Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122479558
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6122479558.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D.
E. XXXX/XX, F. - G. C., zastúpeného splnomocnencom: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Páričkova 15, Bratislava - Ružinov, IČO: 47 253 983, proti žalovaným: 1/ H. C., nar. X.X.XXXX, bytom
E. XXXX/X, I., 2/ E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, I., zastúpeným advokátom: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 3.200 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti výrokom I. a II. rozsudku Okresného súdu Galanta z 26.4.2024 č.k. 22C/12/2023-689
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 10.6.2025 č. k. 22C/12/2023-763, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 17.1.2023
do zaplatenia, výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, výrokom III. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.600 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 17.1.2023 do zaplatenia a výrokom IV. priznal žalobcovi
voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej
inštanciekonanievčastiozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške7%ročneod29.11.2022do16.1.2023
z istiny 3.200 eur, zastavil.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 123, 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 517 ods. 2,
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že predmetom žaloby je nárok žalobcu ako jedného z podielových spoluvlastníkov
na náhradu vo forme peňažného plnenia, ktorú žiadal od žalovaných ako spoluvlastníkov nehnuteľností
z dôvodu, že mu žalovaní jednak bránili v užívaní nehnuteľností, a jednak užívali nehnuteľnosti nad
rozsah ich spoluvlastníckeho podielu, t.j. žalobcovi bolo znemožnené v dôsledku užívania nehnuteľností
žalovanými užívať nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca si uplatnil nárok na

náhradu za obdobie od 13.3.2021 do 13.11.2022. Súd prvej inštancie aj s poukazom na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 6Cdo 184/2010 zo dňa 27.10.2010 uviedol, že nárok spoluvlastníka na náhradu
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia §
137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom(ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú

vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej
časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Pri posudzovaní
rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera

časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto
hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. Zároveň mal súd prvej
inštanciezato,žepreposúdenietoho,čimáspoluvlastníknároknanáhradupodľa§137OZjepodstatná
aj tá skutočnosť, či žalovaní žalobcovi bránia v užívaní nehnuteľností a či vytvorili také podmienky, že
žalobca nehnuteľnosti užívať nemôže. V takomto prípade, t.j. v prípade ak ostatní spoluvlastníci vytvoria
také podmienky, ktoré neumožňujú (bránia) spoluvlastníkovi nehnuteľnosti užívať, mal súd za to, že

nie je relevantné, či spoluvlastníci, ktorí vytvorili takéto podmienky, užívajú nehnuteľnosti nad rámec
svojichspoluvlastníckychpodielov.Vtakomtoprípademáspoluvlastník,ktorémuniejeumožnenéužívať
nehnuteľnosť zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu takisto nárok na náhradu, keďže mu je
znemožnené realizovať jeho vlastnícke právo spočívajúce v jeho práve svoje vlastníctvo (nehnuteľnosti)
užívať.

4. Žalobca tvrdil, že mu je zo strany žalovaných bránené v užívaní nehnuteľností, a to jednak, že mu
žalovaní odmietajú vydať kľúče, aby sa mohol dostať do nehnuteľností, a takisto, že sa na nehnuteľnosti
nachádza veľký pes - stredoázijský ovčiak, ktorý mu nie je známy, čo je takisto dôvodom, že nemôže
predmetné nehnuteľnosti užívať. Žalobca zároveň tvrdil aj to, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú nehnuteľnosti

nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov, čím mu je znemožnené tieto nehnuteľnosti užívať v
rozsahu jeho podielu.

5. V konaní bolo preukázané, že pred podaním žaloby sa žalobca domáhal voči žalovaným toho istého
nároku, avšak za iné obdobie, a to za obdobie od 12.3.2016 do 12.3.2021, ktoré konanie je vedené na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 17C/13/2019. Zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné,
že medzi stranami sporu prebieha aj ďalšie konanie týkajúce sa tých istých nehnuteľností, a to konanie
o zrušenie a vyporiadanie nehnuteľností (správne podielového spoluvlastníctva – pozn. odvolacieho
súdu), ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018. Súd mal v konaní
preukázané, že žalobca sa domáhal užívania nehnuteľností, a to výpoveďami žalovaného 2/, ktorý na

pojednávaní dňa 14.11.2019 na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018 uviedol, že
žalobca stále namietal, že nemá prístup do spoločných nehnuteľností, že nemá kľúče. Takisto to mal
súd preukázané aj výpoveďou E. C., ktorý bol na pojednávaní dňa 27.9.2021 na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018 vypočutý ako svedok a uviedol, že po smrti deda jeho otec, ale aj
on, prípadne strýko H. začali dostávať sms správy, väčšinou od syna žalobcu, ale aj listy od žalobcu v

tom zmysle, aby žalobcovi dali kľúče od domovej nehnuteľnosti, aby mu umožnili užívať nehnuteľnosť.
Tento svedok teda takisto potvrdil, žalobcove tvrdenie, že sa domáhal užívania nehnuteľností, a to od
oboch žalovaných. Zároveň to, že sa žalobca domáhal užívania nehnuteľností vyplýva aj zo samotného
konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 17C/13/2019.

6. V konaní nebolo sporné, že sa na nehnuteľnostiach nachádza pes - stredoázijský ovčiak,
pričom takisto nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ s umiestnením, resp. ponechaním tohto psa na
nehnuteľnostiach súhlasili. To znamená, že predmetný pes sa na pozemku nachádzal aj v rozhodnom
období na základe rozhodnutia žalovaných o umiestení, resp. ponechaní tohto psa na nehnuteľnostiach.
Žalobca súhlas s tým, aby sa pes nachádzal na pozemku nedal, čo mal súd preukázané výpoveďou

žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaní si nepýtajú súhlas na nijakú činnosť, ktorú tam vykonávajú ani s
umiestnením tohto psa. Žalovaný 1/ potvrdil, že sa žalobcu nepýtal, či tam môže byť pes umiestnený a
žalovaný 2/ na otázky v súvislosti so psom odpovedať odmietol. V danom prípade žalobca tvrdil, že psa
nepozná, čo bolo preukázané, keďže ani žalovaní ani svedkovia, ktorí boli vypočutí, v konaní netvrdili,
že by sa žalobca dostal do kontaktu so psom viac ako 2-3-krát s tým, že z výpovede svedkov zároveň

vyplynulo, že to bolo vždy iba na krátky čas. Zároveň v konaní nebolo sporné, že žalobca nehnuteľnosti,
na ktorých sa pes nachádza, počas doby, po ktorú sa pes na nehnuteľnostiach nachádzal, neužíval. Súd
tak mal preukázané, že žalobca psa nepozná, nemá k nemu vytvorený vzťah a pes ho nepovažuje za
blízku osobu. Žalobca si dal vypracovať posudok od psovoda ohľadne chovania sa takéhoto psa, ktorýmu odporúčal nevstupovať na nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami mal žalobca za to,
žepesjeprekážkouvužívanínehnuteľností,ktorámubráninehnuteľnostiužívať,pričomtátoskutočnosť
bola žalovaným známa už v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 17C/13/2019.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nie je dôležité vnímanie psa (jeho povahy, správania
sa a pod.) zo strany žalovaných, resp. im blízkych osôb, ktoré majú blízky vzťah k predmetnému psovi,
ale je dôležité jeho vnímanie zo strany žalobcu. V prípade tohto plemena psa, ktorý sa radí k veľkým
plemenám, je potrebné prihliadať na subjektívny pocit osoby, ktorá sa dostane do styku s takýmto pre ňu

neznámym psom, keďže už iba jeho veľkosť môže vzbudzovať obavu, strach, neistotu, stres a pod. Súd
mal za to, že nie je možné niekoho bez jeho súhlasu vystaviť tomu, že sa na nehnuteľnostiach, ktorých je
takáto osoba spoluvlastníkom, bude nachádzať pes o takejto veľkosti a nútiť tohto spoluvlastníka, ktorý
nemá vybudovanú dôveru k správaniu takéhoto psa, keďže ho nepozná a pes nepozná jeho, aby nemal
strach, obavu, stres, prípadne len nepríjemný pocit z toho, že sa takýto pes nachádza na predmetných
nehnuteľnostiach. V danom prípade žalobca už v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sp.

zn. 17C/13/2019 uvádzal, že psa považuje za prekážku v užívaní nehnuteľností a predložil posudok
psovoda z 9.3.2020. V konaní žalovaní argumentovali tým, že žalobca bol párkrát v bezprostrednom
styku s týmto psom a pes nebol agresívny, nič žalobcovi neurobil. Takisto argumentovali tým, že pes
celkovo nie je agresívny ani na cudzích ľudí, ktorí k nemu prídu na nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu
však pes takejto veľkosti je spôsobilý spôsobiť obavu vo všeobecnosti u veľkej časti populácie, a teda

argumentácia, že pes nie je agresívny ani na cudzích ľudí, nie je v tomto prípade relevantná. Takisto
argumentácia,žežalobcabolpárkrátvstykustýmtopsomaničmuneurobil,niejerelevantná,keďžesúd
malzato,žejedôležitýpostojsamotnéhožalobcuakovnímapredmetnéhopsa.Jerozdiel,aksažalobca
nachádza so psom krátko za prítomnosti psovi blízkych osôb a ak by sa mal v jeho blízkosti nachádzať
dlhý čas sám bez prítomnosti psovi blízkych osôb. Súd mal tiež za to, že len z krátkeho obrazového

záznamu, počas ktorého sa pes nachádzal v blízkosti žalobcu z dôvodu, že žalovaní nezatvorili bránu,
kde sa pes nachádza, nemožno vyvodiť, že žalobca nemôže považovať tohto psa za prekážku z dôvodu,
že pes sa správal pokojne, neútočil na žalobcu a žalobca pred ním neutekal. Z videa bolo zrejmé, že
keď žalobca zistil, že pes nie je zatvorený, zatváral dvere na altánku, tieto však zrejme dobre nezavrel
a pes si ich následne otvoril labou. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že pes sa má nachádzať iba na

oplotenej časti pozemku, súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by
sa pes nachádzal iba v oplotenej časti pozemku, keď sám žalovaný 2/ na pojednávaní na Okresnom
súde Nové Zámky, sp. zn. 10C/75/2018 dňa 14.11.2019 uviedol, že psi nemajú voliéru, nie sú ani na
reťazi, voľne sa pohybujú. Voľne sa pohybujú aj vtedy, keď majú vnučky alebo keď prídu neznámi
ľudia. Zároveň mal súd za to, že v danom prípade nie je možné, aby dvaja spoluvlastníci bez súhlasu

tretieho spoluvlastníka vystavovali tohto spoluvlastníka riziku, že nemôže vedieť, či sa pri príchode na
nehnuteľnosť pes nebude nachádzať mimo oploteného areálu z dôvodu, že napr. niekto zabudol zatvoriť
dvere na oplotení alebo nechal psa mimo oplotenej časti pozemku, resp. či pes opätovne neprekoná
prekážku a nedostane sa mimo areálu, tak ako sa to stalo v minulosti, čo bolo preukázané obrazovým
záznamom. Vzhľadom k uvedenému bol súd toho názoru, že žalovaní umiestnením, resp. ponechaním

psa na nehnuteľnostiach vytvorili na nehnuteľnostiach také podmienky, že žalobca tieto nemôže užívať.

8. Žalobca ďalej uvádzal, že mu žalovaní bránili v užívaní nehnuteľností, keďže mu žalovaní neposkytli
kľúče od nehnuteľností napriek tomu, že ich od nich veľakrát žiadal. V konaní žalobca a B. C. - syn
žalobcu, ktorý bol vypočutý ako svedok, tvrdili, že žalobca nemá kľúče od nehnuteľnosti a žalovaní a

svedkovia E. a E. C. - synovia žalovaného 2/, ktorí boli vypočutí ako svedkovia tvrdili, že žalobca má
kľúče a nikto mu nebráni v užívaní nehnuteľností. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie poukázal
na výpovede strán a svedkov, ktoré boli protichodné. Žalobca v tomto konaní tvrdil, že písomne aj
ústne žiadal žalovaných, aby mu kľúče vydali, ale oni tak neurobili. Žiadal ich niekoľkokrát. Na jednom
z pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky priamo na pojednávaní poprosil, aby mu dali kľúč, že

skočí do kľúčovej služby a že si urobí kópiu, žalovaní priamo na pojednávaní túto možnosť odmietli. Na
pojednávaní dňa 18.11.2021 vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018
žalobca uviedol, že by chcel požiadať svojich bratov, teda žalovaných 1/ a 2/, či by nebola možnosť, že
by mu požičali kľúč od vstupných brán na 15 minút, vyhotovil by si duplikát a kľúč by hneď vrátil, k čomu
žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že týmto spôsobom postupovať nebudú, otázku kľúčov si už vyjasnili a trvajú

na tom, že žalovaný potrebný kľúč k dispozícii má. Žalobca v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/13/2019
na pojednávaní dňa 27.5.2021 uviedol, že kedysi kľúče mal od vstupnej brány, ale všetky veci sa mu
stratili. Svedok B. C. na pojednávaní uviedol, že žalobca žiadal kľúče asi 7 rokov. Z jeho výpovede
vyplýva, že jeho žiadosti nebolo vyhovené. Žalovaný 1/ tvrdil, že žalobca kľúče od domu má. Kľúč muneodovzdal. Žalovaný 1/ uviedol, že si myslí, že žalobca mal kľúče od nehnuteľnosti stále. Žalovaný
2/ uviedol, že na čo by mal žalobcovi dávať kľúčik, keď ho má. E. C., syn žalovaného 2/, ako svedok
na pojednávaní dňa 27.9.2021 vo veci vedenej pod sp.zn. 10C/75/2018 uviedol, že po smrti deda jeho

otec, ale aj on, prípadne strýko H. začali dostávať sms správy, väčšinou od syna žalobcu, ale aj listy
od žalobcu v tom zmysle, aby žalobcovi dali kľúče od domovej nehnuteľnosti, aby mu umožnili užívať
nehnuteľnosť. Svedok E. C. uviedol, že žalobca išiel do svojho domu, odtiaľ vyšiel s krabičkou, kde mal
kľúče. Na to žalobca synovi povedal, kľúče máme, nerieš to. Šiel s ním k bráne a kľúč vyskúšal od tej
vstupnej bránky a pasoval.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade žalobca nemohol preukázať negatívnu skutočnosť,
že nedisponuje kľúčmi od nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že žalobca niekoľkokrát žiadal
žalovaných o vydanie kľúčov od nehnuteľností, čo potvrdil nielen syn žalobcu, ktorý vypovedal ako
svedok, ale aj syn žalovaného 2/ E. C., ktorý ako svedok v konaní sp. zn. 10C/75/2018 uviedol, že
on, jeho otec a strýko H. po smrti deda dostali listy od žalobcu, aby dali žalobcovi kľúče od domovej

nehnuteľnosti a aby mu umožnili užívať nehnuteľnosti. Takisto žalobca žiadal o vyriešenie otázky
kľúčov aj listom z 2.8.2021 s tým, že žiadal, aby strana žalovaných uviedla, akým spôsobom navrhuje
odovzdanie kľúčov vyriešiť s tým, že zo strany žalobcu bude poskytnutá plná súčinnosť. V konaní mal
súd za preukázané, že žalovaní napriek výzvam zo strany žalobcu mu kľúče nevydali a počas celého
konania iba tvrdili, že žalobca kľúče má, pričom na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky pod

sp. zn. 10C/75/2018 dňa 18.11.2021 dokonca na priamu žiadosť žalobcu o zapožičanie kľúčov mu tieto
odmietli vydať s odôvodnením, že žalobca kľúče má. V danom prípade mal súd za to, že nevydaním
kľúčov žalobcovi na jeho priame žiadosti došlo zo strany žalovaných k bráneniu v užívaní nehnuteľností.
Žalobca opakovane uvádzal, že kľúče nemá, pričom na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 17C/13/2019 dňa 27.5.2021 uviedol, že mal kľúče od vstupnej brány, ale tieto stratil.

Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že aj v prípade, ak dôjde v prípade niektorého spoluvlastníka
k strate kľúčov, nie je dôvodom, aby zo strany ostatných spoluvlastníkov, ktorí kľúčmi disponujú, tieto
spoluvlastníkovi na jeho žiadosť nevydali alebo mu aspoň neumožnili vyhotoviť si duplikát kľúčov.

10. Čo sa týka incidentu, ktorý opisoval svedok E. C., že žalobca mal ukazovať zväzok kľúčov, z ktorých

jeden žalobca aj vyskúšal a tento pasoval do vstupnej bránky, súd uviedol, že z výpovede žalovaného
1/ ako aj svedka B. C. vyplýva, že išlo o incident, ktorý sa mal odohrať ešte v roku 2018, a teda
v prípade, ak by aj žalobca vtedy kľúče od vstupnej bránky mal, tak tieto mohol v priebehu rokov stratiť,
keďže predmetom žaloby je nárok za obdobie do 13.3.2021 do 13.11.2022. Okrem toho výpovede
svedkov boli v zásadnej časti protichodné, keď B. C. tvrdil, že k skúšaniu kľúčov zo strany žalobcu

nedošlo a svedok E. C. tvrdil, že žalobca jeden z kľúčov vyskúšal a tento pasoval do vstupnej brány.
Čo sa týka tvrdenia svedka E. C., že dal synovi žalobcu kľúč, súd mal za to, že odovzdanie kľúča
inej osobe ako žalobcovi nie je relevantné, keďže vzťah z titulu podielového spoluvlastníctva existuje
iba medzi žalobcom a žalovanými a v konaní nebolo preukázané, že by svedok B. C. odovzdal kľúč
žalobcovi. Okrem uvedeného súd opätovne poukazuje na rozpornosť výpovede svedkov vystupujúcich

na strane žalobcu a žalovaného, keď svedok B. C., ktorému mal byť kľúč odovzdaný, potvrdil, že došlo
k odovzdaniu kľúča, avšak tvrdil, že kľúč neskúšali a keď ho neskôr vyskúšal, tento nepasoval a na
druhej strane svedkovia na strane žalovaných E. a E. C. tvrdili, že došlo tak k odovzdaniu kľúča ako aj k
jeho následnému vyskúšaniu, pričom kľúč pasoval. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaní nevydaním kľúča žalobcovi, ktorý sa preukázateľne domáhal vydania kľúčov za

účelom užívania nehnuteľnosti, takisto bránili žalobcovi v užívaní nehnuteľností, keďže žalovaní v tomto
konaní nepreukázali, že žalobca kľúčom disponoval tak ako to tvrdili.

11. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckych podielov.
V konaní bolo preukázané a nebolo sporné, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti. Sporný bol rozsah

užívania nehnuteľností zo strany žalovaných. Obaja žalovaní zhodne potvrdili, že na nehnuteľnostiach
sa nachádzajú takmer každý deň, keď žalovaný 1/ uviedol, že je tam skoro každý deň a žalovaný 2/
uviedol, že je tam každý deň. Takisto nebolo sporné, že nehnuteľnosti nie sú užívané iba žalovanými, ale
aj ich rodinnými príslušníkmi, keď sám žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 14.11.2019 v konaní vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018 uviedol, že do nehnuteľností chodí aj manželka,

vnúčatá. Takisto v tomto konaní na pojednávaní dňa 5.3.2020 boli vypočuté ako svedkyne manželka
žalovaného 1/ a manželka žalovaného 2/. Manželka žalovaného 1/ uviedla, že do nehnuteľnosti chodia
okrem manžela a švagra (žalovaného 2/) aj jej syn, dcéra s vnučkou, ako aj deti žalovaného 2/. Manželkažalovaného 2/ uviedla, že na nehnuteľnosti chodia obidvaja synovia a zvykne tam chodiť aj jej brat a
sesternica a rodina žalovaného 1/.

12. Zároveň v konaní nebolo sporné, že na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX sa nachádza nielen
rodinný dom s.č. XXX, ale aj ďalšie stavby, a to prístrešok za domom, mäsiareň, maštaľ, ošipáreň,
prístrešok pri ošipárni, sklad pri ošipárni, garáž, andulkáreň, kurín, altánok, dreváreň, sklad pri drevárni
akotovyplývazobrazovéhozáznamu,aleajzvýpovedežalovaného1/.Súdmalzvýpovedežalovaného
1/ preukázané, že žalovaní spoločne užívajú všetky nehnuteľnosti, a to v súvislosti s ich hospodárskou

činnosťou. Z výpovede žalovaného 1/ vyplýva, že v ošipárni majú žalovaní 1/ a 2/ umiestnené ošípané,
o ktoré sa starajú. Mäsiareň takisto užívajú spolu so žalovaným 2/. Robia tam so žalovaným 2/ zabíjačky
s tým, že prístrešok nachádzajúci sa pri mäsiarni iba prikrýva betónovú plochu pri mäsiarni. V prístrešku
pri ošipárni majú s bratom umiestnený traktor, v maštali majú sudy s obilím a chovajú tam zajace, pričom
zajace sú spoločné so žalovaným 2/, v sklade pri ošipárni sa nachádzajú dva kotle, ktoré patria jemu
a žalovanému 2/. V kuríne je 24 sliepok, ktoré takisto patria jemu a žalovanému 2/. V sklade, voliére

sú veci, v drevárni majú drevo na kúrenie, žumpa je využívaná na výkaly ošípaných. V zadnej časti
pozemku sa nachádzajú stroje, ktoré takisto využíva on a žalovaný 2/. Žalovaný 1/ takisto uviedol,
že využívajú aj altánok a v lete sa kúpu v bazéne. Z uvedenej výpovede samotného žalovaného 1/
vyplýva, že všetky predmetné nehnuteľnosti sú užívané spoločne v rovnakom diele tak žalovaným 1/
ako aj žalovaným 2/, užívajú všetky hospodárske budovy nachádzajúce sa na pozemkoch s výnimkou

andulkárne. V súvislosti s andulkárňou súd poukázal na výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa
5.3.2020 na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. 10C/75/2018, kde žalovaný 1/ uviedol, že on s bratom
a s jeho synovcom postavili vtáčie klietky, v ktorých pre zábavu chovajú papagájov, väčšinou sa o ne
stará synovec E. pre zábavu. Uvedené potvrdil aj svedok E. C., ktorý uviedol, že andulkáreň je všetkých.
Využívajú ju otec, strýko H., jeho brat, jeho dcéra. Takisto ďalší svedok E. C. potvrdil, že andulkáreň je

všetkých a aj vtáci patria všetkým, starajú sa o to všetci. Z uvedeného vyplynulo, že aj táto nehnuteľnosť
je užívaná rovnako oboma žalovanými. Ohľadne záhrady žalovaný 1/ uviedol, že táto je obrobená v 1/3-
ine a ostatná časť je tráva. Takisto uviedol, že na pozemku v zadnej časti sa nachádzajú aj stroje, ktoré
užívajú on so žalovaným a fóliovník takisto užívajú iba žalovaní. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaní starajú
o celú záhradu, na ktorej sa nachádzajú stroje, pričom časť záhrady obrábajú a časť kosia, teda záhradu

nenechali zarásť burinou, mal súd za to, že aj záhradu využívajú v celom rozsahu spoločne žalovaní 1/
a 2. To, že záhrada ako aj ostatné nehnuteľnosti, sú užívané aj žalovaným 2/, potvrdil aj žalovaný 2/,
ktorý na otázku či môže identifikovať časť nehnuteľností, ktoré neužívajú uviedol, že nemôže. Keď je
tam zasiata tráva alebo nasadené stromy, tak to kosí, lebo sa pohybuje po celom areáli.

13. Čo sa týka rodinného domu, žalovaný 1/ uviedol, že využívajú kuchyňu a izbu, ale sú tam dve izby,
a teda druhú izbu by mohol užívať žalobca. Uviedol, že rodinný dom využívajú výlučne žalovaní so
svojimi rodinami. Zo zápisnice z obhliadky mal súd preukázané, že v dome sa nachádza aj WC, kúpeľňa,
komora, kotolňa, pričom v kúpeľni sa nachádza aj bojler. V danom prípade ide o jednu bytovú jednotku,
a pokiaľ žalovaní tvrdili, že užívajú kuchyňu a jednu izbu, mal súd za to, že akonáhle je rodinný dom s

jednou obytnou jednotkou obývaný, nemožno hovoriť bez stavebnotechnického odčlenenia konkrétnej
časti o užívaní len časti nehnuteľnosti. V danom prípade sa spoluvlastnícky podiel žalobcu nedá nijako
priestorovo vymedziť, keďže nejde o nehnuteľnosť kde sa nenachádza viacero samostatných izieb s
vlastným sociálnym zariadením, kuchyňou, teda priestorov, ktoré zabezpečujú samostatné oddeliteľné
plnohodnotné užívanie domu. Zároveň tým, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú izbu a kuchyňu, mal súd za to,

že s užívaním týchto priestorov je nevyhnutne spojené aj užívanie WC, kúpeľne, v ktorej sa nachádza
aj bojler, ako aj kotolne, keďže bez užívania týchto priestorov by nebolo možné užívanie kuchyne a izby.
Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že žalobca preukázal, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov a že užívajú aj spoluvlastnícky podiel žalobcu, a to obaja spoločne,
každý z nich v rovnakom rozsahu. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol voči žalovaným nárok na

náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu v akom ho žalovaní užívajú.

14. Čo sa týka výšky náhrady, žalobca pri stanovení výšky náhrady vychádzal z trhovej ceny nájmu,
pričom predložil tri posudky realitných kancelárií, ktoré stanovili cenu nájmu. Žalobca vychádzal z nižšie
stanovenej ceny nájmu, a to z posudkov spoločnosti CITYREAL PLUS s.r.o. a Lupareal s.r.o., ktoré

stanovili nájmom na sumu 480 eur mesačne, pričom do úvahy zobrali aj to, že sa na nehnuteľnostiach
(pozemkoch) okrem rodinného domu nachádzajú aj hospodárske budovy, a to maštaľ, chliev (ošipáreň)
a prístrešok. Žalovaní namietali výšku nájmu, a to s poukazom na to, že posudky zohľadňujú aj vedľajšie
stavby, ktoré však netvoria predmet podielového spoluvlastníctva, a z tohto dôvodu je cena umelo anedôvodne navýšená. Takisto namietali to, že posudky boli vypracované pred rozhodným obdobím.
Žalovaní predložili vlastný posudok vypracovaný realitnou kanceláriou Diamant real s.r.o. z 13.5.2020,
ktorá odhadla trhovú cenu nehnuteľností na sumu 350 eur mesačne. Súd sa nestotožnil s argumentáciu

žalovaných, že nie je správne, aby sa pri stanovení ceny nájmu prihliadlo na hospodárske budovy,
keďže tieto netvoria predmet podielového spoluvlastníctva. Žalovaní neuviedli z akého dôvodu tieto
nehnuteľnosti podľa nich netvoria predmet podielového spoluvlastníctva, netvrdili a ani nepreukázali,
že by tieto nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve ich právneho predchodcu, po ktorom tieto nehnuteľnosti
zdedili. Je nesporné, že hospodárske budovy, ktoré boli predmetom ocenenia, sa na pozemkoch

zapísaných na LV č. XXX nachádzajú a tieto sú žalovanými 1/ a 2/ užívané ako hospodárske budovy,
takisto je užívaný aj prístrešok, pod ktorým majú žalovaní umiestnený traktor, a preto nie je žiaden
dôvod, aby pri ocenení nehnuteľností nebola zohľadnená aj existencia týchto nehnuteľností. Nič na
tom nemení ani tá skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti neboli zapísané do katastra nehnuteľností, a teda
pravdepodobne na ne nebolo vydané ani stavebné povolenie. Súd mal za to, že v danom prípade je
pre stanovenie výšky nájmu podstatný faktický stav. Čo sa týka toho, že posudky predložené žalobcom

sú z iného ako rozhodného obdobia, súd poukázal na to, že tieto posudky sú z 11.3.2020 a 2.6.2020
a rozhodné obdobie bolo od 13.3.2021 do 13.11.2022, pričom žalovaní zostali iba pri tvrdení, že tieto
posudky sú z iného obdobia, ale nepreukázali, že by od vyhotovenia posudkov do uplynutia rozhodnej
doby nájmu došlo na trhu k takej zmene cien, že by použitie predmetných posudkov nebolo možné.
Zároveň súd poukázal na to, že aj samotní žalovaní v konaní predložili posudok realitnej kancelárie z

13.5.2020 a nie posudok po rozhodnej dobe.

15. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi vznikol voči žalovanému 1/ ako aj
voči žalovanému 2/ nárok na peňažnú náhradu vo výške 1.600 eur. Súd vychádzal z ceny nájmu 480 eur
mesačne. Z tejto sumy tak na podiel žalobcu pripadá suma 160 eur/mesačne (480 eur / 3). Keďže každý

zo žalovaných užíval podiel žalobcu v rovnakom rozsahu (t. j. v 1), žalobcovi vznikol voči každému zo
spoluvlastníkov nárok na peňažnú náhradu vo výške 80 eur/mesačne (160 eur /2). Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na peňažnú náhradu za obdobie od 13.3.2021 do 13.11.2022, t.j. za 20 mesiacov vznikol
žalobcovi nárok voči každému žalovanému na peňažnú náhradu vo výške 1.600 eur (80 eur x 20). Keďže
žalovaní 1/ a 2/ neuhradili žalobcovi peňažnú náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu riadne

a včas, dostali sa do omeškania, a preto priznal žalobcovi aj právo na zákonné úroky z omeškania vo
výške 7,5 % ročne, od 17.1.2023, t.j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby obom žalovaným.

16. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorým žalobca žiadal, aby
boli prehrané videozáznamy, ktoré vzhľadom na dátum nebolo možné predložiť súdu skôr. Predmetné

videozáznamy mali preukázať negatívne správanie žalovaných k žalobcovi, ktoré mu má brániť v
užívaní nehnuteľností. Súd zamietol vykonanie toho dôkazu z dôvodu hospodárnosti, keďže žalobca sa
domáhal náhrady za obdobie od 13.3.2021 do 13.11.2022 a predmetné videozáznamy boli z 11/2023,
a preto takéto záznamy po uplynutí roka od rozhodného obdobia by nemali vplyv na toto konanie.
Súd zamietol takisto návrh žalobcu na vykonanie obhliadky, ktorá mala preukázať možnosť užívania

celého areálu a nie len nehnuteľnosti na LV XXX, ale aj parc.č. 288/5 na LV č. XXX. Súd tento návrh
na vykonanie dokazovania zamietol z dôvodu hospodárnosti, keďže užívanie pozemkov na LV č. XXX
nebolo predmetom tohto konania, ako aj z dôvodu, že obhliadka nehnuteľností po uplynutí rozhodného
obdobia by nebola relevantná. Zároveň vykonanie vyššie uvedeného dokazovania by takisto nemalo
vplyv na rozhodnutie súdu.

17. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne plným procesným úspechom žalobcu.

18. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolaní žalovaní 1/ a 2/ s návrhom na jeho zmenu tak, že

odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne; alternatívne navrhli jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/ a h/ CSP. Namietali, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca sa domáhal užívania
nehnuteľností, nevenoval sa otázke, či žalobca žiadal o umožnenie užívania svojho podielu v rozhodnom
období od 13.3.2021 do 13.11.2022 a vôbec nevysvetlil čím a akým spôsobom sa žalobca domáhal

užívania svojho podielu. Súd odkazoval na zápisnice z iného konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky sp. zn. 10C/75/2018, avšak dané výpovede sa netýkali a nesmerovali k rozhodnému
obdobiu, ktoré bolo predmetom tejto žaloby. Navyše súd tieto zápisnice ani nevykonal na pojednávaní,
neoboznámil ich, hoci išlo o zápisnice z inej veci a dôkazy neboli priamo a bezprostredne vykonanéna pojednávaní pred súdom. Súd vôbec nereflektoval na podstatu listu žalobcu z 2.7.2021, z ktorého
vyplynulo, že žalobca sa domáhal, aby mu žalovaní umožnili nehnuteľnosť užívať ako celok, a na ktorý
reagovaližalovanýlistomz27.7.2021,vktoromžalobcovioznámili,žemôženarodičovskénehnuteľnosti

chodievať a užívať tam miesta v dome alebo na pozemkoch, ktoré uzná za vhodné. Súd ani nevysvetlil,
ktorý konkrétny dôkaz z konania sp. zn. 17C/13/2019 na Okresnom súde Nové Zámky má svedčiť o
tom, že sa žalobca domáhal užívania nehnuteľnosti. Ďalej namietali, že súd nesprávne aplikoval § 137
ods. 1 OZ, keď nevyhodnocoval, či sa žalobca domáhal užívania svojho spoluvlastníckeho podielu (v
rozhodnom období), nevyvodil z tohto ustanovenia, že žalobca mal právo užívať spoločné nehnuteľnosti

vmierepripadajúcejnajehopodiel,čomužalovanívlistez27.7.2021vysloveneponúkli,čovšakžalobca
považoval za neprijateľné, teda nechcel využiť právo užívať spoločné nehnuteľnosti v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu v rozhodnom období, preto mu nepatrí nárok na priznanú náhradu.

19. Žalovaní namietali, že pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal vysvetľovaním, prečo prítomnosťou
psa na spoločných nehnuteľnostiach došlo zo strany žalovaných k vytvoreniu podmienok, pre ktoré

žalobca nemôže spoločné nehnuteľnosti užívať, sú výroky I. a III. založené na nesprávnom právnom
posúdení veci, v rozpore s názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010, ako aj ust. § 137
OZ. Prítomnosť psa na spoločných nehnuteľnostiach nie je spôsobilá preukázať, že by žalovaní užívali
spoločnénehnuteľnostinadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu.Zároveňsúdnezohľadnil,žeprávo
na chov zvierat vyplýva aj z Ústavy SR, nezohľadňuje oprávnenia žalovaných podľa § 137 ods. 1,

§ 139 ods. 2 OZ. Súd nesprávne dospel k zisteniu, že nebolo preukázané, že by sa pes nachádzal
iba v oplotenej časti pozemku, keď sám žalovaný 2/ na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky
sp. zn. 10C/75/2018 dňa 14.11.2019 uviedol, že psi nemajú voliéru, nie sú ani na reťazi, voľne sa
pohybujú. Žalovaný 2/ totižto odpovedal na otázku súdu, ktorý si vyjasňoval, či sú psy chované vo
voliére, na reťazi alebo sa voľne pohybujú a navyše výpoveď žalovaného 2/ zo 14.11.2019 sa netýkala

rozhodného obdobia. Súd sa nevyjadril k podstatnej námietke žalovaných, že sporný pes bol pred aj
počas rozhodného obdobia umiestnený v oplotenom priestore pri/za zadnou časťou rodinného domu,
nebolo preukázané, že by v rozhodnom období vybiehal z toho ohraničeného sektora. Objektívnym
dôkazom je kamerový záznam z 13.10.2019. Súd neprihliadol ani na výpovede svedkov E. a E. C.,
že pes bol v prítomnosti žalobcu a svedka B. C. viackrát, hladkali ho, nebol žiaden problém. Súd

preto dospel k nesprávnemu zisteniu o hypotetickom vystavovaniu riziku žalobcu prítomnosťou psa
a jeho pohybu po areáli a bránení žalobcovi v užívaní spoločných nehnuteľností prítomnosťou psa.
Súd odkázal na posudok psovoda, z ktorého vyvodil odporúčanie nevstupovať na nehnuteľnosť, avšak
uvedenéjevrozporesobrazovýmzáznamomz13.10.2019,keďžalobcadobrovoľnevstúpilnaspoločné
nehnuteľnosti, hoci si bol vedomý, že tam je chovaný pes (psy). Posudok psovoda žalovaní namietali

pre vecné nedostatky, priložený bol aj profesijný životopis osoby E. J., avšak posudok mala podať E.
– J. K. L., preto je pochybné, kto posudok vypracoval. Súd tento dôkaz nehodnotil v jednotlivosti ani v
súhrne dôkazov, čím má konanie inú vadu, ktorá mohla mať a mala za následok nesprávnosť výroku
I. a výroku III.

20. Žalovaní ďalej namietali, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaní nevydaním kľúča
žalobcovi takisto bránili žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti. Je nesprávnym zistením, že žalovaní
nepreukázali, že žalobca kľúčom disponoval. Sám žalobca sa nejednoznačne vyjadroval, keď síce
aj tvrdil, že kľúče od spoločnej nehnuteľnosti nikdy nemal, ale zároveň pripúšťal situáciu, ak by ich
stratil. Súd poukázal na výpoveď svedka B. C., avšak nepristúpil k hodnoteniu osoby svedka, ktorý

má priamu vedomosť o situácii aj z iných súdnych sporov napr. z konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sp. zn. 10C/75/2018 na OS Nové Zámky, kde má postavenie intervenienta
a kde bol prítomný pri výsluchu svedkov E. a E. C.. Preto nejde o autentického svedka a k podstatným
námietkam voči svedkovi B. C. sa súd prvej inštancie vôbec nevyjadril, čím porušil právo žalovaných
na spravodlivé konanie a zaťažil konanie vadou. Rozsudok nie je riadne odôvodnený v otázke k akej

verzii disponovania kľúčmi žalobcu od spoločnej nehnuteľnosti sa súd priklonil – či žalobca vôbec nemal
kľúče alebo ich stratil. Súd ako príčinu nemožnosti prístupu žalobcu k spoločným nehnuteľnostiam
pripustil stratu kľúča žalobcom a vytkol ostatným spoluvlastníkom, ktorí kľúčmi disponujú, keď kľúče
nevydajú alebo neumožnia učiniť duplikát. Uvedené považujú žalovaní za svojvoľnú úvahu, pretože
ostatní podieloví spoluvlastníci nijako nezodpovedajú za to, že iný podielový spoluvlastník stratí kľúč.

Dôvod by bol odovzdať iba nový kľúč od vymeneného zámku na vstupe do spoločnej nehnuteľnosti.
Otázka vydania spadá pod reivindikačnú žalobu podľa § 126 ods. 1 OZ, žalovaní však kľúč od vstupnej
bránky k spoločnej nehnuteľnosti držia a disponujú ním oprávnene, preto nie je dôvod, aby ho vydali
žalobcovi. Rozsudok je teda založený aj na nesprávnom právnom posúdení veci.21. Súd neuprednostnil pri hodnotení skutkového stavu výpovede svedka E. a E. C. vykonané
priamo pred ním, keď zhodne vypovedali, že žalobca sa im nesťažoval na to, že nemá prístup do

spoločnej nehnuteľnosti, ani na to, že nemá kľúče a nepožadoval prístup ani kľúče ohľadom spoločných
nehnuteľností. Súd z výpovede svedka E. C. mal zistiť, že boli zasielané nejaké listy svedka B. C.,
prípadne žalobcu, avšak žiadne takéto listy žalobca do spisu nezaložil, na čo súd vôbec neprihliadol.
Súd nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedkov E. a E. C. o odovzdaní kľúča synovi žalobcu B. C.. Došlo
k tomu po pojednávaní konanom 18.11.2021 na Okresnom súde Nové Zámky (sp. zn. 10C/75/2018)

a obaja svedkovia E. aj E. C. potvrdili, že svedok E. C. odovzdal svedkovi B. C. kľúč od vstupnej
bránky na spoločné nehnuteľnosti, že ho svedok B. C. aj odskúšal a pasoval. Preto je nesprávne
zistenie súdu, keď súd nezistil odovzdanie tohto pravého kľúča, ale zotrval na rozpornosti výpovede
svedkov, hoci aj svedok B. C. potvrdil, že naozaj kľúč dostal a jeho výpoveď, že nepasoval je v rozpore
s výpoveďami 2 svedkov a je nelogická. Súd na jednej strane akceptuje, že väčšinou mal žiadať o
prístup k spoločným nehnuteľnostiam svedok B. C., ktorý nie je podielový spoluvlastník a dospieva k

záveru, že aj takto žalovaný žiadal o prístup k spoločnej nehnuteľnosti, ale už neakceptuje, ak kľúč
bol odovzdaný svedkovi B. C.. Súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu o tom, že tvrdenú situáciu,
že nemal prístup na spoločné nehnuteľnosti, nikdy neriešil a nedomáhal sa právnej ochrany, keďže je
menšinový spoluvlastník prehlasovaný väčšinovými spoluvlastníkmi. Takýto názor je právne nesprávny,
nevyužitie žiadnych prostriedkov právnej ochrany, ktorá by umožnila žalobcovi prístup k spoločným

nehnuteľnostiam svedčí o tom, že reálna prekážka k prístupu a užívaniu spoločných nehnuteľností
neexistovala. Súd neprihliadol ani na to, že žalovaní žalobcovi nikdy žalovaní nezakazovali chodiť do
spoločnej nehnuteľnosti, nijakým spôsobom mu nebolo bránené v užívanú nehnuteľnosti, čo potvrdili aj
svedkovia E. a E. C..

22. Podľa žalovaných súd tiež dospel k nesprávnemu zisteniu, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov a že užívajú aj spoluvlastnícky podiel žalobcu (a to obaja spoločne,
každýznichvrovnakomrozsahu).Súdprvejinštancievôbecsvojezistenianezameriavanarozhodujúce
obdobie, ktoré je predmetom žaloby (13.3.2021 do 13.11.2022), vôbec nevysvetľuje súvis medzi rôznymi
podkladmi a výpoveďami, o ktoré oprel svoje rozhodnutie s rozhodným obdobím. Súd založil svoje

závery na výpovedi žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 14.11.2019 vo veci sp. zn. 10C/75/2018 a
výpovedí manželiek žalovaných na pojednávaní dňa 5.3.2020 vo veci sp. zn. 10C/75/2018, ktoré sa
netýkali rozhodného obdobia, ale obdobia predchádzajúceho rok až rok a pol rozhodujúcemu obdobiu.
Taktiež súd vychádzal z výpovede žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 26.9.2023 z odpovede na otázku
žalobcu, či by mohol žalovaný 1/ na nehnuteľnostiach identifikovať nejakú časť, ktorú neužívate a

žalovaný 1/ sa vyjadroval v prítomnom čase, nevyjadril sa k rozhodnému obdobiu, neboli mu k tomu
ani kladené otázky, preto ani z jeho výpovede súd nemohol logicky zistiť rozsah užívania spoločných
nehnuteľností v rozhodnom období. Súd ani nevysvetľuje súvis záveru, že spoločné nehnuteľnosti „sú
užívané spoločne v rovnakom diele tak žalovaným 1/, ako aj žalovaným 2/“ s rozhodným obdobím, ktoré
je predmetom žaloby, čím rozsudok nie je riadne odôvodnený.

23. Súd uvádza zistenia zo zápisníc z konania vo veci sp. zn. 10C/75/2018 na OS Nové Zámky
kto všetko ako často mal v minulosti chodiť na spoločné nehnuteľnosti, uvedené sa však netýka
otázky rozsahu v akom boli spoločné nehnuteľnosti užívané v rozhodnom období, preto na základe
dôkazov súd dospel k nesprávnemu záveru o užívaní spoločnej nehnuteľnosti žalovanými nad rozsah

ich spoluvlastníckych podielov. Súd nesprávne zistil, že žalovaní užívajú spoločné nehnuteľnosti nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov a spoločne v rovnakom diele z výsluchu žalovaného 1/ v tomto
konaní. Súd sa totiž zameral na „ďalšie stavby“ - prístrešok za domom, mäsiareň, maštaľ, ošipáreň,
prístrešok pri ošipárni, sklad pri ošipárni, garáž, andulkáreň, kurín, altánok, dreváreň, sklad pri drevárni,
ale neprihliadol na to, že podľa výpovede žalovaného 1/ je kapacita ošipárne 30-35 kusov a v roku

2021 chovali 4-5 ošípaných a v roku 2022 5-6 ošípaných, čo vylučuje, že by ju užívali nad rozsah
spoluvlastníckych podielov, pritom sa žalovaný 1 vyjadril, že ju užívajú sčasti z 1/3 a že na povale
ošipárnebolilennejakésudy,zbožietamnebolouskladnené.Čosatýkamäsiarne,žalovaný1/neuviedol
ako často ju užívajú, ale možno odhadovať 2-3 zabíjačky ročne, z čoho nemožno zistiť jej užívanie
nad rozsah spoluvlastníckych podielov žalovanými. Pokiaľ súd zistil, že pod prístreškom pri ošipárni je

traktor, uvedené tiež nepreukazuje, že prístrešok bol užívaný nad rozsah spoluvlastníckych podielov
žalovaných, pritom aj žalovaný 1/ sa vyjadril, že žalobca môže mať pod prístreškom svoje veci a
môže ho využívať. Ani ostatné kryté objekty nie sú užívané nad rozsah spoluvlastníckych podielov
a z výpovede žalovaného 1/ nevyplýva, že by boli tieto objekty zapratané nad 2/3 ich kapacity, čiplochy. Svedkovia E. a E. C. potvrdili, že tam bol priestor, kde by si žalobca mohol uskladniť veci.
Ani užívanie andulkárne nemôže preukazovať užívanie spoločných nehnuteľností nad rozsah podielov
žalovaných vzhľadom na jej rozmery. Užívanie ďalších stavieb žalobca v žalobe netvrdil, počas konania

nedoplnil tieto skutkové tvrdenia o nadužívaní ďalších stavieb na spoločnom pozemku a nežiadal o
pripustenie zmeny žaloby, preto nebolo možné zohľadniť nadužívanie ďalších stavieb. Žalovaný 1/ sa na
pojednávaní dňa 26.9.2023 vyjadroval na otázku žalobcu, čo neužívajú, pred čím mu bola predložená
farebná fotografia areálu, ktorá sa vtedy založila do spisu. Takéto postupy sú neprípustné a porušujúce
právo žalovaného 1/ na spravodlivé konanie, aby sa vyjadroval hneď k nejakému „dôkazu“, ktorý bol

predložený na pojednávaní, ktorý bol účelovo vytvorený stranou žalobcu bez toho, aby žalobca predtým
predložil riadne podanie, kde by sám vysvetlil situáciu a predložil dôkaz, avšak zároveň tým by došlo
k doplneniu rozhodujúcich skutočností, ktoré by si vyžadovali pripustenie zmeny žaloby - doplnenie
rozhodujúcich skutočností. Taktiež namietli otázku, aby sa žalovaný 1/ vyjadril, čo neužívajú, žalovaný
1/ nie je povinný sa k tomuto vyjadriť a uvedené negatívne skutočnosti nie sú predmetom dokazovania.
Spôsob akým došlo k zisťovaniu skutkového stavu zisťovaním, či nejakú časť neužívajú, žalovaní

považujú za porušenie práva žalovaných na spravodlivé konanie.

24. Pokiaľ ide o záhradu, tak súd tiež dospel k nesprávnemu záveru, že ju využívajú žalovaní v celom
rozsahu spoločne. Žalovaný 1/ vypovedal, že užívajú 1/3 zo záhrady, svedok E. C., že bola využívaná ani
nie polovica záhrady v spornom období, svedok E. C. potvrdil, že užívaná časť záhrady tvorila asi 20%.

Ani pri pripočítaní koľko miesta zaberajú v záhrade zaparkované poľnohospodárske stroje v počte 5-6,
nemožno dospieť k tomu, že žalovaní užívajú záhradu nad rozsah podielov. Zistenie súdu, že k užívaniu
záhrady žalovanými dochádza tým, že záhradu nenechali zarásť burinou je tiež nesprávne a nelogické,
pretože nejde o spôsob užívania, ale o formu starostlivosti a prevenciu, aby nedochádzalo k šíreniu
vyrastenej buriny a trávy, preto súd z toho, že sa kosí záhrada dospel k nesprávnemu záveru o užívaní

záhrady nad rozsah podielov žalovaných. Čo sa týka otázky nadužívania rodinného domu, súd dospel
k rozhodujúcemu zisteniu na základe toho, že zo zápisnice z obhliadky mal preukázané, že ide o jednu
bytovú jednotku. Avšak súd žiadnu obhliadku nevykonal, na žiadnu zápisnicu o obhliadke neodkazuje
v sumáre vykonaných dôkazov, žiadna zápisnica o obhliadke nebola ako dôkaz predložená. Pokiaľ súd
vychádzal z úvahy, že akonáhle je rodinný dom s jednou obytnou jednotkou obývaný, tak uvedené je

nesprávnym skutkovým zistením, pretože žalovaní popierali, že v rodinnom dome bývajú, keďže bývajú
vbytoch.Žiadnakvalitaužívaniarovnajúcasabývaniuvrodinnomdomenebolapreukázaná.Súddospel
nesprávne k nadužívaniu rodinného domu žalovanými, pretože žalovaný 1/ sa vyjadril, že žalobca by
mohol užívať druhú izbu (z 2 izieb), keďže neužívajú jednu z dvoch izieb, a ako to potvrdil svedok E.
C., že do zadnej izby sa nechodí. Z týchto výsluchov je zrejmé, že žalovaní užívajú v podstate polovicu

z obytných miestností, preto súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu zisteniu, že
žalovaní užívajú rodinný dom nad rámec ich spoluvlastníckych podielov.

25. Súd prvej inštancie nesprávne posudzoval podľa žalovaných rozsah užívania žalovaných vo vzťahu
k ďalším stavbám - prístrešok za domom, mäsiareň, maštaľ, ošipáreň, prístrešok pri ošipárni, sklad pri

ošipárni, garáž, andulkáreň, kurín, altánok, dreváreň, sklad pri drevárni, keď tieto nie sú zapísané na
liste vlastníctve, preto súd § 137 ods. 1 OZ nesprávne aplikoval na predmetný prípad, keď nevychádzal
iba z predmetu podielového spoluvlastníctva preukázaného podľa katastra nehnuteľností. Súd dospel
tiež k nesprávnemu zisteniu, že z výpovede žalovaného vyplýva, že všetky predmetné nehnuteľnosti
sú užívané spoločne v rovnakom diele tak žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Žalovaný 2/ sa nevyjadril, že

žalovaní užívajú všetky hospodárske budovy a z výpovede žalovaného 1/ vyplynul rôzny časový rozsah
užívania žalovanými, keď žalovaný 1/ vypovedal, že žalovaný 2/ je na dôchodku, čo potvrdil aj žalovaný
2/, má preto rozdielny rozsah voľného času oproti žalovanému 1/. Súd svoje skutkové zistenia znova
nesmeroval k rozhodnému obdobiu.

26. Podľa žalovaných súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnej výške peňažnej náhrady priznanej
žalobcovi voči obom žalovaným, keď vychádzal z posudkov spol. CITYREAL PLUS s.r.o. a Lupareal
s.r.o., keďže trpeli vecnými nedostatkami. Vyjadrenie sa k cene nájmu rodinného domu súp. č. XXX so
zohľadnením aj hospodárskych budov a prístrešku je irelevantné pre predmetnú žalobu a niet žiadneho
dôvodu, aby sa zohľadňovala cena prenájmu aj hospodárskych budov a prístrešku, keď ani žalobca

v žalobe neuvádzal užívanie hospodárskych budov, či prístrešku žalovanými, rozhodujúce skutkové
tvrdenia nedoplnil, resp. nežiadal súd o pripustenie zmeny žaloby. Z vyjadrenia Lupareal s.r.o. nie je
zrejmé,čisuma160eurjesozohľadnenímhospodárskychstaviebalebobeznich,uvádza,žepredmetná
hospodárska usadlosť tvorí funkčný celok s rodinným domom ako spoločný areál, avšak nie je zrejmé nazáklade čoho dospela k tomuto zisteniu. Nedostatkom vyjadrenia Lupareal s.r.o. je tiež nerozlišovanie
medzi odlišným právnym režimom nehnuteľností na LV č. XXX a LV č. XXX. Súd nemal k dispozícii
žiadne odborné vyjadrenie o cene za užívanie spoločných nehnuteľností za rozhodné obdobie, ktoré

by vychádzalo zo stavu spoločných nehnuteľnosti v rozhodnom období, preto na základe vykonaných
posudkov realitných kancelárií dospel k nesprávnemu zisteniu o výške priznanej peňažnej náhrady.
Žalovaní predložili potvrdenie realitnej kancelárie Diamant Real s.r.o. z 13.5.2020, podľa ktorého trhová
cenu prenájmu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. M. – rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
292/31 spolu s pozemkami parc. č. 292/9, parc. č. 292/63 a parc. č. 292/64 je 350 eur mesačne, preto

nie je správny záver o výške peňažnej náhrady priznanej žalobcovi voči žalovaným. Súd nedôvodne
vyčítal, že žalovaný predložil posudok z 13.5.2020 a že nepreukázal, že by od vyhotovenia posudkov do
uplynutia rozhodnej doby nájmu došlo k zmene cien, že by použitie posudkov nebolo možné. Dôkazné
bremeno však spočívalo na žalobcovi, preto tento bol povinný predložiť posudok o výške priemerného,
obvyklého nájmu v rozhodnom čase. Súd sa po právnej stránke nesprávne vyjadril, že je pre stanovenie
výšky nájmu podstatný faktický stav, čím potvrdzuje opodstatnenosť zohľadnenia hospodárskych budov

a prístrešku do ceny nájmu, avšak opomína právny stav, keďže hospodárske budovy ani prístrešok
nie sú evidované v katastri nehnuteľností a žalobca sa dokazovaním vlastníctva týchto hospodárskych
budov, ani prístrešku nezaoberal. Po právnej stránke je nárok žalobcu vyvodzovaný z § 137 ods. 1 OZ
z inštitútu podielového spoluvlastníctva, ktoré musí byť preukázané relevantným dôkazom a nemožno
ho len všeobecnými úvahami odvodzovať, keď hospodárske budovy ani prístrešok nie sú evidované na

liste vlastníctva a neboli doteraz predmetom dedičského konania právoplatne skončeného. Žalobca si
mohol takýto nárok podľa § 137 ods. 1 OZ uplatňovať iba za to, čo bolo v rozhodnom období predmetom
podielového spoluvlastníctva, čo musel tvrdiť a preukazovať žalobca.

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej ako vecne správny

potvrdiť.Súdvecsprávneposúdil,žedochádzanielenkužívaniuspornýchnehnuteľností,aleajbráneniu
v užívaní nehnuteľností, záujem žalobca prejavoval žiadosťami o umožnenie užívania, odovzdania
kľúčov, vyriešením otázky strážneho psa, žalovaní žiadosti žalobcu ignorovali. Žalobca sa domáhal
kľúčov a užívania veľa rokov pred začatím sporného obdobia (čo preukázal listami z roku 2018,
zápisnicou zo 14.11.2019 a zápisnicou o dňa 18.11.2021), ako aj počas neho. Žalovaní nepravdivo

tvrdia, že žalobca kľúče má a nevysvetlili, prečo ignorovali žiadosti o odovzdanie kľúčov. Žalovaní až
v záverečnej reči uviedli, že žalobca žalovaných nevyzval za účelom užívania spornej nehnuteľnosti,
ale za účelom vyriešenia kľúčovej otázky. Uvedené skutočnosti nie sú pravdivé, no aj keby boli, žiadosť
o odovzdanie kľúčov a ich následné neodovzdanie zo strany žalovaných, neunesenie dôkazného
bremena, že by žalobca kľúčmi disponoval v rozhodnom období má za následok vznik nároku na

náhradu, nakoľko ide o bránenie v užívaní a to bez ohľadu na to, či sú nehnuteľnosti skutočne užívané.
Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaných, že súd vychádzal aj zo zápisníc z iných súdnych konaní,
pričom ich na pojednávaní neprečítal, pretože boli žalovaným riadne doručené, čo ani nepopreli. Táto
námietka je v rozpore s ustanovením § 204 CSP a naviac súd sa žalovaných na poslednom pojednávaní
pýtal, či chcú oboznamovať obsah spisu, pričom uviedli, že nie.

28. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaní až v rámci odvolacieho konania, pristúpili k dezinterpretácii
ponuky žalobcu z roku 2021, po tom, čo sa mnoho rokov bezúspešne domáhal užívania a odovzdania
kľúčov. Dodnes sa skutkový stav užívania a bránenia zo strany žalovaných nezmenil. Z výsluchu
žalovaných na pojednávaní dňa 26.9.2023 je zrejmé, že žalovaní nepreukázali, že by žalobca kľúče mal,

sám žalovaný 1/ uviedol, že on si len myslí, že žalobca prístup, ako aj kľúče od spornej nehnuteľnosti má.
Nepravdivé je tvrdenie, že by pre žalobcu bolo neprijateľné užívanie sporných nehnuteľností v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu. Žalobca reagoval na pojednávaní dňa 26.9.2023 na argument protistrany,
že „veď ošipáreň nie je obsadená a môže s nimi chovať ošípané.“ S tým žalobca nesúhlasil nielen
preto, že mu žalovaní bránia v prístupe, je tam pes a správajú sa k nemu agresívne a hostilne, čo

bolo preukázané aj videozáznamami, ale najmä preto, že chov a predaj ošípaných je protizákonný.
Ak teda žalobca výslovne uviedol, že nebude robiť nič protizákonné, neznamená to, že nemá záujem
o užívanie nehnuteľností. Na pojednávaní dňa 18.11.2021 vo veci vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 10C/75/2018 žalobca uviedol, že by chcel žalovaných 1/ a 2/, či by nebola možnosť,
že by mu požičali kľúč od vstupných brán na 15 minút, vyhotovil by si duplikát a kľúč by hneď vrátil,

k čomu žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že týmto spôsobom postupovať nebudú, otázku kľúčov si už vyjasnili
a trvajú na tom, že žalovaný potrebný kľúč k dispozícii má. Zavádzajúce je tvrdenie žalovaných, že
žalobcovi v liste z 27.7.2021 núkali, že môže prísť a užívať, pričom jednak neuviedli, čo môže užívať a
ako a taktiež výslovne uviedli, že mu kľúče neodovzdajú. Takáto ponuka má len formálny charakter scieľom dosiahnutia argumentácie žalovaných za súčasného naplnenia predpokladu, že žalobca užívať
nehnuteľnosti nebude, lebo nemá kľúče, je tam pes a pod. Žalobca tiež súhlasil so záverom súdu, že
žalovaní umiestnením, resp. ponechaním psa na nehnuteľnostiach vytvorili na nehnuteľnostiach také

podmienky, že žalobca tieto nemôže užívať. Skutočnosť, že pes sa nachádza v celom areáli nepopiera
ani žalovaný 2/, o čom svedčí jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 26.9.2023. Prítomnosť psa preukazuje
otázku bránenia, ktorá je alternatívnou otázkou v súvislosti s existenciou nároku podľa § 137 ods.
1 OZ. Súd nikdy nepovedal, že žalovaní nemôžu chovať psa, uviedol len, že prítomnosť strážneho
psieho plemena spôsobuje nemožnosť užívania sporných nehnuteľností zo strany žalobcu. Svedok E.

E.. nepravdivo popiera, že by sa pes nachádzal v spornom období aj na susedných nehnuteľnostiach
tvoriacich spoločný areál, hoci na pojednávaní dňa 18.11.2021 tvrdil, že pes má možnosť sa voľne
pohybovať po celom areáli. Bez právnej relevancie je aj tvrdenie žalovaných, že pes bol v uzatvorenom
priestore v čase úradnej ohliadky (obec M., súd), nakoľko to neznamená, že tam môže kedykoľvek
žalobca vstúpiť. Nepravdivé je aj oneskorené tvrdenie žalovaných, že by sa veľká brána dala tým istým
kľúčom otvoriť z vonku aj zvnútra, nakoľko veľká brána má zvnútra visiaci zámok. Nelogická úvaha je

aj úvaha žalovaných, že pes dňa 13.10.2019 vrtí chvostíkom, je pokojný, z čoho usudzujú nedôvodnosť
obavy žalobcu. Žalovaní v konaní neprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by zachytával skutkový dej na
sporných nehnuteľnostiach - s výnimkou videozáznamu z 13.10.2019, z ktorého taktiež vyplynulo,
že pes má otvorené bránky a má možnosť sa voľne pohybovať po celej žalovanej nehnuteľnosti. V
tomto konaní nebolo sporné, že pes sa na nehnuteľnostiach nachádza, keď vylomí latku alebo keď

žalovaný 1/ nezatvorí bránu, pričom sám priznal, že sa mu to stáva. Ak by aj pes bol neškodný k
žalobcovi, nemohol by na sporné nehnuteľnosti prísť s manželkou, čo nemožno hodnotiť tak, že mu
žalovaní umožnili užívať. Nepravdivé je tvrdenie žalovaných, že neužívanie sporných nehnuteľností je
rozhodnutím žalobcu, pretože si postavil dom, hoci syn žalovaného 1/ E. a manželka žalovaného 2/
Anna na pojednávaní v roku 2020 v konaní o vyporiadaní PS tvrdili, že pred pár rokmi boli nehnuteľnosti

zhodne užívané všetkými spoluvlastníkmi (žalobca zakúpil okolitú nehnuteľnosť v roku 2003). Obzvlášť
nepravdivé je tvrdenie žalovaných, že v rozhodnom období žalobca neužíval dom kvôli tomu, že sa
mal v roku 2012, 2013 pohádať s otcom. V období, ktoré je rozhodné pre toto konanie bol otec strán
po smrti 5 rokov. Svedok B. pravdivo uviedol, že súčasný stav je výsledkom intríg žalovaných, ktorý
sa chceli dostať k majetku po rodičoch, čo sa im aj podarilo. Bez právneho významu je aj odvolacia

námietka voči kynológovi, že kynológ je fyzická osoba a vykonáva činnosť prostredníctvom obchodnej
spoločnosti – s.r.o. a preto posudok nemá relevanciu. Názov spoločnosti E. – J. je odvodený z jeho
krstného mena a priezviska – E. J. a ide o jednoosobovú s.r.o. s jediným spoločníkom a konateľom.
Podľa posudku kynológa je pes nebezpečný pre žalobcu, pričom aj počas súdnych ohliadok v inom
konaní pes znepokojujúco štekal na účastníkov ohliadky a nikto sa k nemu ani nepriblížil. Keďže žalobca

nemá kľúče od sporných nehnuteľností, mohol len natočiť videozáznam ako pes reaguje, keď sa priblíži
k bránke. Kynológ obdržal rovnaké video ako je v súdnom spise a na danom videu je žalobca približujúci
sa k bránke, pričom správanie psa je mimoriadne „výstražné“ – hlasitý štekot, stavia sa na zadné. V
priebehu konania žalovaní spochybnili, že či pes nebol provokovaný zo strany žalobcu 1/ a z uvedených
dôvodov žalobca navrhol vykonanie dôkazu prostredníctvom súdu – nezávislý kynológ za účasti žalobcu

a daného psa na mieste sporných nehnuteľností.

29. Vo vzťahu k svedkom sa súd vyjadril, že ani jedna svedecká výpoveď nie je spôsobilá zmeniť záver
súdu o tom, že uplatnený nárok je dôvodný. Bez ohľadu na to, či mal svedok - syn žalobcu podľa
tvrdení svedkov – synov žalovaného 2/ disponovať kľúčmi od malej bránky z ulice, prístup cez malú

bránku od ulice neumožňuje užívanie uzamknutých častí areálu, vrátane rodinného domu, naviac za
prítomnosti psa. Výčitku žalovaných voči žalobcovi, že nepodal žalobu o hospodárenie so spoločnou
vecou(odovzdaniekľúčov)nepovažovalzaodôvodnenú.Žalovaníneuviedli,nazákladeakéhopredpisu,
či ustálenej praxe, vyvodili potrebu takejto žaloby. Nepravdivé je aj tvrdenie, že nielen žalovaní mali
možnosť hospodáriť so spoločnou vecou, ale aj žalobca prostredníctvom žaloby podľa § 139 ods. 2 OZ.

Pokiaľ menšinový spoluvlastník s majoritným rozhodnutím nesúhlasí, je tento nesúhlas bez právneho
významu, menšinový spoluvlastník je povinný podriadiť sa majoritnému rozhodnutiu a nemôže sa súdne
domáhať rozhodnutia o inom hospodárení so spoločnou vecou. Z výsluchu svedkov – synov žalovaného
2/ vyplynulo, že sa na nehnuteľnosti dostavujú prakticky denne. Pravdivé je aj tvrdenie svedka E., ktorý
nevievymedziťneužívanúčasťspornejnehnuteľnosti.Väčšinutvrdenížalovanýchoznačilzanepravdivú

a uviedol, že namiesto toho, aby mu žalovaní kľúče odovzdali, žalovaní tvrdili, že kľúče má. Žalobca
chcel preukázať, že kľúče má, a preto doniesol krabičku so všetkými kľúčmi, ktoré má a chcel postupovať
transparentne a to tak, že za prítomnosti všetkých spoluvlastníkov tieto kľúče vyskúšajú. Žalovaní takýto
postup odmietli – uviedli, že to má skúšať so svojou rodinou (synom), ich to nezaujíma a odišli. Zuvedeného dôvodu nebolo možné tieto kľúče „vyskúšať“ za prítomnosti strán. Aj žalovaný 1/ potvrdil, že
nevidel žalobcu ich skúšať. Je otázne, ak by žalovaní žalobcovi nechceli brániť, prečo by si nepreverili,
či kľúče má a ak by ich nemal, prečo by mu neumožnili vyhotoviť si duplikát.

30. V danom prípade neobstojí ani námietka žalovaných, že súd vychádzal aj z okolností z iného
obdobia (pred rozhodným obdobím a vraj aj po, keď sa strany vyjadrovali v prítomnom čase – čím
deklarovalidlhodobústálosťsituácie).Žalobcapredložilsúduskutkovétvrdeniavtomzmysle,ženedošlo
k žiadnej zmene (ani pred a ani po). Žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli, čím sa považujú

skutočnostizanesporné.Akbymedzičasomdošloknejakejzmene,bolopovinnosťoužalovanýchuviesť
kedyakakej.Obzvlášťbolipovinníreagovaťnaskutkovétvrdeniažalobcu,žekžiadnejskutkovejzmene
v otázke užívania, či bránenia nedošlo a to ani k dnešnému dňu. Stav je nemenný od roku 2015, kedy
otec strán odišiel do DSS.

31. Bez právnej relevancie je aj argumentácia žalovaných, že súd sa nezaoberal kapacitou ošipárne a

skladov (ktorú vraj žalovaní úplne nevyužili), pričom túto skutočnosť ani nepreukázali. Žalobca nemá
prístup k nehnuteľnostiam, preto nemôže poznať aká je kapacita skladov a na koľko percent, je v ktorom
dni využívaná žalovanými. Nepravdivé je oneskorené tvrdenie žalovaných v odvolaní, že z nedeliteľnej
nehnuteľnosti rodinného domu žalovaní využívajú kuchyňu a izbu, pričom sú tam dve izby. Nepravdivosť
tohto tvrdenia potvrdzuje zápisnica z ohliadky sporných nehnuteľností v konaní o vyporiadaní PS (OS

NZ, 10C/75/2018) zo dňa 17.1.2022 (teda v rozhodnom období). Pravdivo však žalovaný 2/ uviedol,
že nikdy neponúkal a ani nenavrhoval žalobcovi nejaký spôsob užívania, či riešenia, keďže si neželal,
aby žalobca sporné nehnuteľnosti užíval. Žalovaný 1/ uviedol, že nehnuteľnosti užíva dennodenne, čo
znamená, že ich využíva v podstate neustále a žalobca nemá splnené podmienky na to, aby ich mohol
riadne užíva. Na otázku, či žalovaný 2/ môže identifikovať časť nehnuteľnosti, ktorú neužíva odpovedal,

že nemôže (pretože takáto časť ani neexistuje). Žalovaní konali a aj konajú v rozpore s právom, keď
v spornom období a v podstate dodnes užívajú nehnuteľnosti, ktoré im v celosti nepatria a odmietli
žalobcovi vydať kľúče a riešiť otázku psa s odôvodnením, že veď „nič nespraví“ a „kľúče podľa mňa
má“. V kontexte otázky nadužívania sami priznali, že užívajú celú časť nehnuteľnosti (hoci ošipáreň,
ktorú užívajú má väčšiu kapacitu, či na povale okrem nimi umiestnených vecí je ešte nejaké miesto).

Nepravdivé je aj tvrdenie žalovaných, že nebolo preukázané, že užívajú aj nejaké stavby stojace na
pozemku. Majú za to, že žalobca mal požiadať o pripustenie zmeny v rozsahu stavieb, ktoré tvoria
príslušenstvo k domovej nehnuteľnosti. Žalobca výslovne uviedol, že užívajú nehnuteľnosti celé vrátane
stavieb, k čomu predložil aj 3 posudky realitných kancelárií, ktoré ocenili aj stavby tvoriace príslušenstvo
k rodinnému domu. Žalovaní nielenže svoje skutkové tvrdenie uviedol, ale ho podporil aj posudkami, či

fotografiami. Súd preto správne konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že na pozemkoch zapísaných
na LV č. XXX sa nachádza nielen rodinný dom s.č. XXX, ale aj ďalšie stavby, a to prístrešok za domom,
mäsiareň, maštaľ, ošipáreň, prístrešok pri ošipárni, sklad pri ošipárni, garáž, andulkáreň, kurín, altánok,
dreváreň, sklad pri drevárni ako to vyplýva z obrazového záznamu na č.l. 521, ale aj z výpovede
žalovaného 1/. Žalovaní neuviedli, z akého dôvodu tieto nehnuteľnosti netvoria predmet podielového

spoluvlastníctva. Žalovaní netvrdili a ani nepreukázali, že by tieto nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve ich
právneho predchodcu, po ktorom tieto nehnuteľnosti zdedili. Je nesporné, že hospodárske budovy, ktoré
boli predmetom ocenenia sa na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX nachádzajú a tieto sú žalovanými
1/ a 2/ užívané ako hospodárske budovy, takisto je užívaný aj prístrešok, pod ktorým majú žalovaní
umiestnený traktor, a preto nie je žiaden dôvod, aby tieto nehnuteľnosti neboli takto aj ocenené, resp. aby

pri ocenení nehnuteľností nebola zohľadnená aj existencia týchto nehnuteľností. Súd správne uviedol,
že podstatný je faktický stav.

32. Neobstojí ani odvolacia námietka, že žalovaní neužívajú záhradu v celom rozsahu, nakoľko v
ovocnom sade je tráva a žalovaní tam umiestnili viacero poľnohospodárskych strojov. Dôvodom má byť

skutočnosť, že nevyužívajú pokosenú trávu, iba sa o to starajú, nenechali to zarásť burinou. Žalovaní
však využívajú aj pokosenú trávu, nakoľko chovajú králiky, či ošípané. Vo vzťahu k záhrade postačuje
výpoveď žalovaných, ktorý nevedeli uviesť, čo neužívajú, pričom k dispozícii mali obrázok z katastrálnej
mapy, z google maps, a aj fotografiu celej nehnuteľnosti z dronu. Nepravdivé je aj oneskorené tvrdenie
žalovaných v odvolaní, že tieto fotografie nemali vopred k dispozícii, keďže žalobca ich pridal do

spisu a žalovaným boli doručené. Naviac ide o totožné obrázky, ktoré sa používajú v iných konaniach.
Okrem toho od žalovaných, ktorí sú tam každý deň ako tvrdia, možno spravodlivo požadovať, aby
vedeli spontánne reagovať, čo užívajú a čo nie. Neobstojí ani odvolacia námietka, že súd nemal
vychádzať zo zápisnice z ohliadky z konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá sazhodou okolností konala v spornom období. Ide o verejnú listinu, pričom jej pravosť žalovaní nenamietali
a rovnako tak neuviedli žiadnu nesprávnosť uvedenú v zápisnici z ohliadky. Bez právneho významu je
aj oneskorená námietka žalovaných, že v rodinnom dome nebývajú, keď spôsob užívania nehnuteľnosti

nie je právne významný. V danom prípade však žalobca preukázal, že v inom konaní žalovaní tvrdia, že
tam prespávajú, prespávať tam majú aj synovia žalovaného 2/, s vnučkou žalovaného 2/. Argumentácia
žalovaných, že by mohol žalobca využívať jednu z dvoch izieb neobstojí a nielen preto, že od domovej
nehnuteľnosti kľúče žalobca nikdy nemal a nikdy ani netvrdil, že by tieto kľúče mal, ale ani preto, že
spornú nehnuteľnosť užívajú v celom rozsahu, čo vyplýva aj zo súdnej ohliadky. Nikdy žalobca netvrdil,

že by kľúče od spornej nehnuteľnosti mal, pred 10 rokmi možno mal kľúč len od veľkej brány, keďže
chodieval do areálu autom cez susedný pozemok (LV XXX). Kľúč od tejto brány žalovaní vymenili,
eventuálne žalobca si nie je istý, či ho stratil, pretože žiaden kľúč mu tam nepasuje. O tomto žalovaných
riadne informoval už dávnejšie - pred viac ako 5 rokmi, pričom žalovaní jeho žiadosti ignorovali. Naviac
ani samotný kľúč nemohol umožniť užívanie sporných nehnuteľností žalobcovi od roku 2016 (odkedy je
tampes–tedaodkedyzabránounažalobcuagresívneštekástrážnypes).Spôsobužívania„jednejizby“

žalovaní nikdy žalobcovi nenavrhli, ani mu k tomu nevytvorili podmienky. Taktiež nie je zrejmé, že ak by
aj jednu izbu mohol užívať a užíval, neznamená to, že táto izba zodpovedá rozsahu spoluvlastníckeho
podielu v rámci úžitkovej hodnoty. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalovaných, ktorí tieto
skutočnosti ani netvrdili a ani nepreukázali.

33. Ak žalovaní mali zato, že vlastníkom napr. mäsiareň (čo je prístavba k domu) je niekto iný ako
podieloví spoluvlastníci, bolo potrebné, aby uviedli – kto, z akého dôvodu, na základe akého právneho
titulu, od kedy a pod. Iba v takomto prípade by sa súd mohol zaoberať obranou žalovaných. To však
nezbavuje povinnosti žalovaných predložiť odborné posúdenie obsahujúce primeranú náhradu bez tohto
príslušenstvakdomu.Vopačnomprípadebysúdporušilprincípkontradiktórnostiarovnostistrán,keďže

by priznal žalovaným výhodu z ich pasivity v súdnom konaní a sám by nahrádzal povinnosť strany
uplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaobrany.Obdobnetoplatíajvovzťahuknámietkežalovaných,
že súd si osvojil tvrdenie žalobcu, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti spoločne, v rozsahu 1. Aj v tomto
smere bolo úlohou žalovaných, aby tento záver účinne popreli a uviedli aký je teda pomer užívania.
Obaja žalovaní v konaní zhodne tvrdili, že sú tam denne, pričom nie je v možnostiach žalobcu a ani

súdu, aby im meral čas strávený na spoločných nehnuteľnostiach. A hoci v odvolaní žalovaní popierajú
pomer ich užívania jedna k jednej (teda rovnaký) neuvádzajú iný pomer užívania medzi nimi dvomi, a
preto nejde o riadne uplatnenú námietku. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaní namietali výšku
nájmu len z toho dôvodu, že odborné posudky obsahujú aj príslušenstvo k rodinnému domu. V rámci
odvolania však svoju výhradu voči výške nároku (oneskorene v rozpore s CSP) doplnili aj o ďalšie

námietky. Vzhľadom na ich uplatnenie po zákonnej koncentrácii nemožno na ne prihliadať. Námietky
žalovaných proti výške uplatnenej náhrady boli vznesené len vo všeobecnej rovine, žalovaní neuviedli
žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by výška vychádzajúca z predložených posudkov k odhadu
obvyklej ceny za prenájom v danej lokalite nemohla byť akceptovaná v preskúmavanej veci a neuviedli
(inú) konkrétnu výšku, ktorá by eventuálne prichádzala do úvahy ako podklad pre výpočet peňažnej

náhrady. Vo vzťahu k predloženým posudkom (Lupareal, CITY REAL, čačo reality) žalovaní neaplikovali
zákonný spôsob účinného popretia, keď následne po tom, čo im boli tieto posudky doručené, nepredložili
žiaden dôkaz ani nenavrhli vykonanie dôkazu, ktorým by preukázali výšku nimi tvrdeného obvyklého
nájomného. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia o priemernej výške nájomného v danej
lokalite v rozhodnom období. Bez právnej relevancie aj posudok predložený žalovanými – Diamant Real

s.r.o., nakoľko dve realitné kancelárie sa s ním vysporiadali a uviedli dôvody jeho nesprávnosti(LUPA
REAL, čačo reality). Tieto dôvody nesprávnosti náležite objasnili, konštatovali nesprávnosť posudku
žalovaných, s ktorých výškou sa žalobca stotožňuje a žalovaní ich účinne nepopreli (nepredložili
posudok iný a ani nenavrhli). Posudok od RK Diamant predložený žalovanými naviac nie je posudkom,
len skonštatovaním, že niekde v obci M. (nevedno ani kde) je nejaký dom na prenájom za nejakú

mesačnú sumu. Tento dom nebol vôbec špecifikovaný, vyfotený, kde je, akú má výmeru, aký pozemok
a najmä nie je v ňom uvedené ako táto ponuka súvisí so spornou nehnuteľnosťou (či tam je nejaká
podobnosť ani nič). Bez takejto špecifikácie nemožno na posudok prihliadať.

34. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b/,d/,f/ah/CSP),preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),

a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

36. Keďže dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie a v ňom obsiahnutý výrok o zastavení konania v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7 % ročne od 29.11.2022 do 16.1.2023 z istiny 3.200 eur, ktorý
je súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie, nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok

súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a nebol preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu

domáhajúceho sa zaplatenia sumy 1.600 eur s príslušenstvom za obdobie od 13.3.2021 do 13.11.2022
od každého zo žalovaných z titulu, že mu žalovaní 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vo
vlastníctve strán sporu jednak bránili v užívaní nehnuteľností, a jednak užívali nehnuteľnosti nad rozsah
ich spoluvlastníckeho podielu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal, že žalovaní užívajú
nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckych podielov a že užívajú aj spoluvlastnícky podiel žalobcu,

a súčasne bránia žalobcovi v užívaní nehnuteľností jednak neumožnením žalobcovi vyhotoviť si duplikát
kľúčov, a jednak umiestnením a ponechaním psa na nehnuteľnosti, pričom pri určení výšky náhrady
vychádzal z trhovej ceny nájmu preukázanej žalobcom, ktorú žalovaní účinne nepopreli.

38. Žalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/

Civilného sporového poriadku.

39. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

40. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovanými namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaní s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancienestotožňujú, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

41. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaných bolo namietanie, že napadnutý rozsudok trpí
skutkovými vadami, nakoľko súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov, vec aj nesprávne právne posúdil, konanie má tzv. inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd prvej inštancie zároveň nesprávnym procesným postupom
porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces.

42. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

43. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

44. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia
dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu

odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní nemajú za následok

úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
súdu prvej inštancie a s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe.

45. V súlade s vyššie uvedeným, nedôvodnými boli námietky žalovaných, že súd prvej inštancie sa
nevenoval otázke, či žalobca žiadal o umožnenie užívania svojho podielu v rozhodnom období od

13.3.2021 do 13.11.2022 a nevysvetlil čím a akým spôsobom sa žalobca domáhal užívania svojho
podielu, pretože súd prvej inštancie sa s touto otázkou dostatočne vysporiadal v ods. 43. Z obsahu
spisu nemožno mať žiadnych pochybností, že žalobca sa riadne a dlhodobo domáhal svojho užívacieho
práva vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a pokiaľ žalovaní namietali, že žiadosti sa netýkali
rozhodného obdobia, v prvom rade mali tvrdiť, kedy došlo k nejakej zmene v užívaní nehnuteľností.

Zjavne nedôvodnou bola v tejto súvislosti i námietka žalovaných, že súd prvej inštancie odkazoval na
zápisnice z iného konania, pričom tieto zápisnice ani nevykonal na pojednávaní, neoboznámil ich, hoci
išlo o zápisnice z inej veci a dôkazy neboli priamo a bezprostredne vykonané na pojednávaní pred
súdom. Z obsahu spisu pritom nepochybne vyplýva, že všetky zápisnice z pojednávaní, na ktoré súd
prvej inštancie odkazoval, boli žalovaným riadne doručené a žalovaní tieto zápisnice ani ich obsah

nespochybňovali, preto v súlade s ust. § 204 CSP súd nebol povinný vykonať tieto dôkazy (listinou) ich
prečítaním na pojednávaní. S týmito listinnými dôkazmi boli teda žalovaní riadne oboznámení a mohli
sa k nim vyjadriť, a preto niet dôvodu prečo by tieto dôkazy nemohli byť použité v rámci tohto sporového
konania v spojení s vyhodnotením ostatných dôkazných prostriedkov, ktoré sa v konaní použili.

46. Odvolací súd taktiež nemá dôvod nesúhlasiť so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že
žalovaní 1/ a 2/ jednak užívali nehnuteľnosti nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov, keď
v tomto smere sami nevedeli uviesť, čo konkrétne neužívajú, a súčasne i bránili žalobcovi v užívaní
nehnuteľnosti jednak ponechaním na nehnuteľnostiach psa, ktorý v zmysle kynologického posudkupredstavuje pre žalobcu riziko, a jednak i neumožnením vyhotovenia duplikátu kľúčov, čo v konaní
ani sporné nebolo. V tomto kontexte potom neobstojí argumentácia žalovaných listom z 27.7.2021,
v ktorom žalobcovi oznámili, že môže na rodičovské nehnuteľnosti chodievať a užívať tam miesta v

dome alebo na pozemkoch, ktoré uzná za vhodné, keď na pozemkoch ponechali psa a neumožnili
žalobcovi vyhotoviť si duplikát kľúčov. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že pes nepredstavuje pre žalobcu žiadne
riziko, nič im nebránilo navrhnúť výsluch osoby, ktorá vypracovala posudok, prípadne predložiť svoj
vlastný kynologický posudok, čo však neurobili. Navyše súd prvej inštancie sa s otázkou prítomnosti
psa na nehnuteľnostiach podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal v ods. 44 – 47 so záverom, že

žalovaní umiestnením, resp. ponechaním psa na nehnuteľnostiach vytvorili také podmienky, že žalobca
tieto nemôže užívať. Neobstojí potom argumentácia žalovaných v odvolaní, že prítomnosť psa na
spoločných nehnuteľnostiach nie je spôsobilá preukázať, že by žalovaní užívali spoločné nehnuteľnosti
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože takýto záver súd prvej inštancie neuviedol;
prítomnosť psa vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá bráni žalobcovi v užívaní svojho spoluvlastníckeho
podielu. V nadväznosti na uvedené bola bezpredmetnou i námietka žalovaných, že súd nezohľadnil

právo na chov zvierat. Rovnako tak neobstojí ani poukaz žalovaných v odvolaní na kamerový záznam
z 13.10.2019, keď i s týmto dôkazom sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal.

47. Taktiež je potrebné konštatovať, že obrana žalovaných v konaní bola založená na popieraní
skutkových tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, avšak žalovaní neuniesli dôkazné bremeno

o nimi tvrdených skutočnostiach, či už išlo o posudok psovoda, či posudky realitných kancelárií.

48. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod

vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na

sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý
z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky;ideotústranu,ktoráexistenciutejtoskutočnostitiežtvrdí.
V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho

tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje.

49. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že pes umiestnený na sporných nehnuteľnostiach nie je pre žalobcu
nebezpečný, avšak svoje tvrdenia ničím nepreukázali. Obdobne, pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali iný
pomer užívania nehnuteľností žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ani táto námietka nebola dôvodná, pretože

v konaní pred súdom prvej inštancie mali žalovaní možnosť tvrdiť a preukázať iný rozsah užívania
nehnuteľností žalovaným 1/ a žalovaným 2/, kde opätovne dôkazné bremeno neuniesli. Rovnako to platí
i v prípade výšky náhrady za neužívanie nehnuteľností žalobcom v rozhodnom období, kde žalobca
predložil posudky realitných kancelárií na trhovú hodnotu nájmu sporných nehnuteľností, ktoré síce
žalovaní popreli, avšak predložili posudok, ktorý vôbec nezohľadňoval konkrétnu spornú nehnuteľnosť,

preto nebol použiteľný, ako to správne skonštatoval i súd prvej inštancie. Výška náhrady za užívanie
nehnuteľností nad rozsah spoluvlastníckeho podielu vyjadruje peňažnú čiastku, ktorú by obvykle bolo
nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa
pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci
vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady

určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec
užívalnazákladeplatnejnájomnejzmluvy.Obvyklénájomnéjenájomnýmtržným(napr.3Cdo/252/2007,
4Cdo/104/2008, 5Cdo/8/2009, 5Cdo/40/2020). Neobstojí pritom ani námietka žalovaných, že na
nehnuteľnostiach sa nachádzajú i nelegálne stavby, ktorých vlastníctvo nie je preukázané, pričom z tejto
okolnosti tiež vyvodzovali potrebu zmeniť žalobu zo strany žalobcu. S touto námietkou žalovaných sa

pritom vysposporiadal už súd prvej inštancie v ods. 63, pričom v podrobnostiach odvolací súd na jeho
zdôvodnenie odkazuje. Žalobca podal žalobcu, kde v súlade s výpisom z katastra nehnuteľností označil,
ktoré nehnuteľnosti sú predmetom podielového spoluvlastníctva strán sporu a ktorých užívanie mu nie je
umožnené. V konaní pritom nebolo sporné, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú i stavby postavenébez stavebného povolenia ešte za života právneho predchodcu strán sporu, nezapísané na príslušnom
liste vlastníctva, a ktoré žalovaní užívajú spolu s pozemkami. Niet dôvodu, aby sa pri stanovení ceny
nájmu neprihliadlo na hospodárske budovy (postavené na sporných nehnuteľnostiach bez stavebného

povolenia), keď navyše žalovaní netvrdili a ani nepreukázali, že by tieto nehnuteľnosti neboli vo
vlastníctve ich právneho predchodcu, po ktorom tieto nehnuteľnosti zdedili, pričom pre stanovenie výšky
nájmu je podstatný faktický stav (bez ohľadu na to, či sú budovy nachádzajúce sa na pozemku a užívané
spoluvlastníkmi i zapísané na liste vlastníctva), ako správne dôvodil súd prvej inštancie.

50. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaných, že tým, že sa súd prvej inštancie nevyjadril
k námietkam voči svedkovi B. C., porušil právo žalovaných na spravodlivé konanie. Táto námietka
opätovne súvisí so zisťovaním skutkového stavu. Pri svedkoch vypočutých v konaní, či už ide B. C.
ako syna žalobcu alebo E. a E. C. ako synov žalovaného 2/ nemožno konštatovať, že by nemohli
mať záujem na výsledku sporu ako blízke osoby strán sporu (a v prípade E. a E. C. ide súčasne aj
o užívateľov sporných nehnuteľností) a súčasne je potrebné konštatovať, že disponujú informáciami

o predmetnom spore jednak od strán sporu, a jednak aj z iných konaní. Súd prvej inštancie však
svoje rozhodnutie nezaložil výlučne na informáciách získaných z výsluchu týchto svedkov, ale všetky
dôkazy hodnotil v súhrne. Odvolací súd dodáva, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok
sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať
za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. V tejto súvislosti odvolací

súd opätovne zdôrazňuje, že základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských odborných
skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických
zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho
významzhľadiskadôkazupravdivostičinepravdivostiskutkovýchtvrdení,súdhodnotíjednakizolovane,
jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom rade

však ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým
sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede,
potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži,
do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a podobne. Súd teda
musí pri hodnotení dôkazov zohľadňovať okrem zásad logického myslenia aj bežné ľudské a odborné

skúsenosti, teda skúsenosti každého bežného človeka. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
postupoval v súlade vyššie uvedeným hodnotiacim postupom a jeho hodnotiaca úvaha vo vzťahu k
vykonaným dôkazom a ich vzájomným súvislostiam zodpovedá zásadám formálnej logiky a zistenému
skutkovému stavu. Len pre úplnosť, pokiaľ ide o spornú skutkovú otázku, či žalobca niekedy v minulosti
disponoval kľúčmi od vstupnej brány, táto otázka nebola právne významná, pretože ako už odvolací súd

uviedol vyššie, žalovaní jednoznačne prejavili svoj postoj k možnosti užívania nehnuteľností žalobcom
tým, že mu odmietli čo i len na 15 min. požičať kľúč za účelom vyhotovenia si duplikátu.

51. Dôvodnou nebola ani námietka žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

52. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z vyššie citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného,

aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých
osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To
znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov
je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Je vecou spoluvlastníkov, či a ako sa dohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci. Ak sa

dohoda nedosiahne, rozhoduje o hospodárení so spoločnou vecou väčšina spoluvlastníckych hlasov
počítaná podľa veľkosti podielov. Ak sa takáto väčšina nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd. Ak je niektorý zo spoluvlastníkov vylúčený z užívania spoločnej veci, má právo
na ekvivalentnú peňažnú náhradu, ktorá vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštantnájudikatúra súdov vychádza z názoru, že spoluvlastník, ktorému zo spoločnej veci plynú úžitky nad rámec
stanovený výškou jeho spoluvlastníckeho podielu, je povinný ostatným spoluvlastníkom poskytnúť za
to primeranú náhradu. Skutočnosť, že oprávnený spoluvlastník neužíva spoločnú vec dobrovoľne a

nedomáha sa ani úpravy užívania nehnuteľnosti, je pritom irelevantná.

53. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie

spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne
vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne
podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných
spoluvlastníkov. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len
veľkosť užívanej časti veci, ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti

veci(por.6Cdo184/2010).Zvyššieuvedenéhomožnovyvodiť,žeaksapodielovýspoluvlastníkdomáha
náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne
v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci,
prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení

s § 123 OZ.

54. Je potrebné zdôrazniť, že podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci napr. určitú
konkrétnu časť pozemku, resp. vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu
časť spoločnej veci, ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci; to všetko platí

i v prípade, že určitá časť spoločnej veci svojou veľkosťou zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho
podielu. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá ktorá
časť spoločnej veci. Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielov sa podielových
spoluvlastníci samozrejme môžu dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci aj inak
(napr. že spoločnú vec bude užívať len zo spoluvlastníkov), takáto dohoda však zaväzuje len

spoluvlastníkov, vymedzuje len ich vnútorný vzájomný vzťah a nemá nijaký dopad na skutočné
rozdelenie spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastník, ktorému v dôsledku takejto dohody nie je
zabezpečené užívanie veci v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie
zodpovedajúcej náhrady. Súčasne v zmysle judikatúry platí, že ak neumožňujú existujúce pomery alebo
rozhodnutie, prípadne dohoda spoluvlastníkov niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva,

náleží mu za to (samozrejme ak sa strany nedohodli inak) zodpovedajúca náhrada. Ide o náhradu za
obmedzenie spoluvlastníckeho práva.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno zhrnúť, že predpokladom úspešného domáhania sa
relutárnej náhrady je preukázanie uvedených skutočností: a) v rozhodujúcom čase existovalo podielové

spoluvlastníctvo k veci, b) dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu, c) dôvod neužívania podľa predchádzajúceho písmena nepramení z
dohody o bezplatnom užívaní iným spoluvlastníkom, d) iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu, ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka,
alternatívne vtedy, ak jeden podielový spoluvlastník bráni druhému spoluvlastníkovi v užívaní, hoci aj

vec neužíva nad rozsah svojho podielu.

56. V posudzovanej veci bolo nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi (každý
v podiele 1/3) dotknutých nehnuteľností, že žalobca predmetné nehnuteľnosti v rozhodnom období
vôbec neužíval, že strany sporu na bezodplatnom užívaní nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/ nedohodli

avykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobcasaužívanianehnuteľnostídomáhal,žalovaní1/
a 2/ užívali nehnuteľnosti nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov a zároveň aj žalobcovi v užívaní
nehnuteľností bránili. Na základe týchto skutkových zistení súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď
žalobcovi priznal náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo výške obvyklého nájmu, ktorú
výšku žalovaní účinne nepopreli.

57. Žalovaní uplatnili i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Tento odvolací dôvod je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu
zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonnéhosudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie

sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
javí ako nespravodlivé.

58. V tejto súvislosti žalovaní okrem nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia namietali tiež postup,
keď žalovaný 1/ sa na pojednávaní dňa 26.9.2023 vyjadroval na otázku žalobcu, čo neužívajú, pred
čím mu bola predložená farebná fotografia areálu, ktorá sa vtedy založila do spisu, čo považovali
za neprípustné a porušujúce právo žalovaného 1/ na spravodlivé konanie, aby sa vyjadroval hneď k
nejakému dôkazu, ktorý bol predložený na pojednávaní, ktorý bol účelovo vytvorený stranou žalobcu

bez toho, aby žalobca predtým predložil riadne podanie, kde by sám vysvetlil situáciu a predložil dôkaz,
avšak zároveň tým by došlo k doplneniu rozhodujúcich skutočností, ktoré by si vyžadovali pripustenie
zmeny žaloby. Odvolací súd vo vyššie zmienenom postupe nevidí absolútne žiadne porušenie práva
žalovaného 1/ na spravodlivý proces, pokiaľ sa mal na základe fotografie vyjadriť, ktorú konkrétnu časť
nehnuteľností neužíva; pričom žalovanému 1/ tiež nič nebránilo, aby na položenú otázku neodpovedal.

59. Námietku žalovaných, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodnú. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právnyzákladrozhodnutia.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúdmusí

daťpodrobnúodpoveďnakaždýargumentsporovejstrany,zodôvodneniarozhodnutiamusiabyťzrejmé
všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (I. ÚS
76/07). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil.
K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej
inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore.

Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia
rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa
akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolatelia nestotožnili
so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o
spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne

správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne
nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému

žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným 1/ a 2/.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).