Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200491
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8318200491.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov 1. Mesto Snina, Strojárska
2060/95, Snina, IČO: 00 323 560, 2. Základná škola, Budovateľská 1992/7, Snina, IČO: 36 158 747,
zastúpených JUDr. Martinom Barnom, bytom Komenského 2794/58, Snina, proti žalovaným 1. R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, L., zastúpenému JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, so sídlom

Námestie slobody 2, Humenné, 2. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, L., zastúpená JUDr.
Milošom Kunecom, advokátom, so sídlom v Snine, Strojárska 3995/113, o zaplatenie 43.717,23 eur s
prísl., o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 02.06.2021,
č.k. 10C/5/2018-149, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a
2. rade zamietol, priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je nárok žalobcov

na náhradu škody v súvislosti s tým, že žalovaní boli v predtým vedenom trestnom konaní uznaní
vinnými zo spáchania spolupáchateľstvom trestných činov zločinu podvodu a zločinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 2 a § 5 zákona č. 596/2003 Z.z.
Zaoberal sa najprv otázkou aktívnej legitimácie na podanie tejto žaloby. Uviedol, že je nepochybné, že
žalobca v 2. rade je subjektom s právnou subjektivitou a táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená.

Právnu subjektivitu má žalobca v 2. rade od 01.07.2002. Škoda bola spôsobená konaním žalovaných
v 1. a 2. rade Základnej škole na ulici F. v L., čo vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Humenné
vydaných v konaní sp. zn. 2T 63/2011 a 2T 10/2011. Zriaďovateľom žalobcu v 2. rade je žalobca v
1. rade. Uviedol, že zriaďovateľ je povinný všetky finančné prostriedky rozdeliť medzi školy, ktorých
je zriaďovateľom. Finančné prostriedky, ktoré sa v rámci daného rozpočtu nepoužijú, je škola povinná
vrátiť cez zriaďovateľa, ktorým je v tomto prípade Mesto L., späť do štátneho rozpočtu. Podľa zákona

č. 596/2003 Z.z. školu riadi riaditeľ, ktorý zodpovedá za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie
finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia. Keďže
škoda bola spôsobená základnej škole, poškodeným subjektom a zároveň subjektom, ktorý má vymáhať
finančné prostriedky, je základná škola a teda žalobca v 2. rade. Poukázaním finančných prostriedkov
základnej škole jedine ona mohla s týmito prostriedkami nakladať, preto ustálil, že aktívnu legitimáciu v
tomto konaní má iba žalobca v 2. rade a žalobca v 1. rade aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby

nie je.3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní uplatnili obaja žalovaní.
Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že R.. R. T. ako zástupca Y. L. a zástupca Základnej školy, F. X, L.,
uplatnil v trestnom konaní vedenom proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu škody vo výške 43.717,23 eur

dňa 14.10.2010. Žalobca v 2. rade vstúpil do konania dňa 28.09.2020. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade
je podľa názoru súdu prvej inštancie nárok premlčaný. Z trestných rozsudkov vyplynulo, že ku škode
došlo v období od 11.02.2003 do 10.07.2007 a o tejto škode sa žalobca v 2. rade dozvedel najneskôr
dňa 24.02.2011, kedy medzi ním a žalovanou v 2. rade došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu a
dohody o splátkach. Keďže žaloba zo strany žalobcu v 2. rade bola podaná dňa 28.09.2020, nárok je

premlčaný. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 25.02.2011 a uplynula 25.02.2013.
V prípade plynutia 10-ročnej premlčacej doby, táto začala plynúť najneskôr 11.07.2007. Uplatnením
náhrady škody v trestnom konaní 14.10.2010 došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ktorá začala
plynúť právoplatnosťou rozsudku sp. zn. 2T 10/2011, dňa 05.05.2011. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
uplynuli X roky X mesiace a X dni. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX uplynulo X rokov X mesiace
a X dní. Vo vzťahu medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom v 2. rade uplynula aj 10-ročná objektívna

premlčacia doba. Keďže bolo zistené, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca v 1. rade nemá,
súd jeho žalobu proti žalovanej v 2. rade zamietol.

4. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade začala podľa súdu prvej inštancie plynúť premlčacia lehota
24.06.2017, teda deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku OS Humenné sp. zn. 2T 63/2011. O tom,

že mu vznikla škoda sa dozvedel v priebehu trestného konania, a to najneskôr 14.10.2010, kedy došlo
k uplatneniu si škody v trestnom konaní. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má podľa súdu prvej
inštancie žalobca v 2. rade. Tento si však svoje právo uplatnil až 28.09.2020. Dvojročná subjektívna
lehota žalobcovi v 2. rade proti žalovanému v 1. rade uplynula 24.06.2019 a teda aj v tomto prípade je
daný nárok premlčaný. Súd prvej inštancie uviedol, že za týchto okolností ukončil dokazovanie v časti

základu uplatneného nároku. Keďže dospel k záveru, že vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade proti
žalovaným v 1. a 2. rade nemá žalobca v 1. rade aktívnu legitimáciu a vo vzťahu medzi žalobcom v
2. rade a žalovanými je nárok premlčaný, žalobu zamietol v celom rozsahu, vyhodnotil vykonávanie
ďalšieho dokazovania ako nadbytočné a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odvolaní uvádza, že
podaná žaloba vychádzala zo skutočnosti, ktorá bola predmetom trestných konaní, ktoré boli vedené
proti obom žalovaným, ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania spolupáchateľstvom trestných činov
zločinu podvodu, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a zároveň žalovanej v 2. rade

v trestnom konaní bola uložená povinnosť uhradiť Mestskému úradu L. škodu vo výške 6.468,23 eur.
Vo zvyšku poškodenú stranu Mestský úrad L. odkázal súd na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Uvedené sa týka aj pokiaľ ide o náhradu škody vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, kde poškodená
strana Mestský úrad L., bola odkázaná na uplatnenie náhrady škody v občianskoprávnom konaní.
Zdôraznil, že osobou s právnou subjektivitou nie je Mestský úrad L., ale obec, ktorá je právnickou

osobou a ktorá za podmienok stanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a
príjmami a je účastníkom právnych vzťahov. Nebolo sporné, že škoda, ktorej sa žalobca v 1. rade
domáha, vznikla na finančných prostriedkoch, ktorých vlastníkom je aj mesto, nešlo len o finančné
prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale aj vlastné finančné prostriedky žalobcu v 1. rade, pričom žalobca v
2. rade bol zároveň aj správcom finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Škola

ako správca bola oprávnená a povinná majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu
činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so
zásadami hospodárenia s majetkom obce. Zdôraznil, že nejde o náhradu škody podľa Zákonníka práce,
ale o žalobu, ktorej právny základ vychádza zo záverov predošlého trestného konania vo veci určenia
zodpovednej osoby za vznik škody. Bolo zistené, že žalovaný v 1. rade v súčinnosti so žalovanou v

2. rade v období od 11.02.2003 do 10.07.2007 spôsobili svojim protiprávnym konaním škodu vo výške
43.717,23 eur. Poškodený bol preukázateľne oboznámený s okolnosťami vzniku škody najneskôr po
dátume 01.07.2009, odkedy došlo k zmene štatutárneho orgánu Základnej školy, F., L., čo by mohlo
zakladať začiatok vzniku subjektívnej lehoty na uplatnenie vzniku škody so zistením výšky škody a
kto za ňu zodpovedá. Tomuto okamihu napovedá aj uzatvorenie uznania dlhu a dohoda o splátkach

medzi žalovanou v 2. rade a jej vtedajším zamestnávateľom dňa 31.08.2009. V prípravnom konaní sa
zástupca poškodeného pripojil k trestnému stíhaniu voči osobám žalovaných v 1. a 2. rade a požadoval
uhradiť škodu určenú znaleckým posudkom, a to dňa 14.10.2010. Obžaloba bola podaná 15.12.2010,
v tejto bol už zahrnutý nárok poškodeného na náhradu škody, teda poškodený si uplatnil škodu včas,počas plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko nárok poškodeného bol uplatnený do 2 rokov
od dátumu, kedy sa o škode dozvedel. V priebehu trestného konania premlčacia lehota spočívala.
Zdôrazňuje, že žalobca v 1. rade ako poškodený v začatom konaní riadne pokračoval. Podľa žalobcu

v 1. rade jeho nárok uplatňovaný v tomto konaní premlčaný nie je. Zdôrazňuje, že financie, ktoré boli
predmetom trestnej činnosti zo strany žalovaných, nepochádzali iba z preneseného výkonu štátnej
správy, konkrétnej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu, jednalo sa aj o financie, ktorými žalobca v 1.
radedotovalžalobcuv2.radezdôvoduúhradenergiíichdodávateľomnadrámecuvedenýchfinančných
prostriedkov, pretože finančné hospodárenie žalobcu v 2. rade nepostačovalo vykryť uvedenú povinnosť

s čím sa prvoinštančný súd nevyporiadal. Uviedol, že prenesený výkon štátnej správy je financovaný
zo štátneho rozpočtu, prevažne z rozpočtovej kapitoly toho ministerstva, ktoré zabezpečuje správu na
dotknutom úseku, pričom poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu upravuje § 8a zákona č. 523/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tieto tvoria účtovne príjmy rozpočtu obce, nie sú však
jej vlastnými príjmami, s ktorými môže voľne nakladať. Žalobca v 1. rade poskytoval žalobcovi v 2. rade
aj finančné prostriedky z vlastných príjmov obce, čo mu zákon nezakazuje. Kým pre zistenie povinnosti

obce pri nakladaní s financiami bolo významné, či ide o prostriedky štátu alebo vlastné financie obce, na
úrovni právneho postavenia príjemcu dotácie žalobcu v 2. rade to nehrá úlohu. Inštitút dotácie je spojený
s účelovým využitím pridelených prostriedkov. Až po použití finančných prostriedkov na stanovený
účel možno zistiť ten subjekt, ktorý bude vlastníkom finančných prostriedkov. V danom prípade ide o
prostriedky, ktoré boli určené na prevádzku školy, vlastníkom peňazí sa tak stane dodávateľ energií,

pričom žalobca v 2. rade sa nestal správcom takto prijatých prostriedkov, ktoré boli predmetom trestnej
činnosti žalovaných. Popri finančných prostriedkoch z kapitoly štátneho rozpočtu, ktoré žalobca v 1.
rade poskytol žalobcovi v 2. rade, mu poskytol aj finančné prostriedky z vlastného rozpočtu, ktorých
vlastníkom sa žalobca v 2. rade nikdy nestal. Nemožno tak vylúčiť aktívnu legitimáciu žalobcu v 1.
rade ako poškodeného v tomto prípade, napriek skutočností, že u žalobcu v 2. rade ide o subjekt s

právnou subjektivitou. K otázke aktívnej legitimácie poukázal aj na to, že v pracovnoprávnych vzťahoch
riaditeľa školy koná za zamestnávateľa starosta obce ako štatutárny orgán. Rovnako pracovnoprávne
úkony, ktoré inak voči podriadeným zamestnancom robí v mene zamestnávateľa riaditeľ školy, bude voči
riaditeľovi školy robiť starosta. Pôjde pritom o úkony v mene školy. Výkon práv zriaďovateľa nemožno
zamieňať s výkonom práv zamestnávateľa a je potrebné rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa školy

a to rovinu funkčnú a rovinu pracovnoprávnu. Žalovaný v 1. rade svojim protiprávnym konaním porušil
právne predpisy ako štatutárny orgán žalobcu v 2. rade a z titulu zodpovednosti funkčného vzťahu k
žalobcovi v 1. rade za škodu na majetku žalobcu v 1. rade je toho názoru, že okrem vzťahu založeného
trestným rozhodnutím, existuje aj zodpovednostný vzťah štatutára školy k zriaďovateľovi ohľadom
náhrady škody spôsobenej trestnou činnosťou, čo rovnako zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v 1. rade

aj voči žalovanému v 1. rade z ďalšieho titulu. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca v 1. rade
podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade, zdôrazňuje, že aj zo strany druhého žalobcu bola náhrada
škody uplatnená v trestnom konaní voči obom žalovaným 14.10.2010 riadne a včas. Žalobca v 2. rade

pristúpením do konania dňa 28.09.2020 uplatnil nárok v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej doby
a teda náhradu škody voči osobe žalovaného v 1. rade uplatnil v rámci subjektívnej aj objektívnej
premlčacej doby. Minimálne voči žalovanému v 1. rade tak bol nárok aj zo strany druhého žalobcu
uplatnený včas. Teda platí, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody
spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa

zastaví a v priebehu toho konania neplynie. Premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti
rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude prerušené až do právoplatného skončenia
tohto nadväzujúceho konania (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2958/2007). Žalobca v 2. rade má za to,
že ako poškodený v konaní riadne pokračoval pripojením sa k návrhu na uspokojenie rovnakého nároku
v civilnom konaní, pričom prerušenie premlčacej lehoty vzhľadom na včas uplatnený nárok naďalej trvá

a jej plynutie je prerušené až do právoplatného rozhodnutia v tomto konaní.

7. Žalovaná v 2. rade v podaní z 30.06.2021 považuje žalobu žalobcu v 1. rade voči nej za nedôvodnú
a má za to že v tomto smere súd prvej inštancie rozhodol správne, preto rozsudok navrhla ako vecne
správny potvrdiť.

8. Žalobca v 1. rade vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v 2. rade v písomnom podaní z 22.07.2021 zotrval
na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní.9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len SCP, spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že

nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento bol vydaný na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, naviac je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
stranám, v danom prípade žalobcom v 1. a 2. rade, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací súd prejedná vec v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11.Žalobcoviav1.a2.radesapodanoužalobouvovzťahukžalovanýmv1.a2.radedomáhajúnáhrady
škody, ktorá vznikla v súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním žalovaných a tvrdia, že s odkazom
na dokazovanie vykonané v predchádzajúcom trestnom konaní minimálny rozsah škody predstavuje
sumu 43.717,23 eur.

12. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

13. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca v 1. rade, Mesto L., s účinnosťou od 01.01.1998 zriadilo

Základnú školu na ulici F. v L. (žalobca v 2. rade) ako rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou.
Zriadenie organizácie žalobcu v 2. rade bolo vykonané v súlade s § 2 písm. g) zákona č. 416/2001
Z.z. v nadväznosti na § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 22
zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a § 32 zákona č. 279/1993
Z.z. o školských zariadeniach (Dodatok č. 2 Zriaďovacej listiny Základnej školy L., ulica F. XXXX/X).

Nebolo sporné, že organizácia žalobcu v 2. rade hospodári v zmysle platnej legislatívy a podľa opatrení
zriaďovateľa, žalobcu v 1. rade, s majetkom, ktorý je vo vlastníctve Mesta L. a bol na mesto delimitovaný
zo štátu prostredníctvom Okresného úradu v L. (vecné a finančné vymedzenie majetku podľa Dodatku
č. 2 Zriaďovacej listiny žalobcu v 2. rade).

16. Žalobca v 1. rade s účinnosťou od 01.07.2002 podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 542/1990
Zb. menoval žalovaného v 1. rade do funkcie riaditeľa organizácie žalobcu v 2. rade Základnej školy
na ulici F. v L..

17. Žalovaná v 2. rade bola zamestnankyňou žalobcu v 2. rade Základnej školy na ulici F. v L. v

pracovnom zaradení mzdovej a finančnej účtovníčky.

18. Okresný prokurátor v Q. dňa 05.12.2010 podal obžalobu na žalovaných v 1. a 2. rade na tom
základe, že v období od 11.02.2003 do 10.07.2007 v L. obvinený žalovaný v 1. rade ako štatutárny orgán
Základnej školy na ulici F. v L. v rozpore so Smernicou č. 2/2004 - vykonávanie predbežnej a priebežnej

finančnej kontroly, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a súčinnosti s obvinenou žalovanou v 2. rade,
zamestnankyňou Základnej školy na ulici F. v L. v postavení mzdovej a finančnej účtovníčky, uvádzaním
fiktívnych platieb v príkazoch na úhradu obvinená žalovaná v 2. rade uvádzala do omylu oprávnené
osoby tejto školy s podpisovým a dispozičným právom k nakladaniu s finančnými prostriedkami, za
uvedené obdobie vykonala viacero neoprávnených bankových prevodov v celkovej výške 41.246,14 eur

a neoprávneným zvýšením svojej mzdy a mzdy svojej dcéry v celkovej výške 2.471,09 eur, vykonala
bankové prevody z účtu základnej školy v prospech iných osobných bankových účtov, kde následne
tieto finančné prostriedky z osobných bankových účtov vyberala a z väčšej časti odovzdala obvinenémužalovanému v 1. rade, čím svojim konaním menovaní mali spôsobiť Mestskému úradu L. škodu v
celkovej výške 43.717,23 eur.

19. V súvislosti s takto podanou obžalobou bolo vo vzťahu k obom žalovaným vedené trestné konanie
na Okresnom súde Humenné.

20. Okresný súd Humenné rozsudkom z 05.05.2011 uznal žalovanú v 2. rade vinnú, že v období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v L. obžalovaný R. Y., žalovaný v 1. rade ako štatutárny orgán Základnej

školynauliciF.vL.vrozporesoSmernicouč.2/2004popredchádzajúcejvzájomnejdohodeasúčinnosti
so žalovanou v 2. rade U. Q., zamestnankyňou Základnej školy na ulici F. v L. v postavení mzdovej
a finančnej účtovníčky, uvádzaním fiktívnych platieb v príkazoch na úhradu, žalovaná v 2. rade U. Q.
uvádzala do omylu oprávnené osoby tejto školy s podpisovým a dispozičným právom k nakladaniu s
finančnými prostriedkami, za uvedené obdobie vykonala viacero neoprávnených bankových prevodov
v celkovej výške 41.246,14 eur a neoprávneným zvýšením svojej mzdy a mzdy svojej dcéry v celkovej

výške 2.471,09 eur, vykonala bankové prevody z účtu Základnej školy v prospech iných osobných
bankových účtov, kde následne tieto finančné prostriedky z osobných bankových účtov vyberala a z
väčšej časti odovzdala žalovanému v 1. rade, čím svojim konaním spôsobili Mestskému úradu L. škodu
v celkovej výške najmenej 43.717,23 eur. Teda spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba
obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchala

čin závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, čím spáchala spolupáchateľstvom zločin podvodu,
podľa § 20k, § 221 ods. 1, 3 písm. a), c) Trestného zákona. Za to bola žalovaná v 2. rade odsúdená na
trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon uloženého trestu sa podmienečne odložil a určila sa jej
skúšobná doba v trvaní troch rokov s probačným dohľadom a zároveň bola určená povinnosť v zmysle §
51ods.4písm.c)Trestnéhozákona,abyžalovanáv2.radeuhradilavskúšobnejdobespôsobenúškodu

poškodenej strane Mestskému úradu L.. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Súd v trestnom konaní
uložil žalovanej v 2. rade povinnosť uhradiť škodu Mestskému úradu L. vo výške 6.468,23 eur, na ktorej
sa dohodli zástupca poškodenej strany Základnej školy ulica F. v L., ktorý bol splnomocnený Mestským
úradom L. a žalovaná v 2. rade. So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal poškodenú stranu
Mestský úrad L. na konanie o veciach občianskoprávnych. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

21.05.2011 vo výrokoch o vine a treste a dňa 11.06.2011, čo do výroku o škode.

21. Pokiaľ ide o osobu žalovaného v 1. rade, Okresný súd Humenné rozsudkom z 24.05.2017 č.k. 2T
63/2011-749 uznal žalovaného v 1. rade vinným, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v L. ako
štatutárny orgán Základnej školy na ulici F. v L. v rozpore so Smernicou č. 2/2004 po predchádzajúcej

vzájomnej dohode a súčinnosti s odsúdenou U. Q., teraz žalovaná v 2. rade, zamestnankyňou Základnej
školy na ulici F. v L. v postavení mzdovej a finančnej účtovníčky, uvádzaním fiktívnych platieb v príkazoch
na úhradu odsúdená U. Q. uvádzala do omylu oprávnené osoby tejto školy s podpisovým a dispozičným
právom k nakladaniu s finančnými prostriedkami. Za uvedené obdobie vykonala viacero neoprávnených
bankových prevodov v celkovej výške 41.246,14 eur a neoprávneným zvýšením svojej mzdy a mzdy

svojej dcéry v celkovej výške 2.471,09 eur vykonala bankové prevody z účtu základnej školy v prospech
iných osobných bankových účtov, kde následne tieto finančné prostriedky z osobných bankových účtov
vyberala a z väčšej časti odovzdala obžalovanému R. Y., žalovanému v 1. rade, čím svojim konaním
spôsobil Mestskému úradu L. škodu v celkovej výške najmenej 43.717,23 eur. Súd v trestnom konaní
uviedol, že takýmto spôsobom žalovaný v 1. rade spoločným konaním na škodu cudzieho majetku

seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu
a spáchal čin závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, porušil všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, spôsobil činom značnú škodu a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, čím spáchal spolupáchateľstvom zločin podvodu podľa §
20k, § 221 ods. 1, 3 písm. a), c) Trestného poriadku a zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho

majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. a), b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobodyvtrvanítrochrokov,výkonktoréhobolpodmienečneodloženýsurčenímskúšobnejdobyvtrvaní
18 mesiacov s probačným dohľadom s tým, že mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo iného výchovného programu. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodenú stranu,

Mestský úrad L., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.06.2017.22. Žalobu o náhradu takto vzniknutej škody vyčíslenej rozsahom 43.717,23 eur podal žalobca v 1. rade
proti žalovanému v 1. rade na súde prvej inštancie dňa 08.02.2018, v ďalšom priebehu prvoinštančného
konania žalobca v 1. rade dňa 06.02.2020 navrhol pribrať do konania na strane žalovanej v 2. rade U.

Q. so zreteľom na existenciu už spomínaného rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 10/2011
zo dňa 05.05.2011 (č.l. 52). Žalobca v 1. rade napokon dňa 28.09.2020 (č.l. 123) navrhol pristúpenie
do konania ďalšieho subjektu na strane žalobcu, a to tak, aby Základná škola F. XXXX/X v L. sa stala
žalobcom v 2. rade s odôvodnením, že tento subjekt je rozpočtovou organizáciou žalobcu v 1. rade a
zároveň je bývalým zamestnávateľom oboch žalovaných, a preto má právny záujem na predmete sporu.

Základná škola F. v L. zároveň vyjadrila súhlas s pristúpením do tohto súdneho konania.

23. Civilný proces predstavuje komplex procesnoprávnych vzťahov, ktorého základným prvkom a
neodmysliteľnou pojmovou súčasťou je subjekt konania. Pod pojmom subjekt konania je potrebné
rozumieť samotný súd, sporové strany, prípadne iné osoby zúčastnené na konaní.

24. Rozhodujúcim subjektom, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie nemôže začať v žiadnom
prípade, je žalobca. Žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí (povinnosť tvrdenia a bremeno
tvrdenia), že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené a zároveň označí subjekt
rušiteľasvojhopráva-žalovaného.Sporovýmistranamisataksubjektyprávastránstanútým,žežalobca
uplatní na súde právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti

presne označenému žalovanému. Formálnosť ich postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich vecnej
legitimácie bude predmetom dokazovania na súde - spravidla v deklaratórnom rozhodnutí súd záväzne
stanoví, čo je medzi stranami objektívnym právom a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Inak
povedané, stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré určí
žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve

žalobcom označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým
súkromným subjektívnym právom. Práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového
konania - v procese sa dokazuje existencia prípadnej subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo
sfére hmotného práva.

25. Nedostatok aktívnej, resp. pasívnej legitimácie strany je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby,
pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 CSP. Poučovacia
povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie strán o ich procesných právach a povinnostiach
(procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Nemožno z nej
vyvodiťpovinnosťsúdupoučiťžalobcuotom,ženímoznačenéstranyniesúvsporelegitimované,keďže

by tak už nešlo o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve.

26. Preskúmanie vecnej legitimácie je podstatnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd
skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu, v každom štádiu konania a aj v prípade, že ju žiadna zo
strán konania nenamieta. Exces v postupe súdu, ktorý opomenie vyriešenie otázky existencie vecnej

legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu
ochranu garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR.

27. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade a jeho závery, pre ktoré akceptoval dostatočnú vecnú

aktívnu legitimáciu organizácie žalobcu v 2. rade, sú v celom rozsahu aplikovateľné pre akceptovanie
aktívnej legitimácie v tomto spore predovšetkým žalobcu v 1. rade - Mesta L..

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve v znení platnom k 10.07.2007, podľa ktorého obec pri prenesenom

výkone štátnej správy zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (§ 15).

29. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, obec vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie
detí a žiakov najmä tým, že zriaďuje školy a školské zariadenia.

30. Podľa § 6 ods. 5 citovaného zákona, obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom
stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec
zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni
podľa tohto odseku a činnosti podľa ods. 8 písm. a), c), d) zabezpečuje pre ňu krajský školský úrad.31. Podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona, pôsobnosť obce podľa ods. 5 a ods. 8 písm. a), c), d) je
preneseným výkonom štátnej správy. Na náklady spojené s preneseným výkonom štátnej správy podľa

ods. 5 a ods. 8 písm. a), c), d) poskytuje štát obci finančné prostriedky prostredníctvom krajského
školského úradu. Výška týchto prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov v základných školách, ktorých
je obec zriaďovateľom.

32. Podľa § 6 ods. 7 citovaného zákona, činnosti podľa ods. 5 a ods. 8 písm. a), c), d) odborne

zabezpečuje obci zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 7 ods. 3.

33. Podľa § 6 ods. 8 písm. a), c), d) citovaného zákona, obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách
a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, ďalej kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných
právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania s výnimkou kontroly podľa § 13 a v oblasti školského
stravovania, vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov, najmä organizačné pokyny na príslušný školský

rok, poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam.

34. Podľa § 6 ods. 12 písm. a) citovaného zákona, obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných
prostriedkov pridelených krajským školským úradom pre školy, ktorých je zriaďovateľom a rozpis
finančnýchprostriedkovpoukázanýchpodľaosobitnéhopredpisuprezákladnéumeleckéškolyaškolské

zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

35. Podľa § 6 ods. 13 písm. d) citovaného zákona, obec vykonáva správu škôl a školských zariadení,
ktorých je zriaďovateľom a na uskutočňovanie výchovnovzdelávacieho procesu zabezpečuje okrem
iného investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov.

36. Podľa § 6 ods. 16 citovaného zákona, obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku
hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu
Európskej únie, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe a kontroluje efektívnosť a
účelnosť ich využitia.

37. Podľa § 6 ods. 22 citovaného zákona, obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s
finančnými prostriedkami pridelenými podľa ods. 12 a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia.

38. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v

stave platnom k 10.07.2007, zo štátneho rozpočtu sa hradia výdavky štátnych rozpočtových organizácií
a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám.

39. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona, z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým

osobám. Dotácie vo svojej vecne pôsobnosti poskytuje správca kapitoly alebo orgán štátnej správy, ktorý
je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na jeho rozpočet alebo ak tak stanoví osobitný zákon, iná
rozpočtová organizácia. Dotácie s výnimkou dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy obciam a vyšším územným celkom, dotácii na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo
verejnom záujme, dotácii na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ a dotácií

verejným vysokým školám, sa poskytujú spravidla na základe žiadosti. Rozsah a ďalšie podmienky
poskytovania dotácií a spôsob ich poskytovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy, ak nie sú ustanovené osobitným zákonom. Ak
správca kapitoly nie je orgánom štátnej správy, môže poskytovať dotácie za podmienok ustanovených
zákonom. Použitie dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého

spôsob určuje Ministerstvo financií SR; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa
nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 100,- Sk.

40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 597/2003 Z.z., o financovaní základných a stredných škôl a školských
zariadení v znení platnom k 10.07.2007, v školách zriaďovaných podľa osobitných predpisov (ďalej

len štátna škola) sa zo štátneho rozpočtu podľa tohto zákona zabezpečuje financovanie výchovno-
vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, rekonštrukcií a modernizácii školských
objektov a ich vybavenia a prispieva sa na financovanie rozvoja.41. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona, zdroje financovania štátnych škôl a štátnych
školských zariadení sú prostriedky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR,
ako aj prostriedky z rozpočtov obcí a prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov.

42.Podľa§2ods.3vetaprvácitovanéhozákona,školyaškolskézariadeniapoužijúfinančnéprostriedky
pridelené zo štátneho rozpočtu na financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky, rozvoja
a na riešenie havarijných situácií.

43. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu sa
uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva. V kapitole ministerstva sú samostatne rozpočtované
finančné prostriedky určené na financovanie školstva v podmienkach obcí podľa štruktúry týchto
prostriedkov definovanej v ods. 2.

44. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva

zriaďovateľom štátnych škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných
prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa.

45. Podľa § 1 ods. 1 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je právnickou osobou,
ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými

príjmami.

46. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, ak zákon pri úprave pôsobnosti od obce neustanovuje, že ide
o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

47. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej
správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec,
štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

48. O financovaní obce pojednáva § 7 ods. 1 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že obec financuje

svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.

49. V prejednávanej veci vzhľadom na existenciu právoplatných rozhodnutí súdu v spomínanom
trestnom konaní nebolo sporné, že uplatňovaná škoda bola spôsobená spoločným konaním žalovaných
v 1. a 2. rade. Ako už bolo uvádzané, zriaďovateľom organizácie žalobcu v 2. rade je žalobca v 1.

rade, ktorý má zákonom určenú povinnosť všetky normatívne určené finančné prostriedky rozdeliť medzi
školy v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Tieto finančné prostriedky, ktoré sú účelovo viazané,
pokiaľ sa v rámci rozpočtu v konkrétnom období kalendárneho roka nepoužijú, je škola povinná vrátiť
prostredníctvom zriaďovateľa späť do štátneho rozpočtu. Základná škola ako rozpočtová organizácia
mesta má teda takto účelovo určené a poskytnuté finančné prostriedky iba zverené do hospodárenia,

koncom kalendárneho roka sú tieto prostriedky zúčtované voči zriaďovateľovi - mestu a rozhodne sa ich
poskytnutím základná škola nestáva vlastníkom finančných prostriedkov, ako to nesprávne uzavrel súd
prvej inštancie. Funkciu kontrolnú a zodpovednostnú na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami
pridelenými zo štátneho rozpočtu má štatutárny zástupca základnej školy, ale aj mesto, ktoré je jej
zriaďovateľom, z čoho nepochybne plynie dostatočná vecná aktívna legitimácia predovšetkým žalobcu

v 1. rade. Javí sa pritom, že túto vecnú aktívnu legitimáciu má v danom konaní tiež žalobca v 2.
rade, aj keď nebolo preukázané, že by predmetom neoprávneného nakladania so zverenými finančnými
prostriedkami žalovanými v 1. a 2. rade boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo 86/2017 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 2/2020, kedy v spore o

náhradu škody vedenom voči bývalému štatutárnemu zástupcovi základnej školy dovolací súd uznal ako
opodstatnenú vecnú aktívnu legitimáciu tak mesta, ako aj konkrétnej základnej školy, ktorým subjektom
mala vzniknúť tvrdená škoda veľkého rozsahu.

50. K posudzovaniu námietky premlčania nároku žalobcov voči žalovaným v 1. a 2. rade je potrebné

uviesť, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to
kratšia subjektívna a dlhšia objektívna s tým, že ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie
doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí
plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhápremlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba plynie vždy v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže presiahnuť (§ 100, § 106 ods. 1, 2 OZ).

51.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať

s okamihom škodnej udalosti, či protiprávneho konania. Poškodený zároveň musí mať vedomosť aj
o zodpovednom subjekte. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu
spôsobenú z nedbanlivosti a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (ako je tomu v
prejednávanej veci). V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej
škoda vznikla, teda od škodnej udalosti.

52. V prípade námietky premlčania v konaní o náhrade škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie
treba posúdiť, či nárok na náhradu škody bol uplatnený v trestnom konaní, či bol uplatnený riadne a či
poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval (R 22/1979).

53. Vyjadrenie poškodeného v tom zmysle, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na náhradu

škody, ako bude orgánom činným v trestnom konaní zistená a podobne, nemožno považovať za riadne
uplatnený nárok na náhradu škody, ak z neho nie je zrejmé, v akej aspoň minimálnej výške má byť škoda
spôsobená trestným činom uhradená (R 7/1968).

54. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v

1. rade v danom spore, a preto neposudzoval opodstatnenosť námietky premlčania vo vzťahu medzi
menovanou stranou konania a žalovanými. Pokiaľ ide premlčania nároku medzi žalobcom v 2. rade a
žalovanými, súd prvej inštancie sa s touto námietkou nevyporiadal dostatočne a jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre chýbajúce dostatočné odôvodnenie.

55. Ako už odvolací súd uvádzal, žalobu o náhradu škody uplatnil žalobca v 1. rade na príslušnom
prvoinštančnom súde dňa 08.02.2018 proti žalovanému v 1. rade, dňa 06.02.2020 rozšíril okruh
žalovanej strany o osobu žalovanej v 2. rade a následne dňa 28.09.2020 navrhol, aby sa žalobcom v
2. rade stala Základná škola, F. v L..

56. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 2T 63/2011 zatiaľ plynie, že dňa 22.01.2010
bol na UJaKP Q., odbor Justičnej polície pod sp.zn. č.p. I. doručený podnet na trestné stíhanie spolu s
prílohami pre podozrenie z prečinu sprenevery.

57. Vyšetrovateľ Policajného zboru SR dňa 22.02.2010 v tejto veci začal trestné stíhanie pre prečin

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

58. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Q. zo dňa 14.09.2010 bolo začaté trestné stíhanie proti
žalovanému v 1. rade, ako obvineného zo zločinu podvodu a zo zločinu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku, v ktorom uznesení sa spomína aj obvinená žalovaná v 2. rade.

59. Dňa 14.10.2010 zástupca žalobcov uviedol, že sa pripája k trestnému stíhaniu a požaduje uhradiť
škodu vo výške zistenej znaleckým dokazovaním v priebehu trestného konania v rozsahu 43 717,23 eur.

60. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní pri posudzovaní ne/opodstatnenosti premlčania nároku

žalobcov vo vzťahu k obom žalovaným posúdi, u každého z nich, začiatok plynutia zákonom určenej 10-
ročnej objektívnej lehoty, ktorá by mala časovo súvisieť s udalosťou, z ktorej škoda vznikla a určí časový
okamih začatia plynutia lehoty subjektívnej. Posúdi, či v tomto smere je relevantným okamihom podnet
na začatie trestného stíhania (podľa jeho obsahu). Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby
je podstatné iné časové obdobie. V prípade oboch premlčacích lehôt ustáli, aký presný čas uplynul do

doby riadneho uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní, čo má za následok spočívanie plynúcich
lehôt, resp. či subjektívna premlčacia doba začala plynúť v priebehu spomínaného trestného konania.
Následne súd prvej inštancie uvedie, kedy po ukončení trestného konania (odlišný časový úsek užalovaných v 1. a 2. rade) mohla uplynúť premlčacia doba v ostávajúcom rozsahu s prihliadnutím na
čas podania žaloby žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade.

61. Pokiaľ prvoinštnačný súd zistí, že nárok premlčaný nie je (čo len vo vzťahu medzi niektorými zo
strán sporu), je potrebné sa zaoberať podstatou žiadanej škody v zmysle predpokladov určených § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka.

62. Poukazujúc na všetky uvádzané okolnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné pre
nevyrovnanie sa s podstatnými námietkami uplatňovanými zo strany žalobcov v tomto konaní, ako aj
pre absenciu dostatočných dôvodov pre vydané rozhodnutie o veci, preto postupom podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,
tak ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.

63. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o požadovanej náhrade škody a vyporiada
sa s podstatou uplatneného nároku v závislosti od vyjadrených právnych záverov a následne vo veci
rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala kritériám vyplývajúcim z § 220 ods.
2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane konania odníma
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické

zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

64. V ďalšom konaní o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).