z vyššie uvedeného plynie, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné
skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu
argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je

dôvodný a trvá. V prejednávanej veci taká argumentácia žalobcu a tomu zodpovedajúce zdôvodnenie
súdneho rozhodnutia absentuje.

14. Osvedčenie naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy je splnené iba vtedy, ak sa
preukáže existencia takých konkrétnych neoprávnených úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu. Prípadný nárok, tvrdený a preukazovaný žalobcom v konaní vo veci samej, môže odôvodňovať
potrebnosť (právny záujem) súdnej ochrany; tú si však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej

úpravy pomerov.

15. Vychádzajúc zo skutkových okolností vymedzených žalobkyňou v návrhu a vyplývajúcich z
pripojených listinných dôkazov odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že
žalobkyňa neosvedčila existenciu ohrozenia svojich práv a ani nepreukázala existenciu naliehavosti

na úprave právnych pomerov strán sporu. Podľa tvrdení žalobkyne žalovanými nespochybnených,
a obsahu predložených listín, postavenie žalobkyne ako väčšinovej spoluvlastníčky je podľa jej názoru
dotknuté snahou žalovaných o realizáciu záložného práva na podiel na nehnuteľnostiach, ktorých je
spoluvlastníčkou. Právne úkony zakladajúce záložné právo na podiel iného spoluvlastníka (žalovaný
3/) podľa popisu skutkových tvrdení mali byť vykonané s ním ako s osobou nachádzajúcou sa v stave

vylučujúcom jej spôsobilosť na právne úkony resp. zneužívajúc jej stav opilosti, teda oslabenej vôľovej
zložky i zníženej rozpoznávacej schopnosti. Aj v situácii, ak nie je vylúčená neplatnosť týchto úkonov,
právne postavenie žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti nie je konaním žalovaných
dotknuté, pretože jej spoluvlastnícke právo v rozsahu v akom ním disponuje a tomu zodpovedajúce
práva i povinnosti, jej zostávajú zachované.

16. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ).

17.Zprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávneníapovinnívšetcispoluvlastnícispoločne

a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na
návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd (§ 139 OZ).

18. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod
blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140 OZ).

19. Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkovnechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (1). Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku (2). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti (3).

20. Podľa § 30 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, práva osôb vyplývajúce z vecných

bremien viaznucich na predmete dražby nie sú dotknuté prechodom vlastníckeho práva dražbou.
Predkupné právo viaznuce na predmete dražby zaniká udelením príklepu, ak vydražiteľ uhradil cenu
dosiahnutú vydražením predmetu dražby v ustanovenej lehote; to neplatí v prípade predkupného práva
spoluvlastníkov veci k spoluvlastníckemu podielu.

21. Podľa § 166 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v
hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo
spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu
zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov.

Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe (2). Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
podlieha schváleniu súdom (3).

22. Podľa § 151j OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže
záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže

uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,
alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Žalobkyňou žiadaná úprava práv a povinností sa týka oprávnenia záložného veriteľa na realizáciu

záložného práva. Dispozícia týmto oprávnením prislúcha veriteľovi (v danom prípade žalovaným 1/ a 2/),
nie je závislá na vôli záložného dlžníka, ktorý je v omeškaní a ani nemieni pristúpiť k úhrade dlhu, ako
je tomu v uvedenom spore, preto správne súd uzavrel, že vo vzťahu k žalovanému 3/ ako záložnému
dlžníkovi je podaný návrh na neodkladnú úpravu právnych pomerov bez právneho základu.

24. V pomere k žalovaným 1/ a 2/ z tvrdení žalobkyne vyplýva, že opodstatnenosť svojho
návrhu odôvodňuje snahou o zachovanie spoluvlastníctva žalovaného 3/, ktorý sa však z vlastnej
vôle nedomáha žiadneho nároku voči žalovaným 1/ a 2/, nespochybňuje existenciu, či platnosť
právnych úkonov s nimi vykonaných, žiadnym spôsobom neprejavuje záujem o zachovanie svojich
(spolu)vlastníckych práv, a to v situácii, keď nie je osvedčené, aby mu nepatrila spôsobilosť na

právne úkony v plnom rozsahu. Predmetom sporu tak v skutočnosti nie je odstránenie právnej
neistoty žalobkyne ako podielového spoluvlastníka, ale napĺňanie predstavy o nakladaní s majetkom
v podielovom spoluvlastníctve iného subjektu –blízkej osoby. Majetkový a osobný záujem žalobkyne,
nemožno stotožňovať s ohrozením jej právneho postavenia väčšinovej spoluvlastníčky, ktoré ostáva
nedotknuté. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach sa žiadnym spôsobom nezmenil,

rozsah práv a povinností vyplývajúcich z práva žalobkyne k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ, § 140
OZ v spojení s §30 zák.č. 527/2002 Z.z., §166 zák.č. 233/1995 Z.z., § 142 OZ) ostáva zachovaný,
vrátane existencie predkupného práva voči ostatným spoluvlastníkom, teda jej právne postavenie
nie je neisté, či sporné. Subjektívna neistota žalobkyne o budúcom užívaní veci v spoluvlastníctve
s inou než blízkou osobou, ktorou je aktuálne žalovaný 3/, nezakladá narušenie jej právnej istoty danej

spoluvlastníckym vzťahom, ale predstavuje len zásah do osobných predstáv o nakladaní s podielom
na majetku, ktorý prináleží inému subjektu. Diskomfort osobný, majetkový, či emocionálny vyjadrený
v podaniach žalobkyne a prameniaci z úkonov žalovaného 3/, nezakladá zmenu v právnym pomeroch
žalobkyne, ale v právnych pomeroch žalovaného 3/, ktorý sa môže sám, či prostredníctvom opatrovníka
(v prípade preukázanej nespôsobilosti na právne úkony) domáhať ochrany svojich práv.

25.Zohľadňujúcvyššieuvedené,keďneodkladnéopatrenienesmerujekúpraveprávnych,alefaktických
pomerov strán sporu, čo zákonná úprava vylučuje, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na neodkladnú úpravuprávnych pomerov strán sporu, a v tomto smere nie je možné prvoinštančnému súdu vytknúť žiadne
pochybenia, ktoré by zakladali opodstatnenosť niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Preto bol
výrok rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne

potvrdený podľa § 387 ods. 1 CSP včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania.

26. Zamietavé rozhodnutie o neodkladnom opatrení podanom pred začatím konania má povahu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, preto odvolací súd v zhode s § 396 ods. 1 CSP v spojení § 262, §
255 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolateľke ako procesne neúspešnej

strane sporu nárok na náhradu trov nepatrí, žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že trovy odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

27. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).