Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8122210805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobkyne: JUDr. Ivana Gaľová, so
sídlom kancelárie Jarková 14, 080 01 Prešov, IČO: 48 485 357, správkyne úpadcu HERALD SUN, a. s.
v konkurze, so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, proti žalovanému v 1.
rade: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., žalovanému v 2. rade: EKOPORADCA,
s. r. o., so sídlom Vagonárska 81, 058 01 Poprad, IČO: 31 719 414, obaja zastúpení: Advokátska
kancelária LEGITY s. r. o., so sídlom Táborská 6, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 53 063 040,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov,

č. k. 2Cbi/196/2022 – 142 zo dňa 4. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 2Cbi/196/2022 – 142 zo dňa 4. apríla 2024.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa navrhla, aby súd (i) určil, že Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 5.8.2020 uzatvorená medzi HERALD SUN, a.s. v konkurze, so sídlom Dolný Smokovec 29, 059
81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202 ako postupcom a A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX
XX E. ako postupníkom, je voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
2K/9/2021 na majetok úpadcu HERALD SUN, a.s. v konkurze právne neúčinná, (ii) určil, že Zmluva o

postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2020 uzatvorená medzi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
X,XXXXXE.akopostupcomaEKOPORADCA,s.r.o.,sosídlomVagonárska81,05801Poprad,IČO:31
719 414, ako postupníkom, je voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
2K/9/2021 na majetok úpadcu HERALD SUN, a.s. v konkurze právne neúčinná, (iii) uložil žalovanému
v 2. rade povinnosť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu HERALD SUN, a.s. v konkurze, so sídlom
Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202 zaplatiť 40.000,- eur.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 5.8.2020 úpadca ako postupca uzavrel Zmluvu o postúpení
pohľadávky so žalovaným v 1. rade ako postupníkom, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného
v 1. rade. Žalobkyňa v konkurznom konaní sp. zn. 2K/9/2021 vykonávala aj funkciu predbežného
správcu,pričomnazákladežiadostioposkytnutiesúčinnostijejspoločnosťLICITORgroup,a.s.poskytlainformáciu, že v súvislosti s pohľadávkou, ktorá bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
5.8.2020, je proti nej vedené súdne konanie pred Okresným súdom Žilina, pričom spoločnosť LICITOR
group, a. s. k svojej odpovedi pripojila aj znenie žaloby. Z predmetnej žaloby vyplýva, že žalovaný v 1.

rade pohľadávku, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2020, postúpil
na žalovaného v 2. rade, a teda v zmysle § 62 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) je daná pasívna legitimácia
žalovaného v 2. rade. Pred podaním žaloby žalobkyňa požiadala o poskytnutie súčinnosti Okresný súd
Žilina, ktorý žalobkyni oznámil, že eviduje v súvislosti s postupovanou pohľadávkou konanie pod sp.

zn. 7C/36/2021, ktoré je aktuálne prerušené. Žalobkyňa poukázala, že predmetom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 5.8.2020 bolo postúpenie pohľadávky vo výške 40.000,- eur, pričom dohodnutá
odplata za postúpenie pohľadávky bola 4.000,- eur, čo podľa žalobkyne predstavuje neprimerané
protiplnenie. Tvrdila, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade inicioval súdny spor o zaplatenie sumy
40.000,- eur, nejde o nevymožiteľnú pohľadávku, čo znamená, že dojednanie odplaty vo výške 10 %
z celkovej hodnoty pohľadávky (bez príslušenstva) bolo neprimerane nízke. Zároveň žalobkyňa tvrdila

spriaznenosť úpadcu vo vzťahu k žalovaným, čo odôvodnila tým, že žalovaný v 1. rade uplatňoval vplyv
na riadení úpadcu a tento vplyv je porovnateľným s vplyvom, ktorý zodpovedá 5 % podielu na základnom
imaní úpadcu. Uzavrela, že dotknuté Zmluvy o postúpení pohľadávok predstavujú právne úkony, na
základe ktorých došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze sp. zn. 2K/9/2021.

4. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasili s tvrdeniami
žalobkyne o spriaznenosti žalovaného v 1. rade a per analogiam rovnako s presahom aj na žalovaného
v 2. rade (s výnimkou spriaznenosti medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, nakoľko žalovaný
v 1. rade je štatutárnym orgánom a spoločníkom žalovaného v 2. rade). Argumentovali, že relevantné je,
či sa jedná alebo nejedná o právny úkon bez primeraného protiplnenia, pričom v zmysle ZKR je za takýto

úkon považovaný aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho
základe získal alebo má získať. Dôvodili, že ani žalobkyňa neuvádza, čo je možné považovať za obvyklé
plnenie. Poukázali, že pohľadávky v účtovníctve sú oceňované ich menovitou hodnotou. Pri oceňovaní
majetku podniku (a teda analogicky aj pri oceňovaní pohľadávky) je smerodajná Vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej
len „Vyhláška“). Príloha č. 9 Vyhlášky definuje metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty pohľadávok. Na
základe tejto metodiky určenej vo vykonávacom predpise sa všeobecná hodnota pohľadávky určuje ako
súčin jej účtovnej hodnoty a koeficientu vymožiteľnosti. Nakoľko bola (v čase uskutočnenia právneho
úkonu) a aj toho času je preukázateľne postúpená pohľadávka naďalej sporná a po lehote splatnosti,

spadá pod písm. d) - Klasifikované pohľadávky triedy III kV - (Pochybné a sporné pohľadávky po lehote
splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný - pozn. potenciálny dlžník
vyplývajúci z postupovanej pohľadávky), pričom pre takéto pohľadávky je náležité počítať s koeficientom
vymožiteľnosti 0 - 0,2. V závislosti od uvedeného je možné dospieť k záveru, že účtovná nominálna
hodnota pohľadávky síce bola vo výške 40.000,- eur, avšak v korelácii s uvedeným vykonávacím

predpisom je na mieste zohľadniť aj ex lege definovaný koeficient vymožiteľnosti či spornosti pre
predmetnú pohľadávku predstavujúci koeficient 0 - 0,2, a teda na účely aj predmetnej právnej veci je
podstatné, že potenciálne bolo možné ocenenie pohľadávky (už v čase uskutočnenia úkonu) v rozmedzí
hodnôt vo výške 0 eur až 8.000,- eur. Zároveň považovali za potrebné prihliadnuť aj na vek pohľadávky v
čase uskutočnenia právneho úkonu a s tým súvisiace zvýšené riziko jej vymožiteľnosti. Ďalej s odkazom

na ust. § 58 ods. 2 ZKR mali žalovaní za to, že žalobkyňa nepreukázala, aby uskutočnený právny úkon,
resp. právne úkony (Zmluvy o postúpení pohľadávky) spôsobili úpadok dlžníka, či boli urobené počas
úpadku dlžníka, nakoľko nešlo/nejde o právne úkony urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa nepredpokladá, a teda dôkazné bremeno v
uvedenom rozsahu je ponechané na žalobkyni. Žalovaní namietli aj argumentáciu žalobkyne s odkazom

na zoznam pohľadávok v rámci vedeného konkurzného konania s nepresným/nestotožniteľným zo
žaloby či samotných príloh označením preukázateľne splatných pohľadávok (vrátane uvedenia ich
právneho dôvodu, či splatnosti) ku dňu uskutočnenia (napádaného) úkonu s cieľom preukázania úpadku
úpadcu v čase uskutočnenia úkonu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 57 ods. 1 až 4; 58 ods. 1 až 3; 62 ods. 1; 63 ods. 1;
9 ods. 1, 3 ZKR a tiež podľa článku 8, §§ 149; 150 ods. 1; 151 ods. 1; 191 ods. 1; 215 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že v danej veci bolo pre
úspešné odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) nevyhnutné preukázať,či sa uskutočnili žalobkyňou označené právne úkony, či tieto úkony spôsobili úpadok dlžníka, alebo
boli urobené počas jeho úpadku a či ide o úkony urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, v
dôsledku čoho sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, resp. či sa v konaní

nepreukázal opak. Nakoľko účinky konkurzného konania nastali dňom 22.7.2021, lehotu na úspešné
odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 3 ZKR považoval súd prvej
inštancie za zachovanú.

6. K žalobkyňou tvrdenej spriaznenosti žalovaných s úpadcom súd prvej inštancie uviedol, že táto nebola

preukázaná, najmä z hľadiska reálneho riadenia úpadcu, ako ani existencia vplyvu porovnateľného s
vplyvom, ktorý by zodpovedal 5 % podielu na základnom imaní úpadcu. Dodal, že existencia pohľadávky
voči úpadcovi a snahy o jej zaplatenie (vymoženie) ešte bez ďalšieho nepreukazujú reálny vplyv na
riadení právnickej osoby, preto tvrdenia žalobkyne o spriaznenosti žalovaných v 1. a 2. rade nepovažoval
za preukázané. Dodal, že na základe uvedeného neplatí zákonná domnienka, že úpadok dlžníka v čase
urobenia právneho úkonu sa predpokladá, preto ani nemohlo dôjsť k prenosu dôkazného bremena zo

žalobkyne na žalovaných.

7. Pre úspech v konaní o odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia bolo podľa
súdu prvej inštancie dôkaznou povinnosťou žalobkyne okrem iného preukázať ukrátenie pohľadávky
konkrétneho veriteľa, ako aj to, že znížením hodnoty majetku dlžníka v dôsledku napadnutého právneho

úkonu dlžníkovi nezostal zostávajúci majetok na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú
pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu. Taktiež mal takýto úkon spôsobiť úpadok dlžníka alebo
mal byť urobený počas úpadku dlžníka.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa na preukázanie ukrátenia konkrétneho veriteľa predložila

zoznam pohľadávok, ktorý bol vypracovaný pre účely súdneho konania ako evidenčná pomôcka, v
ktorom je uvedené, ktoré pohľadávky boli splatné v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky. V
žalobe však neoznačila žiadnych zistených veriteľov, v tom čase so splatnou pohľadávkou, ktorých mal
dlžníkneodôvodneneukrátiť.Ajkeďzprednesužalobkyneapripojenýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žek
dátumu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky (5.8.2020) eviduje pohľadávky úpadcu v hodnote cca

270.000,- eur, ktoré už boli splatné, resp. ktorých splatnosť nastala v najbližších mesiacoch po 5.8.2020,
bez konkrétnej špecifikácie stotožnených existentných veriteľov, ktorí by boli preukázateľné a nesporne
ukrátení napadnutými právnymi úkonmi, súd prvej inštancie napriek skutkovým tvrdeniam žalobkyne
nemal preukázané ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Dodal,
že ani samotná existencia zistených pohľadávok bez splnenia ďalších podmienok nepostačuje na

úspešné odporovanie právnemu úkonu. V nadväznosti na uvedené bolo podľa súdu prvej inštancie
súčasne potrebné, aby žalobkyňa preukázala, či dlžníkovi v dôsledku napadnutého právneho úkonu
v tom čase zostal postihnuteľný majetok, ako aj skutočnosti týkajúce sa možného úpadku dlžníka
podľa § 58 ods. 2 ZKR, pričom nie každé zmenšenie majetku dlžníka spôsobuje aj ukrátenie možných
veriteľových pohľadávok. Zo skutkových tvrdení a dôkazov produkovaných žalobkyňou však súd prvej

inštancie nezistil, aký bol stav majetku dlžníka v rozhodnom čase, najmä z hľadiska jeho možného
postihu. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie v kontexte s dôkazmi produkovanými žalovanými v 1. a 2.
rade nepreukázala, že sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi v jeho vtedajšej bonite zmenšil
v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok (v hodnote rozhodujúcej v čase uskutočnenia napadnutého
úkonu) na uspokojenie nestotožnenej výšky pohľadávok vtedy známych veriteľov.

9. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej obvyklosti poskytnutého plnenia napadnutých právnych úkonov
ako jednej z podmienok právneho úkonu bez primeraného protiplnenia žalovaní v 1. a 2. rade poukázali
na to, že žalobkyňa nepreukázala, aké plnenie by bolo v danej veci obvyklé. Zo skutočností vyplývajúcich
z prednesu žalovaného v 1. rade, potvrdzujúcich, že aj návrh na uzatvorenie Zmluvy o postúpení

pohľadávky inicioval úpadca za účelom vysporiadania záväzku voči žalovanému v 1. rade a že výška
odplaty zohľadňovala viaceré kritéria, vrátane splatnosti a dovtedajšieho vymáhania pohľadávky, je
podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že hodnota plnenia tohto odplatného právneho úkonu dlžníka nebola
vzhľadom na preukázané okolnosti neobvyklá.

10. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané
kumulatívne splnenie predpokladov úspešného odporovania právnych úkonov bez primeraného
protiplnenia, preto žalobu zamietol.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2
CSP tak, že žalovaným, ktorí boli vo veci úspešní, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.

1písm.e)CSP),žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že pohľadávky označené v zozname pohľadávok, ktorý bol
vypracovaný pre účely tohto súdneho konania, a na ktorý súd prvej inštancie aj poukazuje aj vo svojom

rozhodnutí, označuje nie len výšku pohľadávky, jej splatnosť, ale aj názov veriteľa. Nie je preto podľa
žalobkyne možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania veriteľov, ktorí by
boli preukázateľne a nesporne ukrátení, nakoľko títo veriteľa jednoznačne vyplývajú aj zo zoznamu
pohľadávok. Ďalej žalobkyňa poukázala, že na podporu svojich tvrdení navrhla výsluch A. D. – veriteľa
úpadcu, ktorý zároveň podal aj s inými veriteľmi návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

Argumentovala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo súd prvej inštancie
tento dôkaz nevykonal a ani to, akým spôsobom sa s týmto návrhom vysporiadal. Argumentovala, že
ak mal súd prvej inštancie za to, že je sporná otázka ohľadne veriteľov, ktorí môžu byť na svojich
pohľadávkach ukrátení, bolo na mieste, aby pripustil výsluch A. D.. Vo vzťahu k záverom súdu prvej
inštancieomajetkovýchpomerochúpadcuavoväzbenatopovinnosťžalobkynepreukázaťstavmajetku

úpadcu v rozhodnom čase žalobkyňa dôvodila, že v rámci žaloby poukázala na súpis všeobecnej a
oddelenejpodstaty,predovšetkýmnanehnuteľnosťvStaromHalíči,ktorávroku2020zhľadiskahodnoty
nepostačovala ani na úhradu pohľadávky, ktorej splatenie bolo zabezpečené záložným právom k tejto
nehnuteľnosti. K záverom súdu prvej inštancie o obvyklosti poskytnutého plnenia žalobkyňa poukázala
na ust. § 58 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely

tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka. Žalobkyňa uzavrela, že v žalobe (ako aj v záverečnej
reči) poukázala na to, že v prípade postúpenia pohľadávky dňa 5.8.2020 išlo de facto o bezodplatné
postúpenie. Po formálnej stránky sa zmluva o postúpení javí ako odplatná, avšak po detailnom posúdení
právnych vzťahov je zrejmé, že išlo o bezodplatné postúpenie pohľadávky, pričom súdu prvej inštancie
vytýkala, že nie je zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal s touto argumentáciou a z akých dôvodov

žiada, aby žalobkyňa preukázala obvyklosť plnenia, keď tento znak odporovateľnosti zákon vyžaduje
pri odplatných právnych úkonoch.

14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Uviedli, že žalobkyňa sa v úvode odvolania zamerala na zoznam pohľadávok či evidenčnú

pomôcku, ktorú predložila. Žalovaní považovali správne závery súdu prvej inštancie, že zo strany
žalobkyne nedošlo k preukázateľnému a nespochybniteľnému ukráteniu pohľadávky prihláseného
veriteľa (preukázateľná a nesporná existencia pohľadávky veriteľa, ktorá by existovala v konkrétne
definovateľnom čase vykonania úkonu). Mali za to, že nie je úlohou súdu či druhej strany sporu
(žalovaných) si z prílohy žaloby verifikovať či abstrahovať žalobcom nestotožniteľných veriteľov, ktorých

sa žalobkyňa domnelo až dnes v konaní snaží stotožniť či na nich poukázať, a to výlučne cez odkaz na
prílohu podania vo veci samej. Okrem toho dodali, že naďalej nie je jasne, zreteľne, nespochybniteľne a
určito zrejmé z konania či zo samotného odvolania, ktorí (zistení i prihlásení v rámci konkurzu) veritelia
mali byť napádaným úkonom ukrátení, a to najmä s verifikovateľným presahom na čas vykonania
napádaného úkonu. Odôvodnenie odvolania nevykonaním výsluchu svedka (A. D.) ako veriteľa úpadcu

sa javilo žalovaným ako tendenčné či nespôsobilé ovplyvniť závery príslušne konajúceho či odvolacieho
súdu, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.03.2024 nepochybne vyplýva, že pred
uskutočnenímzáverečnýchprednesovstránsporuvovecisamejžalobkyňaajžalovaníuviedli,ženávrhy
na doplnenie dokazovania nemajú. Zároveň žalobkyni vytýkali, že v rámci konania ani len riadne či
kvalifikovane nevysvetlila podstatu výsluchu veriteľa A. D.. Ďalej žalovaní tvrdili, že žalobkyňa neprináša

riadne a kvalifikované zdokumentovanie majetkového portfólia s riadnym vyčíslením/ocenením vo
finančnom vyjadrení. Opakovanie zmienky o majetku úpadcu v rozsahu nehnuteľností v Starom Halíči
považovali za nespôsobilé navodiť zmenu rozhodnutia či ani len nie je spôsobilé poukázať na iný
majetkovo-skutkový stav úpadcu v rozhodnom čase, a to minimálne aj s poukázaním na verejnedostupný majetok zapísaný do súpisov príslušných konkurzných podstát. Vo vzťahu k odplate za
napádaný úkon či k samotnému skutočne poskytnutému protiplneniu zo strany žalovaného v 1. rade
za postúpenú pohľadávku v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zdôraznili, že samotná Zmluva o

postúpení pohľadávky je/bola dvojstranným právnym aktom, a teda konkrétna odplata za postúpenie
pohľadávky bola vecou vzájomnej dohody oboch zmluvných strán. Tvrdili, že k bezodplatnému
postúpeniu pohľadávky nedošlo, a teda ani analogicky nikdy nemohlo dôjsť ani len k bezodplatnému
právnemu úkonu medzi žalovanými a úpadcom. Zopakovali, že žalobkyňa nevie kvalifikovane určiť
hodnotu plnenia, ktorá podľa neho mala zodpovedať napádanému (odporovanému) úkonu. Žalovaní

uzavreli, že (i) pri napádanom úkone nešlo o úkon bez primeraného protiplnenia subsumovateľný pod
ex lege znenie prezumované § 58 ZKR, (ii) pri napádanom úkone nešlo o úkon, ktorý by preukázateľne
spôsobil úpadok alebo by bol v zmysle žaloby či odvolania urobený počas úpadku tak ako predpokladá
ZKR,(iii)nedošlokpreukázateľnémuanespochybniteľnémuukráteniupohľadávkyprihlásenéhoveriteľa
(preukázateľná a nesporná existencia pohľadávky, ktorá by existovala v čase vykonania úkonu), (iv) zo
strany žalobkyne absentuje preukázanie kauzálneho nexusu v akomkoľvek rozsahu v rámci podanej

žaloby či uplatnenej skutkovej či právnej argumentácie vo veci samej žalobkyňou.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobkyne a k podstatným tvrdeniam strán v tomto odvolacom
konaní odvolací súd uvádza:

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) založila žalobkyňa na argumentácii, že na podporu
svojich tvrdení navrhla výsluch svedka A. B. D. – veriteľa úpadcu, ktorý zároveň podal aj s inými veriteľmi
návrhnavyhláseniekonkurzunamajetokúpadcu.Dôvodila,žezodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia

nevyplýva,prečosúdprvejinštancietentodôkaznevykonalaanito,akýmspôsobomsastýmtonávrhom
vysporiadal. Tvrdila, že ak mal súd prvej inštancie za to, že je sporná otázka ohľadne veriteľov, ktorí
môžu byť na svojich pohľadávkach ukrátení, bolo na mieste, aby pripustil výsluch svedka A. D..

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania výsluchom svedka

A. B. D. v replike zo dňa 14.6.2023. Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na námietku žalovaných
ohľadne majetku úpadcu, žalobkyňa uvádza, že pokiaľ by úpadca mal iný majetok, z ktorého by bolo
možnéuspokojiťpohľadávkyostatnýchveriteľov,nedošlobykvyhláseniukonkurzu,ktorýiniciovalipráve
veritelia úpadcu. Dodala, že A. D. je svedok s najväčšou pohľadávkou v konkurze, ktorej splatnosť
nastala v roku 2020, z ktorého dôvodu mala žalobkyňa za to, že označený svedok sa bude vedieť vyjadriť

k majetkovým pomerom úpadcu. Na pojednávaní dňa 1.2.2024 žalobkyňa uviedla, že dáva súdu na
zváženie výsluch A. B. D. na vysvetlenie k okolnostiam pohľadávky, k úpadku úpadcu a k označeniu
ďalších veriteľov. V reakcii na prednes žalobkyne súd prvej inštancie konštatoval, že tieto skutočnosti
boli zaevidované v správcovskom spise a v konkurznom konaní. Pokiaľ nemajú charakter spornosti, pre
zistenie ďalších skutočností na doplnenie skutkového stavu, nie je podľa právneho názoru súdu tento

návrh potrebný. Na nasledujúcom pojednávaní (12.3.2024), pred vyhlásením uznesenia o vyhlásení
dokazovania za skončené, obe sporové strany vyhlásili, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania
nemajú. Žalobkyňa teda v tomto (záverečnom) štádiu konania už zjavne na vykonaní dokazovania
výsluchom svedka A. B. D. netrvala. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou
tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je naplnený.

20. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu správkyne z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na vyslovenie neúčinnostiprávneho úkonu, o ktorom žalobkyňa tvrdila, že ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ods. 1 ZKR.

21. Definícia právnych úkonov bez primeraného protiplnenia v § 58 ZKR vyžaduje kumulatívne splnenie
nasledovných podmienok: (i) ide o právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, (ii) príčinná
súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu
už počas existencie úpadku, (iii) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, t. zn. existuje veriteľ
prihlásenývkonkurze,ktoréhopohľadávkavzniklapreduskutočnenímprávnehoúkonubezprimeraného

protiplnenia.

22. Odvolací súd udáva, že predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je ukrátenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Právnym úkonom dlžníka
musí prísť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa existujúcej v čase urobenia odporovateľného
právneho úkonu dlžníka a zároveň prihlásenej a zistenej v konkurze. Úspešnosť odporovateľnosti závisí

od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na
uspokojenie predmetnej pohľadávky. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku,
nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti voči konkurzným veriteľom, ak majetok dlžníka,
ktorý mu zostal v čase urobenia úkonu, postačoval na uspokojenie predmetnej pohľadávky veriteľa,
existujúcej v čase urobenia právneho úkonu dlžníka a zároveň prihlásenej a zistenej v konkurze.

23. Žalobkyňa však v žalobe ani len neoznačila konkrétneho veriteľa, ktorý by disponoval v čase
uskutočnenia sporného právneho úkonu pohľadávkou voči úpadcovi a ktorý by takúto pohľadávku do
konkurzu úpadcu aj prihlásil. Odvolací súd považuje za dôvodné prisvedčiť žalovaným, že zo zoznamu
pohľadávok (č. l. 27 až č. l. 36 spisu) nevyplýva preukázateľná a nesporná existencia pohľadávky

konkrétneho (stotožneného) veriteľa, ktorá by existovala v konkrétne definovateľnom čase vykonania
úkonu a nie je úlohou súdu z tejto prílohy žaloby abstrahovať žalobkyňou nestotožniteľných veriteľov.
Ako správny preto hodnotí odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v žalobe neoznačila
žiadnych zistených veriteľov, v tom čase so splatnou pohľadávkou, ktorých mal dlžník neodôvodnene
ukrátiť. A aj keď z prednesu žalobkyne a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že k dátumu uzavretia

Zmluvy o postúpení pohľadávky (5.8.2020) eviduje pohľadávky úpadcu v hodnote cca 270.000,- eur,
ktoré už boli splatné, resp. ktorých splatnosť nastala v najbližších mesiacoch po 5.8.2020, bez konkrétnej
špecifikácie stotožnených existentných veriteľov, ktorí by boli preukázateľne a nesporne ukrátení
napadnutými právnymi úkonmi, napriek skutkovým tvrdeniam žalobkyne nebolo preukázané ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

24. Pre úspešnosť žalobkyňou podanej žaloby nepostačuje len odkaz na to, že v konkurznom
konaní na majetok úpadcu došlo k prihláseniu pohľadávok jeho veriteľov, čo samo o sebe
nesvedčí, že ide o pohľadávky, ktoré existovali v čase napádaného právneho úkonu. Ide o základný
predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť

odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom
súdnom spore. Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že žalobca musí
tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotno-právne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho
úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia,

ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť nesplnila.

25. Nakoľko nebolo žalobkyňou preukázané, že v čase uskutočnenia napádaného právneho úkonu mali
konkrétni a žalobkyňou identifikovaní prihlásení veritelia pohľadávku voči dlžníkovi, nemožno dospieť

ani k záveru, že sporný právny úkon ukracuje uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov
dlžníka.

26. Odvolací súd tak uzatvára, že žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f),
h) CSP nie sú naplnené. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).