Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227730
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123227730.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Mesto Nemšová, so sídlom Janka Palu 2, 914 41 Nemšová, IČO: 00 311 812, zastúpeného
advokátkou Mgr. Zuzanou Dohnanskou, so sídlom Bottova 1341/101, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO:
42 147 883, proti žalovanému Regionálna vodárenská spoločnosť Vlára – Váh, s.r.o., so sídlom J. Palu

2/3, 914 41 Nemšová, IČO: 36 682 888, zastúpenému advokátkou Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., so
sídlom J. Fabu 9, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 16.595,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 22Cb/31/2023-890 zo dňa 10. septembra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Trenčín, č.k. 22Cb/31/2023-890 zo dňa 10. septembra 2025 v napadnutej
časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 8,5 %.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť po podaní žaloby
z dôvodu, že žalovaný uhradil v celom rozsahu žalovanú sumu.

3. Súd ďalej uviedol, že žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania, avšak nesúhlasil
s tým, aby žalobcovi bol priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby súd pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP z dôvodu, že žalobca
vzhľadom na jeho podstatný vplyv v spoločnosti žalovaného mohol predmetnému sporu zabrániť a tento
neiniciovať.

4. Súd v súlade s § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1
CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko

mal za to, že žalovaný zavinil zastavenie konania.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podal odvolanie žalovaný, a to
voči II. výrokovej vety uznesenia.

6. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že žalovaný zaplatil po

podaní žaloby na súd celú žalovanú sumu. Zároveň žalobca ani takúto skutočnosť nepreukázal. Podľa
žalovaného je zo spisu zrejmé, že žalovaný už pred podaním žaloby 01.02.2023 zaplatil žalovanému(správne má byť žalobcovi) za užívanie dotknutých pozemkov v žalovanom období (č.l. 81 a č.l. 139)
spisu sumu 2.370,80 Eur. Teda už od počiatku nebola žaloba podaná dôvodne v celej výške.

7. Žalovaný tiež tvrdí, že v priebehu konania vzal žalobcu žalobca späť dvakrát. Prvýkrát čiastočne vo
výške 6.091,40 Eur dňa 06.12.2024 bez uvedenia dôvodu. Žalovaný totiž žalobcovi túto sumu nezaplatil.
Predmetom konania sa tak stalo zaplatenie sumy 10.504,20 Eur. Zároveň žalovaný dal do pozornosti,
že žaloba sa brala späť v časti aj preto, že žalobca užíval budovu, ktorá stála na pozemku, za užívanie
ktorého žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia.

8.Žalovanýďalejuviedol,ževovecisaďalejkonaloozaplatenie10.504,20Eurovydaniebezdôvodného
obohatenia za užívanie jedného pozemku za obdobie 01.02.2021 – 31.01.2023, za ktorý už bolo
čiastočne plnené pred podaním žaloby. V tejto časti teda nezobral žalobca žalobu späť v správnej výške.

9. Druhýkrát zobral žalobca žalobu o zaplatenie 10.504,20 Eur späť na pojednávaní dňa 10.09.2025

v celom rozsahu potom, ako mu žalovaný zaplatil dňa 02.09.2025 sumu 9.003,60 Eur a bezodkladne
o úhrade informoval žalobcu aj súd.

10. Žalovaný poukázal na ustálenú prax, ktorá vychádza z predpokladu, že ak sa pre správanie
žalovaného vzala žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania,

pretože nesporne zavinil zastavenie konania. V tomto prípade však žalovaný plnil iba čiastočne
v rozsahu 9.003,56 Eur.

11. Žalovaný zároveň poukázal na to, že aj písomné späťvzatie žalobcom doložené do súdneho spisu na
konci – dňa 10.09.2025 dokazuje, že žalobca berie žalobu o zaplatenie v celom rozsahu, t.j. 10.504,20

Eur späť, lebo žalovaný 02.09.2025 uhradil sumu 9.003,60 Eur. Žalovaný uviedol, že 9.003,60 Eur bola
jediná suma od začiatku konania, ktorú za žalované obdobie počas konania žalovaný žalobcovi uhradil.

12. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať
len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. Poukázal na uznesenie NS SR, sp.zn. Obo

12/2018 zo dňa 20.11.2018 a uznesenie NS ČR, sp.zn. 22Cdo 2157/2017.

13. Žalovaný tvrdí, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez
ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už len vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom
a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.

14. Ďalej žalovaný tvrdí, že ak má strana konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Podľa názoru žalovaného, ak by súd správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP,
musel by dospieť k záveru, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom
žalovaný tvrdí, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti 6.091,40 Eur (za späťvzatie žaloby v časti

bez uvedenia dôvodu) a tiež v časti 1.500,60 Eur (po späťvzatí celej žaloby po zaplatení sumy 9.003,60
Eur žalovaný dňa 02.09.2025). V konaní o zaplatenie 16.595,60,-Eur mal teda žalobca procesný úspech
54,25 % a žalovaný 45,75 %, a preto celkový procesný úspech žalobcu v tejto veci je podľa názoru
žalovaného 8,5 %.

15.Nazákladeuvedenéhožalovanýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenievovýrokuotrovách
konania zmenil tak, že prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,5
%, resp. v rozsahu v akom bol skutočne procesne úspešný, alebo aby vzhľadom na všetky skutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný si zároveň uplatnil
trovy odvolacieho konania .

16. Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379

CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto uznesenia.18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil
proti žalovanému istinu vo výške 16.595,60 Eur, pričom podaním zo dňa 06.12.2024 (č.l. 135) zobral
žalobca čiastočne žalobu späť v sume 6.091,40 Eur, a to bez uvedenia dôvodu späťvzatia žaloby, čím
obmedzilpredmetkonanianasumu10.504,20Eur.Následnevpriebehukonaniažalovanýžalobcovidňa

02.09.2025 zaplatil zo žalovanej sumy čiastku 9.003,60 Eur, o čom svedčí doklad preukazujúci realizáciu
úhrady priložený na č.l. 873. Následne žalobca na pojednávaní dňa 10.09.2025 zobral žalobu v celom
rozsahu späť, pričom súdu predložil aj písomné späťvzatie žaloby zo dňa 10.09.2025, z ktorého vyplýva,
že žalobca berie žalobu o zaplatenie sumy 10.504,20 Eur v celom rozsahu späť, keďže žalovaný uhradil
dňa 02.09.2025 sumu 9.003,60 Eur (č.l. 889).

20. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalovaného odvolací súd mal za to, že je
dôvodné.

21. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne
výroku o trovách konania. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo

všeobecnosti splatí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom
sporovom poriadku vyjadrená v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ
sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
jej náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).

22. Výnimkou z tejto zásady skúmania procesného zavinenia je, pokiaľ súd v súlade s § 257 CSP

využil svoje moderačné právo a výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitého zreteľa, čo nie je tento prípad.

23.Pokiaľžalovanývpodanomodvolanínamietol,žesúdprvejinštancienesprávneposúdilzavineniena
zastavení konania v celom rozsahu zo strany žalovaného, odvolací súd s tvrdeniami žalovaného súhlasí.

Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nezohľadnil skutočnosť, že žalobca zobral čiastočne žalobu
späť bez uvedenia dôvodu v sume 6.091,40 Eur a tiež nezohľadnil, že žalobca zobral žalobu späť v sume
10.504,20 Eur, hoci žalovaný mu zaplatil len sumu 9.003,60 Eur. Po úhrade sumy 9.003,60 Eur zo strany
žalovaného žalobca zobral žalobu späť aj v sume 1.500,60 Eur, pričom neuviedol, prečo berie žalobu
späť v celom rozsahu, pokiaľ mu celá žalovaná suma nebola zaplatená, a preto žalobca zavinil, že

konanie aj v tejto časti 1.500,60 Eur bolo zastavené.

24. Odvolací súd teda súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca v sume 6.091,40 Eur, ako aj v sume
1.500,60 Eur zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, keďže pristúpil k späťvzatiu žaloby v týchto
sumách bez uvedenia dôvodu. Keďže zavinenie na zastavenie konania majú obe strany konania, a to

žalobca v sume 6.091,40 Eur a 1.500,60 Eur, teda spolu v sume 7.592,-Eur, čo predstavuje 45,75
% z celkom žalobcom uplatnenej sumy 16.595,60 Eur a zároveň žalovaný zavinil zastavenie konania
v sume 9.003,60 Eur, keďže túto sumu žalovaný žalobcovi zaplatil až po podaní žaloby na súd, pričom
suma 9.003,60 Eur predstavuje zo žalovanej sumy 54,25 %, preto súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, pokiaľ nezohľadnil pomer zavinenia strán na zastavení konania a priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že v konečnom pomere mal žalobca voči žalovanému úspech 8,5 %,
ktorý je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného konania.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,5 %.27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý má v odvolacom konaní plný
úspech priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.

28. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).