Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224202476.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXXX/XX, D. E., zastúpenej
advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX,
adresa D. H. XXX a 2. I. G., nar. XX.X.XXXX, adresa J. XXXX/XXX, D. E., obaja žalovaní zastúpení
advokátom: JUDr. Oliver Zuzák, so sídlom Mierové nám. 4, Galanta, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 27C/55/2024-136

zo dňa 9.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu (ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva
o prevode obchodného podielu zo dňa 27.9.2022, ktorou K. F. G. previedol jeho obchodný podiel

v spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o. na jeho dvoch synov - žalovaných 1 a 2, je voči žalobkyni
právne neúčinná) zamietol (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žalovaní 1 a 2 majú voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z dokazovaním zisteného skutkového stavu, pričom
ustálil že žalobkyňa tvrdila, že je veriteľkou dlžníka K. F. G., ktorý jej mal spôsobiť škodu, spočívajúcu

v znížení jej obchodného podielu v spoločnosti MTA, spol. s r.o. Žalobkyňa bola jedinou konateľkou a
spoločníčkou spoločnosti MTA, spol. s r.o.. Predmetná spoločnosť uzatvorila dňa 21.05.2004 jednak so
spoločnosťou PENDALTY, spol. s r.o. zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - mraziarne,
ako aj so spoločnosťou TM-STAV s.r.o. zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - bitúnku.
Uvedené prevody nehnuteľností neboli podľa tvrdenia žalobkyne dobrovoľné, mali byť vykonané pod
nátlakom K. F. G. za nevýhodných podmienok, pričom kúpna cena (ktorá navyše nezodpovedala

trhovej hodnote nehnuteľností) jej nikdy nebola vyplatená. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako konateľka
spoločnosti MTA, spol. s r.o. bola - podľa jej tvrdení - donútená podpísať fiktívne faktúry, došlo k
podstatnému zníženiu hodnoty tejto spoločnosti. Následne pán K. L. podal návrh na vyhlásenie konkurzu
menovanej spoločnosti, došlo k speňaženiu majetku spoločnosti správcom a k zániku spoločnosti. Pre
popísané konanie K. F. G. je proti nemu vedené trestné stíhanie pre trestný čin vydierania podľa § 235
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorým mal spôsobiť pre obchodnú

spoločnosť MTA, spol. s r.o. škodu vo výške 3.334.095,13 Eur. V rámci trestného konania pod sp. zn.
1T/7/2015, žalobkyňa si ako konateľka spoločnosti MTA, spol. s r.o. uplatnila škodu v celkovej výške
16.504.998,84 Eur, ktorá pozostáva z trhovej hodnoty nehnuteľností a ušlého zisku.

3. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že K. F. G. ako spoločník obchodnej spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o. s
veľkosťou obchodného podielu 50 %, uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ dňa 27.09.2022 zmluvu o prevode

tohto obchodného podielu, na základe ktorej žalovaní nadobudli obchodný podiel ich otca, a to každý zo
žalovaných polovicu, čo znamená, že sa žalovaní 1/ a 2/ podieľajú na základnom imaní tejto spoločnostio veľkosti 25 % každý. Podľa tvrdení žalobkyne odplata za obchodný podiel K. F. G. v celkovej sume
56.430,- Eur nebola adekvátna s prihliadnutím na miliónové tržby spoločnosti. Následkom protiplnenia
za obchodný podiel v menšej hodnote je, že žalobkyňa nemá z čoho uspokojiť svoju pohľadávku, ktorá

je podstatne vyššia. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sú synovia tvrdeného dlžníka
žalobkyne, ich vedomosť o ukracujúcom úmysle K. F. G. sa prezumuje.

4. V obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 16.01.2015 (č.l. 7-12) sa uvádza, že
obvinený K. F. G. od presne nezisteného dňa roku 2004 do 21.05.2004 vyhľadával A. B. predovšetkým

v jej kancelárii v areáli bitúnku vo Vydranoch, kde na ňu opakovane pod hrozbou jej fyzickej likvidácie
vyvíjal psychický nátlak, aby ako konateľka v mene spoločnosti MTA, spol. s r.o. podpísala pre ňu
nevýhodné kúpne zmluvy o predaji jej bitúnku v prospech obchodnej spoločnosti TM-STAV s.r.o., so
sídlom Trhovisko 235/7, Dunajská Streda a predaji jej mraziarní v prospech obchodnej spoločnosti
PENDALTY, spol. s r.o., čo napokon z obavy o svoj život, ako aj život svojej rodiny urobila, teda
predmetné kúpne zmluvy podpísala, čím spôsobil pre obchodnú spoločnosť MTA, spol. s r.o. škodu vo

výške 3.334.095,13 Eur, podľa znaleckých posudkov, teda iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil,
aby niečo konal a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu, čím spáchal trestný čin vydierania podľa § 235
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, účinného do 31.12.2005.

5. Z podania zo dňa 26.03.2014 (č.l. 10-12) vyplýva, že A. B. v mene spoločnosti MTA, spol. s r.o.

ako jej konateľka uplatnila a vyčíslila náhradu škody spôsobenej trestným činom v trestnom konaní
vedenom pod ČVS: ORP-739/OVK-GA-2012 voči K. F. G. v celkovej výške 16.504.998,94 Eur. Jedná
sa o skutočnú škodu a ujmu na zisku, ktorá mala vzniknúť obchodnej spoločnosti MTA, spol. s r.o.

6. Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej K. F. G. ako prevodcom a žalovanými 1/ a 2/ ako

nadobúdateľmi dňa 27.09.2022 (č.l. 13-15) vyplýva prevod obchodného podielu obchodnej spoločnosti
PARADISO Slovakia, s.r.o., so sídlom Nová Osada 2, Dunajská Streda vo výške 50 % účasti na
menovanej spoločnosti z prevodcu na nadobúdateľa 1/, t.j. žalovaného 1/ vo výške 25 % účasti na
spoločnosti a na nadobúdateľa 2/, t.j. žalovaného 2/ vo výške 25 % účasti na spoločnosti. Prevodca
touto zmluvou previedol na nadobúdateľa 1/ a nadobúdateľa 2/ svoj obchodný podiel v spoločnosti vo

výške 50 % účasti na spoločnosti, ktorému zodpovedá splatený vklad do základného imania vo výške
56.430,- Eur. Prevod obchodného podielu prevodcu bol podľa tejto zmluvy vykonaný na nadobúdateľa
1/ za sumu 28.215,- Eur a na nadobúdateľa 2/ za sumu 28.215,- Eur. V zmluve sa ďalej konštatuje,
že valné zhromaždenie menovanej spoločnosti na svojom zasadnutí konanom dňa 27.09.2022 udelilo
súhlas na prevod obchodného podielu prevodcu na nadobúdateľa 1/ a 2/ rozhodnutím per rollam.

7. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4C/111/1997 zo dňa 15.08.1997, právoplatného
dňa 15.08.1997 (č.l. 81-82) je zrejmé, že manželstvo K. F. G. a jeho manželky, t.j. matky žalovaných 1/
a 2/ bolo rozvedené, pričom súd schválil aj rodičovskú dohodu, na základe ktorej o.i. sa žalovaní 1/ a 2/
na čas po rozvode zverili do výchovy a starostlivosti ich matky.

8. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o. (č.l. 57) vyplýva, že
spoločníkmi spoločnosti sú M. N. a od 28.10.2022 aj žalovaní 1/ a 2/. Konateľom spoločnosti je M. N..
Výška základného imania je 112.860,- Eur.

9. Zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o., konaného
dňa 27.09.2022 o 13:00 hod., v sídle spoločnosti (č.l. 89-90) vyplýva o.i. schválenie uznesenia č. 2/2022,
ktorým sa schvaľuje prevod obchodného podielu spoločníka K. F. G. na žalovaných 1/ a 2/.

10. Z výpisu z obchodného registra (č.l. 91 a 130-131) vyplýva, že obchodná spoločnosť MTA, spol.

s r.o. v konkurze bola ex offo vymazaná z obchodného registra z dôvodu uvedeného v § 768s ods. 2
zákona č. 519/1991 Zb. v znení zákona č. 390/2019 Z.z.

11. Z úradného záznamu súdu zo dňa 09.06.2025 (č.l. 129) vyplýva, že na Okresnom súde Trnava
sa vedie konanie pod sp. zn. 60Cbr/30/2022 o návrhu žalobkyne na dodatočnú likvidáciu. Súčasťou

návrhu bol aj návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/7/2015. V predmetnom konaní doposiaľ nebolo vydané
žiadne rozhodnutie (t.j. nebol ustanovený likvidátor) a rovnako neboli zo strany súdu vykonané žiadne
úkony.12. Z obsahu dočasne pripojeného trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/7/2015 podľa prvoinštančného súdu vyplýva vedenie trestného konania na základe obžaloby

Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 16.01.2015. V predmetnej trestnej veci vyhlásený skorší
oslobodzujúci rozsudok bol odvolacím súdom zrušený. Naďalej sa vykonáva dokazovanie. Obsahom
predmetného spisu je podanie zo dňa 26.03.2014 (č.l. 10-12), ktorým si žalobkyňa ako konateľka v mene
spoločnosti MTA, spol. s r.o. uplatnila a vyčíslila náhradu škody spôsobenej trestným činom v celkovej
výške 16.504.998,94 Eur. Iné vyčíslenie škody, prípadne uplatnenie škody žalobkyňou ako fyzickou

osobou sa v trestnom spise nenachádza. Trestný spis bol súdom oboznámený v popísanom rozsahu.
Žalobkyňa nežiadala oboznámiť trestný spis v širšom rozsahu, najmä nenavrhla vykonať dokazovanie
konkrétnou listinou nachádzajúcou sa v trestnom spise (súd v tomto smere odkázal na zvukový záznam
z pojednávania konaného dňa 28.04.2025).

13. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 34, § 42a ods. 1 a 3, § 42b ods.

1, 2, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v texte aj len „OZ“), § 68 ods. 1, § 768s ods. 2 zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako i ust. § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (v texte aj len „CSP“).

14. Prvoinštančný súd skonštatoval, že možnosť odporovať právnemu úkonu je popri neplatnosti

právneho úkonu a možnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy ďalším právnym následkom vadnosti
právneho úkonu. Ratio legis právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa
pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu
či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstatou
odporovateľnosti právneho úkonu je, že právny úkon, ktorému žalobca odporuje, nie je vo vzťahu

za stanovených podmienok žalobcovi právne účinný, avšak vo vzťahu k ostatným subjektom právne
účinky právneho úkonu zostávajú zachované. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria:
1/ existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, 2/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, 3/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, 4/ ukrátenie veriteľa (objektívna
stránka odporovateľnosti) a 5/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti.). Opierajúc

sa o judikatúru pre rozhodnutie o odporovacej žalobe nie je nevyhnutné, aby pohľadávka už bola
judikovaná a bola exekučným titulom. Pre domáhanie sa neúčinnosti právneho úkonu je postačujúce,
že pohľadávka existuje a je uplatniteľná v súdnom konaní, teda je vymáhateľná. Predmetom
odporovateľnostisúprávneúkony,ktorýmisazhoršujemožnosťveriteľanauspokojeniejehopohľadávky
a odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon. Pokiaľ právny úkon nie je platný,

odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Okruh právnych úkonov, ktoré môžu byť právne neúčinné je
vymedzený ustanovením § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na osobitosť podmienok
odporovacej žaloby nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na uvedenom určení. Súd
tu v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne,
keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až

tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Civilný sporový poriadok odporovaciu žalobu pripúšťa ako žalobu
o určení právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/). Pri uvedenej žalobe
z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod prečo je potrebné, aby súd určil právnu
skutočnosť (§ 42a Občianskeho zákonníka); teda osobitným predpisom je tu hmotné právo (porovnaj
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s 506). Lehota na podanie odporovacej žaloby je
prekluzívna, trojročná. V súdenom prípade žaloba žalobkyne bola podaná včas, dňa 22.07.2024 (t.j. v
trojročnej lehote), keďže úkon, ktorý sa odporuje žalobou, bol uzatvorený dňa 27.09.2022.

15. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo

strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie
tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Aktívna vecná legitimácia v konaní o neúčinnosť
právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom,
za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Ďalšou podmienkou aktívnej vecnejlegitimácie je ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky napadnutým právnym úkonom. Pasívna
vecná legitimácia odporovacej žaloby je upravená v ustanovení § 42b ods. 2 až 5. Žaloba o určenie, že
dlžníkovprávnyúkonjevočiveriteľovineúčinný,môžebyťúspešnálenvtedy,akbolapodanávočiosobe,

s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Pasívne vecne legitimovaná je tak zásadne
osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech (porovnaj R 86/2003).

16. V zmysle vyššie uvedených právnych úvah, podľa súdu prvej inštancie základným predpokladom
pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v danom spore bolo, že má voči tvrdenému dlžníkovi, K. F. G.

vymáhateľnú pohľadávku. V zmysle ustálenej judikatúry vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia
§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom
súdnom konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo
dňa 17.05.2022). V súdenej veci žalobkyňa vymedzila svoju pohľadávku ako nárok na náhradu škody,
spočívajúca v znížení hodnoty jej obchodného podielu v spoločnosti MTA, spol. s r.o., ktorá v dôsledku
konkurzu zanikla, pričom s prihliadnutím na to, že žalobkyňa bola jedinou spoločníčkou obchodnej

spoločnosti MTA, spol. s r.o., škoda na majetku tejto spoločnosti by mala predstavovať priamu škodu
na majetku žalobkyne. V tejto súvislosti súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba
bola podaná žalobkyňou ako fyzickou osobou. Teda žalobkyňa nevystupuje v konaní ako konateľka
a spoločníčka toho času už zaniknutej obchodnej spoločnosti MTA, spol. s r.o. ako to tvrdili žalovaní
v ich vyjadrení k žalobe. Uvedené konštatovanie súdu rezultuje tak z písomných podaní (osobitným

dôrazomnaoznačeniežalobkynevžalobemenom,priezviskom,dátumomnarodenia,trvalýmpobytom),
ako aj ústnych prednesov žalobkyne. Je pravdou, že žalobkyňa v rámci svojho výsluchu a posledného
písomného vyjadrenia sa rozsiahlo venovala okolnostiam, ktoré podľa jej tvrdenia mali viesť k zániku
spoločnosti MTA, spol. s.r.o., čo však neznamená, že vystupovala v mene uvedenej spoločnosti.

17. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nemohol akceptovať tvrdenie žalobkyne o existencii
jej vymáhateľnej pohľadávky voči otcovi žalovaných 1/ a 2/. V zásade je nutné zdôrazniť, že spoločník
obchodnej spoločnosti si môže uplatniť nárok na náhradu škody len vtedy, ak škoda postihla priamo
jeho osobne, a nie spoločnosť. Naviac ak takýto spoločník (resp. v danom prípade bývalý spoločník
zaniknutej spoločnosti) tvrdí, že mu vznikla osobná škoda (napr. aj znížením jeho obchodného podielu),

musí preukázať priame porušenie jeho práv ako fyzickej osoby. Podľa názoru súdu v zásade nie je
prípustné,abysispoločníknárokovalškodu,ktorávzniklaspoločnostiatýmnepriamoovplyvnilahodnotu
jeho obchodného podielu. Išlo by totiž iba o nepriamu škodu. Prípadnú pohľadávku žalobkyne voči
žalovanému nie je možné bez všetkého stotožniť s pohľadávkou obchodnej spoločnosti MTA, spol. s
r.o., a to ani v prípade, ak žalobkyňa vystupovala ako jediná spoločníčka a konateľka tejto spoločnosti.

18. V súlade s platnou a účinnou právnou úpravou pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať
existenciu základných predpokladov tejto zodpovednosti, ktorými vychádzajúc zo všeobecnej úpravy
§ 420 Občianskeho zákonníka sú: a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody a d/ zavinenie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010 vyplýva, že „o vzťah príčinnej súvislosti
ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju

vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. ... Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne prechádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.“
Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym

konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní priamej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).19. Žalobkyňa podľa prvoinštančného súdu nepreukázala existenciu základných predpokladov
zodpovednosti K. F. G. za škodu, ktorá jej mala vzniknúť. Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na prebiehajúce

trestné konanie (sp. zn. 1T/7/2015, v ktorom súd naďalej vykonáva dokazovanie) nemá za preukázané
ani spôsobenie škody spoločnosti MTA, spol. s r.o. konaním K. F. G., nieto spôsobenie škody žalobkyni
ako fyzickej osobe. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na vyššie uvedené
konštatovanie súdu o nemožnosti stotožnenia (prípadnej) pohľadávky spoločnosti MTA, spol. s r.o., s
pohľadávkou žalobkyne ako fyzickej osoby, súd nezvažoval prerušenie tohto konania do právoplatného

skončenia trestného konania sp. zn. 1T/7/2015, keďže v predmetnom trestnom konaní sa neuplatňuje
žiadna pohľadávka žalobkyne.

20. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že konaním K. F. G. došlo k podstatnému zníženiu hodnoty aktív
spoločnosti, k podaniu návrhu na konkurz a následnému zániku menovanej spoločnosti, súd poukázal
na výpis z obchodného registra t.č. už zaniknutej spoločnosti MTA, spol. s r.o. (č.l. 130-131), z ktorého je

zrejmé,žespoločnosťbolaexoffovymazanázobchodnéhoregistrazdôvoduuvedenéhov§768sods.2
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené nebolo v tomto konaní relevantné, či mala alebo nemala
obchodná spoločnosť MTA, spol. s r.o. voči svojim veriteľom uhradené všetky svoje záväzky. K zániku
spoločnosti totiž nedošlo v dôsledku konkurzu tak, ako to tvrdila žalobkyňa, ale (zrejme) pre nesplnenie
povinnosti premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej

meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 01.12.2020, (§ 768s ods. 2 písm. c/ Obchodného
zákonníka). Zanedbanie uvedenej povinnosti samotnou spoločnosťou pritom rozhodne nie je možné
pričítať otcovi žalovaných 1/ a 2/. Z tohto dôvodu žalobkyňa svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázala.

21. Tvrdenie žalobkyne, že prebieha dodatočná likvidácia spoločnosti MTA, spol. s r.o. a bol ustanovený

likvidátor práve pre nesprávny postup počas konkurzu, sa prvoinštančnému súdu javilo ako nepravdivé
vzhľadom na oznámenie Okresného súdu Trnava, že síce bol žalobkyňou podaný návrh na dodatočnú
likvidáciu (konanie sa vedie pod sp. zn. 60Cbr/30/2022), avšak žiadne úkony zo strany súdu doposiaľ
vykonané neboli a rovnako nedošlo ani k ustanoveniu likvidátora či vydaniu akéhokoľvek iného
rozhodnutia. O uvedenom svedčí aj výpis z obchodného registra menovanej spoločnosti, z ktorého

žiadny zápis o dodatočnej likvidácii nevyplýva.

22. Čo sa týka trestného konania vedeného prvoinštančným súdom pod sp. zn. 1T/7/2015 a postavenia
žalobkyne v ňom, prvoinštančný súd dal do pozornosti žalobkyne, že Trestný poriadok v § 46 ods. 1
definuje poškodeného, ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,

morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo
slobody. Ide o pomerne širokú definíciu, pretože za škodu sa považuje akýkoľvek škodlivý zásah do
práv a záujmov dotyčného subjektu, ktoré sú chránené zákonom, aj keď škodlivý zásah nemá za
následok vznik nároku na náhradu škody. Trestný poriadok rozlišuje v trestnom konaní dve kategórie
poškodených: a/ poškodení, ktorí nemajú nárok na náhradu škody, majú len tzv. procesné práva (§ 46

ods.1Trestnéhoporiadku),b/poškodení,ktorímajúnároknanáhraduškodyspôsobenejtrestnýmčinom
v trestnom (adhéznom) konaní. Títo poškodení majú okrem procesných práv uvedených v § 46 ods. 1
Trestnéhoporiadku,ajprávosiuplatniťsvojenárokynanáhraduškodypriamovtomtokonaní.Zdočasne
pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/7/2015 mal súd za preukázané, že škoda bola
uplatnená spoločnosťou MTA, spol. s r.o. Zánikom tejto spoločnosti zanikol subjekt vystupujúci ako

poškodený s nárokom na náhradu škody. To, že žalobkyňa v predmetnom trestnom konaní naďalej
vystupuje ako poškodená, je z dôvodu, že sa práve voči nej mal K. F. G. dopustiť trestného činu
vydieraniavzmyslepodanejobžalobyvoveci,aniezdôvodu,žebynaňuakofyzickúosobuautomaticky
prešiel nárok zaniknutej spoločnosti na náhradu škody (pre úplnosť súd dopĺňa, že prípadné postúpenie
pohľadávky zo spoločnosti MTA, spol. s r.o. na žalobkyňu, žalobkyňa v priebehu tohto konania netvrdila

a ani nepreukázala). Žalobkyňa teda aktuálne má v trestnom konaní postavenie poškodenej bez nároku
na náhradu škody, pričom z tohto jej procesného postavenia v trestnom konaní, nie je možné vyvodiť
existenciu vymáhateľnej pohľadávky, tvrdenej v tomto civilnom konaní.

23. K tvrdeniam žalobkyne, že prevod nehnuteľností (mraziarne a bitúnku) na obchodné spoločnosti

PENDALTY, spol. s r.o. a TM-STAV s.r.o. bol vykonaný pod nátlakom otca žalovaných za
nevýhodných podmienok, prvoinštančný súd uviedol, že okolnosti uzavretia uvedených zmlúv
obchodnou spoločnosťou MTA, spol. s r.o. nie sú predmetom tohto civilného konania, pričom v rámci
trestného konania sa aktuálne vykonáva dokazovanie o.i. aj k predmetnej otázke. Súd rozhodujúcio žalobe žalobkyne o neúčinnosti právneho úkonu nie je oprávnený vyjadriť sa k dokazovaniu
vykonávaným trestným súdom, ani prijať závery o pravdivosti tvrdení žalobkyne v tomto smere.

24. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa v predmetnom
konanínepreukázalazákladnýpredpokladprepodanieodporovacejžaloby,atoexistenciuvymáhateľnej
pohľadávky voči tvrdenému dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že súd si v tomto konaní nemôže
prejudiciálne riešiť otázku existencie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, keďže dlžník nie je stranou
sporu v takomto konaní a nemôže sa ani účinne procesne brániť proti takémuto nároku. V predmetnom

konaní existencia vymáhateľnej pohľadávky ostala iba v rovine tvrdenia žalobkyňou, keď svedok K.
F. G. existenciu akejkoľvek pohľadávky voči žalobkyni poprel, pričom žalobkyni sa nepodarilo vyvrátiť
tvrdenia svedka či už listinnými alebo inými dôkazmi. Taktiež sa žiada uviesť, že z výpovedí svedka
M. N. a žalovaných 1/ a 2/ rezultuje aj záver o neexistencii záväzku spoločnosti PARADISO Slovakia,
s.r.o. voči žalobkyni (táto informácia je však pre súd v tomto konaní iba podporná, keďže samozrejme
neexistencia záväzku menovanej spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o. voči žalobkyni by nevylučovala

existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči K. F. G. ako bývalému spoločníkovi tejto obchodnej
spoločnosti).

25. Žalobkyňa ďalej nepreukázala ani uplatnenie svojej tvrdenej pohľadávky pred súdom či mimo
súdneho konania (napr. zaslaním písomnej výzvy tvrdenému dlžníkovi). Keďže existenciu vymáhateľnej

pohľadávky žalobkyňa v konaní nepreukázala, nemožno hovoriť ani o žiadnom odporovateľnom úkone.
Z tohto dôvodu súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby o
určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní. Preto je žaloba nedôvodná
a súd ju zamietol v celom rozsahu.

26. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla ani
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno o existencii vymáhateľnej pohľadávky. Keďže nebol splnený
základnýpredpokladodporovateľnosti,atoexistenciavymáhateľnejpohľadávky,súdužsplnenieďalších
predpokladov odporovateľnosti neskúmal.

27. Osobitne čo sa týka výsluchu svedkov v konaní, K. F. G. a M. N. prvoinštančný súd poznamenal,
že svedkovia spontánne a súvisle popísali to, čo o predmete konania vedeli, odpovedali na im položené
otázky a prezentovali skutočnosti tak ako ich oni subjektívne vnímali. Súd prvej inštancie pri hodnotení
ich výpovedí vzal do úvahy aj zníženú dôveryhodnosť menovaných svedkov (K. G. je otcom žalovaných
1/ a 2/ a M. N. spoločník spoločnosti PARADISO Slovakia, s.r.o.). Rozhodnutie a záver súdu o

neexistenciipohľadávkyžalobkynevšakniejezaložená(výlučne)navýpovediachmenovanýchsvedkov,
ale (aj) na vyššie uvedených dôkazoch (bod 10. odôvodnenia), ktoré súd hodnotil jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

28. Prvoinštančný súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania oboznámením sa s

obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 60Cbr/30/2022, a to z dôvodu, že podľa zistenia súdu
(úradný záznam na č.l. 129 súdneho spisu) v predmetnom spise doposiaľ Okresný súd Trnava žiadne
rozhodnutie nevydal, procesné úkony nevykonal. Z tohto dôvodu vyžiadanie si predmetného spisu a
jeho následné oboznámenie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Naviac
žalobkyni nič nebránilo v tom, aby v predmetnom spise Okresného súdu Trnava sa nachádzajúce listiny

predložila sama aj do tohto konania.

29. K listinným dôkazom predloženým žalovanými 1/ a 2/ a k ich výpovediam prvoinštančný súd
iba okrajovo a pre doplnenie uviedol, že rozvod manželstva ich rodičov a skutočnosť, že s otcom
nežili v spoločnej domácnosti by nebol postačujúcim dôkazom na preukázanie, že nemohli ani pri

náležitejstarostlivostipoznaťúmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa.Súdprvejinštanciedaldopozornosti
žalovaných 1/ a 2/, že trestné konanie pred súdom je verejné, prebieha od roku 2015, pričom aj podľa
slov svedka K. F. G. mu „žalobkyňa zobrala 21 rokov zo života“, preto je málo uveriteľné, že o tomto
prebiehajúcom trestnom konaní jeho synovia nemali vôbec žiadnu vedomosť, resp. vedomosť nemohli
mať,pokiaľbykonalisnáležitoustarostlivosťou,najmäak(takakotovyplynulozdokazovania)udržiavali

a aj toho času udržiavajú kontakt s otcom. Vzhľadom na nepreukázanie existencie vymáhateľnej
pohľadávky žalobkyňou, uvedené konštatovanie súdu však nemá vplyv na výsledok tohto sporu.30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie pre nepreukázanie
vymáhateľnejpohľadávkyaprenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobkyne,žalobuakonedôvodnú
zamietol.

31. Žalovaným 1/ a 2/ ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, prvoinštančný súd s použitím
ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.
Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd prvej inštancie na strane
žalobkyne nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobkyňou tvrdená a preukázaná. O výške priznaných

trovrozhodnesúdvlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,samostatnýmuznesením.

32.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahuzdôvodovpodľa§365ods.1písm.f)CSP,žesúddospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podala prostredníctvom svojho
advokáta odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

33. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyňa uviedla, že táto je daná skutočnosťou, že žalobkyňa
bola výlučnou spoločníčkou v spoločnosti MTA, spol. s r.o., teda škoda na majetku spoločnosti bola
a je aj priamou škodou na majetku žalobkyni v rovnakej výške, keďže o výšku predmetnej škody sa

znížila hodnota jej obchodného podielu. Podstatnou skutočnosťou je aj fakt, že žalobkyňa vystupuje
v trestnom konaní vedenom proti F. G. na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 1T/7/2025
ako poškodená, a to aj po zániku spoločnosti MTA, spol. s r.o., teda žalobkyňa je nositeľkou nároku
na náhradu škody. Konajúcemu súdu je známe, že na príslušný registrový súd bol podaný návrh na
nariadenie dodatočnej likvidácie spoločnosti, nakoľko dňa 24.11.2021 došlo k jej výmazu ex offo na

základe § 768 ods. 2 Obchodného zákonníka. Do dnešného dňa nedošlo k nariadeniu dodatočnej
likvidácie spoločnosti z dôvodu, že registrový súd nedisponuje rozhodnutím, na základe ktorého by bola
preukázaná existencia majetku spoločnosti. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/136/2014 bolo uznesením prerušené
do právoplatného skončenia trestného konania pod sp. zn. 1T/7/2015 z dôvodu, že v predmetnom

trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danom civilnom konaní.
Odvolateľka má za to, že rovnaký postup mal súd zvoliť aj v predmetnej veci, a teda mal konanie
prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania sp. zn. 1T/7/2015, nakoľko sa tam rieši otázka,
ktorá nesporne má význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní. Z logiky veci je zrejmé, že
žalobkyňa nemá inú možnosť len ako poukázať na prebiehajúce trestné konanie, preto napadnuté

rozhodnutie považuje za nesprávne a predčasné, nakoľko prejudikoval záver o skutočnostiach, ktoré sú
sporné a sú predmetom iného konania. Takýto postup odvolateľka považuje za nevhodne formalistický,
ktorého dôsledkom je odmietnutie spravodlivosti, keďže žalobkyňa nič nezanedbala. Zamietnutie žaloby
napadnutým rozsudkom je de facto len vyústením faktu, že trestné konanie je neprimerane zdĺhavé
a súdy neboli schopné vydať právoplatný trestný rozsudok ani po desiatich rokoch od podania obžaloby.

34. Vo vzťahu k pohľadávke odvolateľka uviedla, že táto je vymáhateľná, keďže žalobkyňa si ju
uplatnila v trestnom konaní a trestný súd so žalobkyňou koná ako s poškodenou, teda ako s nositeľkou
majetkového práva v podobe pohľadávky z náhrady škody, v prípade ak sa rozhodne o vine
obžalovaného, o čom je v spise založený dôkaz, pričom uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom

konaní došlo aj k zosplatneniu pohľadávky, ktorá sa teda ani nemôže premlčať.

35. Odvolateľka tiež namieta tvrdenie súdu, že neuniesla dôkazné bremeno, keď toto boli povinní uniesť
žalovaní ako blízke osoby K. F. G., keďže ich vedomosť o ukracujúcom úmysle sa zo zákona prezumuje.
Samotné popretie tvrdení žalobkyne nie je unesenie dôkazného bremena v tom, že žalovaní nemali

vedomosť o ukracujúcom úmysle ich otca. Je nelogické, aby žalovaní nemali vedomosť o tom, že
ich otec je trestné stíhaný zo závažného zločinu a o okolnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu, teda
o okolnostiach vzniknutej škody voči žalobkyni. Je nesporné, že odplata za prevádzaný obchodný podiel
bola neekvivalentná, keďže reálna trhová hodnota je nepochybne vyššia. Nemožno rozumne tvrdiť, že
pri zachovaní náležitej starostlivosti žalovaní nemohli rozpoznať úmysel dlžníka (ich otca) ukrátiť svojho

veriteľa, teda žalobkyňu. V kontexte zákonného znenia § 42a ods. 3 písm. a) OZ v prípade odporovania
právnemu úkonu, ktorý bol urobený medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou nie je dôkazné bremeno
na veriteľovi, ale práve na osobách, ktoré mali z tohto právneho úkonu prospech, teda v tomto prípade
žalovaných. Podľa odvolateľky súd sa nedostatočne zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami,nesprávne hodnotil unesenie dôkazného bremena, predčasne rozhodol o skutočnostiach, ktorých
preukázanie je viazané na prebiehajúce konanie, a teda napádané rozhodnutie považuje za nesprávne
a žiada ho zrušiť.

36. Žalovaní odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu žalobkyne predložili prostredníctvom svojho
advokátapísomnévyjadrenie,vktoromuviedli,ženapádanýrozsudokpovažujúzasúladnýsozákonom.
V danom prípade žalobkyňa neuniesla aktívnu vecnú legitimáciu, lebo nepreukázala existenciu
záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a K. F. G. (otcom žalovaných), a teda nedošlo k splneniu

podmienky, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať a to existencia vymáhateľnej pohľadávky
žalobkyne ako veriteľa voči K. F. G.. Poukaz žalobkyne v odvolaní na ust. § 42a ods. 3 písm. a)
Občianskeho zákonníka nie je pre vec irelevantný, lebo v konaní žalobkyňa neuniesla aktívnu vecnú
legitimáciu, že má voči K. F. G. (otcovi žalovaných) vymáhateľnú pohľadávku, a teda nemožno hovoriť
ani o žiadnom odporovateľnom úkone a žalovaní v konaní nie sú pasívne legitimovaní, a preto žiadne
dôkazné bremeno nenesú. Vzhľadom na to žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal im trovy odvolacieho konania v rozsahu
100%.

37. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

38. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie je sčasti
dôvodné následkom čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods.1 CSP).

39. Predmetom daného súdneho konania je určenie, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa

27.9.2022, ktorou K. F. G. previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti PARADISO Slovakia
s.r.o. na jeho dvoch synov žalovaných 1 a 2, je voči a žalobkyni právne neúčinná.

40. Prvoinštančný súd preskúmavaným rozsudkom predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol
v podstate s odôvodnením, že žalobkyňa v konaní nepreukázala základný predpoklad pre úspešnosť

odporovacej žaloby a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, v dôsledku čoho nemožno
hovoriť ani o žiadnom odporovateľnom úkone a tým nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia
žalobkyne.

41. Pre posúdenie danej veci bolo rozhodujúce najmä ust. § 42a ods. 1 OZ, podľa ktorého veriteľ sa

môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

42. Relevantným tiež bolo ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odporovať

možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, ... alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

43. V konaní nebolo sporným a prvoinštačný súd správne ustálil, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle
§ 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní
(s poukazom na ustálenie súdnej praxe uznesením Veľkého senátu NS SR zo 17.5.2022 sp. zn.
IVCdo/1/2022). Ide teda o žalovateľnú pohľadávku, ktorá je zročná, nie je naturálna a nezanikla. Nemusíísť teda o pohľadávku vykonateľnú. Predmetná žalobkyňou tvrdená pohľadávka teda spĺňa atribút
vymáhateľnosti.

44. Sporným v konaní bolo preukázanie základného predpokladu úspešnosti odporovacej žaloby a to
existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči dlžníkovi – otcovi žalovaných, a tým preukázanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, pričom dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na
žalobkyni. Existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (teda existencia subjektívnej povinnosti dlžníka
plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu) je základným predpokladom

úspešnosti odporovacej žaloby a súd ju musí v takomto konaní riešiť ako otázku predbežnú, bez toho
aby o tom vydával samostatné meritórne rozhodnutie vo vzťahu k dlžníkovi a to bez ohľadu na to, že
dlžník nie je stranou sporu. Nepreukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa
má za následok zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

45. Na žalobkyni tak ležalo dôkazné bremeno preukázať, že otec žalovaných zodpovedá za danú škodu

spôsobenú spoločnosti MTA, spol. s r.o. Ako správne uviedol prvoinštannčný súd, pre vznik nároku
na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov tejto zodpovednosti, ktorými,
vychádzajúc zo všeobecnej úpravy § 420 Občianskeho zákonníka, sú: a/ protiprávny úkon, b/ vznik
škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a d/ zavinenie. Žalobkyňa vo
vzťahu ku škode v žalobe poukázala na na č.l. 10 a n. založený list spoločnosti MTA zo dňa 26.3.2014

adresovaný Krajskej prokuratúre v Trnave, ktorým došlo k uplatneniu náhrady škody v danom trestnom
konaní v celkovej výške 16.504 998,04 eur a odkazuje na dané trestné konanie. K. F. G., v konaní
vypočutý ako svedok, pritom poprel tvrdenia žalobkyne o škode s tým, že žiaden záväzok voči žalobkyni
ani spoločnosti MTA nemá, neexistovala ani neexistuje žiadna pohľadávka. Na preukázanie popretej
pohľadávky nemôže postačovať listina o jej uplatnení v trestnom konaní. Táto listina bez ďalšieho sama

osebe nepreukazuje ani protiprávny úkon F. G., ani vznik škody na majetku spoločnosti, nadväzne ani
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a ani zavinenie menovaného.

46. Existencia protiprávneho úkonu F. G. (pridružene aj vzniku škody a tým aj vymáhateľnej pohľadávky
žalobkyne) sa ale rieši v predmetnom trestnom súdnom konaní pred Okresným súdom Dunajská

Streda pod sp.zn. 1T/7/2015. Odvolateľka pritom navrhuje toto konanie prerušiť do skončenia daného
trestného konania. Prvoinštančný súd v odseku 42 preskúmavaného rozsudku uviedol, že vzhľadom na
nemožnosť stotožnenia pohľadávky spoločnosti MTA spol. s r.o. s pohľadávkou žalobkyne, nezvažoval
prerušenie konania. Je pravdou, že tieto pohľadávky nemožno priamo stotožniť, avšak jediný spoločník
spoločnostisručenímobmedzeným(akobolažalobkyňavspoločnostiMTAspol.sr.o.)jepovažovanýza

výlučného konečného príjemcu (reziduálneho beneficienta) poškodenej spoločnosti. Škoda spôsobená
spoločnosti sa priamo prejaví aj na znížení hodnoty obchodného podielu tohto spoločníka, v dôsledku
čoho utrpí spoločník (reflexne) ujmu. Hoci spoločnosť ako právnická osoba je formálne samostatným
subjektom, v prípade škody ide fakticky o majetkový záujem jej jediného spoločníka.

47. V zmysle § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

48. Citované ustanovenie upravuje fakultatívnu možnosť prerušenia konania i bez návrhu strany

v prípade, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v danej veci. Pri rozhodovaní o fakultatívnom prerušení konania je potrebné
uvažovať v intenciách vhodnosti, keďže prípadným prerušením konania do skončenia iného súdneho
konania môže prísť k predĺženiu konania. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli
o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, keďže to oslabuje princíp právnej

istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa citovaného ustanovenia
sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách čl. 17
CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke a hospodárnosť konania.

49. V danom prípade, vychádzajúc nielen z dĺžky prebiehajúceho trestného konania (cca 10 rokov) je

zrejmé, že ide o skutkovo, či právne zložitú vec, mimoriadne náročnú na dokazovanie, ktorá by sa mala
chýliť k rozhodnutiu. Odvolací súd je preto toho názoru, že v tomto prípade nie je vhodné, ani účelné, aby
o totožnej otázke existencie protiprávneho úkonu K. F. G., prípadne aj vzniku škody a jej výšky (ak o nej
súd v trestnom konaní rozhodne), bolo konané a rozhodované súbežne na dvoch súdoch. Nastalo bytým totiž reálne riziko vzniku dôvodov na obnovu konania. Výsledkom trestného konania v právoplatnom
rozsudku bude okresný súd viazaný tým, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (§ 193 CSP).

50. K argumentácii odvolateľky v odvolaní, že súd nesprávne tvrdí, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, keď toto bremeno spočívalo na žalovaných ako osobách blízkych F. G., keďže ich
vedomosť o ukracujúcom úmysle sa zo zákona prezumuje, iba na okraj odvolací súd uvádza, že
prvoinštančný súd netvrdil opak ale prijal záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom,
že nepreukázala existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči tvrdenému dlžníkovi. K otázke dôkazného

bremena žalovaných prvoinštančný súd v ods. 55 preskúmavaného rozsudku uviedol, že rozvod
manželstva rodičov žalovaných a skutočnosť, že s otcom nežili v spoločnej domácnosti by nebol
postačujúcim dôkazom na preukázanie, že nemohli ani pri náležitej starostlivosti spoznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

51. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku

vec nesprávne právne posúdil, čím bol zároveň naplnený odvolateľkou uplatnený odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď uviedol, že v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu súd
nemôže prejudiciálne riešiť otázku existencie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorý nie je stranou
sporu a zároveň keď vychádzajúc z nemožnosti stotožnenia pohľadávky spoločnosti MTA spol. s r.o.
s pohľadávkou žalobkyne ako fyzickej osoby, predčasne tvrdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne. Zároveň prvoinštančný súd podľa odvolacieho nedôvodne s použitím § 164 CSP neprerušil
toto konanie do skončenia príslušného trestného konania, v ktorom sa rieši rozhodujúca otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Z uvedených dôvodov bolo potom potrebné, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

52. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi
názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) bude prioritne posúdiť vhodnosť prerušenia konania
v zmysle § 164 CSP do právoplatného skončenia trestného konania pred Okresným súdom Dunajská

Streda sp. zn. 1T/7/2015 a následne pokračovať v konaní podľa výsledku. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

53. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).