Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212037
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1417212037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mg. Jaroslava Šupu, v sporovej veci žalobcu: K.. U. J.Á., R.. XX.XX.XXXX, T.
N. O. R. X, D. XXX XX, zast. ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava 821 02, proti žalovaným: 1/. D.
K., R.. XX.XX.XXXX, T. N. H. XX, D. XXX XX, zast. JUDr. Eva Kubaská, advokátka so sídlom Vajnorská
137, Bratislava 831 04, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom
Šoltésovej 7325/14, Bratislava 811 08, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. júna 2023 č.k. 12C/12/2018-346 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany osobnosti
a uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 7.000,- Eur
titulom nemajetkovej ujmy spolu s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešným
žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a
ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.08.2021 sp. zn. 6T/13/2019
bol žalovaný 1/ uznaný vo vzťahu k žalobkyni a jej dcére za vinného z prečinu výtržníctva v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil dňa 25.04.2015 tak, že po predchádzajúcich
slovných vulgárnych nadávkach na adresu rodiny K.. Q. I. (dcéry žalobkyne), naštartoval svoje
motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Pick up, E.: D. XXX-NO, ktorým najskôr začal cúvať po ceste proti
prichádzajúcej žalobkyni a jej dcére K.. Q. I., ktoré vozidlu ustúpili na kraj cesty a následne proti ním
prudko vyštartoval. Žalobkyňa pred vozidlom odskočila na stranu, ale K.. Q. I. pre tesnú blízkosť svahu,

sa vozidlu nedokázala vyhnúť a žalovaný 1/ pravou prednou časťou vozidla do nej narazil, čím jej
spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou a následnú rehabilitačnú
liečbu. X.. N. I. (zať žalobkyne) vidiac toto konanie, utekal na pomoc svojej manželke K.. Q. I., pričom
žalovaný 1/ sa voči nemu rútil motorovým vozidlom bez zastavenia. V dôsledku uvedeného, bol X.. I.
nútený vyskočiť na kapotu vozidla, kde sa rukami držal približne 15 - 20 metrov až pokým nespadol
z vozidla následkom prudkého brzdenia žalovaného 1/. Žalovaný v ten deň o 19:20 hod. spáchal ďalší
skutok voči poškodeným X.. N. O. N. I., ktorým im ublížil na zdraví a nebezpečne sa im vyhrážal. Za oba

skutky bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom
na 12 mesiacov. Odvolanie voči odsudzujúcemu rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave
dňa 14.09.2022, sp. zn. 1To/52/2021 zamietnuté.3/Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnila vznikom psychickej
traumy po predmetnom incidente. Vo svojom výsluchu vykonanom na pojednávaní dňa 22.06.2023
uviedla, že po udalosti zo dňa 25.04.2015 nevedela dlho spávať, stále sa jej zdalo, že sa na ňu rúti

auto. Užívala aj tabletky na spanie, postupne sa s traumou vyrovnávala. Znovu sa jej to vrátilo až
keď začali súdy. Žalovaný 1/ vo svojom konaní pokračuje, robí rôzne prieky, vykrikuje vulgárne slová,
štartuje motorku tak, ako keby chcel proti nej vyraziť, ale neurobil to. Jej zdravotný stav sa zhoršil, hoci
to môže byť aj vekom. U psychiatra sa neliečila, je onkologická pacientka. Návrh súdu na uloženie
lehoty na predloženie dôkazov o utrpenej traume, právny zástupca žalobkyne odmietol, keďže ju mal

za dostatočne preukázanú.
4/Žalovaný 1/ sa za svoje konanie neospravedlnil, neprejavil žiadnu ľútosť a nepokúsil sa situáciu
ani akýmkoľvek spôsobom reparovať. S nárokom žalobkyne nesúhlasil, dôvodil, že je psychiatrickým
pacientom, pričom jeho stav sa neustále zhoršuje. So žalobkyňou a jej rodinou mali susedské konflikty.
Jeho správanie bolo nimi vyprovokované, avšak nebol preukázaný taký zásah, ktorý by bol spôsobilý
privodiť žalobkyni nejakú ujmu. Je pravda, že jazdil neprimerane, avšak nie cielene proti žalobkyni či jej

dcére. Nie je zrejmé, akým spôsobom dospela žalobkyňa k výške nemajetkovej ujmy 7.000,- Eur.
5/Žalovaný 2/ podaním zo dňa 21.12.2017 vyjadril nesúhlas s jeho pasívnou vecnou legitimáciou,
keďže do okruhu pôsobnosti zákona o PZP nepatria nároky z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ale v ďalšom podaní uviedol, že netrvá na námietke nedostatku vecnej
legitimácie. Mal za to, že nebolo nijakým spôsobom preukázané, že konaním žalovaného 1/ (a výlučne

pri vedení motorového vozidla) došlo k zníženiu spoločenskej dôstojnosti a vážnosti v takej miere, ktorá
by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňou uvádzaná „masívna psychická
trauma“ ostala len v rovine tvrdení, bez akéhokoľvek preukázania a zároveň v príčinnej súvislosti s
konaním žalovaného 1/.
6/Z dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalovaného 1/ a 2/ na pojednávaní navrhol právny zástupca

žalobkyne, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd návrhu nevyhovel s poukazom na § 276
Civilného sporového poriadku, keďže podmienky pre jeho vydanie nespĺňali obaja žalovaní, pričom mal
za to, že sa u nich nejedná o samostatné spoločenstvo podľa § 76 Civilného sporového poriadku.
7/Ďalej mal za to, že niet pochýb o tom, že udalosť, ktorej bola žalobkyňa svedkom bola pre ňu v
daný moment traumatizujúca a stresujúca. Avšak táto skutočnosť ešte nezakladá automatické priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa vyžaduje, aby
trauma mala taký stupeň intenzity, ktorý preukázateľne spôsobil závažné následky v podobe zhoršeného
psychického zdravia, prípadne výrazného zhoršenia interakcie s inými ľuďmi, príbuznými, deťmi,
kolegami, priateľmi alebo mala iné závažnejšie následky, ktoré podstatne sťažujú jej existovanie v
spoločnosti, alebo aj inde. Uvedené nebolo zo strany žalobkyne preukázané a ostalo to len v rovine

tvrdenia. Nemajetková ujma sa nepriznáva za jednorazový stresový zážitok, ale za psychickú ujmu ako
stav, ktorý spôsobuje poškodenej osobe výrazný diskomfort trvajúci dlhšiu dobu, alebo aj trvalo. Keďže
zo strany žalobkyne nebolo unesené dôkazné bremeno a nebola zdôvodnená ani výška požadovanej
nemajetkovej ujmy, súd žalobu zamietol voči obom žalovaným v celom rozsahu. Úspešným žalovaným
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8/Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho odôvodnila odvolacími
dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku.
Žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie procesnoprávne pochybil, keď nerozhodol rozsudkom pre
zmeškanie. Žalovaní netvoria nerozlučné ani nútené procesné spoločenstvo, ale samostatné procesné
spoločenstvo, pričom poukázal na súdne rozhodnutia v obdobných veciach. Súd prvej inštancie preto

mal splnené podmienky celého ustanovenia § 276 Civilného sporového poriadku pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Nesúhlasil ani s tolerovaním neprítomnosti žalovaných. Rozsudok pre zmeškanie je
osobitným druhom rozhodnutia, ktorý predstavuje súdnu reakciu na pasivitu sporových strán. Žalobkyňa
má za to, že súd prvej inštancie mal zákonnú povinnosť ho vydať, keďže boli splnené podmienky
príslušného ustanovenia Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa ďalej poukázala na prax Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorý za morálnu škodu považuje výrazný a ťažko reparovateľný moment
dlhotrvajúceho stresu, pocity frustrácie, depresie, úzkosti, strachu, ako aj stratu dôvery, že vec bude
pred súdom dovedená k spravodlivému koncu. Trestné konanie so žalovaným 1/ trvalo šesť rokov.
Všeobecný súd má právo vyžadovať predloženie dôkazov o existencii, príčinnej súvislosti medzi škodou
a zisteným porušením základných práv tangovanej osoby ako aj o spôsobe výpočtu ujmy, ale uznáva

sa, že to pre človeka môže byť obtiažne a uznáva sa aj fakt, že pocity depresie, obavy, psychické stavy
etc. nemožno vždy konkrétnym spôsobom preukázať. Preto sa prijímajú do istej miery paušalizované
konštatovania (urobené niekedy i bez hlbšieho skúmania), že morálna škoda vznikla vzhľadom k
okolnostiam konkrétneho prípadu (napr. rozsudok ESĽP z 09.04.2002 v kauze Wilson, National Unionof Journalists et al. v. Spojené kráľovstvo, Application no. 30668/96, no. 30671/96, resp. no. 30678/96).
Ďalej poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/173/2018 z 28.02.2020,
podľa ktorého podmienkou pre priznanie nemajetkovej ujmy sú len okolnosti, za ktorých k zásahu došlo,

so zreteľom na intenzitu, trvanie, dopad a dôsledky zásahu, vyhodnotiac, či ujmu možno objektívne
posúdiť ako značnú v tom význame, či by túto ujmu ako značnú v danom mieste a v danom čase
ako značnú vnímala každá fyzická osoba. Kriminálny zásah žalovaného 1/ zasiahol do osobnostných
práv žalobkyne a spôsobil jej nemajetkovú ujmu, a preto bolo potrebné jej priznať primerané finančné
zadosťučinenie. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie

súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, respektíve zmenil tak, že rozhodne rozsudkom
pre zmeškanie a prizná žalobkyni plnú náhradu trov konania.
9/K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní 1/ a 2/ nevyjadrili.
10/Podaním z 15. decembra 2025 žalobkyňa poukázala na zákonnú úpravu a východiská pri
rozhodovaní sporu o ochranu osobnosti a stanovení náhrady nemajetkovej ujmy.
11/Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.

1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je.
12/K odvolacím námietkam týkajúcich sa nerozhodnutia súdu prvej inštancie kontumačným rozsudkom,
odvolací súd uvádza, že síce možno súhlasiť s námietkou žalobkyne, že procesné spoločenstvo

žalovaných 1/ a 2/ predstavuje samostatné procesné spoločenstvo, avšak nemožno súhlasiť s jej
názorom, že súd prvej inštancie je pri splnení podmienok ustanovenia § 274 Civilného sporového
poriadku vždy povinný vydať rozsudok pre zmeškanie. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, keď sú
naplnené formálne podmienky pre jeho vydanie, ale musí vždy veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na

okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných
práv žalovaného. V prípade pochybností, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej
pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by vydať nemal (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn.
III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021). V zmysle
uvedeného, sporová strana nemá právny nárok na vydanie kontumačného rozsudku, a teda nemôže

namietať porušenie svojich procesných práv, ak súd nevyhovel jej návrhu.
13/K otázke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym
finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti

konkrétneho prípadu, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a
poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013). Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na
ochranu osobnosti a dotknutá osoba, u ktorej vznikla nemajetková ujma neoprávneným zásahom do

jej osobnostných práv môže vzhľadom na intenzitu zásahu alebo závažnosť ujmy požadovať výlučne
peňažnú náhradu, bez domáhania sa morálnej satisfakcie. Pre jej priznanie musí byť však splnená,
okrem základných predpokladov pre konanie o nárokoch na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia
§ 13 Občianskeho zákonníka (existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú
ujmu, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi týmito predpokladmi), aj podmienka

preukázania vzniku nemajetkovej ujmy.
14/Ak pre vznik práva na ochranu osobnosti je postačujúca aj len možnosť, že určitým konaním bolo
zasiahnuté do osobnostných práv (táto možnosť vyplýva z objektívnej podstaty toho-ktorého konania
vykazujúceho znaky zásahu do osobnostných práv, a preto sa nedokazuje dôkaznými prostriedkami),
pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sama táto možnosť nie je postačujúca,

lebo Občiansky zákonník priznanie uvedenej náhrady podmieňuje tým, že kvalifikovanejšia ujma
na osobnostných právach skutočne nastala a je zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy
prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho
pôsobenia zásahu do osobnosti fyzickej osoby. V konaní o ochranu osobnosti má žalobca bremeno
tvrdenia o tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu na chránených osobnostných právach; ak sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí
na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale ja skutočne vyvolal
následnú reakciu (následné reakcie) napríklad v rodinnom, pracovnom alebo inom prostredí. Len ak
sú tieto skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia,ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie
tvrdení dôkazy musí súd vždy vyriešiť s ohľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 3Cdo 108/2011).

15/Žalobkyňa v konaní síce tvrdila, že jej protiprávnym konaním žalovaného 1/ vznikla psychická trauma,
ale nijakým spôsobom uvedené nepreukázala, rovnako ako nepreukázala, že by tvrdená psychická
trauma mala dlhšiu dobu trvajúcu alebo trvalú podobu. Bez ďalšieho preukázania tvrdenej psychickej
traumy nemožno priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd sa nestotožnil s
názorom žalobkyne, že už samotný protiprávny čin žalovaného 1/ založil nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Je nepochybné, že protiprávne konanie žalovaného bolo pre žalobkyňu, ako aj
ostatných poškodených, stresujúce a zasahovalo do ich osobnostných práv, ale vznik závažných
následkov u žalobkyne v konaní preukázaný nebol. Žalobkyňa bola pritom upozornená súdom prvej
inštancie, že pre procesný úspech musí svoje tvrdenia preukázať a možnosť súdu na primeranú lehotu
pre predloženie dôkazov o psychickej traume, prostredníctvom právneho zástupcu odmietla. Vzhľadom
na nepreukázanie vzniku a trvania psychickej traumy u žalobkyne, sa odvolací súd stotožnil s názorom

súduprvejinštancie,ženebolozjejstranyunesenédôkaznébremeno,čomalozanásledokstratusporu.
16/V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce
sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Vzhľadom na uvedené,
odvolaciemu súdu neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti,
potvrdiť v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
17/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 Civilného

sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Úspešným
žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne trovy nevznikli.
18/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporovéhoporiadku)vlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).