Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. december 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201100
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8525201100.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Slovenská televízia

a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., o zaplatenie 63,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2025 sa žalobca ako právny nástupca Rozhlasu
atelevízieSlovenskadomáhalodžalovanejzaplateniasumy63,40eurspríslušenstvom,pozostávajúcej
z istiny vo výške 46,40 eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a úhrady poštových sadzieb spojených

s vymáhaním vo výške 2,70 eur, ako aj náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
25,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 157/2024
Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlas a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o Slovenskej televízii a rozhlase“). Žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa §
3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 vo výške 4,64 eura
podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 citovaného
zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhrady za služby
verejnosti v období od 1.11.2020 do 28.2.2023. Výzvou zo dňa 22.1.2025 žalobca vyzval žalovanú
v zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplateniepoštovýchsadziebsúvisiacichsodoslanímvýzvy.Žalovanáúhradyapoštovésadzbyvlehote
30 dní od doručenia výzvy nezaplatila, preto je v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti

povinná zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 63,40 eur, ktorá
pozostáva z istiny 46,40 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz
predložil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 22.1.2025 s fotokópiou
doručenky a potvrdenie Slovenskej pošty, a. s. o tarifnej cene za úradnú zásielku od 1.7.2024.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 4.11.2025 spolu s prílohami a výzvou na

vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadrila.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 63,40 eur s príslušenstvom, pričom
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,keď žalovaná nárok nijako nerozporovala a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur,
pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 23.12.2025 o 8.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu dňa 1.12.2025.

5.Nazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímsasobsahomžalobyajejpríloh,akoajostatného
spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako vyberateľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o
úhrade za služby verejnosti kontrolou úhrad zistil, že žalovanej ako platiteľovi týchto úhrad v zmysle

citovaného zákona za kontrolované obdobie 1.11.2020 - 28.2.2023 vznikol dlh spolu vo výške 63,40 eur,
pozostávajúci z istiny nezaplatených úhrad za 10 neuhradených mesačných predpisov vo výške 46,40
eur a pokuty vo výške 17 eur podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti. Do dňa podania
žaloby žalovaná ani napriek písomnej výzve žalobcu na zaplatenie nedoplatku doručenej žalovanej dňa
29.1.2025 z uvedeného dlhu neuhradila ani časť. Z tohto titulu si žalobca uplatnil aj nárok na úhradu
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur (vo výzve zo dňa 22.1.2025 chybne

uvedená výška poštových sadzieb 2,40 eur - pozn. súdu).

6. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti
tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym

nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona.

7. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov,výberavymáhanieúhradyzaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenska

v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.
júnu2023povinnýzaplatiťdo30.júna2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade
nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa

zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na
finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

8. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „zákona
o úhrade za služby verejnosti“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ úhrady (ďalej
len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho

mesiaca.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7,
je v omeškaní so zaplatením úhrady.14. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je
v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto

skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy na zaplatenie úhrady.

15. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný

zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.

16. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je
platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť
na súde.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok súd v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou Krajského súdu v Prešove (napr. rozhodnutia sp. zn. 18Co/22/2024,
18CoCsp/29/2023, 19Co/26/2022, 22Co/16/2022, 13Co/22/2022, 1Co/10/2022, 8Co/5/2022,
20CoCsp/6/2020, 23Co/100/2017) posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, preto o ňom rozhodoval ako o spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany podľa prvého
dielu, druhej hlavy (§ 290 a nasl.) CSP. Dôvody a závery v uvedených rozhodnutiach súd považuje za
plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a od týchto záverov nepovažuje za dôvodné ustúpiť.

26. Zo znenia citovaného zákona o úhrade za služby verejnosti vyplýva, že platiteľom tejto úhrady je

osoba, ktorá je evidovaným odberateľom elektrickej energie v byte alebo rodinnom dome (§ 3 písm.
a/ zákona č. 340/2012 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2023). Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou o
dodávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona sa osoba, na ktorú sa nevzťahujú výnimky,
zároveňstávaplatiteľomúhradyzazabezpečenieslužiebverejnostivoblastirozhlasovéhoatelevíznehovysielania poskytovaného žalobcom. Na základe uvedenej zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou je, teda vzniká pre takéhoto spotrebiteľa od tejto zmluvy odvodený iný záväzok vo vzťahu k
verejnoprávnej inštitúcii.

27. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že
nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto
smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj
spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (por. slovo „súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v ust. §

290 CSP) - z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025.

28. Medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky
poplatok“) existuje súvislosť, aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného
poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok, či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisívýlučnesuzavretouzmluvouododávkeelektrickejenergiebezprípadnejsúvislostispreukázanou

držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

29. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie
predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status
konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby

je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktik
žalobcu, či nie sú nekalé. Ako žalobca priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak
v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.

30. K otázke verejnoprávnosti dodávateľa služieb zaujal postoj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len

„SD EÚ“). Aj na belgickú školu ako inštitúciu s verejnou formou vlastníctva, ktorá študentke poskytla
úver dopadá Smernica Rady č. 93/13 ES (C-147/16). Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku SD EÚ veci
C-59/2012 BKK Mobil Oil Korperschaut des offentlichen Rechts proti Zentrale Zur Bekamfung unlauteren
Wettbewerbs, v ktorom SD EÚ skonštatoval, že Smernica č. 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení Smernica Rady č. 84/450/

EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený
úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.

31. Ak teda Súdny dvor EÚ pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby spadajú do rámca
Smernice č. 2005/29/ES, je dôvodné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty spadajú pod

pôsobnosť aj iných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné právnické osoby
súzaloženéspravidlanatom,abysledovaliverejnoprospešnýcieľ.Zodôvodneniacitovanýchrozhodnutí
vyplýva, že ani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou funkciou, nemôže byť
oslobodený od svojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá odbornej starostlivosti,
a to hlavne vo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť úhradu v prospech takéhoto

subjektu.

32. Tomuto výkladu zodpovedá aj bod 14 odôvodnenia Smernice Rady č. 93/13 ES, podľa ktorého
sa zohľadňujú prípadné nekalé podmienky aj pri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú
kolektívne služby, cit. : ,,Keďže členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé

podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného
charakteru.“. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 16 odôvodnenia smernice, „keďže hodnotenie nekalého
charakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach
verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby, ...).

33. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný vystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa,
pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je nepochybné, že povinným subjektom je
fyzická osoba, ktoré prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege, ale na základe zloženej právnej
skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej
s poskytovateľom služieb elektriny. Ide teda o faktický odvodený spotrebiteľský vzťah, keďže ak by

absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny, nevznikol by ani záväzok plniť.

34. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého STVRnemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení
dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu
súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaný nevystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá

koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

35. Otázku, či ide o spotrebiteľskú právnu vec považuje súd za zásadnú a od jej vyriešenia závisí
aj výsledok sporu. Posúdenie skutočnosti, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom
spotrebiteľských sporov, súd považoval za dôležité a významné aj z dôvodu poskytnutia ochrany

žalovanému, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času. Keďže v súdenej veci súd
dospel k záveru, že právny vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský, považoval za nevyhnutné
aplikovať§54aObčianskehozákonníkaazúradnejpovinnostiskúmať,čiuplatnenápohľadávkažalobcu
nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.

36. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 343/2018 Z. z. zaviedla s účinnosťou od

5.12.2018 nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ust. § 54a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

37. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby ex lege dostáva do

polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo
nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

38. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 13.10.2025, teda za účinnosti citovaného § 54a
Občianskeho zákonníka. Žalobca preto nie je oprávnený vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy.

39. Keďže podľa citovaných ustanovení zákona o úhrade za služby verejnosti je platiteľ povinný zaplatiť

úhrady za príslušný mesiac do konca príslušného kalendárneho mesiaca, teda úhrady sú splatné do
konca príslušného mesiaca, možno konštatovať, že nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do
omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota osobitne vo vzťahu ku každej úhrade.

40. Žalobca tým, že podal žalobu až dňa 13.10.2025, uplatňujúc si nárok na nezaplatené úhrady

za obdobie od 1.11.2020 do 28.2.2023, si vlastným pričinením privodil oslabenie práva. Nemožno
spochybňovať právo žalobcu na úhradu, ale toto sa oslabuje do takej miery, že po uplynutí premlčacej
doby ho už nemožno priznať.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/18/2022

zo dňa 7.9.2022, v ktorom krajský súd uviedol, že: „Premlčanie má okrem iného preventívnu funkciu
predchádzať uplatňovaniu práva po neprimerane dlhú dobu. Už len z prozaického dôvodu, že plynutiu
času je priamo úmerné riziku straty dokladov, zabúdaniu a celkovému sťaženiu právnej pozície
bežného občana použiť procesné prostriedky. Z tohto pohľadu odkladanie uplatnenia práva nie je
poctivé a čiastočne voči laikom aj nečestné. Ak primárne právo únie sleduje vysoký stupeň ochrany

spotrebiteľov (čl. 38 Charty základných práv EÚ), tak podľa názoru odvolacieho súdu pred akýmikoľvek
nečestnosťami, vrátane nedôvodného odkladania uplatnenia práva“.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úhrady za obdobie od 1.11.2020 do
28.2.2023. Keďže žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 13.10.2025, sú v zmysle ustanovenia

§ 101 Občianskeho zákonníka premlčané všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred
13.10.2025, t. j. pred 13.10.2022. Žalobca preto nemá nárok na úhrady splatné pred 13.10.2022, teda
splatné úhrady za mesiace 11/2020 až 9/2022, ktoré si žalobca uplatnil zjavne po uplynutí premlčacej
doby, preto v tomto prípade možno konštatovať, že nárok žalobcu nebol uplatnený včas a pohľadávka
je v tejto časti premlčaná.

43. Vo vzťahu k uplatneným úhradám za mesiace 10/2022 až 2/2023 súd uvádza, že z obsahu žalobcom
predloženej listiny, teda z prehľadu predpisov a platieb súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná
v predmetnom období zaplatila sumu spolu 41,76 eur (10/2022 - 13,92 eur, 11/2022 - 4,64 eur, 12/2022- 13,92 eur, 1/2023 - 4,64 eur, 2/2023 - 4,64 eur). Ak teda žalobca požaduje aj zaplatenie úhrad za
obdobie 10/2022 až 2/2023, pričom z predloženého prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že v tomto
období žalovaná úhrady zaplatila (navyše v sume vyššej než bola povinná zaplatiť), súd uplatnený nárok

žalobcu v tejto časti považuje s poukazom na predložený listinný dôkaz za nepreukázaný a nedôvodný.
Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

44. V sporovom procese povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno spočíva na tej sporovej strane, ktorá

z existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky, spravidla ide o tú
stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažoval za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

45. V prípade, že by žalobca splatné úhrady zaplatené v období 10/2022 až 2/2023 započítal na
pohľadávkynajstaršiesplatné(t.j.predtýmtoobdobím),započítalbyichnaúhradupremlčanýchsplátok,
nakoľko ako už súd konštatoval vyššie, úhrady splatné pred týmto obdobím sú premlčané. Súd je pritom
vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu povinný podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka

na premlčanie prihliadať z úradnej povinnosti. Nemožno preto v rámci súdneho konania akceptovať
započítanie platieb na premlčaný dlh, lebo takýmto postupom by súd na premlčanie v skutočnosti
neprihliadol.

46. Naviac súd nie je povinný za sporovú stranu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z predložených

dôkazov, aby tým nahrádzal jej procesnú nečinnosť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania nie
je úlohou súdu ani zisťovať a robiť skutkové závery na základe vlastnej iniciatívy (pozri napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.9.2020). Bolo by porušením aj zásady
rovnosti strán sporu, ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu. Uvedené platí o to viac v sporoch
s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou je aj žalovaná v tomto prípade, nakoľko

by tým došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovanej na
spravodlivý proces (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024). Súd takisto nie je povinný sporovým stranám oznamovať predbežný
právny názor. Je právom strany sporu, resp. jeho zástupcu zúčastniť sa pojednávania. Ak toto právo
nevyužije, musí niesť následok svojej neprítomnosti na pojednávaní.

47. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a poštovného vo
výške 2,70 eur, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal v zmysle § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z. z.
o úhradách v znení účinnom do 30.6.2023, súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je žaloba nedôvodná.

48. Dôvodom je nedodržanie zákonom predpísaného postupu žalobcu, ktorý žalovanú nevyzval na
plnenie v zákonnej lehote.

49. Z predloženej výzvy na zaplatenie nedoplatku vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
nedoplatku evidovaného za kontrolované obdobie do 30.6.2023 vo výške 46,40 eur, vrátane poštovných

sadzieb 2,70 eur, v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti dňa 22.1.2025
(č.l.3spisu).Žalobcatedanevyzvalžalovanúnazaplatenieúhradzakontrolovanéobdobieod1.11.2020
- 28.2.2023 do 60 dní od zistenia omeškania, ale až výzvou zo dňa 22.1.2025. Z predmetnej výzvy
zároveň vyplýva, že v prípade neuhradenia dlhu do 30 dní od doručenia výzvy, žalobca uplatní nárok
na súde na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou a súdnym poplatkom. Takáto výzva podľa názoru

súdu nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti.
Pokiaľ žalobca nevyzval písomne žalovanú na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania so
zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods. 2, 3 zákona
o úhrade za služby verejnosti. V tejto súvislosti nemožno ani prihliadať na skutočnosť, že omeškanieplatiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu, je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo
nepochybne bolo niekoľko mesiacov, resp. rokov pred zaslaním výzvy zo dňa 22.1.2025.

50. Ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je
na žalobcovi, aby preukázal kedy túto skutočnosť zistil, a teda, či žalovaná bola v zákonom stanovenej
lehote písomne vyzvaná na jej zaplatenie.

51. Vzhľadom na uvedené, ak žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku za kontrolované

obdobie od 1.11.2020 do 28.2.2023 výzvou až zo dňa 22.1.2025, nedodržal zákonom predpísaný postup
a nevyzval ju na plnenie v zákonnej lehote.

52. V súvislosti s nárokom žalobcu na pokutu a poštovné súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s právnym
názorom vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/47/2018 zo dňa 11.12.2018,

cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho
práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných
práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné
nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej
by mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického

prípadu vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ
je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia. To, akým
spôsobom by sa mala táto skutočnosť zistiť zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s
názorom súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany
vyberateľa úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na

zaplatenie tejto úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie
nie je v súlade so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať
správu úhrad a preto odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti
zamietnutia poplatku vo výške 17,- eur ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho
súdu nie je relevantné to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z

toho, kedy došlo prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním tejto výzvy.“
Obdobne napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/1/2024 zo dňa 8.7.2024.

53. Žalobcov nárok pozostávajúci z desiatich úhrad vo výške 46,40 eur v rámci kontrolovaného obdobia
1.11.2020 - 28.2.2023, ako aj pokuty vo výške 17,- eur a úhrady poštovného vo výške 2,70 eur, súd preto

vzhľadom na všetky popísané skutočnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia považoval za nedôvodný
a nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

57.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP.Žalovanábolavkonanívcelomrozsahu
úspešná, preto jej zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že
žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal

z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa
§ 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické,aleivrozporesozásadouhospodárnosticivilnéhosúdnehosporu.Súdnezistilžiadnedôvody
hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).