Rozsudok – Ústavná starostlivosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202597
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. J. S., narodená XX.XX.XXXX, toho času umiestnená v Centre
pre deti a rodiny - Učiteľská so sídlom Učiteľská 42, Bratislava, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: H. J. S.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. republika a otca: neuvedený, v konaní o nariadenie ústavnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e nad maloletým dieťaťom: Q. J. S., narodená XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť,
ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny - Učiteľská so sídlom Učiteľská 42, Bratislava (ďalej

len ,,Centrum'').

II. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného
ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra, od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II (ďalej len „súd“) rozhodol uznesením č. k. 41P/114/2025-17 z 19.08.2025
o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým maloleté dieťa: Q. J. S., narodená XX.XX.XXXX, dočasne do právoplatného skončenia konania o
nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však na obdobie do 19.02.2026, odovzdal do starostlivosti
Centra pre deti a rodiny - Učiteľská so sídlom Učiteľská 42, Bratislava. Univerzitnej nemocnici
Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica akademika Ladislava Dérera so
sídlom Limbová 5, Bratislava, novorodenecké oddelenie, uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do

starostlivosti Centra pre deti a rodiny - Učiteľská so sídlom Učiteľská 42, Bratislava. Súd zároveň poveril
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, zabezpečením
umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny - Učiteľská so sídlom Učiteľská
42, Bratislava, do 7 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia. Výrokom II. predmetného rozhodnutia súd
začal ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: Q. J. S., narodená
XX.XX.XXXX a výrokom III. konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: Q.
J. S., narodená XX.XX.XXXX, vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

23.09.2025.

2. Z odôvodnenia uznesenia Mestského súdu Bratislava II z 19.08.2025, č. k. 41P/114/2025-17 vyplýva
osvedčenie, že o maloleté dieťa matka aktuálne nemôže a nevie vykonávať riadnu starostlivosť bezohrozenia jej života a zdravia, nakoľko žije túlavým spôsobom života. Otec maloletej nebol riadne určený
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a aj v prípade, ak by k určeniu otcovstva došlo, domnelý
otec žije rovnako túlavým spôsobom života ako matka a nemá vytvorené žiadne podmienky pre výchovu

maloletej Q.. Aktuálne neexistuje osoba, ktorá by vykonávala osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

3. Matka sa k začatému konaniu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom písomne a
aniústnenevyjadrila,nakoľkovsúčasnostižijenaSlovenskubezadresyevidovanejvregistriobyvateľov.
Súd doručoval matke návrh postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

a ostatné súdne písomnosti podľa § 116 ods. 3 CSP.

4. Súd vec prejednal na pojednávaní 01.12.2025 za prítomnosti kolízneho opatrovníka a v súlade s
§ 180 CSP v spojení s § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v neprítomnosti
matky maloletej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené oznámením na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke súdu, pričom bolo toto predvolanie zverejnené a vyvesené 27.10.2025 a zvesené

12.11.2025. Matka o odročenie pojednávania nežiadala, svoju neprítomnosť neospravedlnila.

5. Vo veci súd vykonal dokazovanie stanoviskom kolízneho opatrovníka, vyslúchol svedkyňu -
zamestnankyňu Centra pre deti a rodiny - Učiteľská, listinnými dôkazmi založenými v spise, pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 41P/114/2025, ako i ďalším obsahom spisového materiálu, pričom zistil

nasledovný skutočný a právny stav:

6. Z lustrácie maloletej Q. J. S., nar. XX.XX.XXXX v Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil,
že maloletá má v evidencii zapísanú matku H. J. S.. Otec maloletej nie je uvedený.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní 01.12.2025 uviedol, že sa pokúsili osloviť Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, aby zistili, či je tam stará mama a pod., ale nedostali
odpoveď. Matka pri rozhovore po pôrode uviedla, že si praje, aby dieťa vyrastalo na Slovensku v
CDR. V CDR sa 08.09.2025 konala prípadová konferencia, dostavila sa aj matka, hodinu pobudla s
dieťaťom. Bolo jej vysvetlené, že je potrebné, aby si zabezpečili bývanie a stabilný príjem a postup,

akým spôsobom môže zapísať otca do rodného listu. Dňa 12.09.2025 napísala e-mail do CDR a až
06.11.2025 si vyžiadala stretnutie, bola maloletú pozrieť v CDR. Následne 19.11.2025 prišli aj s otcom
(domnelým otcom, pozn. súdu) a ďalšie stretnutie je naplánované na 04.12.2025. Matka naďalej nemá
bývanie, prespávajú ako bezdomovci na Račianskom mýte. Jediný príjem matky je zo zbierania vratných
fliaš. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že iné informácie o matke nemá a tieto získa, len keď príde

matka do CDR. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny matka nikdy nekontaktovala ani sa nedostavila.
Navrhol, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť do doby, kým sa vyrieši, či rodina sa bude vedieť postarať
o maloletú. Rodný list vybavoval kolízny opatrovník, je tam aj poľská doložka pre prípad, ak by sa
vrátila do Poľska, tak má rodný list aj v poľštine. Upovedomil o tom aj zastupiteľský úrad, dal im to na
vedomie, ale spolupráca bola krátka. Súčasne navrhol určiť výživné v sume 30% zo sumy životného

minima. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že bol prítomný na prípadovej konferencii, trochu rozumie
po poľsky, pričom matka uvádzala, že ešte keď bola tehotná, tak boli v Dánsku, Holandsku, Belgicku, v
Čechách, čiže oni (matka a domnelý otec, pozn. súdu) neprišli z Poľska. Kolízny opatrovník nevedel s
určitosťou uviesť, z ktorej poslednej krajiny prišli a bol názoru, že hľadali miesto, kde je dobrý sociálny
systém a kde by sa o nich postarali.

8. Z výsluchu svedkyne S.. S. I., zamestnankyne Centra pre deti a rodiny - Učiteľská vyplýva, že
je sociálnou pracovníčkou. Maloletú Q. prijali 20.08.2025, boli ju prevziať v pôrodnici a hneď bola
umiestnená do profesionálnej náhradnej rodiny. Prijali ju ako zdravé dievčatko. Dieťa prosperuje, je
zdravá. Svedkyňa so psychologičkou navštevuje profesionálnu rodinu, tam je to v poriadku. Spojili

sa s matkou, 08.09.2025 v CDR zorganizovali prípadovú konferenciu, kde matka uviedla, že žije
bezdomoveckým spôsobom života, živí sa zberom plastových fliaš. Uviedla, že do Poľska sa nechce
vrátiť, dôvod nepovedala. Táto cesta, že by sa vrátila do Poľska, je pre matku neprípustná ako aj zo
strany jej partnera. Matka uviedla, že partner starej matky dieťaťa holduje alkoholu a do tejto rodiny
určite dieťa nechce priviesť. Matka rozprávala ešte o tom, že partner má brata, ale keď sme chceli hlbšie

rozoberať rodinnú analýzu, nechcela sa vyjadrovať. Na otázku súdu, či matka spomínala, či má iného
príbuzného, súrodenca a pod., svedkyňa uviedla: s matkou je ťažká komunikácia, musia prekladať.
Podľa vyjadrenia svedkyne matka tvrdí: „nie, k nikomu doma a nikoho nemá pre malú Q.,“ a vyjadrila
sa, že si ju chce zobrať. Druhá návšteva bola 06.11.2025 a ďalšia 19.11.2025, na ktorú si už donieslapartnera. Matka vlastne priniesla partnera už 08.09.2025, ale stál na rohu ulice CDR, čo svedkyňa zistila
od matky z profesionálnej rodiny, ktorá videla, ako sa matka s ním stretla po odchode z CDR, ale on
vôbec neprišiel. Celé to stretnutie bolo zvláštne. Partner matky s nimi nekomunikoval, nevie, či je tam

rečová bariéra. Počas návštevy sa o dieťa starala matka, aj keď mohli mať dlhšiu návštevu, uspali ju
a dali ju im. Maloletá išla hneď 20.08.2025 do profesionálnej rodiny. Ide o manželský pár a obaja sú
zamestnanci centra. Majú úväzok, že na jedného profirodiča sú dve deti. S matkou si píšu iba e-mailom.
Dňa04.12.2025o10.00hod.budeďalšiestretnutiesmatkou.Ajnaposlednomstretnutímatkapovedala,
že žije ako bezdomovec a obidvaja nepracujú. Na začiatku sa matka vyjadrila, že by si zobrala maloletú,

ale keď sa jej pýtala, čo preto urobila, tak povedala, že nič a nemá vybavené doklady, ktoré vraj stratila.
Odpovedala, že stále je to na polícii, nič sa odvtedy nezmenilo. Pre svedkyňu bolo zvláštne, keď matke
povedala, že raz do mesiaca sa môže vidieť s maloletou, pričom bežné sú návštevy aj 4x do mesiaca,
pričom chcela vidieť jej reakciu, ale matka povedala, že dobre. Teraz si ju už pýta častejšie. Matka tiež
uviedla, že má ešte dvoch synov v Poľsku, ktorí sú tiež umiestnení a nestretáva sa s nimi. Nepozná ani
dôvod, prečo matka prišla na Slovensko. Keď sa matky pýtajú na dôvod, povie, že nerozumie a tam to

skončí.Nezmienilasa,čipredtýmpracovala.Matkaoslovujecharitu,lebokeďpríde,prídečistooblečená
a aj vonia. Keď sa jej pýtali, kde sa obliekajú, sprchujú, tak povedala, že v charite. Matka spomínala,
že zbierajú fľaše a za to si kupujú stravu. A keď sa jej pýtala na poslednom stretnutí, či ešte zbierajú,
tak potvrdila, že áno.

9. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 41P/114/2025-17 z 19.08.2025, právoplatným 23.09.2025, súd
nariadil neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: maloleté dieťa Q. J. S., narodená XX.XX.XXXX,
sa dočasne do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však
na obdobie do 19.02.2026, odovzdáva do starostlivosti Centra pre deti a rodiny - Učiteľská so
sídlom Učiteľská 42, Bratislava. Univerzitná nemocnica Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava,

pracovisko: Nemocnica akademika Ladislava Dérera so sídlom Limbová 5, Bratislava, novorodenecké
oddelenie, je povinné odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny - Učiteľská so
sídlom Učiteľská 42, Bratislava. Súd poveruje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, zabezpečením umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti Centra pre
deti a rodiny - Učiteľská so sídlom Učiteľská 42, Bratislava, do 7 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia.

Súd výrokom II. začal ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: Q.
J. S., narodená XX.XX.XXXX a výrokom III. konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým
dieťaťom: Q. J. S., narodená XX.XX.XXXX, vylúčil na samostatné konanie.

10. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,

na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

11. Podľa § 44 ods. 3 písm. a až c) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná
starostlivosť“), pestúnska starostlivosť , ústavná starostlivosť.

12. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

14. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je
výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni
závažná prekážka.

15. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa.16. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú
rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

17. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných

a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

21. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety

neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

22. Akékoľvek rozhodnutie o odňatí dieťaťa z rodičovskej starostlivosti je vždy nutné považovať len za

dočasné opatrenie a je potrebné ho zrušiť ihneď, ako nastanú vhodné okolnosti, pričom všetky úkony
musia byť štátnymi orgánmi vykonávané v zhode s konečným cieľom obnoviť spolužitie prirodzeného
rodiča a dieťaťa. V tomto kontexte je potrebné nahliadať najmä na ústavnú starostlivosť (Pavelková, B.
Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019).

23. Ústavná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa, keď títo nezabezpečujú, resp. nemôžu starostlivosť zabezpečovať osobne. Ide o
výnimočné opatrenie, pričom súd k tejto forme náhradnej osobnej starostlivosti môže pristúpiť
len výnimočne, ak iné formy náhradnej starostlivosti (náhradná osobná, pestúnska starostlivosť)
nemožno nariadiť. Keďže náhradná osobná starostlivosť ako aj pestúnska starostlivosť má prednosť

pred ústavnou starostlivosťou, súd skúmal, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rodnom liste maloletej Q. je zapísaná matka
maloletej. Domnelý otec maloletej je známy, avšak doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom preukázané jeho

otcovstvo. Matka žije bezdomoveckým spôsobom života, nemá zabezpečené bývanie, prácu a nemá
vytvorené žiadne sociálne podmienky vhodné pre výchovu maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o príbuzných
maloletej Q., ktorí by boli spôsobilí prevziať starostlivosť o maloleté dieťa, prípadne prejavili o dieťa
záujem, takéto osoby nie sú súdu známe. S prihliadnutím na uvedené dôvody súd nariadil ústavnú
starostlivosť nad maloletým dieťaťom Q. J. S., ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny -

Učiteľská, nakoľko je takéto riešenie s ohľadom na danú situáciu v najlepšom záujme maloletej Q..
Maloletej, ktorá vzhľadom na jej nízky vek potrebuje zvýšenú starostlivosť, matka toho času nedokáže
zabezpečiť potrebnú starostlivosť v domácom prostredí, nakoľko sama matka nemá vyriešenú bytovú
otázku, prespáva ako bezdomovec a zbiera fľaše, za ktoré si kupuje stravu.25. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností,
možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na túto skutočnosť zákon o rodine

ustanovuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného

minima. V súčasnosti tak súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je to zákonom deklarovaných 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Výživné
v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť každý rodič, teda aj ten, ktorý je bez akéhokoľvek
príjmu či zamestnania, resp. nemá vyriešenú svoju bytovú otázku.

26. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako

aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. O výživnom súd rozhodol v zmysle § 62 ods. 3
Zákona o rodine a zaviazal matku k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa v minimálnom rozsahu,
nakoľko vyživovaciu povinnosť si musí plniť každý bez ohľadu na schopnosti a možnosti, a to aspoň
v zákonom stanovenej minimálnej miere. Rozsah povinnosti matky prispievať na výživu maloletého
dieťaťa zohľadňuje skutočnosť, že matka nepracuje, nemá vytvorené ani vhodné bytové podmienky,

žije na ulici bezdomoveckým spôsobom života, preto nebolo odôvodnené určiť ani vyššiu vyživovaciu
povinnosť matky. Výživné je však rodič povinný poukazovať zariadeniu, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené, t. j. na adresu Centra pre deti a rodiny - Učiteľská, od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 81
ods. 2 Zákona o rodine).

27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie podané kolíznym opatrovníkom bude právne neúčinné, nakoľko sa práva podať odvolanie
voči súdu v zmysle § 368 CSP vzdal, a to po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).