Rozsudok – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624205507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6624205507.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B. D. E., zast.: Advokátska kancelária M & P Dzuroška,
s.r.o.,sosídlomHviezdoslavova468/31,97901RimavskáSobota,IČO:47254513protižalovanej:F.B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX G., XXX XX B. D. E., zast.: JUDr. Bronislava Garajová,
advokátka, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.10.2024 bola Okresnému súdu Lučenec doručená žaloba žalobkyne F. B., ktorou sa voči
žalovanej A. B. domáha uloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť rozostavanú stavbu – prístavbu
k rodinnému domu s.č. XXX na CKN parc. č. XXXX/X vedenú na LV č. XXXX v k.ú. B. D. E., ktorá sa
nachádza na časti C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vedenej
na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, zameranej Geometrickým plánom Reality Trading spol. s r. o.
č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a
tiež vypratania pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. B. D. E. zapísaného na LV č. XXX ako C KN parc. č.

XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zameraného Geometrickým plánom Reality
Trading spol. s r.o. č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie je vedené na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 10C/54/2024.

2. Žalovaná A. B. doručila súdu dňa 06.11.2024 svoje vyjadrenie k žalobe, ktorého súčasťou
bola aj vzájomná žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uznesením č.k.

10C/54/2024-65 zo dňa 15.11.2024, právoplatným dňa 29.11.2024, súd vylúčil vzájomnú žalobu o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn.
10C/67/2024.

3. A. B. v procesnom postavení žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2024 v predmetnom
spore sp. zn. 10C/67/2024 domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností
vedených v KN Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor na Geometrickom pláne Reality Trading spol.

s r.o., Nám. Artézskych prameňov 1, 984 01 Lučenec č. XXXXXXXX-XX/XXXX pre kraj G., okres H.,
obec a k.ú. B. D. E. vypracovaného dňa 08.04.2024, autorizovaného dňa 09.04.2024 A. B. B. a úradne
overeného Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor pod č. I./XXXX dňa 16.04.2024 ako
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape KN pod parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha anádvorie o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ako aj
náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa uviedla, že žaloba, ktorou sa F. B. domáha jej povinnosti na vlastné náklady odstrániť

rozostavanú stavbu – prístavbu k rodinnému domu s. č. XXX na CKN parc. č. XXXX/X vedenú na LV
č. XXXX v k.ú. B. D. E. z dôvodu, že sa má nachádzať na časti C KN parc. č. XXXX/X patriacej do
vlastníctva žalovanej a tiež vypratania C KN parc. č. XXXX/X, je pre ňu neakceptovateľná a dôvody v
nej uvedené sú v rozpore so skutočným stavom veci.
Rodinný dom s. č. XXX, nachádzajúci sa na ulici C. X J. B. D. E. a podľa LV č. XXXX pre okres H.,

obec a k.ú. B. D. E. situovaný na C KN parc. č. XXXX/X získala žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 27.03.2015 do výlučného vlastníctva, a to vrátane C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2 a C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2
od predávajúcej K. B., E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. E., F. M. XXX/XX. Táto kúpna zmluva
bola rozhodnutím Okresného úradu Poltár, odbor katastrálny pod č. J. XXX/XX zo dňa 17.04.2015
zavkladovaná.

Po kúpe rodinného domu s.č. XXX nemala žalobkyňa žiaden dôvod pochybovať o tom, že tento sa
nachádza na vlastnícky jej patriacej C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, keďže reálnosť tohto stavu deklarovala tak predávajúca K. B., E. L., ako aj LV č. XXXX pre k.ú. B. D.
E.. O tom, že časť rodinného domu s.č. XXX zasahuje aj do nehnuteľnosti patriacej žalovanej, žalobkyňa
žiadnu vedomosť až do zahájenia konania o dodatočnom povolení stavby dňa 05.08.2024 a v rámci

neho deklarovaného geometrického plánu zo dňa 08.04.2024, nemala. Do tej doby pozemok, na ktorom
je postavený rodinný dom s.č. XXX, vrátane pozemkov vyznačených na deklarovanom geometrickom
pláne ako novovzniknuté C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 (ide
o pozemok za domom, kde sa v čase kúpy nachádzala dreváreň a WC) a C KN parc. č. XXXX/ X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 (do ktorej zasahuje rodinný dom žalobkyne) považovala

za svoje výlučné vlastníctvo a podľa zistení u predávajúcej K. B. ani ona a pred ňou jej nebohá matka
nikdy nemali pochybnosti o tom, že sporný rodinný dom vrátanie priľahlej plochy je v celosti situovaný
na C KN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Keďže predávajúca K.
B. nemala vedomosť, že rodinný dom s.č. XXX vrátane priľahlej plochy zasahuje do nehnuteľnosti
žalovanej, nemohla žalobkyňu ani na túto skutočnosť upozorniť.

Pritom samotná predávajúca K. B. (pred ňou až do svojej smrti jej matka) rodinný dom s.č. XXX vrátane
priľahlej plochy v presvedčení, že je situovaný výlučne na vlastnícky im patriacej CKN parc. č. XXXX/X,
ako svoje výlučné vlastníctvo a v tejto dobrej viere bez akýchkoľvek rušivých momentov užívali viac ako
40 rokov, v ktorom presvedčení a v dobrej viere o svojom výlučnom vlastníctva po kúpe sporného domu
a CKN parc. č. XXXX/X od 27.03.2015 do roku 2024 nerušene pokračovala žalobkyňa.

Žalobkyňa dodala, že ako je z pripojenej fotodokumentácie zistiteľné, žiadnu prístavbu k pôvodne
zakúpenému rodinnému domu s.č. XXX nerealizovala, len časť rodinného domu pod strechou dala
zamurovať a tak vytvorila v pôvodnom dome a v rámci jeho pôvodnej výmery jednu miestnosť. V
tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že nedošlo žiadnym spôsobom k prekročeniu pôvodného
objemu rodinného domu s. č. XXX, práve naopak, murovanú stenu situovala viac ako jeden meter

od pôvodného obvodového muriva smerom do vnútra rodinného domu a nie smerom k nehnuteľnosti
žalovanej. Tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa rodinný dom s. č. XXX situovaný podľa LV č. XXXX rozšírila
o prestavbu obytnej miestnosti, nezodpovedá skutočnosti.
Aj z tohto jej konania je nepochybné, že časť rodinného domu dala zamurovať v presvedčení, že tento je
skutočne situovaný na C KN parc. č. XXXX/X. Pritom zamurovaním časti domu s.č. XXX neprekročila v

prírode vyznačené hranice oddeľujúce nehnuteľnosti, ktoré ako svoje výlučné vlastníctvo užíva žalovaná
a ktoré ako svoje výlučné vlastníctvo takmer 40 rokov užívali právne predchodkyne žalobkyne K. B. a jej
nebohá matka a od 27.03.2015 užíva ona. Aj podľa pripojeného geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XX/XXXX zo dňa 08.04.2024 sú hranice medzi oboma nehnuteľnosťami označené murivom a plotom,
čo v žiadnom prípade stavebnou úpravou jej nehnuteľnosti nebolo prekročené.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Uplynutímdesaťročnejpokojnej,nepretržitejadobromyseľnejdržbyžalobkyňanadobudla
k spornej časti nehnuteľnosti vedenej v KN Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor na Geometrickom
pláne Reality Trading spol. s r.o. Nám. Artézskych prameňov 1, 984 01 Lučenec č. XXXXXXXX-XX/

XXXX vypracovaného dňa 08.04.2024, autorizovaného dňa 09.04.2024 A. B. B. a úradne overeného
Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor pod č. I./XXXX dňa 16.04.2024 ako parcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape KN pod parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorieo výmere XX m2 a parc. č.XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vlastnícke právo
vydržaním, preto navrhla, aby súd určil, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností.
Žalobkyňa k žalobe pripojila kúpnu zmluvu zo dňa 27.03.2015, rozhodnutie Okresného úradu Poltár,

katastrálny odbor č. J. XXX/XX zo dňa 17.04.2015 a fotodokumentáciu.

4. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2024 žalovaná F. B. uviedla, že žalobkyňa získala kúpnou zmluvou
č. J. XXX/XXXX uzatvorenou dňa 27.03.2015, vklad povolený dňa 17.04.2015, C KN p.č. XXXX/X a p.č.
XXXX/X a rodinný dom s.č. XXX. Obsah kúpnej zmluvy č. J. XXX/XXXX je jednoznačný a nepripúšťa

iný výklad ako ten, že A. B. odkúpila presne vymedzené pozemky s presne určenou výmerou. Odkúpila
p.č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Takto to deklaruje list vlastníctva, ako aj
snímka z mapy. Pozemok p.č. XXXX/X bol tak v roku 2015, ako aj v roku 2024 zakreslený v katastrálnej
mape. Z katastrálnej mapy je aj dnes zrejmé, že odkúpený pozemok má obdĺžnikový tvar. Žalovaná má
za to, že kúpna zmluva v čl. I a čl. V zmluvy uvádza, že stavba s.č. XXX je situovaná na C KN p.č. XXXX/
X a teda deklaruje jednak výmeru predávaného pozemku, ako aj umiestnenie stavby, ktorú odkúpila.

Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli F. B. a N. L.. Dohodou o zrušení podielového spoluvlastníctva
č. J. XXX/XXXX sa vlastníci dohodli na rozdelení spoluvlastníctva s tým, že si nehnuteľnosti nechali
zamerať geometrickým plánom č. 21/2011 GEOMET s tým, že F. B. nadobudne rodinný dom s.č. 265
na p.č. XXXX/X a pozemky p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X s príslušenstvom. N.
L. (právna predchodkyňa A. B.) nadobudla podľa geometrického plánu p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X a rodinný dom s.č. XXX na p.č. XXXX/X. Po nebohej N. L. zdedila rodinný dom na p.č. XXXX/X K.
B., ktorá ho odpredala A. B..
Rodinné domy s.č. XXX/XXX (pôvodne XXX - B.) a s.č. XXX/XX (B. – pôvodne XXX) mali tvar „L“ a
boli spojené stenou. Pôvodný stav stavieb je zrejmý z geometrického plánu č. XX/XXXX I., kde rodinný
dom s.č. XXX/XXX je pôvodne situovaný na p.č. XXXX v dĺžke od ulice C. na dĺžku XX,XX m (predná

časť) a X,XX m zadná časť. Stena oddeľujúca oba rodinné domy bola na hranici p.č. XXXX/X a p.č.
XXXX/X. V roku 2010 - 2011 na základe rozhodnutia obce B. D. E. M. XXX/X/XXXX/P. H. B. zadnú časť
rodinného domu na dĺžku X,XX m zbúrala, nakoľko bola značne schátralá a prednú časť (pôvodne p.č.
XXXX, teraz na p.č. XXXX/X) zrekonštruovali. Hranice oboch rodinných domov podľa geometrického
plánu č. XX/XXXX I., ako aj pozemkov boli známe tak p. L., ako aj jej dcére p. B.. Pokiaľ by pani N. L.

bola presvedčená o tom, že jej rodinný dom stojí na pozemku cca o 1m širšom, bol by ho tak geodet
zameral a dohodou o zrušení spoluvlastníctva by získala aj väčší pozemok.
Nakoľko strechy oboch rodinných domom boli na seba naviazané, F. B. nechala ešte cca 1,5 metra
svojej stavby na p.č. XXXX/X v časti od ul. C. nedotknutú, nakoľko keby ju bola zbúrala, zvalí sa strecha
a dom p. L. (teraz p. B.). To, že F. B. ponechala časť múru z pôvodného domu na p.č. XXXX nedotknutú,

neznamená,žetátočasťmurivapatríkrodinnémudomunap.č.XXXX/Xatedažepatríp.B..Nafotkách,
ktoré predložila p. B., vidno na prednej časti stavby pri pohľade z ulice Štúrovej červenú čiaru, ktorá
vyznačuje, pokade siahal rodinný dom p. F. B..
V čl. IV posledný odsek kúpnej zmluvy č. J. XXX/XXXX sa uvádza: „kupujúca prehlasuje, že so stavom
odkupovaných nehnuteľností sa dostatočnej oboznámila obhliadkou na mieste samom, tento berie na

vedomie“. Tak list vlastníctva, ako aj obsah kúpnej zmluvy jednoznačne definuje predmet prevodu
a kupujúca v nej prehlasuje, že so stavom odkupovaných nehnuteľností sa dostatočnej oboznámila
obhliadkou na mieste samom, tento berie na vedomie. Kúpnu zmluvu č. J. XXX/XXXX H. slobodne a
vážne. Odkúpila teda pozemok C KN p.č. XXXX/X s výmerou XXX m2 a nič naviac. Pani B. bola dcérou
p. L. a mala vedomosť o rozdelení spoluvlastníctva dohodou J. XXX/XXXX.

Čo sa týka vedomosti o tom, že žalobkyňa užíva cudzí pozemok, konflikty vznikali medzi stranami sporu
dlhodobo. Okrem pozemku, ktorý p. B. zastavala, išlo aj o pozemok XXXX/X, ktorý považuje p. B. taktiež
za svoj, hoci v kúpnej zmluve o tomto pozemku nie je ani zmienky. H. B. dlhodobo upozorňovala na to, že
pozemok jej patrí a nesmie na ňom robiť sklad odpadu. Domáhala sa nápravy dokonca aj na Okresnom
úrade Poltár, odbore životného prostredia. Dokonca p. B. oslovila cca v roku 2022 p. B. s ponukou na

odkúpenie pozemku, kde začala následne sypať smeti, takže si bola vedomá toho, že jej nepatrí.
Pani B. si svoje pozemky chcela oplotiť v roku 2015. Drobnú stavbu ohlásila stavebnému úradu. Vtedy už
p. B. s oplotením nesúhlasila a podala námietky na K. Q. B. D. E.. Tam jej bolo vysvetlené, že pozemok
patrí p. B..
K tvrdeniu žalobkyne, že do začatia konania o dodatočnom povolení stavby pozemok p.č. XXXX/X

aj pozemok zastavaný rodinným domom XXXX/X považovala za svoje výlučné vlastníctvo, žalovaná
uviedla, že predávajúca K. B. ani jej nebohá matka nemali nikdy pochybnosti, že ich rodinný dom stojí
v celosti na C KN p.č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Pani B. uvádza, že
pozemky považuje za svoje, neuvádza však dôvod tohto presvedčenia. Pozemky neodkúpila, nikto jejich nedaroval, nezdedila ich. Samotné užívanie pozemku bez právneho dôvodu však nemôže založiť
dobromyseľnosť užívateľa. Pozemok p.č. XXXX/X nemohla deklarovať ako svoj vlastný ani N. L., ani K.
B., ani A. B.. Nikdy ani jednej z nich nepatril. Pozemky a stavba patriace vlastnícky N. L. boli jednoznačne

vymedzené geometrickým plánom č. XX/XXXX a nadobudla ich titulom J. XXX/XXXX.
K tvrdeniu žalobkyne, že ona žiadnu prístavbu nerealizovala, nedošlo k prekročeniu pôvodného objemu
domu s.č. XXX, murovanú stenu situovali viac ako 1 meter od pôvodného obvodového muriva,
hranice medzi oboma nehnuteľnosťami stavebnou úpravou neboli prekročené, žalovaná uviedla, že z
rozhodnutia K. B. D. E. M. XXX/XXXX vyplýva, že došlo k uskutočneniu prístavby obytnej miestnosti k

rodinnému domu s.č. XXX. Stavebný úrad na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zistil, že časť
prístavbyrodinnéhodomujeuskutočnenánapozemkuCKNp.č.XXXX/XvovlastníctveF.B.–konkrétne
sa jedná o časť pozemku vyznačenú v geometrickom pláne ako C KN p.č. XXXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie. Zároveň p. B. obstavala tvárnicami YPOR zbytok múru patriaceho k bývalému rodinného
domu p. B., ktorý nezvalila len preto, že by jeho odstránením došlo k poškodeniu domu p. L..
K tvrdeniu žalobkyne, že vlastníctvo k pozemkom C KN p.č. XXXX/X a p.č. XXXX/X nadobudla držbou

po dobu 10 rokov, žalovaná uviedla, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec

poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
Žalovaná A. B. C KN p.č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a p.č. XXXX/X –

zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 písomnou kúpnou zmluvou neodkúpila. Pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno v roku 2015 očakávať, kedy je verejne a bezplatne dostupný katastrálny
portál, katastrálna mapa, listy vlastníctva, nemožno pripustiť, aby si kupujúci začal myslieť, že je
vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom písomnej kúpnej zmluvy. Jedná sa najmä o C KN
p.č. XXXX/X – časť pozemku pri potoku, ktorého vlastníctvo žalovaná ani nijak vo svojom podaní

nevysvetľuje. Ani využitie časti múru, ktorý tvoril rodinný dom F. B., a jeho obstavanie nemôže z A. B.
urobiť vlastníčku cudzieho pozemku. Právni predchodcovia p. B. (L., B.) majú veľmi jasnú vedomosť
o vypracovanom geometrickom pláne v roku 2011, ktorý definoval hranice vlastníctva N. L. a teda aj
následne p. B. a B..
Pani B. pozemky poctivým spôsobom nenadobudla. Teda nedisponuje ani len domnelým titulom

nadobudnutia. Obsah kúpnej zmluvy bol jasný, so stavom odkupovaných nehnuteľností sa dostatočne
oboznámila obhliadkou na mieste samom a zobrala ho na vedomie.
Čo sa týka vydržacej doby, kúpna zmluva, od ktorej p. B. odvodzuje dobromyseľnosť svojej držby,
bola podpísaná dňa 27.03.2015, vklad povolený dňa 17.04.2015, nenaplnila teda ani druhú podmienku
vydržania – 10-ročnú dobu držby.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.01.2025 uviedla, že žalovaná svojím vyjadrením zo dňa 30.12.2024
nespochybňuje, že časť rodinného domu žalobkyňa dala zamurovať v presvedčení, že tento je skutočne
situovaný na C KN parc. č. XXXX/X. Pritom zamurovaním časti domu s.č. XXX žalobkyňa neprekročila
v prírode vyznačené hranice oddeľujúce nehnuteľnosti, ktoré ako svoje výlučné vlastníctvo užíva

žalobkyňa a ktoré ako svoje výlučné vlastníctvo takmer 40 rokov užívali jej právne predchodkyne K. B. a
jej nebohá matka a od 27.03.2015 užíva ona. Aj podľa pripojeného geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XX/XXXX zo dňa 08.04.2024 sú hranice medzi oboma nehnuteľnosťami označené murivom a plotom,
čo v žiadnom prípade stavebnou úpravou jej nehnuteľnosti nebolo prekročené.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.01.2025 uviedla, že vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2024 práveže
opakovane zdôraznila, že hranice oboch rodinných domov podľa I. XX/XXXX I., ako aj pozemkov boli
známe tak p. L., ako aj jej dcére p. B.. Pokiaľ by pani N. L. bola presvedčená o tom, že jej rodinný
dom stojí na pozemku cca o 1m širšom, nebol problém pri dohode o rozdelení spoluvlastníctva nechaťzamerať ňou tvrdený skutočný stav stavieb. Pani L. však vedela, pokiaľ zasahuje jej rodinný dom, preto
bola hranica pozemku, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva, určená rozsahom p.č. XXXX/X a nie inak.
Žalobkyňa naopak prekročila hranice medzi susediacimi pozemkami.

Čo sa týka geometrického plánu č. 51/2024, žalovaná podotkla, že žalobkyňa prístavbu, na ktorú využila
časť múru, ktorý tvoril rodinný dom F. B., a jeho obstavanie začala realizovať už v roku 2023. F. B.
sa preto už dňa 14.12.203 (pozn. súdu – správne malo byť zrejme uvedené 14.12.2023) dožadovala
na K. Q. B. D. E. ochrany svojho vlastníctva. Stavebný úrad zvolal aj ohliadku na deň 25.01.2024,
následne 19.02.2024 stretnutie na obecnom úrade. V tom čase už nelegálna prístavba stála a žalobkyňa

nechala geometrickým plánom v apríli 2024 zamerať už existujúcu stavbu, postavenú bez povolenia,
ktorá zasahuje do pozemku F. B..
Geometrický plán č. XX/XXXX teda v žiadnom prípade nepotvrdzuje hranice pozemkov a stavieb -
murivom a plotom, ale iba zameriava stav, ktorý vznikol v dôsledku nezákonnej stavebnej činnosti
žalobkyne. Ak by to tak bolo, ktokoľvek by mohol postaviť na cudzom pozemku stavbu, nechal by ju
zamerať a následne by tvrdil, že geometrický plán vlastne dokazuje, že obvodové hranice stavby tvoria

vlastne hranicu pozemku, ktorý sa stal jeho vlastníctvom, lebo tak stojí jeho stavba.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.02.2025 žalovaná dodala, že po nahliadnutí do spisu ako aj
pripojených spisov možno konštatovať, že stavba rodinného domu p. N. L. (dnes A. B.) s.č. XXX/XX
sa v roku 2011 podľa oznámenie K. B. D. E. nachádzala na C KN p.č. XXXX/X. Pokiaľ by sa jej stavba

nachádzala aj na pozemku C KN p.č. XXXX/X, mohla žiadať o vydanie oznámenia o súpisnom čísle v
inom znení. Zo záznamu podrobného merania zmien vyplýva, že hranice pozemkov ku geometrickému
plánu č. XX/XXXX (B., L.) boli vyznačené plotom, múrom, drevenými kolíkmi. Spoluvlastníci teda mali
už v roku 2011 pri uzatváraní zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva hranice
novovytvorených pozemkov jasne vyznačené geodetom.

8. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojenými listinnými
dôkazmi, obsahom spisu K. B. D. E. č. XXX/XXXX a spisu Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor č.
J. XXX/XX. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní prečítané ani oboznámené v súlade s § 204 CSP. Na
súdnych pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov H. B., R.

B. a K. B.. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

9. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. B. D. E. (č.l. 125 spisu) vyplýva, že žalobkyňa A. B. je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností – parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,

stavba – rodinný dom č. súp. XXX na parc. č. XXXX/X.

10. Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. B. D. E. (č.l. 126 spisu) vyplýva, že žalovaná F. B. je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností – parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX

m2, parc. č XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, stavba – rodinný dom č. súp. XXX na parc. č. XXXX/X, stavba –
hospodárskabudovaagarážbezsúpisnéhočíslanaparc.č.XXXX/Xastavba–dreváreňbezsúpisného
čísla na parc. č. XXXX/X.

11. Rozhodnutím č. XXX/X/XXXX/P. zo dňa 09.09.2010 (č.l. 49 spisu) K. B. D. E. podľa § 87 ods. 1
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskorších
predpisov nariadila F. B., bytom C. XXX/XX, B. D. E. (žalovaná) a N. L., bytom C. XXX/XX, B. D. E.
(právna predchodkyňa žalobkyne) ako spoluvlastníčkam rodinného domu súp. č. XXX umiestneného
na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. B. D. E. uskutočniť nevyhnutné úpravy stavby rodinného domu,

a to uskutočniť podpretie konštrukcie krovu nosným múrom v priečnom smere v časti, v ktorej je
obvodový múr zbúraný, opraviť vonkajšiu obvodovú stenu od ulice C., opraviť strešnú konštrukciu,
vymeniť poškodené časti krytín v termíne do 31.10.2010 na svoj náklad. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že F. B. a N. L. sú spoluvlastníčkami rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX
v k.ú. B. D. E.. Obec Kokava nad Rimavicou ako príslušný stavebný úrad oznámila dňa 17.08.2010

začatie konania vo veci posúdenia stavebnotechnického stavu stavieb. V priebehu konania bola ako
účastníčka vylúčená O. S., pretože svoj spoluvlastnícky podiel darovala darovacou zmluvou p. F. B..
Stavebný úrad vykonal dňa 03.09.2010 obhliadku stavby a zistil, že stavba nezodpovedá základným
požiadavkám na stavby (§ 43d stavebného zákona) a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov a okoliestavby. Stavba je v zlom technickom stave, jedna obvodová stena sa zrútila, na stavbe sú opadané
vonkajšie omietky, obvodová stena zo strany ulice je z časti vymytá. Stavebný úrad vo verejnom záujme
nariadil vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe na vlastné náklady.

12. Rozhodnutím Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor pod č. J. XXX/XX zo dňa 30.05.2011 (č.l.
53 spisu) bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. B. D.
E., pozemky registra C KN parc. č. XXXX/X – záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba so súp. č. XXX na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/
X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C
KN s parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba bez súpisného čísla na
pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v prospech F.
B. v podiele 1/1 a k nehnuteľnostiam v k.ú. B. D. E., pozemky registra C KN parc. č. XXXX/X – záhrady

o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/
X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba so súp. č. XXX na pozemku registra C KN
s parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v prospech N. L. v podiele 1/1, na
základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorenej medzi účastníkmi F.
B. a N. L. ako podielovými spoluvlastníkmi.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa uskutočnilo na podklade Geometrického plánu E. G. – I.
na oddelenie parciel č. XXXX/X, X O. XXXX/X-X M. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 15.04.2011, autorizačne
overeného dňa 16.04.2011 a úradne overeného dňa 27.04.2011 pod č. XX/XXXX (č.l. 50 – 52 spisu). Zo
záznamu podrobného merania zmien (na č.l. 87 spisu) vyplýva, že nové hranice sú označené plotom,
múrom, drevenými kolíkmi.

13. Dňa 27.03.2015 bola medzi predávajúcou K. B., E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX,
XXX XX B. D. E. a kupujúcou A. B., E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX B. D. E.
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v k.ú. B. D. E. zapísaných na LV
č. XXXX pod B1 v pomere k celku 1/1, pozemky – parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape

ako parc. č. 1171/2 – záhrady vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, ako aj stavba –
rodinný dom č. s. XXX v obci B. D. E. D. U. C. M. K. X situovaný na C-KN parc. č. XXXX/X, pričom sa
jedná o nepodpivničenú prízemnú budovu so sedlovou strechou bez využitia povalového priestoru na
obytné účely, ktorá pozostáva z dvoch obytných izieb a kuchyne, s príslušenstvom týchto nehnuteľností

podľa stavu ku dňu vyhotovenia kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola ustálená na základe dohody na sumu
2.000,- Eur, pričom takto vzájomne dohodnutá celková kúpna cena už bola vyplatená predávajúcej zo
strany kupujúcej v celosti a v hotovosti ešte pred vyhotovením kúpnej zmluvy (č.l. 26 – 28 spisu).
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poltár,
katastrálny odbor pod č. J. XXX/XX zo dňa 17.04.2015 (č.l. 28, 29 spisu).

14. Listom č. XXX/XXXX zo dňa 20.04.2015 (č.l. 48 spisu) K. B. D. E. oznámila žalovanej F. B., že
dňa 17.04.2015 ohlásila na stavebnom úrade svoj zámer na uskutočnenie drobnej stavby – oplotenia
na pozemku parcely reg. C parc. č. XXXX/X O. XXXX/X v k.ú. B. D. E. s tým, že oplotenie bude
z poplastovaného pletiva výšky X,X m, ktoré bude uchytené na oceľových stĺpikoch podľa zakreslenia

v situačnom výkrese. Proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení K. B. D. E. ako
príslušný stavebný úrad nemá námietky.

15. Listom č. B./XXXX-X zo dňa 11.01.2024 K. B. D. E. oznámila žalobkyni, že dňa 25.01.2024 o 13.00
hod. ako príslušný správny orgán vykoná miestnu obhliadku rodinného domu č. súp. XXX so stretnutím

pred rodinným domom C. XXX/XX J. B. D. E. na základe písomného podnetu F. B. doručeného
obecnému úradu dňa 14.12.2023. Ako prizvaná osoba je označená žalovaná F. B.. Listom č. B./XXXX-
X zo dňa 06.02.2024 bola žalovaná F. B. pozvaná na ústne rokovanie vo veci stavebným úprav na
rodinnom dome súp. č. XXX, ktoré sa uskutoční dňa 19.02.2024 o 13.30 hod. v malej zasadačke K. Q.
J. B. D. E. (M. 73 spisu).

16. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica listom č.
XXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 09.08.2024 (č.l. 127 spisu) oznámila žalovanej F. B., že inšpekcii
bol dňa 01.08.2024 emailom doručený jej podnet na prešetrenie čiernej skládky v obci B. D. E.. Podľa§ 112 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je inšpekcia oprávnená vykonávať štátny dozor
v odpadovom hospodárstve len u právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Preto inšpekcia
oznámila žalovanej, že podnet odstúpila K. B. D. E. ako vecne príslušnému správnemu orgánu vo

veciach štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona o odpadoch.

17. K. B. D. E. v odpovedi zo dňa 02.05.2025 (č.l. 149 spisu) na výzvu súdu uviedla, že po výstavbe
predmetného oplotenia ohláseného stavebnému úradu stavebníčkou F. B. v roku 2015 na pozemku
registra C XXXX/X O. XXXX/X v k.ú. B. D. E. bola vlastníčka susednej nehnuteľnosti A. B. oboznámená

s tým, že oplotenie sa nachádza na pozemku stavebníčky F. B.. S p. A. B. bolo riešené umiestnenie
odpadu na pozemku C KN p.č. 1172/1 (časť pri potoku a časť za jej rodinným domom) a pri tej príležitosti
bola upozornená na to, že pozemok, na ktorom je umiestnený odpad, je vo vlastníctve F. B..

18. Žalobkyňa si nechala vyhotoviť Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaný Reality
Trading spol. s r. o. dňa 08.04.2024, autorizačne overený dňa 09.04.2024 A. B. B. a úradne overený

dňa 16.04.2024 Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom pod č. I. – XXX/XXXX na
oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X a zameranie stavby na parc. č. XXXX/X O. XXXX/X, a to tak, že
rozdelením parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej vznikne parcela reg. „C“ parc. č.
XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorá by patrila do výlučného vlastníctva
žalovanej a parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a č. XXXX/

X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ktoré by patrili do výlučného vlastníctva žalobkyne.
V zmysle tohto geometrického plánu sa teda navrhuje, aby novovytvorená parcela č. XXXX/X zastavaná
rodinným domom žalobkyne do vzdialenosti cca X,X m od hranice jej pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj
časť parcely č. XXXX/X „pri potoku“ ako novovytvorená parcela č. XXXX/X boli vo vlastníctve žalobkyne.

19. Vo veci sa uskutočnili dve súdne pojednávania, dňa 01.04.2025 a 13.05.2025.

20. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe v plnom rozsahu a nad rámec argumentácie obsiahnutej
vo svojich písomných podaniach uviedla, že ak žalovaná vystavaním oplotenia posunula hranice
pozemkov smerom do svojej nehnuteľnosti, žalobkyňa nemohla vedieť, z akého dôvodu sa tak deje.

Tým, že žalovaná postavila plot a „vypustila“ časti nehnuteľnosti, o ktorých sa teraz vedie spor, bola
žalobkyňa v presvedčení, že je vlastníčkou tých pozemkov, pretože to patrí k jej nehnuteľnosti, nakoľko
postavaním plotu žalovaná deklarovala faktický stav, deklarovala hranice. Žalobkyňa bola jednoznačne
dobromyseľná v užívaní nehnuteľností, ktoré jej predala jej právna predchodkyňa a v presvedčení, že aj
tie časti nehnuteľnosti, o ktoré sa vedie spor, sú súčasťou predanej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nielenže

bola dobromyseľná, ale nebola ani rušená v užívaní nehnuteľnosti, pričom aj protistrana potvrdila, že
s právnou predchodkyňou žalobkyne nemali spor. Žalobkyňa neprekročila hranice nehnuteľnosti, ktoré
boli v prírode vymedzené murivom a plotom, stavebné úpravy smerovala len dovnútra. Argumentácia
ohľadne kúpnej zmluvy, ktorou nadobudla nehnuteľnosť, podľa názoru žalobkyne nezohráva hlavnú
úlohu, tú zohráva to, že predávajúca žalobkyni ukázala v prírode hranice nehnuteľnosti, tzn. múr a ploty,

čo je rozhodujúce z hľadiska dobromyseľnosti žalobkyne, že jej vec patrí a tiež, že ju užívala nerušene
ako svoje vlastníctvo rovnako ako jej právne predchodkyne.

21. Žalovaná uviedla, že hranica medzi nehnuteľnosťami žalovanej a právnej predchodkyne žalobkyne
pani L. bola určená murivom, je tam aj značka geodeta, ktorý určil, kde končí nehnuteľnosť p. L. a

začína nehnuteľnosť p. B.. Žalovaná nerozumie, v čom môže spočívať dobromyseľnosť žalobkyne. S.
L. a B. nikdy ku konfliktom nedochádzala. Ku konfliktom došlo až vtedy, keď si žalovaná chcela postaviť
plot a nepostavila ho na hranici pozemkov – rovno pod okno žalobkyne, ale postavila ho o meter ďalej
od pozemku žalobkyne, ale stále na svojom pozemku. Hneď, ako si plot postavili, ich žalobkyňa udala
na obecnom úrade, tam však bolo žalobkyni vysvetlené, že plot je postavený na pozemku žalovanej

a ešte za ním sú dva metre patriace žalovanej. Od toho, že si žalovaná chcela postaviť plot na
svojompozemku,nemožnoodvodzovaťdobromyseľnosťžalobkyne.Vroku2011,keďgeodetrozdeľoval
pozemky pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v tom čase plot medzi pozemkami
nebol, teda dobromyseľnosť nemožno odvodzovať od plota, ktorý tam v tom období nebol. Pokiaľ ide
o deklarovanú vydržaciu dobu 40 rokov, počas toho obdobia sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť, kde

bolo veľa spoluvlastníkov, ktorí spoluužívali túto nehnuteľnosť, neskôr zostali už iba dve spoluvlastníčky
– pani L. a pani B. a v roku 2011 sa definitívne rozdelili. Výstavbou plotu sa žalovaná nevzdala svojho
vlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že posunom plotu do svojho vlastníctva žalovaná deklarovala
hranice susediacich pozemkov a žalobkyňa nemohla vedieť, prečo to urobila a z toho zrejme dovodila,že časť pozemku smerujúca k jej domu jej patrí, z uvedeného by vyplývalo, že pokiaľ oplotenie vlastník
pozemku neumiestni na hranice pozemku, automaticky sa vlastník susediacej nehnuteľnosti stáva po
uplynutívydržacejdobyvlastníkomtohtopozemku.PaniB.priodpredajinehnuteľnostižalobkyniukázala

zrejme viac, než užívala. Obsah vlastníckeho práva bol jasne určený v kúpnej zmluve, k dispozícii bola či
mapa, či geometrický plán a ťažko v súčasnosti odvodzovať vlastnícke právo a dobromyseľnosť od toho,
že predávajúci ukáže voľne v prírode rozsah predávanej nehnuteľnosti, ktorý je v rozpore s obsahom
písomného právneho úkonu.

22. Žalobkyňa A. B. vo výpovedi na pojednávaní dňa 01.04.2025 uviedla, že dom kúpila od pani K. B.,
ktorá bola dedička, v roku 2015. Pani B. v rodinnom dome nebývala. Spolu išli pozrieť dom, dohodli sa,
aká bude cena a pani B. ukázala, čo bude jej, pričom žalobkyni ukázala aj na tú izbu, čo je spadnutá,
čo je tam diera, a okolo nej, že to je jej, že to patrí k domu. Že izba, gang a za domom bolo jej maminy.
Uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu, pričom žalobkyňa kupovala dom s vedomím, že tá izba a okolo domu
je jej. Už v roku 2015, keď žalobkyňa kupovala dom, tam bolo oplotenie s pletivom. Následne žalobkyňa

doplnila, že ona kupovala mačku vo vreci. V marci, apríli ani v máji pri dome nebola. Keď prvýkrát
otvorila dvere na svojom dome, čo mohlo byť v júni a vtedy s ňou bola aj Olinka, plot tam už bol. Či bol
plot neskôr opravovaný alebo prerábaný žalobkyňa nevedela uviesť, všimla si však, že na plote bola
potom natiahnutá zelená fólia. Na výstavbu oplotenia na obecnom úrade sa sťažovať nebola. Plot bol
umiestnený za dierou v dome žalobkyne, nie hneď, ale bolo tam vynechané. Tá diera bola pôvodne izba,

z ktorej väčšina bola spadnutá. Na otázku, či pri oprave domu tam, kde bola diera, ťahali múr smerom
k plotu alebo dovnútra domu, žalobkyňa uviedla, že dovnútra, iba priečka sa vytiahla. Prečo potom
stavebný úrad definuje túto stavbu ako prístavbu, keď je to rekonštrukcia izby, ktorá tam existovala,
žalobkyňa nevedela uviesť. Prístavbu začali v roku 2024, pár mesiacov po tom, ako sa urobila strecha.
Na sypanie odpadu na pozemok pri potoku sa B. hneď nesťažovali. Sťažovať sa začali, že to sú ich

pozemky, keď sa začala robiť strecha, v roku 2024. Vo veci sypania odpadu bola u nich pani V. z K. Q.
B. D. E. a potom aj zo životného prostredia v H..

23. Svedok H. B., manžel žalobkyne, na pojednávaní dňa 01.04.2025 uviedol, že keď kúpili dom, bol
v strašnom stave, bolo na ňom treba urobiť opravy. Trvalo približne dva roky, kým ho spravili a medzitým

si sused spravil plot, pán B., aj druhý sused pán J., čím si vymedzili hranice. Dom im však začal
padať na hlavu, jedna časť strechy bola spílená a druhá začala padať dolu, preto začali v roku 2024
opravovať strechu, keď svedok dostal hypotéku. Zavolali kamaráta, ktorý robí strechy, on to všetko
vymeral, napočítal, koľko to vyjde a povedal, že všetko sa spraví po obvodoch múrov. Keď to dokončili
tam, kde bola odpílená strana, pristavili jednu priečku, lebo tam bola dakedy izba. To bolo spojené so

strechou, čo spravili, nezasahovali do vonka, ale medzitým prišiel sused pán B., keď to už bolo všetko
postavené, že zasahujú do jeho pozemku, a potom začali medzi nimi nezhody. Pokiaľ nenadobudol
peniaze, tú časť nehnuteľnosti, ktorá bola taká otvorená, nijako neužívali, preto tam rástli stromy a padali
steny. Pri rekonštrukcii postupovali tak, že najprv vypratali bordel, ktorý tam stará pani B. nechala, potom
bola strecha a nakoniec sa postavil múr.

Svedok ozrejmil, že ku kúpe domu došlo 10 rokov dozadu. Vlastníčkou domu je jeho manželka –
žalobkyňa. Pani B., ktorá im dom predala, musela najprv splatiť exekúcie, čo boli na dome a potom im
ho predala formou splátok. Až keď ho splatili, išli na prepis, až potom sa urobila kúpna zmluva, čo trvalo
tak dva roky. Keď dom splatili, začali ho opravovať zvnútra, čo bolo v roku 2016, 2017. Pred kúpou domu
robil svedok H. B. na cintoríne, kopal jamy a tam mu pani B. navrhla, či nechce kúpiť dom. Že ona splatí

za svoju mamu exekúciu a keď to splatí, príde za ním. S pani B. sa na cintoríne svedok dohodol, že
jej bude kúpnu cenu splácať a až keď to splatili, až potom sa urobila kúpna zmluva. Do domu prvýkrát
vošiel, až keď bol splatený.
Na otázku, ako boli označené hranice pozemkov, svedok uviedol, že u pána J. boli hranice ešte staré,
ešte nemal spravený plot, u suseda B., keď tam oni prišli, už bol plot spravený. Keď začali vypratávať

bordel z kuchyne, obývačky, spálne, v roku 2016, na začiatku roku 2017, vtedy robil pán J. plot, pán B.
už mal plot spravený. Od toho času plot pána B., ako ho postavil, tak stojí.
Svedok tiež uviedol, že pokým nepostavili strechu, dva roky dozadu, nikto ich neupozorňoval, že
zasahujú do jeho vlastníctva. Žalovaná alebo jej manžel ich neupozorňovali ani na to, aby nesypali na
pozemok vedľa potoka odpad. Následne uviedol, že v ich domácnosti boli z obecného úradu a mali to

tam všetko okolo potoka vyriadiť, lebo je to blízko potoka a že vraj to patrí pani B..
K tomu, aké mal presvedčenie o hraniciach nehnuteľnosti, svedok uviedol, že B. si spravili svoje hranice,
jemu tam zostalo, čo zostalo, on to ďalej neriešil. Nemal presvedčenie, že potrebuje nejaké výpisy, mapy
z katastrálneho úradu. Nekupuje každý deň dom, tak to nevedel. Na otázku, či si myslel, že keď si B.oplotili dom, to ostatné im patrí, uviedol áno. Na otázku, odkiaľ má informáciu, že postavením plotu sa
vymedzuje hranica pozemku, svedok uviedol, že to nevie, to si oni spravili sami.

24. Svedok R. B., manžel žalovanej, na pojednávaní dňa 01.04.2025 uviedol, že pri vyporiadaní
spoluvlastníctva s pani L. pri zameriavaní geodet vymedzil hranice pozemkov kolíkmi a tam, kde bol
betón, boli nastriekané farbou, ktorá je ešte viditeľná na prednej časti domu. Plot si postavili preto, že
mali psa a susedia mali deti, a aby nebolo zle, plot posunuli tak, aby si susedia mohli dorobiť dom, ak
by im bolo ešte dačo treba. Ak by si plot postavili na hranici svojho pozemku, B. by nemohli chodiť okolo

svojho domu. Plot je postavený na pozemku žalovanej dva metre od hranice. Žalobkyňa sa bola na
obecnom úrade sťažovať, že si B. postavili plot a ona nemá prístup na svoj pozemok.
Pokiaľ ide o pozemok pri potoku, kým B. nezačali robiť strechu, B. sa nestarali a bol pokoj. Ale ako sa
spravila strecha, všetko zrútili na pozemok pri potoku, žalovanej dokazili plot a to sa už nedalo vydržať
s tým bordelom.
K postupu ohľadne prístavby rodinného domu žalobkyne svedok uviedol, že žalobkyňa bola za jeho

manželkou (žalovanou). Keď sa jej manželka spýtala, či tam idú niečo stavať, žalobkyňa povedala, že nie
a keď začali stavať, išli sa B. sťažovať na obecný úrad. B. najprv spravili strechu, potom si vybetónovali
platňu a postavili múr s oknom do dvora B..
Svedok tiež uviedol, že keď sa delilo spoluvlastníctvo medzi žalovanou a pani L., hranica išla cez dom.
Bola to jednoliata stavba, ale nedala sa užívať, pretože od dvora bola celá stena vypadnutá, to sa muselo

zbúrať, aj strecha bola celá spadnutá, lebo prechádzajúca majiteľka pani L. sa o dom nestarala. V čase,
keď pani B. predávala žalobkyni dom, bolo to už zbúrané. Vtedy tam už nič nestálo, bol tam len kus múra
a na tom múre bola hranica, o čom sú aj fotky. Na otázku, prečo ponechali časť domu, ktorá nadväzovala
na dom pani B., prečo to nezbúrali celé, svedok uviedol, že keby to zbúrali, ako je určená hranica, spadla
bystrechasusednéhodomu.Predtým,akozvaliliprostrednúčasťdomuazačaliopravovaťsvojustrechu,

sa podoprela železnými podperami jedna aj druhá strecha. Svedok potvrdil, že takto mohli postupovať
aj B. – zložiť strechu a urobiť strechu len na svojej časti domu. Ale oni majú omúrnicu postavenú vo
vzduchu po celom obvode domu smerom od B.. Tam, kde to bolo vypadnuté, si domurovali a spravili
si tam izbu.

25. Svedkyňa K. B., právna predchodkyňa žalobkyne, na pojednávaní dňa 13.05.2025 k tomu, či
žalobkyni prezentovala, čo predáva, uviedla, že oni si boli pozerať dom predtým najprv z cesty. Pôvodne
sa jednalo o jeden dlhý spoločný dom. Na objasnenie, v akom stave sa nachádzala stredná časť domu,
keď matka svedkyne K. B. ešte žila, svedkyňa uviedla, že to bolo na rozpadnutie, pretože pán O. s tým
nič nerobil. Jej maminka a pán O. boli priatelia, kúpili to spoločne. Stredná časť bola O., zadná časť,

kde je teraz pani B., bola maminkina. Po pánovi O. to zdedili S. (brat O. sestry). Po S. to, čo sa zrútilo,
nejako nadobudli B., ako, o to sa svedkyňa nezaujímala. Na otázku, či si pamätá, že K. B. D. E. jej matku
vyzývala, aby strednú časť domu zvalila, svedkyňa uviedla, že jej matka povedala toľko, že sa do toho
starať nebude, keď je to O..
Svedkyňapotvrdila,žepriuzatváranídohodymedzijejnebohoumatkouažalovanou,keďsarozdeľovali,

nebola. Bol to dlhý dom. To, čo bolo Albertove v strede, to mama nevnímala, jej bolo len to vzadu, čo má
teraz pani B.. To, čo majú oni teraz opravené, to bolo mamine. Na otázku, či jej mama presne vysvetlila,
ako sa s B. rozdelili, čo bude jej, svedkyňa uviedla, že jej mama hovorila, že pani B. chodila za ňou, ale
mama povedala, že si to nechcela dať. Mama ju neinformovala, že pozemok aj s drevárňou patrí pani
B., vedela však, že oni to mali podelené, drevárne sa kedysi robili spoločné. Mama jej ukázala, že je jej

aj dreváreň, lebo keď bola operovaná, mala tam drevo.
Na otázku, koľko izieb obývala jej matka, ako to mala vnútri podelené, svedkyňa uviedla, že tam bola
kuchyňa, obývačka, spálňa a ešte akože tá štvrtá izba, to bolo treba opravovať, to bola izba, čo si B.
opravili. Bolo to odrútené. Tá miestnosť v dome, kde bola zbúraná stena, to bolo maminkine a teraz pani
B.. Na dotaz, že to ale bolo O., svedkyňa uviedla: „No ale oni to mali napoly, nechápete?“.

Na otázku, že v kúpnej zmluve sa uvádza, že svedkyňa predala žalobkyni dom pozostávajúci z dvoch
izieb a kuchyne, prečo jej nepredala aj tú ďalšiu izbu, svedkyňa uviedla, že to bolo pritom, to bolo tak
dohodnuté. Mama jej povedala, že to je napoly. B. majú to, čo bolo S. a ona má to, čo si oni odrútili. Na
otázku, prečo potom svedkyňa neuviedla v kúpnej zmluve, že predáva rodinný dom, ktorý pozostáva
z troch izieb a kuchyne, svedkyňa uviedla, že ona to brala tak, že kuchyňu nezapočítala.

Svedkyňa tvrdila, že čítala dedičské rozhodnutie po jej matke a zdedila aj pozemok od domu pani
B. k potoku. Tvrdila, že čítala aj kúpnu zmluvu, ktorou predávala nehnuteľnosť pani B.. Na otázku, či
odpredala pani B. aj pozemok za jej domom smerom k potoku, uviedla, že „to patrilo akože mamine“.K oploteniu vystavanému žalovanou svedkyňa najprv uviedla, že plot bol postavený pred predajom
domu. Jej maminka zomrela v roku 2013, takže bol postavený ešte predtým, následne uviedla, že až po
tom, čo zomrela. Neskôr tvrdila, že plot sa staval v čase, keď bola ešte ona vlastníčkou nehnuteľnosti.

Nakoniec uviedla, že plot od ulice urobili pred smrťou jej matky a po jej smrti urobili plot ku potoku. Na
otázku, či to svedkyňa vnímala tak, že ide o hranicu, svedkyňa uviedla áno.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:

27. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

28. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

30. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

32. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Súd sa v konaní zaoberal tým, či žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám
č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2 titulom vydržania, pričom pri posudzovaní splnenia jeho podmienok žalobkyňou dospel
súd k záveru, že podmienky pre vydržanie neboli splnené.

34. Na úvod považuje súd za potrebné na vysvetlenie uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že v prípade rodinného domu (pôvodne zapísaného ako rodinný dom súp. č. XXX umiestnený na
pozemku parc. č. XXXX v k.ú. B. D. E.), ktorého sa týka predmet sporu, sa pôvodne jednalo o jeden
dlhý rodinný dom v tvare písmena „L“, ktorý mal viacero spoluvlastníkov. Prednú časť rodinného domu
užívala žalovaná. V zadnej časti domu bývala N. L.. Stredná časť bola pána O., priateľa pani L..

35. Ako tiež vyplynulo z vykonaného dokazovania (výsluchu svedkyne K. B. aj vyjadrenia žalovanej),
po pánovi O. nehnuteľnosť zdedili S. a ako je zrejmé aj z rozhodnutia K. B. D. E. M. XXX/X/XXXX/P. zo
dňa 09.09.2010 (č.l. 49 spisu), O. S. svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti darovala darovacou
zmluvou žalovanej F. B.. A tak zostali už len dve spoluvlastníčky nehnuteľnosti – N. L. a F. B..

36. Ako uviedla vo svojej výpovedi svedkyňa K. B., pán O. sa o strednú časť rodinného domu nestaral.
Jedna obvodová stena sa zrútila, stavba ohrozovala svoje okolie. Preto stavebný úrad K. B. D. E.
rozhodnutím č. XXX/X/XXXX/P. zo dňa 09.09.2010 nariadil F. B. a N. L. ako spoluvlastníčkam rodinného
domu s.č. XXX na pozemku č. XXXX, k.ú. B. D. E. v termíne do 31.10.2010 na svoje náklady uskutočniť

nevyhnutné úpravy rodinného domu, a to podprieť konštrukcie krovu nosným múrom v priečnom smere
v časti, v ktorej je obvodový múr zbúraný, opraviť vonkajšiu obvodovú stenu od ulice C., opraviť strešnú
konštrukciu a vymeniť poškodené časti krytín.

37. Na základe dohody N. L. a F. B. a na podklade I. H. E. G. – I. M. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného

dňa 15.04.2011 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva tak, že žalovaná F. B.
sa stala výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností v k.ú. B. D. E., pozemky registra C KN parc.
č. XXXX/X – záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavanéplochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
stavba so súp. č. XXX na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X – zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parc. č.
XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. N. L. sa stala výlučnou vlastníčkou v podiele
1/1 nehnuteľností v k.ú. B. D. E., pozemky registra C KN parc. č. XXXX/X – záhrady o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba so súp. č. XXX na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/

X – zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Hranice pozemkov boli označené plotom, múrom,
drevenými kolíkmi.

38. Vtedajší stav nehnuteľností vyplýva z geometrického plánu z roku 2011, ktorý bol pokladom pre
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva N. L. a F. B., a tiež zo záznamu podrobného
merania zmien na č.l. 93 spisu. Je zrejmé, že rodinný dom mal pôvodne tvar písmena „L“ a bol

umiestnený na parc. č. XXXX. Rodinný dom s.č. XXXX v prednej časti v dĺžke XX,XX m od ulice C.
pripadol žalovanej (parc. č. XXXX/X). V strednej časti v dĺžke X,XX m od ulice C. už rodinný dom
v zázname podrobného merania zmien nie je vyznačený, pričom tento pozemok je súčasťou parc. č.
XXXX/X, ktorý v zmysle dohody pripadol do vlastníctva žalovanej. V zadnej časti v dĺžke X,XX m od
ulice C. je umiestnený rodinný dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, ktorý pripadol do vlastníctva N. L..

39. V súvislosti s rozhodnutím stavebného úradu žalovaná strednú časť rodinného domu zbúrala,
avšak ponechala časť múru nadväzujúceho na dom N. L. (teraz žalobkyne A. B.) z dôvodu, že ak by
zbúrala aj ten (po značku vyznačenú geodetom červenou farbou na múre, ktorá mala určovať hranice
susediacich nehnuteľností), spadla by strecha domu N. L..

40. Ako je zrejmé zo spisu K. B. D. E. M. XXX/XXXX, v apríli 2015 žalovaná ohlásila na stavebnom úrade
uskutočnenie drobnej stavby – oplotenia pozemku parc. č. XXXX/X O. XXXX/X. V situačnom výkrese,
ktorý je obsahom administratívneho spisu, je zakreslené umiestnenie oplotenia cez pozemok žalovanej
parc. č. XXXX/X vo vzdialenosti XXXX mm od hranice pozemku žalovanej parc. č. XXXX/X, na ktorom

je umiestnený jej rodinný dom, z čoho vyplýva, že plot bol vystavaný vo vzdialenosti X,XX m od hranice
s pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X, na ktorom je postavený rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne.
Oplotenie ďalej prechádzalo parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, v celkovej dĺžke XX m.

41. Po smrti N. L. v roku 2013 zdedila nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. B. D. E. jej dcéra

K. B., ktorá kúpnou zmluvou zo dňa 27.03.2015 predala nehnuteľnosť žalobkyni. Predmetom prevodu
boli pozemky – parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X – záhrady vo
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X –
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, ako aj stavba rodinného domu č.s. XXX v obci B. D. E.
D. U. C. č.o. 8 situovaná na C KN parc. č. XXXX/X s príslušenstvom s tým, že v prípade rodinného domu

sa jedná o nepodpivničenú prízemnú budovu so sedlovou strechou bez využitia povalového priestoru na
obytnéúčely,ktorápozostávazdvochobytnýchiziebakuchyne(č.l.Ikúpnejzmluvy).Kupujúcavzmluve
prehlásila, že so stavom odkupovaných nehnuteľností sa dostatočne oboznámila obhliadkou na mieste
samom, tento berie na vedomie a predmet prevodu na základe tejto kúpnej zmluvy od predávajúcej aj
v stave, v akom sa nachádza ku dňu vyhotovenia tejto kúpnej zmluvy, do svojho výlučného vlastníctva

odkupuje (č.l. IV. kúpnej zmluvy).

42. Ako vyplýva z výpovede žalobkyne aj svedka H. B., po nadobudnutí vlastníctva rodinného domu
žalobkyňa najprv zrekonštruovala interiér rodinného domu, ktorý pozostával z kuchyne a dvoch izieb,
v roku 2024 opravili strechu a následne vystavaním steny v nadväznosti na zachovaný múr, ktorý nebol

žalovanou zbúraný, vytvorili v rodinnom dome ďalšiu miestnosť.

43. Podstata žalobnej argumentácie žalujúcej strany spočíva v tom, že v čase, keď žalobkyňa
nehnuteľnosť kupovala, t.j. 27.03.2015 až do zahájenia konania o dodatočnom povolení stavby dňa
05.08.2024 a v rámci neho deklarovaného geometrického plánu zo dňa 08.04.2024 nemala vedomosť,

že rodinný dom zasahuje do nehnuteľnosti žalovanej, pričom bola v presvedčení, že pozemky podľa
geometrického plánu ako novovzniknuté parcely č. XXXX/X O. XXXX/X sú súčasť kúpenej parcely
č. XXXX/X ako jeden celok, ktorý považovala za svoje výlučné vlastníctvo tak, ako ho kupovala a
podľa zistení u predávajúcej K. B. ani ona a pred ňou ani jej matka nemali pochybnosti, že rodinnýdom vrátane priľahlej plochy je v celosti situovaný na parcele č. XXXX/X, pričom nerušene užívali
nehnuteľnosť viac ako 40 rokov a od 27.03.2015 do roku 2024 nerušene aj žalobkyňa. Zároveň tu bola
náväznosť na presvedčenie jej právnej predchodkyne, že nehnuteľnosť, ktorú predáva žalobkyni, je

v prírode vymedzená hranicami, ktoré zrealizovala žalovaná ešte pred kúpou nehnuteľnosti zo strany
žalobkyne ohradením nehnuteľnosti plotom, čím podľa žalobkyne deklarovala rozdelenie vlastníctva
medzi žalobkyňu a žalovanú. Žalobkyňa nemala informáciu o tom, z akého dôvodu by žalovaná
ohraničovala svoj pozemok oplotením, ak by to nebolo s cieľom určiť, že pozemky po oplotenie patria
žalovanej a od oplotenia žalobkyni. Žalobkyňa tiež uvádzala, že ona žiadnu prístavbu rodinného domu

nerealizovala, nedošlo k prekročeniu pôvodného objemu domu, len časť rodinného domu pod strechou
dala zamurovať a tak v rámci pôvodnej výmery domu vytvorila jednu miestnosť.

44. Spornou medzi stranami bola dobromyseľnosť žalobkyne, keďže žalovaná argumentovala, že
konflikty medzi stranami sporu ohľadne užívania cudzieho pozemku žalobkyňou vznikali dlhodobo a
samotné užívanie pozemku bez právneho dôvodu nemohlo založiť dobromyseľnosť užívateľa, a to ani

u právnych predchodcov žalobkyne. Spornou bolo tiež splnenie podmienky 10-ročnej vydržacej doby.

45. Predmetom konania je teda určenie vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním k novovytvorenej
parcele č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parcele XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, ktoré vznikli podľa geometrického plánu zo dňa 08.04.2024

odčlenením z parcely č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej.

46. Podanú žalobu súd posudzoval podľa § 137 písm. c) CSP ako žalobu o určenie, či tu právo je
alebo nie je. Podmienkou procesnej prípustnosti tejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na takomto určení. V zmysle konštantnej judikatúry súdov „je naliehavý právny záujem

daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/49/2003). Súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej
žalobe, pretože jej právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva sa domáha a ktorých ako vlastník je na liste vlastníctva
zapísaná žalovaná.

47. Vydržanie je jedným zo spôsobov originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa
na základe splnenia zákonom stanovených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému

právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo
vykonané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.

48. Ustanovenie § 134 OZ ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý
čas plynutia vydržacej doby nasledovne: 1. spôsobilý predmet vydržania, 2. spôsobilý subjekt vydržania,

3. oprávnená držba a 4. vydržacia doba. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť
splnené kumulatívne, to znamená, ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

49. Jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním je teda oprávnenosť držby, pričom otázku,
či držiteľ je v dobrej viere (že mu vec patrí) alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo

subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že

držiteľbolajnaďalej(subjektívne)vdobrejviere.Dobrávieradržiteľasamusívzťahovaťajkokolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
Oprávnená držba vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že
mu vec patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

50. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti vrátane okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako
vlastníkovi. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: 1. existencia právneho titulu, o ktorý sa
opiera dobrá viera držiteľa, 2. nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, 3. dobráviera držiteľa, že mu vec podľa práva patrí, ktorá sa týka nielen titulu nadobudnutia držby, ale aj spôsobu
nakladania s držanou vecou.

51. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom priebehu. Pri hodnotení dobrej
viery držiteľa je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná.
Oprávnená držba musí existovať počas celej vydržacej doby, ktorá je v prípade nehnuteľných veci desať
rokov. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za
splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť

oprávnená držba nepretržitá.

52. Žalobkyňa v konaní dôvodila, že nehnuteľnosť nadobudla od predávajúcej K. B., ktorá, a pred ňou až
do svojej smrti aj jej matka N. L., rodinný dom s.č. XXX vrátane priľahlej plochy užívala v presvedčení, že
je situovaný výlučne na vlastnícky im patriacej C KN parc. č. XXXX/X, ako svoje výlučné vlastníctvo a v
tejto dobrej viere bez akýchkoľvek rušivých momentov užívala viac ako 40 rokov, v ktorom presvedčení

a v dobrej viere o svojom výlučnom vlastníctva po kúpe sporného domu a C KN parc. č. XXXX/X
od 27.03.2015 do roku 2024 nerušene pokračovala aj žalobkyňa. Súd musí konštatovať, že uvedené
tvrdenia žalobkyne nemajú oporu vo vykonanom dokazovaním.

53. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k novovytvorenej parcele č. XXXX/X –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, do ktorej zasahuje rodinný dom žalobkyne, ako vyplynulo
zvýpovedesvedkyneK.B.,dcéryN.L.,strednáčasťrodinnéhodomu,kdesatátonovovytvorenáparcela
nachádza, bola O.. A hoci svedkyňa uvádzala, že pani L. a pán O. „to mali napoly“, vo výpovedi zároveň
uviedla, že „tá stredná časť bola O.“ a v súvislosti s výzvou K. B. D. E. na sanáciu havarijného stavu
rodinného domu z roku 2010 (č.l. 49 spisu) jednoznačne potvrdila, že jej matka povedala, že „sa do toho

starať nebude, keď je to Albertove“ a tiež spontánne dodala, že to bol dlhý dom, to, čo bolo O. v strede,
to mama nevnímala, jej bolo len to vzadu, čo má teraz B.. Z uvedeného možno nepochybne dovodiť,
že N. L. sa nikdy nepovažovala za vlastníčku strednej časti rodinného domu, ani nebola v presvedčení,
že jej tento patrí a preto si žalobkyňa do vydržacej doby nemôže započítať dobu tejto svojej právnej
predchodkyne.

54. Po smrti N. L. v roku 2013 nadobudla nehnuteľnosť titulom dedenia K. B., ktorá však v nehnuteľnosti
nebývala, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj žalobkyňa.

55. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28

Cdo 2413/2010, podľa ktorého: „Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním dochádza v dôsledku
kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ktorá je v prípade nehnuteľnosti
desaťročná. Základnou podmienkou vydržania je teda držba veci, a to držba oprávnená. Pre vznik
držby je nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou (držobná
vôľa) a faktické ovládanie veci. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností

vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Držiteľom je aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej
osoby (prostredníctvom detentora) a držby sa dá uchopiť aj tradíciou. Absencia kvalifikovanej držby na
strane žalobcu preto vylučuje, aby nadobudol vlastnícke právo k pozemkom vydržaním.“.

56. Hoci K. B. bola dedičkou N. L., fakticky nehnuteľnosť neuchopila (nebývala v nej, neužívala ju, a to

ani prostredníctvom inej osoby). Absencia kvalifikovanej držby preto vylučuje nadobudnutie vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním a teda si dobu, po ktorú bola K. B. vlastníčkou, do vydržacej
doby nemôže započítať ani žalobkyňa.

57. V tejto súvislosti súd pre úplnosť dodáva, že „do vydržacej doby možno oprávnenému držiteľovi

započítať iba dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho bezprostredný predchodca; ak nebol
bezprostredný predchodca oprávneným držiteľom, dobu, po ktorú vec oprávnene držal vzdialenejší
predchodca, započítať nemožno“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo
1110/2000). To znamená, že aj keby bola oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností N. L., doba,
po ktorú by nehnuteľnosť oprávnene držala, by nebolo možné do vydržacej doby žalobkyne započítať,

keďže K. B. ako bezprostredný právny predchodca žalobkyne nebola oprávneným držiteľom.

58. Žalobkyňa A. B. nadobudla nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 27.03.2015 (vklad vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostíbolpovolenýdňa17.04.2015).ŽalovanáF.B.podalanaOkresnomsúdeLučenec dňa 07.10.2024 žalobu, ktorou sa voči A. B. domáha uloženia povinnosti na vlastné náklady
odstrániť rozostavanú stavbu – prístavbu k rodinnému domu s.č. XXX na C KN parc. č. XXXX/X vedenú
na LV č. XXXX v k.ú. B. D. E. (novovytvorená parc. č. XXXX/X) a vypratania C KN parc. č. XXXX/

X (novovytvorená parc. č. XXXX/X); konanie je vedené pod sp. zn. 10C/54/2024. „Ak podá vlastník
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti proti oprávnenému držiteľovi, dochádza dňom začatia konania
kprerušeniubehuvydržacejdoby;okolnosť,kedybolažalobadoručenáoprávnenémudržiteľovi,tunieje
rozhodujúca“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 3298/2011). Z uvedeného
je nepochybné, že aj pri prípadnom závere o kvalifikovanej držbe žalobkyne by nedosiahla doba jej

trvania zákonom stanovených 10 rokov, keďže dňom 07.10.2024 sa plynutie vydržacej doby prerušilo.

59. Uvedené závery o absencii zákonom požadovanej doby vydržania sa plne vzťahujú aj
na novovytvorenú parcelu č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 (pozemok pri
potoku, na ktorý sa sypal odpad).

60. Súd sa tiež domnieva, že nebola splnená ani podmienka dobromyseľnosti žalobkyne.

61. „Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí,
že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého
obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca

vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach“ (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/119/2007 zo dňa
30.06.2008).

62. Problematika nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky konštantne ustálená a k predpokladom vydržania vlastníckeho práva Najvyšší

súd Slovenskej republiky zaujal právne závery napríklad aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/49/2010 zo
dňa 29.03.2011, kde konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo
nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver

o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva.“.

63. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/12/2010 zo dňa 30.03.2011 tiež
konštatoval, že „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.“.

64. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že až do roku 2024 nemala vedomosť o tom, že jej rodinný dom
zasahuje do pozemku žalovanej a bola v presvedčení, že je situovaný výlučne na vlastnícky jej patriacej

C KN parc. č. XXXX/X a takto ho užívali aj jej právne predchodkyne. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že keď žalobkyňa rodinný dom v roku 2015 kúpila v rozsahu dve obytné miestnosti a kuchyňa,
do nehnuteľnosti patriacej žalovanej tento vlastnícky ani nezasahoval. Po reálnej deľbe nehnuteľnosti
medzi N. L. a F. B. a odstránení strednej časti domu, ktorá stredná časť pripadla do výlučného vlastníctva
žalovanej, na parc. č. XXXX/X už nestál žiadny rodinný dom a zostala tam stáť len časť múru, ktorú

na svojom pozemku ponechala žalovaná, aby neprispela k zrúteniu rodinného domu N. L.. Možno
preto súhlasiť s názorom žalovanej, že na tejto parcele stojí dom až od roku 2024, kedy žalobkyňa
obstavala zvyšok múru a vytvorila tak prístavbu k svojmu rodinnému domu. Výpoveď svedkyne K. B., že
k rodinnému domu, ktorý bol predmetom predaja na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2015, patrilaaj izba, ktorá bola zrútená, že „to bolo pritom, to bolo tak dohodnuté“, súd hodnotí ako účelovú. Obsah
kúpnej zmluvy v znení, že sa predáva rodinný dom pozostávajúci z dvoch izieb a kuchyne, je natoľko
jednoznačný, že nepripúšťa výklad v tom zmysle, že „sa kuchyňa nezapočítava“ a v skutočnosti K. B.

predala žalobkyni dom pozostávajúci z troch izieb a kuchyne.

65. Pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X, na ktorej sa skladuje odpad, súd opätovne poukazuje na skutočnosť,
že dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj

naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Nakoľko podľa odpovede K. B. D. E. (č.l. 149 spisu) bola žalobkyňa
v súvislosti s riešením umiestnenia odpadu na pozemku C KN parc. č. XXXX/X (pri potoku a za jej
rodinným domom) upozornená na to, že pozemok, na ktorom je umiestnený odpad, je vo vlastníctve
žalovanej,vtomtosmerenemožnoanihovoriťopochybnostiachžalobkyne,čijejtátovec(parc.č.XXXX/
X) patrí. Samotná žalobkyňa vo výpovedi na súdnom pojednávaní potvrdila, že umiestňovanie odpadu
na tomto pozemku bolo riešené K. B. D. E. O. K. Q. H., odborom životného prostredia, ktorí žalobkyňu

navštívili. Z písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 30.12.2024 (č.l. 45 spisu) tiež vyplynulo,
že žalobkyňa dokonca v roku 2022 oslovila žalovanú s ponukou na odkúpenie pozemku, kde následne
začala sypať smeti, ktoré skutkové tvrdenia žalobkyňa v konaní nepoprela. Preto je súd toho názoru,
že si skutočnosti, že jej táto časť pozemku nepatrí, musela byť žalobkyňa vedomá a jednoznačne tu
absentuje jej dobromyseľnosť.

66. Ako účelové hodnotí súd tiež tvrdenie žalobkyne, že v užívaní sporných nehnuteľností nebola
rušená. Je pravdou, že žalovaná s právnymi predchodkyňami žalobkyne nemala spor ohľadne užívania
nehnuteľnosti, to však neplatí vo vzťahu k žalobkyni, o čom svedčí už spomínané riešenie umiestňovania
stavebného odpadu na úrovni samosprávy aj štátnej správy, konflikt ohľadne umiestnenia oplotenia na

pozemku žalovanej, aj spor ohľadne prístavby rodinného domu žalobkyne. Neuniklo pritom pozornosti
súdu, že hoci žalobkyňa poprela, že by sa ohľadne plotu na susednom pozemku obrátila so sťažnosťou
na obecný úrad, Obec Kokava nad Rimavicou v odpovedi zo dňa 02.05.2025 oznámila, že po
výstavbe predmetného oplotenia v roku 2015 na pozemkov parc. č. XXXX/X O. XXXX/X bola žalobkyňa
oboznámená s tým, že oplotenie sa nachádza na pozemku žalovanej. Podľa názoru súdu bolo aj

toto skutočnosťou, ktorá bola objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti žalobkyne, v akom rozsahu jej
nehnuteľnosť vlastne patrí.

67. Pri hodnotení dobrej viery je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp.

nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

68. V priebehu súdneho konania sa veľký význam pripisoval skutočnosti, že žalovaná oplotila svoju
nehnuteľnosť, pričom plot umiestnila uprostred parc. č. XXXX/X, teda nie na hranici s pozemkom
žalobkyne parc. č. XXXX/X, čo u žalobkyne vyvolalo presvedčenie, že jej časť nehnuteľnosti od

plota smerom k parcele č. XXXX/X patrí, nakoľko postavaním plotu žalovaná podľa názoru žalobkyne
deklarovala hranice pozemkov. Za zmienku podľa názoru súdu stojí, že umiestnenie oplotenia vo
vzdialenosti cca X,X m od parcely žalobkyne č. XXXX/X (avšak stále na parcele vlastnícky patriacej
žalovanej č. XXXX/X) považuje súd za opodstatnené a logické, pretože na parc. č. XXXX/X je postavený
rodinný dom žalobkyne a umiestnením oplotenia priamo na hranici parciel č. XXXX/X O. XXXX/X by bol

plot postavený priamo pri rodinnom dome žalobkyne.

69. V bežnom živote dochádza niekedy k tomu, že hranice pozemkov vymedzené hranicou užívania
sa nezhodujú s hranicami parciel, teda takých pozemkov, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností
v podobe parciel, ktoré majú geometrické a polohové určenie a sú zobrazené v katastrálnej mape a

označené parcelnými číslami. K nesúladu dochádza aj tak, že sa držiteľ, ktorý kúpil pozemok, omylom
chopí na základe kúpnej zmluvy i časti (príp. celého) susedného pozemku, ktorý v skutočnosti nekúpil,
v omyle, že ide o jeho časť pozemku. V takom prípade je tu domnelý (putatívny) titul, o ktorý sa držba
opiera, a to kúpna zmluva zakladajúca vlastníctvo ku skutočne kupovanému pozemku. K tomu, aby
bolo možné držbu považovať za oprávnenú, je však potrebné posúdiť, či omyl držiteľa, ktorý viedol

k uchopeniu držby, bol ospravedlniteľný, keďže oprávneným držiteľom je i držiteľ, ktorý vydrží vec
v ospravedlniteľnom omyle, že mu vec patrí.70. Bez toho, aby súd trval na požiadavke, aby kupujúci porovnával text zmluvy o prevode nehnuteľnosti
s katastrálnou mapou alebo so zameraním hraníc pozemkov, už pri zachovaní normálnej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti od žalobkyne požadovať, mohla žalobkyňa objektívne už

v momente podpisovania kúpnej zmluvy zistiť, v akom rozsahu rodinný dom kupuje (kuchyňa a dve
obytné miestnosti), keď žalobkyňa súčasne prehlásila, že sa so stavom rodinného domu oboznámila
a zmluvu si prečítala. Preto podľa názoru súdu nemožno na uvedenú situáciu aplikovať výklad, že sa
žalobkyňa chopila oprávnenej držby parcely č. XXXX/X, a už vôbec nie od 27.03.2015, kedy nadobudla
rodinný dom s.č. XXX, keďže až do roku 2024 na parcele č. XXXX/X žiadny dom, ani jeho časť, nestál.

71. Podľa názoru súdu je uvedený záver súladný aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1VCdo/1/2024, v ktorom Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uzavrel,
že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ
konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté

plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
72. Z vyššie uvedených dôvodov, pre nesplnenie podmienok vydržania, súd žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol.

73. Z hľadiska hospodárnosti súd ako nadbytočný dôkaz nevykonal obhliadku na mieste samom

pôvodne navrhovanú žalovanou, neskôr ponechanú na úvahu súdu, keďže už z priebehu doterajšieho
konania, najmä z geometrických plánov a predloženej fotodokumentácie bolo bez dôvodných
pochybností zistené, akým spôsobom došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nehnuteľností
v roku 2011 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne N. L. a žalovanou F. B., overený rozsah
stavebných úprav na rodinnom dome žalobkyne aj umiestnenie oplotenia na pozemku žalovanej.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

76. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

77. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná
mala v spore plný úspech, preto má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).