Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224201452.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, F. Lehára 18, 984 01 Lučenec, dieťa rodičov: otec - F. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, I., právne zastúpený: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., so sídlom

Železničiarska 18, Bratislava, matka - F. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., právne
zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokát, so sídlom Rožňavská 22, Bratislava, za účasti Okresnej
prokuratúry Bratislava III, Vajnorská 47, Bratislava, o plnenie informačnej povinnosti, o odvolaní matky
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II z 09. júla 2025 č.k. 40P/66/2024-629, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil a o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne v napadnutej časti odôvodnil použitím ust. § 52, § 54, § 55, § 57 a §

58 Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba „CSP“). Vecne uviedol, že v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné. Je pritom ponechané
na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. V posudzovanom prípade
hoci sa matka domáhala priznania náhrady trov konania s odkazom na § 54 CMP, súd uvádza, že v
konaní nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by na jeho strane opodstatňovali uložiť mu povinnosť
zaplatiť tzv. separátne trovy konania v zmysle § 54 CMP, ktoré sú oddelené od ostatných trov konania.

Nárok na náhradu trov konania sa v danom prípade nespája s prípadným úspechom v konaní, pričom
zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto
zavinil, že vznikli. Pod zavinením v procesnom zmysle slova sa rozumie úmyselné alebo nedbanlivostné
porušenie procesných povinností účastníka konania, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na
základe zákona, v čoho dôsledku došlo k zmareniu nejakého procesného úkonu, čo má následne vplyv
na plynulosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Bez ohľadu na to, či boli otec alebo matka presvedčení

o dôvodnosti/nedôvodnosti návrhu, súd pri zastavení konania neskúma meritum veci a v danej veci
nevzhliadol žiadne dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať nárok na náhradu
trov konania podľa ust. § 55 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods.

1 CSP: - písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,- písm.f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,-
písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla,
že v predmetnej veci došlo k závažnému porušeniu procesných práv matky, ktoré sú garantované

ústavou, konkrétne práva na spravodlivý proces. Tento zásah do jej procesných práv mal za následok,
že nebola v dostatočnej miere schopná vykonávať svoje práva počas konania, čo malo negatívny
vplyv na spravodlivosť a rovnosť strán. Tým došlo k porušeniu základných práv a slobôd, ktoré
sú nevyhnutné pre zabezpečenie spravodlivého priebehu konania. Považuje odôvodnenie uznesenia
za nedostatočné, nakoľko prvoinštančný súd zjavne opomenul podstatný fakt, a to skutočnosť, že

sa nevysporiadal s tým, že k predmetnému konaniu bolo dňa 12.12.2024 vytýčené pojednávanie.
Tohto pojednávania sa zúčastnili matka, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník. Otec ani jeho
právny zástupca neospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, čím došlo k porušeniu procesných
pravidiel. Prvoinštančný súd síce zaznamenal absenciu účastníkov v zápisnici, ale zároveň nevyvodil
adekvátne právne dôsledky z tejto situácie, čo malo za následok nesprávne posúdenie skutkových
okolností a tým aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010 „Pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje
vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so
späťvzatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva na náhradu trov konania.“ Súd nevykonal
dôkladné preskúmanie všetkých relevantných okolností, čo viedlo k nesprávnemu a nespravodlivému
posúdeniu situácie, a tým k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania. Aplikácia ustanovenia § 55

CMP prichádza do úvahy, za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak súd
vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu trov
konania v akomkoľvek konaní podľa CMP, t. j. nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. Matka
tiež uvádza, že k rozhodujúcim kritériám pre priznanie nároku na náhradu trov konania nepatrí úspech
v konaní, ako to vyžaduje ustanovenie § 53 CMP. Naopak rozhodujúcim kritériom je, že rozhodnutie

o nároku na priznanie trov konania bude spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom súd je
povinný vyhodnotiť túto skutočnosť z úradnej moci, ak si účastník konania uplatnil nárok na náhradu trov
konania a zároveň nejde o konania uvedené v § 53 CMP, t. j. konania vo veciach určenia rodičovstva
a konania vo veciach notárskych úschov. Matka považuje za nespravodlivé, že prvoinštančný súd v
zmysle § 102 ods. 1 písm. b) CSP neuložil otcovi ani jeho právnemu zástupcovi pokutu, hoci mal

túto možnosť. Tento postup je vnímaný ako neprimeraný, keďže na druhej strane matka bola nútená
podstúpiť nepríjemnosti spojené s cestovaním do Bratislavy na pojednávanie. Okrem toho musela
prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohla dostaviť na termín pojednávania v stanovený
deň, čím vynaložila čas, náklady a úsilie, ktoré boli nevyhnutné na splnenie si jej povinnosti. Na rovnaký
termínmuselacestovaťajmatkinaprávnazástupkyňa,ktorátiežvynaložilačasanákladynasvojuúčasť.

Vzhľadom na tieto okolnosti je považované za nespravodlivé, že otec a jeho právny zástupca neboli
žiadnym spôsobom sankcionovaní za svoju neprítomnosť a neospravedlnenú absenciu na pojednávaní.
Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i
právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené,

pričom poukázala i na judikatúru súdov. Podľa ustanovenia § 54 CMP platí, že nárok na náhradu trov
konania v tomto prípade nie je podmienený prípadným úspechom v konaní a nie je obmedzený len
na konania uvedené v § 53 CMP. Ide o tzv. separáciu trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené
od ostatných trov súvisiaceho konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží
povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil ich vznik. Táto povinnosť môže vzniknúť nielen

účastníkovikonania,aleajjehoprávnemuzástupcovi,ktorímajúvkonanípovinnosti.Vzhľadomnato,že
sa otec ani jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie, mali povinnosť sa v prípade neprítomnosti
ospravedlniť, čo však, ako vyplýva z textáže odvolania a z citovanej časti zápisnice, neurobili. Vzhľadom
na vyššie uvedené odvolacie dôvody navrhuje, aby Krajský súd v Trnave vo výroku II. Uznesenia vydal
nasledovné rozhodnutie : II. Matka má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. V ďalšom podaní matka uviedla, že otec maloletej od začiatku súdnych konaní neustále bojkotuje
snahy UPSVaRu o asistenciu pri zlepšení vzťahu maloletej so svojím otcom. Vzťah maloletej k svojmu
otcovi nie je priaznivý, čo potvrdzuje aj správa z pohovoru s maloletou, ktorý bol realizovaný UPSVaRom.
Maloletá A. svojho otca nevidela viac ako dva roky, odkedy sa s matkou presťahovali do A.. Otec sa

žiadnym spôsobom nesnažil a doteraz nesnaží o udržiavanie reálneho kontaktu s maloletou, tak aby
maloletú netraumatizoval a negatívne nezasahoval do psychického vývoja maloletej. Tento postoj otca
je v priamom rozpore s najlepším záujmom jeho dcéry a prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu situácie,
čo už v minulosti malo negatívne dôsledky na psychický stav maloletej A. a dnes sa tento stav lenzhoršuje. Poukázala na to, že v konaní o úprave rodičovských práv a povinností vedenom na Mestskom
súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/76/2024 bolo nariadené Znalecké dokazovanie uznesením, sp. zn.
40P/76/2024–973, zo dňa 05.11.2024 za účelom objektívneho zhodnotenia vzťahu maloletej A. k obom

rodičom. Otec podal dňa 27.01.2025 Ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej
republiky dňa 03.09.2025 sp. zn. , I. ÚS 369/2025 – 94. Otec a jeho právny zástupca opakovane
ignorovali povinnosti a neprejavovali ochotu spolupracovať, čím predlžujú a komplikujú celé konanie.
Tento postoj nie je ojedinelý, ale je to iba jeden z mnohých prípadov, kedy otec svojim konaním výrazne
komplikoval celý proces a neprejavoval žiadnu ochotu k riešeniu situácie. Z uvedených dôvodov žiada

o náhradu trov konania, pretože takáto nezodpovednosť a neochota aktívne spolupracovať s cieľom
zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa nielen že zbytočne predlžuje konanie, ale aj spôsobuje rodinný
konflikt, ktorý negatívne ovplyvňuje maloletú A., čo otec prejavil i v tomto konaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil matke
povinnosť informovať ho v požadovanom rozsahu o maloletom dieťati. Podaním zo dňa 16.05.2025,
vzal otec návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie konanie zastavil

a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil postupom podľa § 52 CMP a nevyhovel návrhu
matky maloletej na priznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že v danom prípade nenašiel
dôvod pre postup podľa ust. § 54 CMP a ani podľa § 55 CMP.

7. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

9. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

10. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje
inak. V ust. § 52 CMP sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových
konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov
konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého
požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom

na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.

11. Ustanovenie § 55 CMP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie, u ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní

o trovách výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní týchto okolností treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania
vedeného podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom

jedným z rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi, a aby neodporovalo dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do
úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný
prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.12. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o výnimočný prípad, ktorý by
odôvodňoval aplikáciu § 55 CMP, pretože nezistil žiadne výnimočné okolnosti danej veci, a ani

výnimočné okolnosti na strane účastníkov, z ktorých by vyplývalo, že je spravodlivé matke maloletej
priznať nárok na náhradu trov konania.

13. Predmetom konania bol návrh otca na uloženie povinnosti matke plniť si informačnú povinnosť.
Ako vyplýva z obsahu spisu medzi rodičmi maloletej je konfliktný vzťah, vznikajú nedorozumenia,

ktorú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd vo veci nariadenia neodkladného opatrenia pod č.k.
13CoP/114/2024-427 zo dňa 19.08.2024, kde zmenil nariadené neodkladné opatrenie a návrh otca
zamietol, keď uviedol, že sú medzi rodičmi nezhody ohľadne realizácie styku, hoci tiež konštatoval, že
s poukazom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu rodičovi podľa § 24 ods. 6 ZoR, právo na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati prináležiace rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, nespadá pod režim nevyhnutnosti a výnimočnosti, ktorým by bolo zákonne

rozhodnúť neodkladným opatrením. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na termín 11.12.2024 o 11.00
hod. a po zmene na žiadosť právnej zástupkyne matky na 12.12.2024 na 10.00 hod., na ktorý sa
nedostavil otec a ani jeho právny zástupca, pričom od právneho zástupcu prišlo ospravedlnenie až
následne v ten istý deň doručené o 11.43 hod. s tým, že sa PZ otca dostavil na súd na 11.00 hod.
v domnení, že pojednávanie sa uskutoční 12.12.2024 o 11.00 hod. Až pred pojednávacou miestnosťou

si všimol, že pojednávanie malo byť o 10.00 hod.. Podaním zo dňa 16.05.2025 otec zobral návrh späť
a žiadal konanie zastaviť podľa ust. § 29 ods. 1 CMP. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že obaja účastníci
sa vyjadrovali k podaniam druhej strany. Hoci otec zobral návrh späť po vyjadreniach matky a jej
návrhoch na dokazovanie bez uvedenia dôvodu (čím argumentovala matka vo vyjadrení k späťvzatiu
návrhu), nemôže jeho postup byť dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, pretože i v civilnom

mimosporovom konaní vo väčšine prípadov je úspešným len jeden z účastníkov (prípadne úspešným
v celom rozsahu nie je žiaden z účastníkov), s poukazom na čo § 52 vylučuje nárok na náhradu trov
konania s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56, pričom predmetné konanie sa žiadnym spôsobom
neodlišuje od iných konaní upravených v druhej časti Civilného mimosporové poriadku. Pokiaľ by tak
tomu bolo, zákonodarca by to vyjadril v texte zákona. Rovnako neboli zistené osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 55 CMP.

14. Pokiaľ matka argumentuje v odvolaní tým, že otec ani jeho právny zástupca neospravedlnili svoju
neprítomnosťnapojednávaní,čímdošlokporušeniuprocesnýchpravidielamatkabolanútenápodstúpiť
nepríjemnosti spojené s cestovaním do Bratislavy na pojednávanie a okrem toho musela prispôsobiť

svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohla dostaviť na termín pojednávania v stanovený deň, čím
vynaložila čas, náklady a úsilie, ktoré boli nevyhnutné na splnenie si jej povinnosti a tiež uviedla, súd
mal sankcionovať otca a jeho právneho zástupcu poriadkovou pokutou a poukazuje na ust. § 54
CMP, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v druhom výroku napadnutého rozhodnutia však
rozhodoval o celkovej náhrade trov konania (nie o náhrade separovaných trov, ktoré by vznikli oddelením

od ostatných trov konania) a nárok na náhradu trov konania v danom prípade sa nespája s prípadným
úspechom v konaní. Aj v tomto prípade je predpokladom priznania nároku na náhradu trov, ktoré vznikli
zavinením, pričom by inak neboli vznikli, ich uplatnenie (súd o povinnosti nahradiť trov konania rozhoduje
len na návrh). Ako vyplýva z obsahu spisu skutočnosti, na ktoré poukazuje matka až v rámci odvolania
voči napadnutému uzneseniu nastali v súvislosti nariadeným pojednávaním dňa 12.12.2024, na ktoré

sa otec a ani jeho právny zástupca nedostavili a svoju neprítomnosť včas neospravedlnili. Trovy konania,
ktoré si matka uplatnila v súvislosti s vyjadrením k späťvzatiu návrhu však boli uplatnené v súvislosti
skonečnýmrozhodnutímvoveciaodôvodňovalahozhľadiskaúspechu.Pokiaľajuviedlaust.§54CMP,
bližšie k uvedenému sa nevyjadrila, nepoukázala výslovne na uplatnenie separátnych trov konania,
pričom je nutné podotknúť, že tieto zavinil nie otec, ale jeho právny zástupca (otec na pojednávanie

volaný nebol a to ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu). S ohľadom na okolnosti, ktoré nastali
a ktoré sú popísané už vyššie, však odvolací súd má za to, že nešlo o taký prípad zavinenia, na ktorý
by mal súd prihliadnuť aj s ohľadom na tú skutočnosť, že pôvodné pojednávanie bolo odročené na
návrh matky (právny zástupca sa ospravedlnil bezprostredne po pojednávaní) a odvolaciemu súdu sa
nejaví, že šlo o úmyselné (účelové) konanie zo strany právneho zástupcu alebo o opakované konanie

z jeho strany, resp. zo strany otca maloletej. Preto nebol dôvod pre uloženie poriadkovej pokuty, na
ktorú poukazovala matka maloletej. Matka maloletej si mohla uplatniť tieto trovy bezprostredne po
pojednávaní, čo neučinila, aj keď zákon neukladá lehotu na ich uplatnenie. Je nutné tiež uviesť, že anisprávanie otca v inom konaní, nemôže mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania
v prospech matky, preto na toto ani neprihliadol.

15. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Pretonaostatnúodvolaciuargumentáciumatkyzaoberajúcusaďalšímiokolnosťamiprejednávanejveci,
no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

16. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac odvolacie námietky matky ako nedôvodné, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporovéhoporiadkuvspojenís§396ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,pretožeideokonanie,v
ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden
z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu
výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového

poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca
potreba spravodlivého usporiadania veci.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).