Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/236/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125211397
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125211397.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matka – C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX,
E., zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava a otec – C. F.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, E., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská
40, Nitra, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 24P/143/2025-28 zo dňa 28. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení neodkladného opatrenia
z úradnej moci (výrok II.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu
v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Výrokom II. nariadil z úradnej moci neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Styk otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX tak ako bol upravený v rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 24P/269/2022-273 zo dňa 12.05.2023 sa nebude realizovať v priestoroch kliniky ORBIS, na ulici
Štefánikova tr. 72/46A, Nitra v miestnosti na to určenej, ale dočasne sa bude realizovať tak, že začiatok a

koniec styku bude pred hlavným vstupom do priestorov kliniky ORBIS na ulici Štefánikova trieda 72/46A,
Nitra – Staré Mesto. Vo zvyšnej časti sa bude styk realizovať v zmysle uvedeného rozhodnutia súdu.“.
Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, §

328 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).
Vecnetým,žedňa03.10.2025bolsúduprvejinštanciedoručenýnávrhotcananariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým A. každú stredu od 17.00 hod. do 17.30 hod. formou
videohovorustým,žematkajepovinnázabezpečiťplnohodnotnúrealizáciuvideohovoruatotak,žeotec
bude počas celého trvania videohovoru zreteľne vidieť a počuť maloletého. Matka je zároveň povinná
pripraviť maloletého na videohovor a vyvinúť maximálne úsilie a súčinnosť v tom, aby maloletý vnímal

videohovor ako formu styku s otcom. Ďalej otec žiadal určiť, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, jej
rodinných príslušníkov či iných matkou poverených osôb mimo priestorov kliniky ORBIS s tým, že otec
si maloletého vyzdvihne v mieste trvalého pobytu matky a po ukončení styku ho v tom istom mieste vráti
späť. V neposlednom rade otec žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj obsahom

spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/143/2025 a súvisiacich spisov Okresného súdu Nitra sp. zn.
13P/273/2022, 24P/269/2022, 26P/4/2024, 24P/99/2024, 24Em/5/2024 v elektronickom registri dospelk záveru o nedôvodnosti tohto návrhu. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti videohovorov poukázal na skutočnosť, že otec má takouto formou upravený styk s maloletým.
Nevyhovenímnávrhuotcapretonieježiadnymspôsobomohrozenýmaloletýanijehooprávnenézáujmy,

prípadne život a zdravie a jeho priaznivý vývoj. Súd prvej inštancie mal za to, že otec žiadnym spôsobom
neodôvodnil požadovanú zmenu v dňoch, v ktorých sa majú videohovory uskutočňovať. Čo sa týka
uloženia povinnosti matke zabezpečiť realizáciu videohovorov, súd prvej inštancie upriamil pozornosť na
skutočnosť, že ohľadom tejto úpravy styku otca s maloletým už bol nariadený výkon rozhodnutia s tým,
že skutočnosti, ktoré otec žiada uviesť vo výroku rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia matke

vyplývajú priamo z uvedenej formy styku otca s maloletým. Vo vykonávacom konaní súd konštatoval,
že aj napriek tomu, že matka uvedené povinnosti nemá priamo stanovené vo výroku rozsudku, očakáva
sa od nej, z dôvodu naplnenia úmyslu rozhodnutia, že takúto súčinnosť bude poskytovať a v prípade
ak ju neposkytne, bude znášať následky nedodržiavania súdneho rozhodnutia. V súvislosti s návrhom
otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy osobného styku s maloletým, súd prvej
inštancie poukázal na priebeh konania vedeného pod sp. zn. 24P/99/2024 o zmenu úpravy styku, v

ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie zamerané na tú skutočnosť, či je možné upraviť styk otca s
maloletým bez prítomnosti inej osoby. Zároveň uviedol, že styk upravený ostatným rozhodnutím už nie je
možnérealizovaťzdôvodovnesúhlasuspoločnostiJesseniusDiagnostickécentruma.s.sposkytovaním
priestorov. Z uvedených dôvodov bol aj návrh otca na výkon rozhodnutia v tejto časti zamietnutý.
Súd prvej inštancie však považoval za potrebné dočasne upraviť osobný styk otca s maloletým tak,

aby sa tento mohol aj naďalej realizovať. S poukazom na aktuálny vek maloletého je možné, aby
sa styk otca s maloletým mohol uskutočniť aj mimo vnútorných priestorov tak, ako je to pri deťoch v
tomto veku bežné. Nakoľko súd prvej inštancie nemal ešte k dispozícii znalecký posudok, a teda ani
preukázanú skutočnosť, či je možné, aby styk prebiehal aj bez prítomnosti inej osoby, pristúpil iba k
miernej korekcii rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým a to tak, že styk otca s maloletým sa

nebude realizovať v priestoroch kliniky ORBIS v miestnosti na to určenej, ale začiatok styku bude pred
hlavným vstupom do tejto kliniky s tým, že následne bude styk prebiehať buď prechádzkou po meste,
po mestskom parku, v prípade nepriaznivého počasia napríklad vo vnútorných priestoroch nákupných
centier – detských kútikoch a podobne. Aj naďalej bude pri styku prítomná osoba, ktorú má aj naďalej v
zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 zabezpečiť matka. Súd

prvej inštancie teda rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 neodkladným opatrením
dočasne zmenil iba v časti priestorov, v ktorých sa styk otca s maloletým bude realizovať. K takémuto
kroku pristúpil hlavne z dôvodu, že otec sa s maloletým nestretol skoro rok, pričom sa nerealizuje ani
styk formou videohovorov.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo veci ide o konanie podľa Civilného
mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov
konania podľa Civilného mimosporového konania na danú vec nedopadá. Súd nezistil žiadne výnimočné

okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať otcovi náhradu vzniknutých trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného
sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Uviedla, že prvoinštančné uznesenie je nesprávne, nezákonné a v rozpore s najlepším záujmom
maloletého, pričom súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Rozhodnutie je zároveň
nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami
známymi nielen v tomto konaní, ale aj vyplývajúcimi zo súvisiacich spisov najmä spisu vedeného

pod sp. zn. 24P/99/2024, ktorý ani nemal k dispozícii, nakoľko tento sa nachádza u súdneho znalca,
a spisu vedeného pod sp. zn. 24Em/5/2024. Zdôraznila, že pôvodná rodičovská dohoda predpokladala
realizáciu styku v bezpečnom prostredí kliniky ORBIS a nie vo vonkajšom prostredí podľa pokynov
otca. Nariadené neodkladné opatrenie teda predstavuje zásadnú zmenu v úprave pomerov realizácie
styku otca s maloletým. V tejto súvislosti poukázala na znalecké dokazovanie nariadené vo veci

sp. zn. 24P/99/2024, ktorého závery zatiaľ nie sú známe. Súd prvej inštancie sa taktiež nijakým
spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku správania otca bola zmarená realizácia
rodičovskej dohody, na základe ktorej sa mal styk s dieťaťom uskutočňovať v bezpečnom prostredí
kliniky ORBIS. V konaní vedenom pod sp. zn. 24Em/5/2024 bolo preukázané, že spoločnosť, ktoráprevádzkuje kliniku ORBIS, odmietla ďalej poskytovať svoje priestory otcovi na realizáciu jeho styku
s maloletým z dôvodu správania a konania otca. Podľa rozhodnutia je navyše povinná zabezpečiť
prítomnosť tretej osoby, ktorá musí byť mimo okruhu jej najbližších príbuzných, pričom prvoinštančný

súd neskúmal, či je to realizovateľné. Pôvodná dohoda bola, že styk bude prebiehať v bezpečnom
prostredí a za takýchto podmienok bola schopná zabezpečiť tretiu osobu k jeho realizácii. Súd prvej
inštancie jej však uložil povinnosti (zabezpečiť tretiu osobu na realizáciu styku mimo bezpečných
priestorov), ktoré nevie splniť a ktorých splnenie v konečnom dôsledku ani nezávisí od nej, ale od
ochoty iných osôb. Vzhľadom na okolnosti danej veci nie je v súčasnosti schopná zabezpečiť tretiu

osobu. Podľa matky súd prvej inštancie ignoroval skutočný stav, a to prebiehajúce trestné stíhanie
otca, ktoré je v štádiu podanej obžaloby; narcistickú štruktúru jeho osobnosti, ktorá je zrejmá zo
znaleckého posudku č. 8/2023 vypracovaného v trestnom konaní, ktorým bola, okrem iného, zistená
tiež jeho slabo diferencová a málo stabilná emotivita; nevhodné správanie otca k nej a maloletému
počas prvých mesiacov jeho života; neschopnosť otca venovať sa maloletému a zaujať jeho pozornosť
počas realizácie styku. Matka ďalej opísala správanie otca k maloletému v jeho rannom veku, kedy

maloletého rušil v spánku, ignoroval jeho potreby, bezpečie a istoty a ohrozoval jeho zdravie. Zároveň
uviedla, že jednou z foriem rodovo podmieneného násilia (t. j. násilia páchaného mužmi na ženách) je
vynucovanie kontaktu so spoločným dieťaťom, aj keď tento kontakt nemá žiadnu vnútornú kvalitu, aj
keď prebieha v napätej či dokonca nepriateľskej atmosfére. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie
otca v rámci vyšetrenia pre účely znaleckého posudku predloženého otcom v súdnom konaní sp. zn.

19C/4/2025, ktorý vypracovali PhDr. Slavomír Fisher, PhD., MBA, zapísaný ako znalec v odbore školstvo
a kultúra, odvetvie psychológia v Českej republike a doc. MUDr. Ilja Žukov, Csc. zapísaný ako znalec
v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria v Českej republike. Z vyjadrenia otca vyplýva, že jeho
skutočným zámerom nie je potreba budovania vzťahu s maloletým a sledovanie najlepšieho záujmu
maloletého, ale potreba kontroly nad maloletým, čo je jedným zo znakov postseparačného násilia.

Podľa matky je potrebné prihliadať i na Metodiku vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR – Zavádzanie
jednotných zásad multidisciplináneho prístupu v rodinnoprávnej agende, ktorá sa venuje aj prípadom
násilia v rodine. Otec opakovane využíva samotnú realizáciu styku a dokonca aj prebiehajúce konania
pred súdom ako nástroj psychického nátlaku voči jej osobe. V danom prípade nebola podľa matky
osvedčená žiadna naliehavosť ani potreba okamžitej intervencie, keďže otec sa s maloletým nestretáva

od januára 2025, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal až v októbri 2025. Súd
prvej inštancie potrebu upraviť pomery vzhliadol až po podaní návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, čo je v rozpore s účelom a povahou neodkladného opatrenia, ktoré možno nariadiť len vtedy,
ak existuje aktuálna a preukázaná potreba bezodkladného zásahu. Zdôraznila, že nemožnosť realizácie
osobného styku otca s maloletým podľa aktuálneho súdneho rozhodnutia, je spôsobená samotným

otcom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci a absenciu osvedčenia vhodnosti zmeny súdneho
rozhodnutia formou neodkladného opatrenia vo vzťahu k miestu realizácie styku (ktoré dokazovanie
prebieha v konaní vedenom pod sp. zn. 24P/99/2024), chýba konkrétne posúdenie, či je takýto zásah
pre dieťa prospešný (samotná zmena prostredia a obnovenie stretnutí po dlhom čase môže pre dieťa
znamenať psychickú záťaž) a či existuje nejaká hroziaca ujma. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení

poukázal na najlepší záujem maloletého, avšak neidentifikoval konkrétnu bezprostrednú hrozbu pre
dieťa, ktorú by bolo treba odvrátiť, ani v čom je aktuálny styk v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa
a prečo je potrebné zasiahnuť. Nevyporiadal sa tiež s rizikami takejto úpravy styku (napriek tomu,
že so súvisiacich spisov sú zrejmé). Násilné správanie otca voči jej osobe s trvalými následkami na
zdraví, nevhodné správanie k maloletému, neschopnosť sebareflexie u otca, ktorá je zrejmá z jeho

vyjadrení prezentovaných v konaní, jeho nemeniacich sa postojov a ignorácie výsledkov znaleckého
dokazovania, vrátane toho, ktoré bolo realizované z podnetu vyšetrovateľa v rámci trestného konania
vyvolávajú otázniky o bezpečnosti maloletého pri kontakte s otcom a o celkovom vplyve otca na psychiku
maloletého, čo prvoinštančný súd vôbec nevyhodnotil. Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa
vôbec nezaoberal tým, či nevhodné a konfrontačné správanie otca, pre ktoré vlastník priestorov kliniky

ORBIS odmietol ďalej poskytovať svoje priestory, nepredstavuje riziko pre bezpečnosť maloletého,
prípadne pre tretiu osobu poverenú dohľadom nad priebehom styku a či je za takých okolností vôbec
vhodné a možné, aby sa styk uskutočňoval mimo kontrolovaného prostredia, resp. či by sa takýto styk
mal vôbec realizovať. Prvoinštančným súdom určený spôsob realizácie styku je z hľadiska bezpečnosti
maloletého problematický a fakticky nevykonateľný. Znamená totiž, že otec môže tento styk realizovať

prakticky kdekoľvek (iba začiatok a koniec styku je limitovaný hlavným vstupom do priestorov kliniky)
a osoba matkou poverená bude nútená podriadiť sa rozhodnutiam otca ohľadom priebehu styku. Osoba
poverená dohľadom nemá žiadnu povinnosť plniť pokyny otca. Zároveň nemá ani žiadne oprávnenie
zasiahnuť, ak by sa otec správal nevhodne, agresívne alebo ak by chcel maloletého odviesť na inémiesto, ak by ohrozoval jeho bezpečnosť. Súd prvej inštancie nijako neurčil, ako má byť v takých
prípadoch zabezpečená bezpečnosť maloletého a kto nesie zodpovednosť za priebeh styku mimo
kontrolovaného prostredia. Z prvoinštančného rozhodnutia nie je jasné, ako má zabezpečiť osobu, ktorá

by bola ochotná a schopná takýto dohľad vykonávať.

6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší výrok
II. o nariadení neodkladného opatrenia.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhujúc
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Mal za to, že nepatrná korekcia pôvodného
rozhodnutia upravujúceho jeho styk s maloletým bola na mieste, nakoľko osvedčil, že syna nevidel
takmer 12 mesiacov, a to ani formou videohovoru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, zákonné
a predstavujúce aspoň nevyhnutnú ochranu jeho rodičovských práv. Poukázal na to, že styk s maloletým
v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia sa neuskutočnil, nakoľko sa nikto pred kliniku ORBIS

nedostavil. Matka mu prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne oznámila, že neodkladné opatrenie
nie je možné realizovať, keďže nevie nájsť osobu, ktorá by bola ochotná sa styku zúčastniť. Podľa
otca je povinnosťou matky zabezpečiť účasť tretej osoby na stretnutí s maloletým. Práve matka si pri
uzatvorení rodičovskej dohody vymienila prítomnosť tretej osoby. Otec tiež uviedol, že v dňoch 26.11.,
29.11. a 14.12.2025 sa nekonali ani videohovory. Zdôraznil, že v konaní o nariadení neodkladného

opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri „bežných“ súdnych konaniach, čo
však nemá za následok nesprávne rozhodnutie. Predmetom tohto konania bolo bezodkladne upraviť
pomery účastníkov formou dočasného neodkladného opatrenia, kým nebude rozhodnuté v merite veci.
V poručenskom konaní je vždy nutné hľadieť na najlepší záujem dieťaťa, nie na záujem jedného alebo
druhého rodiča, pričom dieťa má právo mať oboch rodičov. Matka skutočnosti, ktoré tvrdí v trestnom

konaní a v iných konaniach, podsúva ako fakty, pritom sa jedná o skutočnosti, ktoré sú vyšetrované
a vo vzťahu ku ktorým nebol prijatý relevantný záver o ich pravdivosti. Matka neustále porušuje jeho
prezumpciu neviny a ohradzuje sa tým, že je obeťou trestného činu. Za rozporné označil otec tvrdenie
matky v odvolaní, podľa ktorého boli priestory kliniky ORBIS „bezpečné a kontrolované". V skutočnosti
má dôvodné podozrenie, že v priestoroch kliniky dochádzalo k nelegálnemu monitorovaniu jeho styku

s maloletým prostredníctvom skrytých kamier. Podľa otca súd prvej inštancie v zmysle zásady ex offo
upravil jeho styk s maloletým konajúc v súlade s najlepším záujmom maloletého, nakoľko v tomto konaní
saneaplikujezásadanonultrapetitum.OtecpoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.
7CoP/152/2016 zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 8CoP/250/2019 zo dňa 31.01.2020 a rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/45/2015 zo dňa 23.09.2015, z ktorých vyplýva, že maloleté dieťa

vo svojom živote potrebuje taktiež otca ako mužský vzor, pričom práve styk a kontakt maloletého dieťaťa
s otcom v jeho detstve je nevyhnutný pre zdravý vývin a vývoj maloletého dieťaťa. Súčasne poukázal i
na základné právo dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 až 3 a čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 27 ods. 1 až 3 Dohovoru o
právach dieťaťa, ako aj základné právo dieťaťa garantované čl. 24 Charty základných práv a slobôd, ako
aj základné právo garantované podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR na rozhodnutie veci v súlade s najlepším

záujmom dieťaťa.

8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Uviedla, že v
plnom rozsahu trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uvádzala v odvolaní. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne nesprávne, nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, nereflektujúce skutočný

stav veci a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Rozhodnutím súdu došlo k zásadnej zmene v úprave
pomerov realizácie styku otca s maloletým A.. K tejto zásadnej zmene súd pristúpil napriek tomu, že vo
veci maloletého prebieha samostatné konanie, v rámci ktorého bolo nariadené vykonanie znaleckého
dokazovania (kde sa rieši aj otázka toho, či vôbec je možné, vzhľadom na osobnosť otca, jeho styk s
maloletým realizovať), ktoré nie je ukončené. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou,

že to bol práve otec maloletého, v dôsledku ktorého konania bola zmarená realizácia pôvodnej
rodičovskej dohody, na základe ktorej sa mal styk otca s dieťaťom uskutočňovať v bezpečnom prostredí.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre ňu nerealizovateľné, nakoľko nie je schopná zabezpečiť tretiu
osobu, ktorá by bola prítomná pri styku (za daných okolností). Nie je v jej možnostiach prikázať niekomu,
aby bol pri styku prítomný a niesol riziká spojené s realizáciou styku. Samotné osvedčenie skutočnosti,

že otec syna nevidel určité obdobie, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, obzvlášť
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci. Otec opäť hľadí len na svoje záujmy a potreby
a absolútne opomína, že v danom prípade je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Tiež nemožno
opomínať ani správanie otca ku nej, ktoré jej spôsobilo a stále spôsobuje vážnu ujmu na zdraví. Ajv rámci znaleckého dokazovania v trestnom konaní (znalecký posudok č. 8/2023) bolo zistené, že
u otca sú interpersonálne vzťahy síce početné, no slabo emočne sýtené, prítomné ukazovatele potreby
vzťahov, no súčasne schopnosť vytvorenia emočnej väzby vo vzťahu je znížená spolu so zníženou

schopnosťou decentrácie – porozumenie druhému. Tiež bolo zistené, že hierarchia hodnôt je u otca
verbálne zameraná na priateľstvá, rodinu, udával síce, že sú dôležité pre neho vzťahy, neakceptuje ale
v nich potrebu emočného sýtenia, dôvery, kontakt so synom. Nejde mi o vymazanie otca zo života syna,
ide mi o ochranu maloletého pred nevhodnými vplyvmi, ktorých sa zo strany otca dôvodne obávam.
Priestory kliniky Orbis považuje za bezpečné a kontrolované nie z dôvodu, že sa styk otca s maloletým

nahráva, ide o účelové a nepravdivé tvrdenia otca. Otec nebol na klinike nahrávaný, ani monitorovaný,
neexistujú žiadne záznamy, ako to nepravdivo tvrdí otec. Otec jednoducho len využil zámienku na to,
aby styk so synom zmaril a aby vinu za vzniknutý stav mohol preniesť na ňu. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil Uznesenie Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/143/2025-28, zo
dňa 28.10.2025 tak, že zruší výrok II. tohto uznesenia.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363

Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť (§ 389 ods.

1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie, len ak znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom.

14. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy

povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na

záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť
nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,

prípadne iné dôležité záujmy.

15. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inémuzáujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

16. Z obsahu spisového materiálu a vlastnej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vyplýva, že
rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 zo dňa 12.05.2023 bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý na čas po
rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho

majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého
sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň bol upravený styk
otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom
roku v stredu a v sobotu od 17.00 hod do 17.30 hod. formou videohovoru; každý párny týždeň v
kalendárnom roku v nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch kliniky ORBIS, na ulici Štefánikova
tr. 72/46A, Nitra v miestnosti na to určenej a v prítomnosti tretej osoby poverenej matkou, ktorou nesmú

byť rodičia matky a sestra matky. Prítomnosť inej tretej osoby (okrem osoby poverenej matkou) pri
realizácii styku je možná len s vopred udeleným súhlasom oboch rodičov maloletého. Ak zo závažných
dôvodov nebude možné realizovať styk otca s maloletým sú rodičia maloletého povinní si navzájom
túto skutočnosť, najneskôr do 24 hodín od vzniku prekážky oznámiť. V zmysle súdom schválenej
rodičovskej dohody je rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, ako aj daňový bonus oprávnená poberať

matka. Aktuálne je na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/99/2024 vedené konanie o návrhu otca
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o návrhu matky na zákaz
styku otca s maloletým, v rámci ktorého bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 24P/99/2024-392
zo dňa 10.07.2024 zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa rozšírenia
jeho styku s maloletým a zároveň zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

týkajúci sa zákazu styku otca s maloletým. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Nitra bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/151/2024-664 zo dňa 15.10.2024. V rámci konania
sp. zn. 24P/99/2024 bolo uznesením č. k. 24P/99/2024-941 zo dňa 18.03.2025 nariadené znalecké
dokazovanie a ustanovený znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, poradenská psychológia. Na základe žiadosti znalca mal byť znalecký posudok

vypracovaný do konca novembra 2025. Na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp. zn. 24Em/5/2024
konanie o návrhu otca na výkon rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 zo dňa
12.05.2023, v rámci ktorého Okresný súd Nitra uznesením č. k. 24Em/5/2024-631 zo dňa 10.06.2025
výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku č. k. 24P/269/2022-273 v časti realizácie
osobného styku otca s maloletým a výrokom II. nariadil výkon rozsudku č. k. 24P/269/2022-273 v

časti styku formou videohovorov. V danej veci podala matka odvolanie, pričom odvolacie konanie je
na Krajskom súde v Trnave vedené pod sp. zn. 15CoE/9/2025. Z odôvodnenia uznesenia Okresného
súdu Nitra č. k. 24Em/5/2024-631 zo dňa 10.06.2025 vyplýva, že k zamietnutiu návrhu otca na
výkon rozsudku č. k. 24P/269/2022-273 v časti realizácie osobného styku otca s maloletým došlo z
dôvodu formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže styk otca s maloletým nie je ďalej možné

realizovať v priestoroch kliniky ORBIS. Spoločnosť prevádzkujúca dané priestory totiž odvolala súhlas
s poskytovaním svojich priestorov na účely realizovania styku otca s maloletým. Dňa 03.10.2025
bol súdu prvej inštancie doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec
domáhal rozšírenia jeho styku (osobného aj prostredníctvom videohovorov) s maloletým s tým, že v
časti osobného styku žiadal tento upraviť tak, aby prebiehal každý párny týždeň v kalendárnom roku

v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky, jej rodinných príslušníkov, či iných
matkoupoverenýchosôb,mimopriestorovklinikyORBISstým,žeotecsimaloletéhovyzdvihnevmieste
trvalého pobytu matky a po ukončení styku ho v tom istom mieste vráti späť. Otec v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 24Em/5/2024-631 zo dňa
10.06.2025 a uviedol, že v dôsledku zamietnutia jeho návrhu na výkon rozhodnutia v časti osobného

styku s maloletým nastal taký právny stav, kedy objektívne nemá možnosť sa osobne stretnúť s
maloletým synom. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 24P/143/2025-28 zo dňa 28.10.2025 výrokom
I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň výrokom II. z úradnej moci
nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého sa styk otca s maloletým tak ako bol upravený v rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 zo dňa 12.05.2023 nebude realizovať v priestoroch

kliniky ORBIS, na ulici Štefánikova tr. 72/46A, Nitra v miestnosti na to určenej, ale dočasne sa bude
realizovať tak, že začiatok a koniec styku bude pred hlavným vstupom do priestorov kliniky ORBIS na
ulici Štefánikova trieda 72/46A, Nitra – Staré Mesto. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol, že vo zvyšnejčastisabudestykrealizovaťvzmysleuvedenéhorozhodnutiasúdu.Protiuzneseniusúduprvejinštancie
voči výroku II. o nariadení neodkladného opatrenia z úradnej moci podala odvolanie matka maloletého.

17. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. má odvolací súd za to,
že súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie vzhľadom na jeho formuláciu je neurčité
a nevykonateľné.

18. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví

súd vo výroku rozsudku.

19. Podľa § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na
uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

20. Výrok rozsudku je základnou obsahovou časťou rozsudku. Ide o konečné vyjadrenie úsudku

konajúceho súdu o prejednávanej veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou jeho časťou,
ktorá ako jediná nadobúda právoplatnosť. Výrok rozsudku musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene
vykonať. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku zahŕňa okrem iného potrebu jednoznačného
vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo. Preto je nevyhnutné, aby bol výrok formulovaný
jasne, výstižne a zrozumiteľne. Nakoľko sa na uznesenie vo vzťahu k jeho výrokovej časti v zmysle

ustanovenia § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku primerane použijú ustanovenia o rozsudku,
uvedené kritéria týkajúce sa jasnej, zrozumiteľnej a vykonateľnej formulácie výroku rozsudku je potrebné
aplikovaťajnauzneseniasúduonariadeníneodkladnéhoopatrenia,keďžetietosaspájajúsvlastnosťou
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

21. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie z úradnej moci nariadil neodkladné opatrenie, nezodpovedá vyššie
citovanému ustanoveniu § 218 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 234 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Zo znenia napadnutého výroku nie sú jednoznačne zrejmé všetky
podmienky realizácie styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol, že styk otca

s maloletým tak, ako bol upravený v rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 sa nebude
realizovať v priestoroch kliniky ORBIS, v miestnosti na to určenej, ale dočasne sa bude realizovať tak,
že začiatok a koniec styku bude pred hlavným vstupom do priestorov kliniky ORBIS s tým, že vo zvyšnej
časti sa bude styk realizovať v zmysle uvedeného rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného súdu Nitra č.
k. 24P/269/2022-273 zo dňa 12.05.2023 – pozn. odvolacieho súdu). Odvolací súd opätovne zdôrazňuje,

že nevyhnutnou náležitosťou výroku rozhodnutia musí byť určitosť, výstižnosť a zrozumiteľnosť ním
uloženej povinnosti, pretože od nej sa odvíja vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie
sa dopustil pochybenia, keď výrok o nariadení neodkladného opatrenia naformuloval tak, že tento
neobsahuje presné a úplné podmienky, za ktorých má styk otca s maloletým prebiehať. Nie je žiadúce,
aby styk rodiča s dieťaťom vrátane jednotlivých podmienok jeho realizácie bol upravený (hoci len

dočasne) viacerými súdnymi rozhodnutiami.

22. V zmysle súdom prvej inštancie nariadeného neodkladné opatrenie (aj s odkazom na rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 zo dňa 12.05.2023 v časti schválenej rodičovskej dohody
o úprave styku otca s maloletým) má styk otca s maloletým prebiehať mimo priestorov kliniky ORBIS,

so začiatkom a koncom styku pred hlavným vstupom do priestorov tejto kliniky, a to v prítomnosti tretej
osoby poverenej matkou, s výnimkou rodičov matky a jej sestry. Keďže súd prvej inštancie ponechal
pri stretnutiach otca s maloletým prítomnosť tretej osoby, ktorú má poveriť matka, pochybil v tom,
že pred nariadením neodkladného opatrenia vôbec nezisťoval a neskúmal, či je vzhľadom na zmenu
miesta realizácie styku otca s maloletým v možnostiach a schopnostiach matky zabezpečiť prítomnosť

tretej osoby. Súdom schválená rodičovská dohoda v časti úpravy styku otca s maloletým vychádza
z toho, že tento styk bude prebiehať v priestoroch kliniky ORBIS. Podľa nariadeného neodkladného
opatrenia má styk po novom prebiehať mimo budovy tejto kliniky. Keďže súd prvej inštancie vzhľadom
na zistené skutkové okolnosti týkajúce sa nemožnosti uskutočňovania styku otca s maloletým zmenil
miesto realizácie tohto styku, bol povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo vykonateľné. Pokiaľ sa

styk rodiča s dieťaťom nemôže realizovať bez prítomnosti tretej osoby, je potrebné, aby tretia osoba (či
už určená druhým rodičom alebo súdom prvej inštancie) bola pribratá do konania ako účastník konania
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a vyjadrila súhlas so svojou
prítomnosťou pri styku.23. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24.Právonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkakonanianadostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, teda predovšetkým
preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie teda musí

byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie
prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
je nepreskúmateľné.

25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko zo dňa 19. februára 1998). Podľa

konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

26. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k
porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia

je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31.01.2019).

27. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel odvolací
súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami neriadil. Napadnuté rozhodnutie súdu

prvejinštancieneobsahujenáležitostipredpokladanéapožadovanépretakétorozhodnutieustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že pri styku otca

s maloletým je i naďalej potrebná prítomnosť tretej osoby. Odvolací súd si je vedomý, že vo veci sp. zn.
24P/99/2024 prebieha znalecké dokazovanie, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, uvedené však
nezbavuje súd povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Nedostatočné je aj odôvodnenie súdu
prvej inštancie o realizácii styku v externom prostredí. Poukaz na vek maloletého bez vysporiadania
sa s tým, že styk otca s maloletým v minulosti prebiehal iba vo vnútorných priestorov, je nedostatočný.

Rovnako súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, z akého dôvodu stanovil začiatok a koniec styku pred
hlavným vstupom do budovy kliniky ORBIS.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného s prihliadnutím na vytknuté pochybenia odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného

sporového poriadku zrušil a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku mu vec v zrušenej časti
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.29. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť všetky relevantné skutočnosti pre
nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom realizácie osobného styku otca s maloletým. V prípade, ak
prvoinštančný súd už disponuje znaleckým posudkom vypracovaným pre účely konania vedeného pod

sp. zn. 24P/99/2024, bude potrebné, aby pri nariadení neodkladného opatrenia zohľadnil aj výsledky
znaleckého dokazovania. V prípade, ak ešte nebudú známe závery znaleckého posudku, bude súd
prvej inštancie vychádzať z doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä vo veci vedenej pod sp. zn.
24P/99/2024. Súd prvej inštancie bude povinný dôkladne posúdiť, či je nariadenie neodkladného
opatrenia v záujme ochrany práv maloletého s prihliadnutím na jeho najlepší záujem s tým, že sa

vysporiada aj s argumentáciou matky a otca v odvolacom konaní. Prvoinštančný súd bude dbať na
to, aby výroková časť jeho uznesenia o neodkladnom opatrení bola jasná, určitá a zrozumiteľná, tzn.
aby spĺňala požiadavku vykonateľnosti. Zároveň svoje rozhodnutie náležite a dôkladne odôvodni v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiada aj s argumentáciou rodičov prezentovanou v tomto odvolacom konaní.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).