Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010142
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4123010142.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému A.
B. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 odsek, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného

zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 04.03.2025, sp. zn.
1T/7/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173

odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom
na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že:
„v období minimálne od XX.XX.XXXX až do dňa XX.XX.XXXX, si bez príslušných povolení Ministerstva
zdravotníctva SR, v meste C., zadovažoval od D. E. drogu nazývanú pervitín s účinnou látkou
metamfetamín, ktorú prechovával a následne predával a posytoval bezodplatne alebo výmenou za

protislužbu, pričom:
- od leta XXXX do XX.XX.XXXX, najmenej jedenkrát predal metamfetamín, v množstve najmenej 1 gram
zasumunajmenej10,-eur, F.C.,narodenémuXX.XX.XXXX,-odseptembraXXXXdodňaXX.XX.XXXX
vo C., najmenej päťkrát predal metamfetamín, v množstve najmenej 1 gram za sumu najmenej 25,- eur,
D. E. a najmenej päťkrát výmenou za protislužbu poskytol metamfetamín D. E.,
- v období od leta XXXX do zimy XXXX vo C. bezodplatne poskytol najmenej dvakrát po jednej dávke

metamfetamínu G. H.,
- dňa XX.XX.XXXX vo C. bezodplatne poskytol jednu dávku metamfetamínu I. J.,
- dňa XX.XX.XXXX vo C. výmenou za protislužbu poskytol jednu dávku metamfetamínu K. J.,
- dňa XX.XX.XXXX vo C. bezodplatne poskytol jednu dávku metamfetamínu K. C.,
pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

a takto konal napriek tomu, že bol uznaný vinným:
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/10/2009, zo dňa 27.01.2016, právoplatným dňa
27.01.2016, v bode 3 zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 29.02.2016,

rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/8/2009, zo dňa 21.06.2016, právoplatným dňa
21.06.2016, v bode 1 zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a),odsek 4 písmeno c) Trestného zákona, za čo mu súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu

bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/10/2009, zo dňa 27.01.2016, právoplatným
dňa 27.01.2016, považoval za dostatočný na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti.

Za to mu bol podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nezistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného

zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 43 Trestného zákona,
uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona, bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, mu bol uložený trest
prepadnutia veci, a to: jeden kus mobilný telefón zn. L. E. XX D., IMEI XXXXXXXXXXXXXXX vrátane

SIM kariet: jeden kus M. č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a dva kusy J. K. č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX; ktoré sú uložené v sklade zaistených vecí na Krajskom riaditeľstve
Policajného zboru v Nitre, odbore kriminálnej polície, Vodná 23, 949 01 Nitra, pod č. 14/2022.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 78 odsek 1 Trestného
zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne tým, že mu nebolo umožnené preštudovať spis a podať návrhy na
doplnenie vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku a ani mu nebolo doručené upovedomenie
o tejto možnosti, tiež nebol upovedomený o úkonoch a nestačí podľa neho len obhajkyňa, lebo chcel

výslovne byť upovedomený on. Uviedol, že mu súd odmietol návrhy dôkazov, ktoré by preukázali, že tzv.
kajúcnici klamali. Sudkyňa vyvinula enormné úsilie, aby odstránila nedostatky obžaloby napriek tomu,
že nezákonná obžaloba má byť sankcionovaná oslobodením obžalovaného spod obžaloby, ktorá bola
neopodstatnená, zodpovednosť za dokázanie skutku nesie prokurátor. Bolo porušené jeho základné
právopodľačl.46ods.1ÚstavySR, akoajprávopodľačl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôd,

nakoľko tieto práva v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Nezaistili u neho žiadnu látku, teda ničím nebolo preukázané, že by s nejakou omamnou
a psychotropnou látkou niekedy vôbec manipuloval . „Korunného“ svedka D. E. v konaní 1T/17/2022
odsúdili súhrnným trestom aj za skutok vo veci 6T/21/2021 na 6 rokov odňatia slobody, pričom tento
svedok uviedol, že predával drogy cca 2500 ľuďom. Okrem toho samotné vetné spojenie „...obchodoval

s psychotropnou látkou v nepatrnom množstve a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas a na viacerých osobách“, vyvoláva podľa neho dôvodné otázky, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia
nenašli odpoveď, pretože nie je jasné, ako sa s nepatrným množstvom omamnej a psychotropnej látky
dá obchodovať po dlhší čas a na viacerých osobách. Keďže u obžalovaného, ani u svedkov, ktorým
mal predať alebo dať omamné a psychotropné látky nebola zaistená ani nájdená žiadna látka, nebolo

tiež možné zisťovať prítomnosť účinnej látky, pretože nie je z čoho, nie to, ešte, aby súd mohol ustáliť
jej množstvo alebo koncentráciu a tak ustáliť prípadnú právnu kvalifikáciu skutku s použitím ustanovení
135b až 135d Trestného zákona. Nie je preskúmateľné, ako mohol súd prvého stupňa určiť v akom
množstve obžalovaný nakladal a s akou látkou, keďže v konaní nebola zaistená žiadna látka. V konaní
nebolo nijakým spôsobom preukázané, či bol naplnený základný znak objektívnej stránky „drogového

trestného činu“, teda že obžalovaný nejako nakladal s psychotropnou látkou. Súd prvého stupňa úplne
odignoroval, že na to, aby bola nejaká látka považovaná za psychotropnú látku, musí naplniť zákonné
ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach. Všetky základné
skutkové podstaty drogových trestných činov majú jedného spoločného menovateľa a to je nepatrné
množstvo, ktoré musí byť presne určené. Množstvo drogy sa určuje z hmotnosti zaisteného materiálu,

zaistenejomamnejalebopsychotropnejlatky.Zákonodarcavdôvodovejsprávepredpokladánasplnenie
základného pojmového znaku určenia o aké množstvo drogy ide, jej zaistenie. Súd na jednej strane
uvádza, že svedkovia boli na súde pod prísahou, ale v prípade neskoršej zmeny výpovede v prospech
obžalovaného (rozumej výpovede na súde, pod prísahou, na rozdiel od výpovede u vyšetrovateľa, kde
po prísahou neboli, a dokonca boli preukázateľne zmanipulovaní) túto súd vyhodnotil ako účelovú v

snahe privodiť obžalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci, teda sám súd neveril výpovedi svedkov
pod prísahou, a napriek tomu súd ďalej uvádza, že nemal pochybnosti o hodnovernosti výpovedí týchto
svedkov a dokonca týmito svedkami - užívateľmi drog súd nahradil znalcov a znalecký ústav, Zdôraznil,
že svedkovia nie sú znalci, avšak ani znalci by si nemohli dovoliť vysloviť, že sa jedná o omamnúa psychotropnú látku bez jej laboratórneho skúmania. Kľúčový svedok obžaloby D. E. uviedol, že ho
videl, ako „seká“ pervitín s nejakými tabletkami, teda už len z tohto je nepochybný záver, že aj keby
svedok hovoril pravdu, nie je možné preukázať, či látka, s ktorou mal obžalovaný nakladať, obsahovala

účinnú látku tak, aby sa dala považovať za drogu v zmysle zákonných ustanovení. K výpovediam
jednotlivých svedkov uviedol, že pri svedkovi F. C. nie je preukázané, že vedel keď mu to ten jedenkrát
predal, že nemal 18 rokov. Svedok G. H., že povedal, že on si nekupoval pervitín od neho, iba ho spolu
užili v byte obžalovaného, nevedel čí bol ten pervitín, či obžalovaného alebo jeho priateľky. Svedok
I. J., že si dal o neho jedno piko, ale nič mu z toho nebolo, že aj jeho aj na iných svedkov tlačili

policajti, aby vypovedali, že obžalovaný predával drogy vo C.. Svedok K. J., že uviedol, že obžalovaného
nepozná, že bol na oslave pred Vianocami a boli tam aj drogy, že policajti od neho chceli aby povedal,
že kupoval od obžalovaného pervitín. Namietal aj výsluchy svedkov z hľadiska smernice EU 2016/1919,
podľa ktorej má byť prerušený výsluch svedka, ak uvedie že berie omamné a psychotropné látky a má
byť poučený ako podozrivý a nemožno pokračovať vo výsluchu. Súd mal pri hodnotení svedeckých
výpovedí využiť tzv. doktrínu E. – svedkovia E., C. a H. boli voči nemu zaujatí pre osobné spory.

K záznamom telekomunikačnej prevádzky poukázal na to, že NS SR bolo prejudikované, že inotaje
alebo šifry nemožno vykladať v neprospech obžalovaného, ak komunikácia nemá doslovný gramatický
význam. Ďalej na to, že bolo zistené, že v období XX.X.XX do XX.X.XX neboli odposluchmi zistené
žiadne nové skutočnosti, preto bol záznam zničený, preto jeho konanie nebolo takej intenzity, aby mohol
byť považovaný za nejakého dílera drog. Ku kvalifikačnému znaku „po dlhší čas“ uviedol, že prepisy

hovorov trvali cca 2 letné mesiace a nevyplýva z nich, že by sa zdržoval na mieste, na ktorom bol čin
spáchaný. Súd ho označil za špeciálneho recidivistu, pritom žiadne z jeho odsúdení sa netýka drogovej
trestnej činnosti. Pri ukladaní trestu nevzal do úvahy jeho správanie v ÚVTOS, na zahladené odsúdenia
nemožno prihliadať, pretože právne také odsúdenie neexistuje. Podľa neho mal ukladať súhrnný trest
vo vzťahu k odsúdeniu 33T/21/2023, kde mal predpokladaný koniec trestu 15.05.2025. Súd neodôvodnil

nijako výrok o prepadnutí veci – rozhodnutie je nepreskúmateľné, nebolo dokázané, že telefón L. E. XX
D. s uvedenými kartami patrili jemu a nebol použitý na spáchanie trestného činu, to je možné len pri
trestnom čine, ktorý je spáchaný telefónom. Namieta aj výrok o uložení o ochrannom dohľade. Navrhol,
abykrajskýsúdpodľa§321odsek1písmenoa/,b/,d/ae/Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudok
a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, pretože obžaloba neuniesla

dôkazné bremeno tak, aby bola vina preukázaná nad všetku pochybnosť.
Obžalovaný písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia dňa 22.01.2026 v jeho neprítomnosti,
pričom o termíne verejného zasadnutia bol informovaný svojou obhajkyňou, preto súd vykonal verejné
zasadnutie podľa § 293 odsek 7 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch písomne podaného odvolania.
Poukázala na to, že vzhľadom na novelu Trestného zákona by mal súd použiť aj ustanovenie § 119
odsek 6 Trestného poriadku, pretože jednotliví svedkovia nevypovedali pravdivo a tiež neuviedli všetky
podstatné skutočnosti. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázal na správne skutkové zistenia súdu
I. stupňa a na jeho správne právne posúdenie, pričom trest ako aj ochranné opatrenie uložené
obžalovanému považuje za uložené v súlade so zákonom. Navrhol odvolanie obžalovaného podľa §
319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného
a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní
trestu a ochranného opatrenia. Odvolacie námietky obžalovaného sú prevažne tými, ktoré boli aj jeho
obhajobnými tvrdeniami pred súdom I. stupňa.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj krajský súd
sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že vykonaným dokazovaním je bez dôvodných pochybností
preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský
súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom

na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú
ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi,
na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou
obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovedi svedkov, ktorí vypovedali o tom,
ako si metamfetamín kupovali, či dostali za protislužbu, resp. bezodplatne od obžalovaného, ktorých

vierohodnosť nebola nijakým spôsobom spochybnená. Spochybňoval ich výlučne obžalovaný tým, že
ich výpovede sú klamlivé a zmanipulované. K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd udáva,
že podľa § 135b odsek 2 Trestného zákona je obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou
látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona
rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné

zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na
ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou,
psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti,
ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu
určeného na ich výrobu podľa odseku 1. Skutočnosť, že nebola u obžalovaného zaistená droga,

neznamená jeho beztrestnosť, pokiaľ svedkovia vypovedali jednoznačne o poskytnutí im drogy zo strany
obžalovaného. A pokiaľ obžalovaný uvádza, že svedok I. J. si dal u neho jedno piko, ale nič mu z toho
nebolo, svedok K. C. vypovedal, že si dal od obžalovaného pervitín, ale nemalo to na neho žiadne
účinky,krajskýsúdpripomína,žerezistenciazískanápredchádzajúcouopakovanouaplikáciouomamnej
alebo psychotropnej látky užívateľmi nemôže byť dôvodom na priaznivejšie postavenie obžalovaného,

prípadne priaznivejšiu právnu kvalifikáciu. Takýto prístup by poprel zmysel a zamerania dotknutej
trestnoprávnej úpravy, ktorá má prechovávaniu a obchodovaniu s drogou zabrániť. Práve na základe
svedeckých výpovedí bolo obžalovanému preukázané obchodovanie s drogou „iba“ v nepatrnom
množstve, no po dlhší čas ( rok a pol - v období ustálenom súdom I. stupňa z vykonaného dokazovania
výpoveďami svedkov) a na viacerých osobách (6), ako i na dieťati, teda na chránenej osobe. K čomu

krajský súd uvádza, že sám svedok H. B. – syn obžalovaného uviedol, že F. C. bol spolužiakom jeho
brata a sám obžalovaný nechcel, aby C. chodil do bytu vo Vrábľoch, aby tam nefetovali, keď nebol doma,
čím bolo preukázané, že obžalovaný jednak vo Vrábľoch býval (čo tiež popieral pred súdom I. stupňa )
a tiež to, že poznal osobu F. C..

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, že nezaistili u neho žiadnu látku, teda ničím nebolo
preukázané, že by s nejakou omamnou a psychotropnou látkou niekedy vôbec manipuloval, krajský súd
uvádza, že práve tieto skutočnosti mal súd za preukázané inými dôkazmi, predovšetkým výpoveďami
svedkov, ale i záznamami telekomunikačnej prevádzky, z ktorých vyplýva, že obžalovaného opakovane
kontaktovali svedkovia a dopytovali sa na „tovar“ a pokiaľ poukazuje na judikatúru NS SR, že inotaje

alebo šifry nemožno vykladať v neprospech obžalovaného, ak komunikácia nemá doslovný gramatický
význam, krajský súd uvádza, že uvedené dohadované stretnutia za účelom poskytnutia im drogy zo
strany obžalovaného sú vyvoditeľné z kontextu komunikácie obžalovaného a konzumentov, ktorí sa
pýtajú na kvalitu, domáhajú sa rýchleho stretnutia, rozhovory sú o tom, ako „to“ bolo navážené, že je
to nejaké „práškové“, odovzdávajú si informácie ako „mal som jednu čáru a doteraz som hore“, „dal 6

čiar za 40“, kto „to“ balil a pod.
Pokiaľ obžalovaný namieta, že súd I. stupňa upravoval skutkovú vetu, krajský súd ho upozorňuje na
to, že súd môže zasahovať do skutku po vykonanom dokazovaní, pretože je práve neprípustné, aby
obsahoval neurčité údaje, a to pri zachovaní totožnosti skutku, čo súd I. stupňa urobil a aj riadneodôvodnil vo svojom rozhodnutí ( str. 24-25 rozsudku), preto krajský súd na toto len poukazuje a plne
sa s ním stotožňuje.
Čo sa týka námietky, že mu nebolo umožnené preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie

vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 TP a ani mu nebolo doručené upovedomenie o tejto možnosti, tiež nebol
upovedomený o úkonoch – nestačí podľa neho len obhajkyňa, lebo chcel výslovne byť upovedomený on.
Uvedenú námietku už uviedol aj pred súdom I. stupňa, s čím sa tento riadne vysporiadal. Krajský súd len
pripomína, že obžalovaný bol riadne písomne upovedomený o možnosti preštudovať spis, zásielky mu
boli riadne doručované na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností. To, že si tieto

zásielky neprevzal a nastala fikcia doručenia, nie je porušením jeho práva na obhajobu, ako to uvádza
vodvolacíchnámietkach,alejetoporušenímjehopovinnostiriadnesipreberaťzásielkyorgánovčinných
v trestnom konaní a súdu v zmysle § 34 odsek 7 Trestného poriadku, o čom bol obžalovaný riadne
poučený už v procesnom postavení obvineného. Zároveň bol poučený podľa § 213 Trestného poriadku,
k čomu uviedol, že nechce byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch a postačuje, ak bude vyrozumená
jehoobhajkyňa,pretokrajskýsúdpovažujetútojehonámietkuzairelevantnú. Ajvsamotnomodvolacom

konaní si povinnosti preberania zásielok riadne neplnil, hoci na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2025
pred súdomI.stupňauviedoladresunadoručovaniepísomností,naktorejnáslednezásielkynepreberal,
čo je zrejmé zo spisového materiálu.
Pokiaľ ide o námietku, že výsluchy z hľadiska smernice EU 2016/1919 majú byť prerušené,
pokiaľ svedok uvedie, že berie omamné a psychotropné látky a treba ho poučiť ako podozrivého

a nemožno pokračovať vo výsluchu, krajský súd uvádza, že svedkovia vypočutí v predmetnej veci
boli riadne poučení podľa Trestného poriadku aj v zmysle ustanovenia § 130 odsek 2 – teda že majú
právo odmietnuť vypovedať, ak by spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo svojmu
príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi,
alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú

ujmu. Navyše krajský súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 56/2025
z 30.09.2025, z ktorého vyplýva, že v prípade obžalovaným uvádzanej smernice, nejde o záväzné
ustanovenie smernice a z uvedeného dôvodu nie je možné sa dovolávať znenia smernice proti štátu (in
concreto z dôvodu jej nesprávnej transpozície do právneho poriadku toho ktorého štátu).
Pokiaľ ide o námietku k výpovedi svedka E., krajský súd zdôrazňuje, že súd I. stupňa vykonal

oboznámenie sa so spisom 1T/17/2022, ako aj správou NAKA na č.l. 527 predmetného spisu, ktoré
obhajoba navrhovala opätovne vykonávať na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu
aj bol tento návrh odmietnutý. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že z celého spisového materiálu
nevyplýva, že by svedok Rada mal postavenie v zmysle § 33a Trestného poriadku a z uvedenej správy
na čl. 527 spisu 1T/17/2022 vyplýva len tá skutočnosť, že aktívne spolupracoval s orgánmi činným

v trestnom konaní vo svojej trestnej veci, následkom čoho mu bol uložený trest v nižšej výmere, čo tiež
obžalovaný vyčíta súdu. Čo sa týka námietky vznesenej obhajkyňou na samotnom verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, teda použitia § 119 odsek 6 Trestného poriadku, krajský súd uvádza, že v zmysle
tohto ustanovenia musí byť preukázané, že ktorejkoľvek osobe bol poskytnutý nezákonný benefit a ktorá
v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedla

vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti, pričom takáto skutočnosť ani v predmetnej veci, ani
v konaní 1T/17/2022 nebola preukázaná, teda že by svedok E. klamal resp. uvádzal nepravdy a bol
mu poskytnutý nezákonný benefit. (Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že po vykonanom verejnom
zasadnutí v predmetnej veci bol dňa 11.02.2026 vydaný nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 2/2026
o pozastavení účinnosti predmetného zákonného ustanovenia.)

Súd I. stupňa preto nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3
písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom na § 138
písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené, aj krajský súd mal skutkové zistenia bez dôvodných pochybností za
preukázané, zavinenie obžalovaného za dostatočne preukázané, a preto neakceptoval jeho odvolacie
námietky.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 33a, § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, správne nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona. Súd I. stupňa pri ukladanítrestu použil ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a ukladal mu trest odňatia slobody
v sadzbe 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov, pretože spáchal opätovne zločin, a preto sa v jeho prípade
zvýšila dolná hranica o jednu tretinu. Súd I. stupňa ukladal ďalší trest podľa § 43 Trestného zákona

z dôvodu, že obžalovaný spáchal trestný čin v prejednávanej veci skôr, než bol trest mu uložený skorší
rozhodnutím vykonaný. Námietka obžalovaného, že mal byť ukladaný súhrnný trest k jeho odsúdeniu sp.
zn. 33T/21/2023 je irelevantná, pretože nejde o súbeh skutkov v uvedenej veci a prejednávanej trestnej
veci, tento súbeh bol prerušený rozsudkom sp. zn. 21T/116/2017, právoplatným dňa 19.01.2021.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu do konkrétneho ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, tento bol správne postupom podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona za splnenia
v ňom uvedených kritérií, t. j. v posledných 10-tich rokoch bol pred spáchaním skutku bol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto bol správne zaradený do výkonu trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Správne súd I. stupňa uložil aj trest prepadnutia
vecí, a to mobilného telefónu a SIM kariet, pretože boli použité na spáchanie trestného činu, pričom

neobstojí obžalovaného odvolacia námietka, že tento druh trestu je možné uložiť iba vtedy, ak bol trestný
čin spáchaný telefónom, pretože ustanovenie § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona hovorí jasne,
že ide o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, čo dokazuje aj komunikácia obžalovaného
so svedkami – užívateľmi drog prostredníctvom predmetného mobilného telefónu.

Výrok o ochrannom opatrení zodpovedá ustanoveniu § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 74 odsek 1
Trestného zákona a to vzhľadom na jeho doterajší spôsob života ( 29 krát súdne trestaný), opätovné
spáchanie zločinu, sa od neho nedá očakávať, že povedie riadny život po výkone trestu.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až

e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste, či
ochrannom opatrení odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech,
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.