Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124381809
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124381809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18C/30/2024

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcu:
Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, proti žalovanému: PD REMESLO s. r. o., so sídlom Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 53 675 002, v konaní zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01

Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 13 862,79 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

18C/30/2024

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 13 862,79 eur, úroku z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 2 117,93 eur od 07. 05. 2024 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 11 744,86 eur od 07. 05. 2024 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

18C/30/2024

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť
mu sumu 13 862,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2 117,93 eur od
07. 05. 2024 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 11 744,86 eur od 07.

05. 2024 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,25 % denne z dlžnej sumy 2 117,93 eur od 07. 05. 2024 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,25 % denne z dlžnej sumy 11 744,86 eur od 07. 05. 2024 do zaplatenia na
tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu č. 02679/2023-PNZ -P40991/23.00
zo dňa 06. 03. 2024 podľa § 663 Občianskeho zákonníka a druhej časti zákona č. 504/2003 Z. z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na Čl. V ods. 1 a 2 nájomnej zmluvy,
v zmysle ktorých sa zmluvné strany dohodli, že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu pre

jednotlivé katastrálne územia je určené podľa vzorca RC=OVNxVYM, kde RC je ročné nájomné, OVN je
obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie, zverejnená príslušným okresným úradom v
danom kalendárnom roku a VYM je prenajatá výmera v príslušnom katastrálnom území. Celková výška
nájomného bude tvorená súčtom RC za jednotlivé katastrálne územia, ktoré sú predmetom prenájmupodľa tejto zmluvy. Nájomca sa zaväzuje platiť nájomné v dvoch splátkach, a to k 30. 09. a 15. 12.
kalendárneho roka. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil pohľadávku
žalobcu za rok 2023 vo výške 11 744,86 eur, splatnú dňa 06. 05. 2024, a za rok 2024 vo výške 2 117,93

eur,splatnúdňa06.05.2024.ŽalobcaďalejpoukázalnaČl.VIods.1nájomnejzmluvy,vzmyslektorého,
ak je nájomca v omeškaní s platením nájomného má prenajímateľ právo na úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu; a na čl. Čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého prenajímateľ má právo na
zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy nájomného alebo iného dohodnutého peňažného
záväzkuzaobdobieomeškania.Vpodanídoručenomsúdudňa14.10.2024žalobcadoplnil,ženájomná

zmluva je podpísaná elektronicky, zo strany žalovaného dňa 05. 10. 2023 a zo strany žalobcu dňa 06.
03. 2024 a že všetky podpísané nájomné zmluvy zverejňuje v centrálnom registri zmlúv.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to prehľad úhrad a splátok (č. l. 3 súdneho spisu), nájomnú
zmluvu č. 02679/2023-PNZ-P40991/23.00 (č. l. 4-15 súdneho spisu), faktúru č. 7240402705 (č. l. 16
súdneho spisu), faktúru č. 7240402706 (č. l. 17 súdneho spisu), dve upomienky zo dňa 29. 05. 2024

(č. l. 18-19 súdneho spisu).

3. Dňa 22. 10. 2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 18C/30/2024, voči
ktorému žalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením,
že žalobcom uplatnený nárok neuznáva čo do právneho dôvodu a do výšky v celom rozsahu a považuje

ho v celom rozsahu za nedôvodný, pretože z obsahu návrhu žalobcu je zrejmé, že tento svoj nárok
voči žalovanému uplatňuje z titulu zaplatenia pohľadávky z nájomného za prenájom poľnohospodárskej
pôdy na základe zmluvy za obdobie roka 2023 a za časť roka 2024. Poukázal na Čl. IV bod 1 nájomnej
zmluvy, v zmysle ktorého zmluva sa uzatvára na dobu určitú od účinnosti zmluvy do 31. 10. 2030. Zmluva
podľa tvrdenia žalobcu nadobudla účinnosť dňa 06. 03. 2024, t. j. týmto dňom vznikol na strane žalobcu

voči žalovanému nárok na nájomné za prenájom poľnohospodárskych pozemkov prenajatých v zmysle
zmluvy a až od tohto dňa sa žalobca ako prenajímateľ môže domáhať nároku na nájomné. Žalovaný
namietal, že za žalobcom uplatnené obdobie (rok 2023 a časť roka 2024) neexistoval záväzkovoprávny
vzťah medzi účastníkmi konania z titulu nájomnej zmluvy. Zároveň žalovaný namietal, že žalobca
nepreukázal ani dôvodnosť výšky uplatňovanej sumy za užívanie prenajatých pozemkov zo strany

žalovaného, keď z návrhu nevyplýva v akom rozsahu mal žalovaný užívať pozemky v danom období,
za ktoré si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní a s poukazom na §132 ods. 2 CSP nemožno opis
rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na predložené dôkazy. Okrem tohto žalobca v konaní
nepreukázal ani výšku obvyklej ceny za užívanie rovnakých pozemkov v uplatňovanom období v
danej lokalite. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatnené úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, keď

podľa žalovaného žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania, keďže v
žalobcomtvrdenomobdobížalovanýnebolvomeškanísplatenímnájomného.Taktiežajzmluvnápokuta
uplatnená zo strany žalobcu je nedôvodná, keďže táto je v zmysle zmluvy naviazaná na omeškanie s
úhradou nájomného. Zároveň je žalovaný toho názoru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy je neprimeraná a v tejto časti je táto dohoda neplatná v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka s poukazom na jej odpor s dobrými mravmi.

4. Platobný rozkaz sa včasným podaním odporu s poukazom na § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zrušil v celom rozsahu.

5. Žalobca v replike, doručenej súdu dňa 02. 12. 2024, v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že
žalobca návrhom zo dňa 18. 09. 2024 navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13 862,79 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia
nájomného vyplývajúceho zo zmluvy č. 02679/2023-PNZ -P40991/23.00 zo dňa 06. 03. 2024 a trovy
konania, pričom vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nájomného za rok 2023 a za časť roka

2024, že neexistoval záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, poukázal na Čl. IV ods. 2 a Čl.
V ods. 5 nájomnej zmluvy. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom výpočtu požadovanej sumy
poukázal na Čl. V ods. 1 nájomnej zmluvy s tým, že obvyklá výška nájomného je zverejnená na stránke
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 5Co/16/2010 má za to, že výška 0,25 % denne z dlžnej sumy je primeraná zmluvná pokuta.

6. Žalovaný v duplike, doručenej súdu dňa 10. 01. 2025, uviedol, že z obsahu podanej žaloby žalobcu
a z predložených dôkazov zo strany žalobcu, najmä z upomienok žalobcu datovaných 29. 05. 2024 ako
aj z faktúry č. 7240402705 a č. 7240402706 zo dňa 26. 03. 2024 jednoznačne vyplýva, že žalobca sivoči žalovanému uplatňuje nárok z titulu zaplatenia nájomného za prenájom poľnohospodárskej pôdy,
a to za obdobie roka 2023 a za časť roka 2024 (od 01. 01. 2024 do 05. 03. 2024). Avšak v zmysle
tvrdení žalobcu nájomná zmluva nadobudla účinnosť a platnosť dňa 06. 03. 2024. Nájomné za rok 2023

a za časť roka 2024 si teda žalobca voči žalovanému nemôže uplatňovať, keďže v tom čase neexistoval
medzi účastníkmi konania záväzkovoprávny vzťah z nájomnej zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to,
že výška zmluvnej pokuty musí byť primeraná účelu, ktorý bol zmluvnou pokutou sledovaný, a tým
je riadne zaplatenie nájomného. Ani skutočnosť, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi konania
dohodnutá v zmluve neznamená, že zmluvná pokuta môže byť dohodnutá v neobmedzenej výške.

Podľa žalovaného výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania je
zmluvnou pokutou neprimeranou, totiž zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne zo sumy 11 744,86 eur
za každý deň omeškania je 29,39 eur. Z faktúry č. 7240402705 vyplýva, že suma denného nájomného
za prenájom pozemkov je vo výške 32,62 eur, denná výška zmluvnej pokuty je tak takmer vo výške
denného nájomného. Takáto výška dojednanej zmluvnej pokuty je potom v rozpore s dobrými mravmi
a v tejto časti je nájomná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

7. Po vytýčení termínu pojednávania žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18. 02. 2025 oznámil, že
žalovaný dňa 14. 02. 2025 uhradil istinu v plnej výške 13 862,79 eur. Na svojich doterajších vyjadreniach

zotrváva a žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 117,93
eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025 a zo sumy 11 744,86 eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025 a zmluvnú
pokutu 0,25 % denne z dlžnej sumy 2 117,93 eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025 a z dlžnej sumy 11
744,86 eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025.

8. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 26. 02. 2025 uviedol, že dňa
14.02.2025žalobcoviuhradilpožadovanúistinuvovýške13862,97eur,pretožiadasúd,abyvtejtočasti
konaniezastavil.Uplatnenúzmluvnúpokutupovažujeajnaďalejzaneprimeranú,pričomvtejtosúvislosti
poukázal na právny názor Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/16/2010 z 03. 02. 2010, ktorý konštatoval,
že výška zmluvnej pokuty v rozsahu 0,25 % denne z dlžnej sumy je neprimeranou zmluvnou pokutou.

V prípade, ak súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný, a že jej
dojednaná výška nie je v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný navrhol, aby súd zmluvnú pokutu podľa
§545a Občianskeho zákonníka primerane znížil, keďže žalobcom uplatnená výška zmluvnej pokuty je
neprimeraná hodnote zabezpečovanej povinnosti žalovaného, a síce zaplatenia denného nájomného
za užívanie prenajatej poľnohospodárskej pôdy.

9. Žalobca na pojednávaní ešte pred jeho otvorením uviedol, že žalovaný mu uhradil aj úroky
z omeškania a preto vo vzťahu k uplatnenému nároku berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
13 862,79 eur a úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2 117,93 eur od 07. 05. 2024
do 14. 02. 2025 a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 11 744,86 eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025 a

upravuje žalobný návrh tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy 2 117,93 eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025 a zmluvnú pokutu vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy 11 744,86 eur od 07. 05. 2024 do 14. 02. 2025 v lehote 15 dní. Poukázal
na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vznikol v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Zmluvná
pokuta nie je neprimeraná. Jedná sa o zmluvný vzťah medzi právnickými osobami a nie je tam dôvod

na akúkoľvek moderáciu. Vo vzťahu k spájaniu zmluvnej pokuty s funkciou uhradzovacou, ktorá by
mala zabezpečovať aj náhradu škody, žalobca poukázal na Čl. VI. bod 3. nájomnej zmluvy, kde je
zmluvnými stranami dojednané, že zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo prenajímateľa
na náhradu škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Nároky na náhradu škody a na zmluvnú pokutu sa
tu nezbiehajú. Funkciou zmluvnej pokuty je sankcia za nedodržanie povinnosti a prevenčná funkcia.

Vo vzťahu k predmetu prenájmu žalobca ďalej uviedol, že tento je podľa údajov Poľnohospodárskej
platobnej agentúry predmetom dotácií a teda žalovaný poberá na dané pozemky aj dotácie. Takže nemá
dôvod, aby bolo zo strany prenajímateľa tolerované omeškanie s platením nájomného. V ostatnom
odkázal na ich písomné vyjadrenia.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní potvrdil, že zo strany žalovaného došlo k úhrade
celej istiny a úrokov z omeškania. Zároveň predložil súdu krátkou cestou aj potvrdenie o zrealizovaní
transakcie zo dňa 17. 03. 2025, z ktorého vyplýva, že na účet Slovenského pozemkového fondu uhradil
sumu 866,16 eur a potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 17. 03. 2025, z ktorého vyplýva, že naúčet Slovenského pozemkového fondu uhradil sumu 156,19 eur. Zotrval na tom, že výška žalobcom
uplatnenej zmluvnej pokuty v rozsahu 0,25 % denne z dlžnej sumy je neprimeraná k hodnote a účelu,
ktorý zabezpečuje táto zmluvná pokuta. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že porušením povinnosti

žalovaného zaplatiť nájomné za užívanie pozemkov riadne a včas, vznikla nejaká škoda alebo že mu
hrozívzniknejakejškody.Pretojenímuplatnenávýškazmluvnejpokutyneprimeranáažiadalsúd,abyju
na základe moderačného práva primerane znížil. Poukázal na to, že uzatváranie týchto zmlúv sa podobá
formulárovým zmluvám, kedy žalobca vypracuje zmluvu so stanovenou výškou zmluvnej pokuty, pričom
žalovaný, resp. nájomca túto nemá možnosť ovplyvňovať. Navrhol, aby súd stanovil zmluvnú pokutu vo

výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. V ostatnom odkázal v plnom rozsahu na ich písomné podania.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to to prehľadom úhrad a splátok (č.
l. 3 súdneho spisu), nájomnou zmluvou č. 02679/2023-PNZ-P40991/23.00 (č. l. 4-15 súdneho spisu),
faktúrou č. 7240402705 (č. l. 16 súdneho spisu), faktúrou č. 7240402706 (č. l. 17 súdneho spisu), dvomi
upomienkami zo dňa 29. 05. 2024 (č. l. 18-19 súdneho spisu), organizačným predpisom Slovenského

pozemkového fondu o vydávaní aktov riadenia v podmienkach Slovenského pozemkového fondu a
podpisový poriadok (č. l. 85-94 súdneho spisu), potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 17. 03.
2025 (úhrada sumy 866,16 eur), potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 17. 03. 2025 (úhrada
sumy156,19eur),výpisomzCentrálnehoregistrazmlúv,pričomzvykonanýchdôkazovzistilnasledovný
skutkový stav veci.

12. Predloženou nájomnou zmluvou č. 02679/2023-PNZ-P40991/23.00, uzatvorenou medzi
Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, má súd
preukázané, že Slovenský pozemkový fond dal žalovanému do nájmu všetky pozemky v správe
a nakladaní prenajímateľa, vrátane spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch v obvode

nájomnej zmluvy, špecifikované v stave registra „C" katastra nehnuteľností v prílohe č. 1, ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto nájomnej zmluvy (Čl. II nájomnej zmluvy), a to za účelom ich
poľnohospodárskeho využitia pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti
– pestovanie poľnohospodárskych plodín, obhospodarovanie trvalých trávnych porastov a chov
hospodárskych zvierat (Čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy). V zmysle Čl. IV ods. 1 nájomnej zmluvy zmluva

sa uzatvára na dobu určitú od účinnosti zmluvy do 31. 10. 2030. V zmysle Čl. IV ods. 2 prvá veta
nájomnej zmluvy nájomca užíval pozemky uvedené v ČI. II tejto zmluvy bez nájomnej zmluvy od 01.
01. 2023 do účinnosti tejto zmluvy, a za toto obdobie sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi bezdôvodné
obohatenie vo výške alikvotnej časti ušlého nájomného vypočítaného podľa ČI. V bod 1 tejto zmluvy.
V zmysle Čl. V. ods. 1 nájomnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné za prenajatú

poľnohospodársku pôdu pre jednotlivé katastrálne územia je určené podľa vzorca RC=OVNxVYM, kde
RC je ročné nájomné, OVN je obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie, zverejnená
príslušným okresným úradom v danom kalendárnom roku a VYM je prenajatá výmera v príslušnom
katastrálnom území. Celková výška nájomného bude tvorená súčtom RC za jednotlivé katastrálne
územia, ktoré sú predmetom prenájmu podľa tejto zmluvy. V zmysle Čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy

nájomca sa zaväzuje platiť nájomné v dvoch splátkach, a to k 30. 9. a k 15. 12. kalendárneho roka. V
zmysle Čl. V ods. 5 nájomnej zmluvy nájomca uznáva svoj záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemkov podľa ČI. II tejto zmluvy bez právneho titulu za obdobie od 01. 01. 2023 do účinnosti
tejto zmluvy, vo výške dohodnutej podľa ČI. IV bodu 2 a zaväzuje sa ho uhradiť do 60 dní od účinnosti
tejto nájomnej zmluvy. V zmysle Čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy, ak je nájomca v omeškaní s platením

nájomného má prenajímateľ právo na úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. V zmysle Čl. VI
ods. 2 nájomnej zmluvy prenajímateľ má právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
nájomného alebo iného dohodnutého peňažného záväzku za obdobie omeškania. V zmysle Čl. XI ods.
3 nájomnej zmluvy zmluva nadobúda účinnosť v súlade s § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka dňom
nasledujúcim po dni zverejnenia.

13. Podľa výpisu z Centrálneho registra zmlúv Nájomná zmluva č. 02679/2023-PNZ -P40991/23.00 - PD
REMESLO s. r. o. bola uzatvorená a v Centrálnom registri zmlúv zverejnená dňa 06. 03. 2024 a účinnosť
nadobudla dňa 07. 03. 2024.

14. Faktúrou č. 7240402705, vystavenou dňa 26. 03. 2024, splatnou dňa 06. 05. 2024, Slovenský
pozemkový fond fakturoval žalovanému podľa zmluvy PNZ-P40991/23.00 za rok 2023 splátku za nájom
poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. A., A., A., A., B. k 06.05.2024, v celkovej výške 11 744,86 eur.15. Faktúrou č. 7240402706, vystavenou dňa 26. 03. 2024, splatnou dňa 06. 05. 2024, Slovenský
pozemkový fond fakturoval žalovanému podľa zmluvy PNZ-P40991/23.00 za rok 2024 splátku za nájom
poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. A., A., A., A., B. k 06.05.2024, vo výške 2 117,93 eur.

16. Podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) fond nakladá
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v
osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným

vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v
súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o
lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods.
1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

18. Podľa § 18 ods. 1, 5 zákona č. 180/1995 Z. z. (1) fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1
sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v
súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne
aj na iný účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na

spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva. (5) Príjmy z nakladania
s pozemkami podľa odsekov 1 až 5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) pozemkový fond hospodári podľa rozpočtu
príjmov a výdavkov, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Pozemkový fond je povinný predložiť
vláde návrh svojho rozpočtu v súlade s osobitným predpisom. Rozpočet pozemkového fondu nie je
súčasťou štátneho rozpočtu; tým nie sú dotknuté povinnosti pozemkového fondu podľa osobitného
predpisu.

20. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“) tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom
štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy (napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov).

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.“), správcom na účely tohto
zákona je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je

aj právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov
príjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov
spravuje pohľadávky štátu.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“) obvyklou výškou nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely
tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30.
júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov,

ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku
nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

23. Podľa § 47a ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom

nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.25. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

27. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo poednávanie.

28. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či

už celkom, alebo len sčasti. Keďže v danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany
žalobcu v časti o zaplatenie sumy 13 862,79 eur a úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2
117,93 eur od 07. 05. 2024 do zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 11 744,86 eur od 07. 05. 2024
do zaplatenia (pozri bližšie bod 9. odôvodnenia), pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím
žaloby sa nevyžadoval, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie,

súd konanie v uvedenej časti v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil (I. výrok).

30. Predmetnom tohto konania tak po čiastočnou späťvzatí žaloby zostal nárok žalobcu uplatnený voči
žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 2 117,93 eur od 07.
05. 2024 do zaplatenia (t. j. do 14. 02. 2025) a zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy

11 744,86 eur od 07. 05. 2024 do zaplatenia (t. j. do 14. 02. 2025).

31. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 06. 03. 2024 Slovenský pozemkový fond ako
prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 02679/2023-PNZ-P40991/23.00,
predmetom ktorej je nájom pozemkov v okrese Brezno, a to v katastrálnom území A. o celkovej výmere

79,0907 ha, v katastrálnom území A. o celkovej výmere 267,7978 ha, v katastrálnom území A. o celkovej
výmere 179,0790 ha, v katastrálnom území A. o celkovej výmere 59,5623 ha a v katastrálnom území
B. o celkovej výmere 23,2033 ha. Rovnako nebolo sporné, že časť predmetu nájmu je vo vlastníctve
Slovenskej republiky a že prenajímateľ vykonáva jeho správu a časť predmetu nájmu je vo vlastníctve
neznámych vlastníkov (§16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z. z.). Rovnako medzi stranami

nebolo sporné, že nájomca užíval predmet nájmu aj pred účinnosťou nájomnej zmluvy, a to od 01. 01.
2023 do účinnosti nájomnej zmluvy (t. j. do 07. 03. 2024). Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť,
že dňa 14. 02. 2025 žalovaný uhradil v prospech Slovenského pozemkového fondu žalobou uplatnenú
istinu v sume 13 862,79 eur a dňa 17. 03. 2025 aj úroky z omeškania spolu vo výške 1 022,35 eur.

32. Po čiastočnom späťvzatí žaloby spornou medzi stranami zostala len výška uplatnenej zmluvnej
pokuty.

33.Súdsazdôvoduhospodárnostikonaniavprvomradezaoberalaktívnouvecnoulegitimácioužalobcu
v danom konaní, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žalovaný nenamieta.

34. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností,
ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného
práva vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06.

2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá
tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná
je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to
aj skutočne preukáže. Výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejavív rozhodnutí vo veci samej. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje

záveroneexistenciiktorejkoľvekznich.Skúmaniedanostivecnejlegitimáciestránvkonkrétnomsporeje
závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený,
resp. nesporný skutkový stav veci.

35. Žalobca sa v žalobe označil ako Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond konajúci

prostredníctvom generálneho riaditeľa C. D. E. so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, SR, IČO:
17 335 345. Slovenský pozemkový fond je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do podnikového registra
(§ 18 Občianskeho zákona v spojení s § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.), a ktorá pri nakladaní s
pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. vystupuje pred súdmi vo vlastnom mene
(§ 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.). Ak je stranou sporu právnická osoba, v zmysle § 133 ods. 2 CSP
musí byť v žalobe identifikovaná názvom, pripadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom,

ak je pridelené. Ak je stranou sporu štát, v žalobe sa v zmysle § 135 ods. 1 CSP označuje uvedením
jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Slovenská republika, t.
j. štát, je právnickou osobou. Z hľadiska označenia žalobcu nebolo v posudzovanej veci pochybnosti o
tom, že žalobcom je Slovenská republika, konajúca Slovenským pozemkovým fondom.

36. Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu, ako aj s pozemkami s
nezisteným vlastníkom (§ 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.), súčasne spravuje majetok štátu a
prenajíma nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 34 ods. 3, 5 zákona č. 330/1991 Zb.) s tým, že
v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na ktorý poukázal aj sám žalobca, fond pri nakladaní s
pozemkamivovlastníctveštátuakoajspozemkaminezistenýchvlastníkovvystupujevovlastnommene,

atoajpredsúdmiaorgánmiverejnejsprávy.Okremtohoajvzmysle§34ods.18zákonač.330/1991Zb.
pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených
v osobitnom predpise (zákon č. 229/1991 Zb.), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom
predpise (§ 10 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách) a pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Vzhľadom na

to, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. sa na nakladanie s majetkom štátu, ktoré
upravujú osobitné predpisy (aj zákon č. 229/1991 Zb., zákon č. 330/1991 Zb.), tento zákon nevzťahuje,
potom Slovenský pozemkový fond v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. nemôže byť ani
správcom pohľadávky štátu, ktorá by bola príjmom štátneho rozpočtu. Príjmy z nakladania s pozemkami
(vo vlastníctve štátu ako aj s pozemkami nezistených vlastníkov) sú v zmysle § 18 ods. 5 zákona č.

180/1995 Z. z. príjmom fondu a s poukazom na § 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. rozpočet fondu nie
je súčasťou štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
konania, nepredstavuje na účely zákona č. 278/1993 Z. z. majetok štátu, a preto konanie Slovenského
pozemkového fondu nie je možné považovať za konanie správcu majetku štátu v mene Slovenskej
republiky v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona. Na základe uvedeného potom súd uzatvára, že na strane

žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia, keď správne ako aktívne vecne legitimovaný subjekt
mal byť podľa názoru súdu označený Slovenský pozemkový fond ako samostatný subjekt, nie subjekt
konajúci za Slovenskú republiku. Slovenský pozemkový fond mal teda v danej veci vystupovať nie ako
správca majetku, ale ako suverénny subjekt so samostatným rozpočtom, nakladajúci s majetkom štátu
a iných vlastníkov podľa osobitných predpisov. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia
veci. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu
účastníkov konania, nemôže konanie pre nedostatok takejto podmienky zastaviť, avšak musí žalobu

zamietnuť (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/87/2024 zo dňa 17.
12. 2024).

37. Súd tak z vyššie uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu vo
zvyšnej časti voči žalovanému zamietol (II. výrok).

38. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania sa súd už ďalšími tvrdeniami žalobcu ani žalovaného
nezaoberal, keďže pre rozhodnutie súdu nemajú už žiadnu relevanciu.39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (III. výrok), v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný úspech
v celom rozsahu, keď zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie 13 862,97 eur a v časti

uplatnených úrokov z omeškania nemožno podľa § 256 ods. 1 CSP v dôsledku absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu pripísať žalovanému. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP

od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

Poučenie:

18C/30/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.