Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202707
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124202707.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXXX/X,D.,2/E.A.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XXXX/X,D.,3/F.A.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XXXX/X,D.,
4/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., všetci zastúpení advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský,
so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovaným: 1/ G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom

I. J. XXX/XX, K., 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXXX/XXX, D., zastúpený splnomocnenom:
SOJKA LEGAL s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO: 54 810 141, o návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 30. septembra 2025 č. k. 107C/18/2024-278, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 2/ priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (v poradí tretím) súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2024 sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia
a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/58 o výmere 632 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/53 o výmere 890 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere 110 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre

kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020.
Ďalším podaním doručeným súdu toho istého dňa žalobcovia navrhli, aby súd do konania pripustil L.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, D. ako žalovaného 2/. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov evidovaných na LV č. XXXXX v kat. úz.
D., pričom pred desaťročiami im bol k bytom poskytnutý do užívania pozemok - aktuálne parcely č.

10505/42, 10505/58 a 10505/57. Na tomto území sa nachádzajú záhrady so stavbami, ktoré slúžia
žalobcom a ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome. Pôvodný vlastník pozemkov, ktoré dnes vlastníp. A. G., teda spoločnosť SEMAT, poskytol tieto pozemky ako benefit pre vtedajších zamestnancov,
medzi ktorých patrili aj žalobcovia. Okrem možnosti užívať pozemky im bol poskytnutý aj materiál
na stavby (garáže, sklady a iné drobné stavby), vrátane pletiva, aby si každý „svoju“ časť pozemku

oplotil. Za posledné roky majú rôzni investori záujem v danej lokalite (C.) realizovať svoje podnikateľské
zámery a vybudovať domy a cestu v tejto oblasti. Pre týchto investorov sú však drobné stavby
žalobcov prekážkou. O existencii drobných stavieb sa presvedčilo aj mesto Trnava v rámci štátneho
stavebného dohľadu, ktorý sa v tejto oblasti realizoval a dňa 4.9.2020 spracoval písomné stanovisko,
kde sa okrem iného v závere uvádza: „na predmetných pozemkoch parc. č. 10505/52 a 10505/53

k. ú. D., má každá rodina samostatne oplotenú časť pozemku, užívanú ako záhradku o rozlohe cca
250 - 300 m2, so samostatnou vstupnou bránkou, pričom na každej záhrade sa nachádzali aj drobné
stavby, ktoré sa považujú za stavby v zmysle ustanovenia § 43 stavebného zákona. Záhrady užívajú
niektoré rodiny aj cca 50 rokov, a to na základe súhlasu predošlého vlastníka, bývalých Štátnych
majetkov a neskôr Sematu, ako benefit pre vtedajších zamestnancov Štátnych majetkov.“ Z dôvodu
ochrany svojich práv podali žalobcovia dňa 12.11.2020 žalobu o zriadenie práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu spočívajúcemu v práve užívania nehnuteľností a v práve prechodu a prejazdu cez
nehnuteľnosť. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020 a doposiaľ
nie je skončené. Žalovaný má záujem na vybudovaní rodinných domov a pozemnej komunikácie v tejto
oblasti, avšak by sa potreboval „zbaviť“ stavieb vo vlastníctve žalobcov, preto vymýšľa rôzne schválnosti,
aby žalobcom čo najviac znepríjemňoval život. Najskôr podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia

ohľadom stavby „rodinný dom“ s miestom stavby C. na pozemku parc. č. 10505/60 a 10505/61 (číslo
konania OSaŽP/41350-111429/2023Mih), kde rozvody elektrickej energie navrhoval umiestniť tam, kde
aktuálne stojí jedna z drobných stavieb (stavba žalobkyne 4/). Z dôvodu včas podaných námietok
v stavebnom konaní bola nariadená obhliadka miesta a následne bolo stavebné konanie prerušené.
Vzhľadom na prerušenie stavebného konania, navrhoval žalovaný všetkým vlastníkov bytov v lokalite

C., uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, podľa ktorej by mal zriadiť a uložiť elektrickú
prípojku nízkeho napätia na pozemok vo vlastníctve vlastníkov bytov, a to bezodplatne. S týmto riešením
žalobcovia nesúhlasili a zmluva o budúcej zmluve sa nepodpísala. Za posledné dni, od minulého týždňa,
žalovaný opäť prišiel do danej lokality a začal demolovať ploty, ktoré si postavili žalobcovia so súhlasom
predošlých vlastníkov pozemkov. Tieto ploty pritom žalobcovia vybudovali pred rokmi a slúžili na to,

aby boli záhrady oddelené, ale aj na to, aby zabránili neoprávneným osobám vstupu do ich drobných
stavieb. Súčasne sa tým malo zamedziť hydine, aby sa voľne pohybovala po danej lokalite. Žalovaný
bol prostredníctvom jeho advokáta požiadaný o to, aby sa zdržal demolovania plotov a iných stavebných
činností na pozemkoch, a to až do času, kým nerozhodne Okresný súd Trnava (21C/62/2020) vo
veci zriadenia vecných bremien. Súčasťou tohto e-mailu bol aj návrh na usporiadanie práv. Na túto

žiadosť reagoval pán F. dňa 25.3.2024 slovami: „Čo sa týka činností na mojich pozemkoch, tak určite
si budem v nich pokračovať bez ohľadu na ich „žiadosť“. Do „sporných stavieb“ sa samozrejme rýpať
nebudem, to ich môžete uistiť, ale všetko ostatné si v najbližších dňoch vyčistím.“ Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný ignoruje žiadosť žalobcov a odmieta rešpektovať pokojný stav, kedy mali žalobcovia svoje
stavby a časť pozemkov oplotených na základe súhlasu predošlých vlastníkov, ale dokonca hrozí ďalším

„vyčistením“, čím vyvoláva u žalobcov nielen zbytočný stres, ale aj obavy o ich vlastníctvo k drobným
stavbám, veciam a hydiny na pozemkoch, pretože zdemolovaním pletiva sa môže ktorákoľvek tretia
osoba dostať do týchto drobných stavieb. Žalobcovia súčasne majú na pozemkoch veci, ako je napr.
drevo, kvetináče, náradie a taktiež sa tam nachádza žumpa pre bytový dom, kde majú byty aj žalobcovia.
V tejto súvislosti žalovaný slovne hrozil, že môže prísť s bagrom a „náhodou“ ju poškodí. Žalobcovia

sú presvedčení, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa demolovania oplotenia na sporných parcelách a vykonávania iných činností, ktoré žalovaný
v e-mailovej správe označil ako „čistenie pozemkov“. Žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých
sú postavené drobné stavby žalobcov. Plot, ktorý žalovaný demoluje, patrí žalobcom, ako sa konštatuje
aj v písomnom oznámení mesta Trnava ohľadom stavebného dohľadu (plot oplotilo družstvo v minulosti

a neskôr žalobcovia plot opravili a vymenili). Súčasne tým žalovaný vedome a úmyselne vystavuje
majetok žalobcov hrozbe vzniku škody, napríklad únikom hydiny alebo možnosti odcudzenia vecí, ktoré
sa na pozemkoch nachádzajú. Týmto spôsobom žalovaný vyvíja tlak na žalobcov, aby pristúpili na jeho
podmienky, ktoré mu umožnia realizovať podnikateľský zámer - výstavbu rodinných domov. Činnosť
žalovaného už opakovane riešila aj polícia, ktorá bola na miesto privolaná a požiadala žalovaného, aby

následne zabezpečil oplotenie pozemkov. Vec však ďalej neriešila, pretože nemalo dochádzať k takému
protiprávnemu konaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako trestný čin alebo priestupok. Žalobcovia
pre úplnosť uviedli, že mesto Trnava už v minulosti opakovane poskytovalo ochranu pri nedovolených
zásahoch do ich práv, kedy bola žalobcom napr. odpojená dodáva vody pre bytový dom (rozhodnutieMesta Trnava zo 4.9.2019, číslo OPaM/35196- 96880/2019/Vtt), ako aj v prípade, keď mal vlastník
pozemku (v tom čase p. K.) nariadené, aby nevykonával žiadne stavebné práce a zdržal sa stavebných
prác so stavbou oplotenia (rozhodnutie z 11.5.2020, č. OSaŽP/35948-39485/2020/Zs). Uvedené teda

dokazuje, že žalobcovia sú opakovane vystavovaní tlakom zo strany rôznych podnikateľov, ktorých
lokalita C. láka pre realizovanie podnikateľských aktivít. Žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapredložiliakodôkazy:listyvlastníctvač.XXXXX,M.XXXXX,M.XXXXX,kat.úz.
D., písomné oznámenie na preverenie drobných stavieb zo 4.9.2020 č. OSaŽP37531-94418/2020/Zs,
žalobu o zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, e-mailovú informáciu, návrh zmluvy o

budúcej zmluve, fotografie p. F. a jeho pracovníkov, videozáznam, e-mail z 25.3.2024, fotografie žumpy.

4. Podaním doručeným súdu dňa 2.4.2024 žalobcovia 1/ - 4/ navrhli, aby súd do konania pripustil L.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, D. ako žalovaného 2/. Návrh na pristúpenie žalovaného 2/
žalobcovia odôvodnili tým, že menovaný bol zachytený na ďalšom videozázname z demolácie plotov.
Týmto podaním sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na
pozemkoch parc. č. 10505/58 o výmere 632 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
10505/53 o výmere 890 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere
110 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

5. Výrokom I. uznesenia č. k. 107C/18/2024-48 zo 16.4.2024 súd pripustil, aby do konania pristúpil
žalovaný 2/; výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/58 o

výmere 632 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/53 o výmere 890 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere 110 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX a LV č.
XXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
21C/62/2020, výrokom III. priznal žalobcom 1/- 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na

základe odvolania žalovaných Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28Co/90/2024-136 z 13.8.2024
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V podaní doručenom súdu dňa 21.8.2024 žalobcovia špecifikovali svoje postavené drobné stavby

nasledovne: žalobkyňa 1/ je vlastníčkou drevenej šopy s betónovým základom a plechovou strechou,
pričom táto stavba je postavená na pozemku parc. č. 10505/84, žalobcovia 2/ a 3/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi drevenej garáže s betónovým základom, drevený sklad spolu s pivnicou, do ktorej sa
vchádza z tohto skladu, záhradný domček z dreva a letná kuchyňa postavená z dreva a plechu, ktorá
je izolovaná polystyrénom, pričom tieto stavby sú postavené na pozemku parc. č. 10505/83 a parc.

č. 10505/42, žalobkyňa 4/ je vlastníčkou skladu vyrobeného z dreva a plechu s plechovou strechou,
pričom sklad má pevný betónový základ a má vchod do pivnice o rozmere asi 3x3m, pričom drobná
stavba je postavená na parc. č. 10505/80 a 10505/42. Vzhľadom na to, že vlastník týchto pozemkov (p.
G., avšak v skutočnosti sú činnosti a právne úkony realizované s p. L. F.) neustále preparcelováva tieto
pozemky, bolo potrebné zmeniť čísla parciel. Medzi žalobcami a žalovanými vznikol zodpovednostný

vzťah, nakoľko žalovaní konali postupom podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia súčasne
uviedli, že netrvajú na tom, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené až do skočenia veci vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020, nakoľko nárok žalobcov voči žalovaným v tejto veci
existuje paralelne a nezávisle od uvedeného konania. Doklad o zmene číslovania parciel žalobcovia
nepredložili.

7. Uznesením č. k. 107C/18/2024-184 z 18.12.2024 súd výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

8. Uznesením č. k. 107C/18/2024-255 z 23.6.2025 súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nasledovne: „Žalovaný je povinný zdržať sa demolovania oplotenia a iných
stavebnýchprácačinnostínapozemkochparc.č.10505/84ovýmere300m2,druhpozemku:zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,parc. č. 10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o
výmere 10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX.“

9. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28Co/95/2025-267 z 29.7.2025
uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 107C/18/2024-184 zo dňa 18.12.2024 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že predmetom konania je návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení po pripustení zmeny návrhu uznesením č. k. 107C/18/2024-255 z
23.6.2025. V podaní doručenom súdu dňa 20.2.2025 žalobcovia uviedli, že opravujú svoju pisársku
chybu a doplnili, že neodkladné opatrenie sa má vzťahovať k obom žalovaným, teda petit znie: Žalovaný
1/ a žalovaný 2/ sú povinní zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na
pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.

10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/80 o výmere
600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o výmere 10037 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXXX.“

11. V podaní doručenom súdu dňa 9.1.2025, t. j. v odvolaní žalobcov proti uzneseniu o zamietnutí
neodkladného opatrenia, žalobcovia uviedli, že trvajú na nariadení neodkladného opatrenia, pričom
podaným návrhom došlo k zastaveniu činnosti žalovaných, ktorí sa od pôvodne nariadeného
neodkladného opatrenia demolovania zdržali. Žalovaných od ich protiprávnej činnosti odradilo až
rozhodnutie súdu, žalovaní sa zdržali svojho predošlého konania v podobe demolovania plotov.

12. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov doručenom súdu dňa 31.1.2025 opätovne poprel
demolovanie akýchkoľvek stavieb žalobcov, ako aj to, že na dotknutých pozemkoch bol.

13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov doručenom súdu dňa 6.2.2025 uviedol, že nie je

vlastníkom dotknutých pozemkov, nie je oprávnený s nimi nakladať a nie je pasívne vecne legitimovaný
v tomto konaní, neexistuje ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko k žiadnemu zásahu
do pokojného stavu nedochádza. K čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach
pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané - a to podľa ich vlastných tvrdení.

14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade po oboznámení sa s obsahom upraveného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripusteného uznesením č. k. 107C/18/2024-255 z
23.6.2025, po oboznámení sa s odvolacími námietkami žalovaných, riadiac sa intenciami odvolacieho
súdu, vo veci opätovne riadne konal a rozhodol, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože žalobcovia 1/ - 4/ ako navrhovatelia

neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčili potrebu ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Neuviedli a dostatočne neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, takisto neuviedli a neosvedčili skutočnosti
odôvodňujúce záver, že žalovaní 1/ a 2/ v súčasnosti demolujú oplotenie žalobcov a vykonávajú
stavebné práce a činnosti na pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. 10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o
výmere 10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX; pričom, ak by aj stavebné práce vykonávali, je nesporné, že pozemky
nie sú vo vlastníctve žalobcov.

15. Žalobcovia trvajú na potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v zmenenom znení, pričom
však sami zároveň uvádzajú, že žalovaní sa demolovania plotov zdržali, čím žalobcovia dosiahli cieľ,
ktorý podaným návrhom sledovali. Za týchto okolností súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia
neosvedčili potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ako ani okolnosti preukazujúce

nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nie
je daná, ak podľa tvrdenia samotných žalobcov k demolovaniu oplotenia zo strany žalovaných ďalej
nedochádza. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, je napokon aj
dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP. Navyše, žalobcovia vzmenenom návrhu tvrdia, že došlo k zmene v označení parciel (a výmer pozemkov), na ktorých sa
nachádzajú ich drobné stavby, avšak túto skutočnosť nijako neosvedčili - nepredložili žiadne listiny
preukazujúce zmeny v usporiadaní pozemkov, čím neuniesli ani svoje dôkazné bremeno.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia
žalobcov tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia.
Žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami navrhovaným

neodkladným opatrením, súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1,
§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1, 3 CSP, vecne plným procesným úspechom žalovaných.

18. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na jeho zmenu

tak, že odvolací súd návrhu žalobcov v znení jeho úpravy vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie
a žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; alebo, ak by bol odvolací súd
názoru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia už nie sú dané, aby napadnuté uznesenie
vo výroku II. zmenil tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania neprizná. Odvolanie odôvodili
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietali, že súd prvej inštancie uviedol len všeobecné

závery o nedostatočnom osvedčení potreby a opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia.
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (v znení jeho zmeny) sa žalobcovia domáhali, aby
súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností
na označených pozemkoch. Ako dôkazy predložili fotografie, videozáznamy, e-mailovú komunikáciu
žalovaných o tom, že v búraní budú pokračovať, predbežné opatrenia mesta Trnava z roku 2020,

rozhodnutie o poskytnutí predbežnej ochrany z roku 2019 a iné listiny. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia nevyplýva, ako súd prvej inštancie hodnotil tieto dôkazy spolu s tvrdenými skutočnosťami
v písomných podaniach žalobcov. Nie je zrejmé, prečo súd tieto listiny nepovažoval za dostatočné
pre osvedčenie nároku žalobcov. Z e-mailovej komunikácie žalovaného 2/ vyplýva, že tento bude v
činnostiach (majúc na mysli búranie, vypratávanie, stavebné práce) pokračovať bez ohľadu na žiadosť

žalobcov. Samotná táto skutočnosť osvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, aby nebolo
zasahované do majetku žalobcov, resp. aby tento nebol ohrozený (oplotenie ako aj veci nachádzajúce
sa na pozemkoch). Z rozhodnutia nevyplýva, ako súd hodnotil túto listinu. Žalobcovia ďalej predložili aj
projekt žalovaného 1/ (resp. jeho spoločnosti), podľa ktorého má žalovaný 1/ zámer postaviť rodinné
domy v danej oblasti a vybudovať cestu. Prvý dom má už takmer postavený, hoci nemá k tomu ani

právoplatné stavebné povolenie. Tým sa dokresľuje zámer žalovaných, ktorí žalobcov bezprostredne
ohrozujú. Žalobcovia majú na pozemkoch svoje drobné stavby, ku ktorým žiadajú v inom konaní zriadiť
vecné bremeno. Tieto stavby a pozemky si oplotili, čo mali povolené od predošlých vlastníkov, teda
tento stav existoval roky. Žalobcovia už v predošlých písomných podaniach opísali, aká je funkcia
plotu (ochrana stavby pred vstupom neoprávnenej osoby ako aj zamedzenie voľného pohybu zvierat).

Žalobcovia tiež uviedli, aké veci sa nachádzajú v drobných stavbách a že na pozemkoch chovali
hydinu. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti vôbec nebral do úvahy, nehodnotil fakt, že žalobcovia takto
užívajú pozemky a stavby dlhé roky, po tom, čo im to bolo umožnené zo strany predošlých vlastníkov.
Skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobcovia predložili, sú dostatočne na to, aby bolo návrhu vyhovené. K
pozastaveniu činnosti žalovaných (búranie plotov) došlo až po vplyvom tohto konania, pričom z e-

mailovej komunikácie vyplýva obava, že by žalovaní mohli pokračovať, ak sa návrhu nevyhovie. Z tejto
komunikácie tiež vyplýva, ako žalovaný 2/ označuje pozemky za jeho, čo potvrdzuje vyjadrenia žalobcov
o tom, že p. G. je iba formálny vlastník, hoci celý vplyv na pozemok majú práve a výlučne žalovaní. Na
predloženomvideudokoncažalovaný2/vyzývasynap.B.ktomu,aby„opustiljehopozemok“.Žalobcom
je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu na základe neodkladného opatrenia z dôvodu, že umiestnené

oplotenie slúžilo na ochranu ich majetku. Išlo nielen o hnuteľné veci ako náradie, vozidlo, drevo na
kúrenie, ale aj potraviny v pivniciach drobných stavieb. Odstránením oplotenia sa stávajú drobné
stavby prístupné pre tretie osoby, čím je majetok žalobcov vystavený bezprostrednému ohrozeniu.
Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je ochrana vlastníckeho práva žalobcov, do ktorej žalovaní
neoprávnene zasiahli, pričom tento zásah sleduje jediný cieľ – dostať žalobcov z týchto pozemkov,

pretože žalovaní majú svoj podnikateľský zámer v danej lokalite. Navrhované neodkladné opatrenie je
opodstatnené z dôvodu ochrany majetku žalobcov a súčasne je primerané, pretože žalovaných osobitne
neobmedzí. Nariadené neodkladné opatrenie by im zakázalo poškodzovať a ohrozovať cudzí majetok.19. Žalobcovia nesúhlasili ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Už v odvolaní z 9.1.2025 žiadali,
aby súd aplikoval § 257 CSP a v prípade zamietnutia návrhu, aby žalovaným neboli priznané trovy
konania. Súd prvej inštancie tieto argumenty žiadnym spôsobom nezohľadnil. Žalobcovia mali za to, že

vo veci ide o výnimočné okolnosti, ako aj dôvody hodné osobitného zreteľa, a to s poukazom na celkovú
genézu prípadu, kedy žalovaní s víziou podnikateľského zámeru vytvárajú rôzne prieky žalobcom s
cieľom donútiť ich odstrániť drobné stavby na pozemku. Hoci je pozemok formálne vo vlastníctve
inej osoby, všetka aktivita na pozemku a osobné rokovania sa realizovali so žalovanými (stretnutie
so žalovaným 2/, ktorý právnemu zástupcovi žalobcov predstavil jeho víziu a spôsob urovnania so

žalobcami,ktoríalesponúkanýmriešenímnemohlisúhlasiť).Žalovaný2/ajve-maileajnavideupotvrdil,
že ide o jeho pozemky. Konanie žalovaných zašlo tak ďaleko, že začali búrať ploty žalobcov, následkom
čoho sa podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Až po pôvodnom vyhovení návrhu sa
žalovaní zdržali tejto činnosti. Potom bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie vzhliadol nedôvodnosť
podaného návrhu, žalobcovia fakticky uspeli, lebo k ďalšej činnosti žalovaných na pozemkoch aktuálne
už nedochádza. Z pohľadu žalobcov tak ide o želaný stav, ktorý návrhom sledovali, hoci majú obavu

z pokračovania žalovaných, ak návrhu nebude vyhovené. Žalovaní pritom demolovanie plotov ani
nepopierali, resp. ak popierali, tak iba vlastnými tvrdenia, hoci dôkazy o búraní plotov boli celkom
nezvratné. Boli to teda žalovaní, ktorí vyvolali tento spor, pričom podaný návrh a prebiehajúce konanie
prinútilo žalovaných (aspoň počas tohto konania) zdržať sa činnosti, pre ktorú bol návrh podaný. Tieto
okolnosti preto odôvodňujú postup, podľa ktorého by súd žalovanej strane (ako formálne úspešnej)

náhradu trov konania nemal priznať. Nie je vinou žalobcov, že súdne konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia trvá už viac ako 18 mesiacov, čo je doba zjavne neprimeraná. Pokiaľ aj pre neprimeranú dĺžku
konania došlo k zmene okolností, ktoré musel súd zohľadniť, tieto okolnosti svedčia v prospech žalobcov
(zdržanie sa demolácie plotov).

20. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že neboli (od počiatku) a ani nie sú splnené základné
zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia. Zamietnutie návrhu je tak plne dôvodné.
Predovšetkým žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k „ohrozeným“ stavbám oplotenia; žalovaný 2/
nie je vlastníkom dotknutých pozemkov, nie je oprávnený s nimi nakladať a nie je tak ani pasívne vecne

legitimovaný v tomto konaní; neexistuje žiadna potreba bezodkladnej úpravy pomerov; k žiadnemu
zásahu do pokojného stavu nedochádza, žiaden zo žalovaných v tomto konaní nie je stranou sporu v
konaní sp. zn. 21C/62/2020; predmetom konania sp. zn. 21C/62/2020 je výlučne „ochrana“ nelegálnych
drobných stavieb a konkrétnych častí pozemkov, a to úplne mimo rozsahu oplotenia; žalobcovia
nevedú žiaden súdny spor k týmto častiam pozemkov vo vlastníctve vlastníčky pozemkov, kde sa

mala namietaná činnosť žalovaného 2/ (navyše nevykonávaná vo vlastnom mene a na vlastný účet)
vykonávať; k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli
žalobcamidobrovoľnevypratanéaodovzdané–atopodľaichvlastnýchtvrdení. Argumentáciažalobcov
uvedená v odvolaní poukazujúca na e-mail žalovaného 2/ z 25.3.2024, t.j. spred viac ako 20 mesiacov,
je podľa žalovaného 2/ úplne neadekvátna. Žalobcovia obsah e-mailu účelovo dezinterpretujú, keď

si svojvoľne interpretujú žalovaným uvedený pojem „čistenie pozemkov“ ako „búranie, vypratávanie,
stavebné práce“. Naopak, v predmetnom e-maile je explicitné ubezpečenie žalovaného 2/, že do
sporných stavieb sa zasahovať nijako nebude. Žalovaný 2/ mal rovnako za to, že tu neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal úspešnej strane priznať nárok na náhradu trov
konania. Ako vyplýva zo všetkých podaní žalovaných, ktoré sú obsahom súdneho spisu, títo nedali

žiaden relevantný dôvod na podanie toho zjavne nedôvodného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to napriek tomu, že žalobcovia sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom –
advokátom.

21. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom včase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalobcov predostreté v odvolaní, ako aj vyjadrenia strán v odvolacom konaní, bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ani naliehavosť

potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.

24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

26. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný

charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe
tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní
o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia

pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

29. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo

strany žalobcu/navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd

vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Rozhodujúce skutočnosti
musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu
plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochrannéhoúčelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnocuje súd primárne na
základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že zásadným

determinantom vydania neodkladného opatrenia je najmä samotný návrh, vyplýva z toho, že súd
rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 CSP spravidla bez pojednávania.

30. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie, o ktorom
rozhodol napadnutím uznesením, bol výlučne zmenený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorého zmenu súd prvej inštancie pripustil uznesením z 23.6.2025 a ktorým žalobcovia
žiadali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných
prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o výmere
10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú

zapísané na LV č. XXXXX. Tento nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (z 20.8.2024) sa
oproti pôvodnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (z 28.3.2024) týkal odlišného nároku
žalobcov, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, iných nehnuteľností, bol inak
skutkovo i právne zdôvodnený a nemal byť sledovaný žalobou vo veci samej. Žalobcovia samotný
petit navrhovaného neodkladného opatrenia zmenili s poukazom na nové usporiadanie parciel, čo však

žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili, ako na to poukázal odvolací súd už vo svojom uznesení
zo dňa 29.7.2025. Nie je teda vôbec zrejmé, či sa žalobcami tvrdené neoprávnené a nepovolené
drobné stavby, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva, vôbec nachádzajú na
nimi tvrdených parcelách. V konečnom dôsledku túto skutočnosť správne skonštatoval napokon aj
súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v ods. 29. Žalobcovia nepredložili ani neoznačili žiadny

geometrický plán, z ktorého by vyplývalo umiestnenie neoprávnených drobných stavieb žalobcov, resp.
ich umiestnenie práve na nimi označených parcelách. Už len z tohto dôvodu možno konštatovať, že
neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď je povinnosťou navrhovateľa
neodkladného opatrenia pripojiť k návrhu listinné dôkazy osvedčujúce jeho nárok, pričom za situácie,
keď ani nie je osvedčené, kde konkrétne, resp. na akých parcelách sa žalobcami tvrdené drobné stavby

nachádzajú, nemožno takto podanému návrhu vyhovieť. Navyše žalobcovia ani v podanom odvolaní na
tento dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nereagovali
a tento záver nespochybnili, hoci na tento zásadný nedostatok zmeneného návrhu poukázal už odvolací
súd v rozhodnutí z 29.7.2025. Súd prvej inštancie preto správne návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

31. Len pre úplnosť je tiež potrebné dodať, že z predloženého e-mailu žalovaného 2/ z 25.3.2024,
na ktorý sa žalobcovia odvolávajú a z ktorého samotného podľa žalobcov vyplýva, že žalovaný 2/
bude v činnostiach (majúc na mysli búranie, vypratávanie, stavebné práce) pokračovať bez ohľadu na
žiadosť žalobcov a ktorý podľa žalobcov osvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, podľa názoru

odvolacieho súdu nevyplývajú žalobcami tvrdené skutočnosti. Ako na to správne poukázal i žalovaný
2/, v e-maile žalovaného 2/ z 25.3.2024, t.j. spred viac ako 18 mesiacov (ku dňu rozhodnutia súdu prvej
inštancie), je spomínané čistenie pozemkov a nie búranie, vypratávanie, stavebné práce a je v ňom tiež
uvedené ubezpečenie žalovaného 2/, že do sporných stavieb sa zasahovať nijako nebude. Osobitne
treba zdôrazniť tiež v konaní nespornú skutočnosť (keďže žalobcovia toto tvrdenie žalovaných nijako

nepopreli), že k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli
žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané vlastníčke pozemkov podľa ich vlastných tvrdení.

32. Nedôvodné boli i námietky žalobcov voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech,

pretože návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, teda v zmysle zásady
úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSPP) im patrí nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným
žalobcom. Žalobcovia v podanom odvolaní žiadali žalovaným náhradu trov konania nepriznať, a teda
žiadali aplikáciu § 257 CSP. Argumentovali genézou prípadu, kedy žalovaní s víziou podnikateľského
zámeru vytvárajú rôzne prieky žalobcom s cieľom donútiť ich odstrániť drobné stavby na pozemku, začali

búrať ploty žalobcov, následkom čoho sa podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a až po
pôvodnom vyhovení návrhu sa žalovaní zdržali tejto činnosti. Žalobcovia teda fakticky uspeli, lebo k
ďalšej činnosti žalovaných na pozemkoch aktuálne už nedochádza. Žalovaní vyvolali tento spor, pričom
podanýnávrhaprebiehajúcekonanieprinútiložalovanýchzdržaťsačinnosti,prektorúbolnávrhpodaný.Tieto okolnosti preto odôvodňujú postup, podľa ktorého by súd žalovanej strane náhradu trov konania
nemal priznať. Nie je vinou žalobcov, že súdne konanie o nariadenie neodkladného opatrenia trvá už
viac ako 18 mesiacov, čo je doba zjavne neprimeraná. Pokiaľ aj pre neprimeranú dĺžku konania došlo

k zmene okolností, ktoré musel súd zohľadniť, tieto okolnosti svedčia v prospech žalobcov (zdržanie sa
demolácie plotov).

33. Odvolací súd má za to, že v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebol daný dôvod
na aplikáciu ust. § 257 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania

prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné náležite odôvodniť.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k

uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým
mravom. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či

v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012).

34. Dôvody uvádzané žalobcami podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania procesne úspešným žalovaným nepriznať. Napriek
tomu, že žalobcovia poukazujú na svoj faktický úspech v konaní, keď na základe súdom prvej inštancie
nariadeného neodkladného opatrenia (ktoré ale bolo odvolacím súdom zrušené) sa žalovaní zdržali
búraniaplotov,jepotrebnévprvomradeuviesť,ževkonanínebolaosvedčenápasívnavecnálegitimácia
žalovaného 1/, pretože tento svoju účasť na čistení pozemkom poprel a rovnako tak skutočnosť,

že jeho osoba sa nachádza na predloženej fotografii. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tu platí už vyššie
zmenená nesporná skutočnosť, že k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach
pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané podľa ich vlastných tvrdení.
Navyše ani nemožno konštatovať dôvodnosť pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
z 28.3.2024, keď i v samotní žalobcovia uznali jeho nedôvodnosť podanou zmenou návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia z 20.8.2024 (realizovanou v nadväznosti na zrušujúce uznesenie odvolacieho
súdu z 13.8.2024). K samotnej zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolací súd
vyjadril v uznesení z 19.7.2025 (ods. 33) tak, že zmena návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a v súlade s jeho závermi, avšak bez toho, aby pôvodne
navrhovanéneodkladnéopatrenie,ktoréhonedôvodnosťsamižalobcovianovýmnávrhomnanariadenie

neodkladného opatrenia v podstate uznali, zobrali späť, sa prieči zmyslu a účelu konania o neodkladnom
opatrení,anemádôvodsaodtohtozáveruodchýliť.Pokiaľtedažalobcoviapoukazovaliinaneprimeranú
dobu konania o rozhodovania o neodkladnom opatrení, k tomu významnou mierou prispeli práve oni
podaním zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie,
vrátane vecne správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu
zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom nároku v zmysle § 262ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací súd preto plne úspešnému žalovanému 2/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešným žalobcom. Žalovanému

2/ náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, pretože sa k odvolaniu nevyjadril, v odvolacom
konaní zostal pasívny a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli
(R 72/2018).

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).