Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123460336
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123460336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
vBratislave,Prievozská2,IČO:35724803,zastúpenéhoRemediumLegal,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
Prievozská 2, proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v C. D. E., F. XXX/XX, toho času bytom
vo C., G. XXX/X, zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Karpatská
804/10, o zaplatenie 4.428,86 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 6.11.2024 č.k. 1Csp/73/2024-208 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia
4.428,86 eura s prísl. titulom plnenia spotrebiteľského úveru. Žalovanej priznal plnú náhradu trov
konania. Vo výroku rozsudku uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 369 ods. 1, 3,
§ 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52, § 53, § 54, § 879y ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 2, § 7 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

3. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ č. 009764911190816 uzavretej dňa 22.8.2016 jeho právnym

predchodcom Všeobecnou úverovou bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Touto zmluvou
bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 8.000 eur, ktorý mala splatiť v 95 mesačných
splátkach po 101,44 eur s celkovými nákladmi vo výške 1.796,80 eur. Z tohto úveru žalovaná uhradila
len časť vo výške 3.021,47 eur.

4. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s plnením, právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 13.8.2019 s účinkami k tomu istému dňu. Táto listina nebola

žalovanej priamo doručená, bolo preukázané, že bola doručovaná poštou na adresu „Hutnícka
2715/14, 052 01 Spišská Nová Ves“, ktorá bola uvedená žalovanou v zmluve. Zásielka bola právnemu
predchodcovi žalobcu vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.5. Žalobca súdu nepreukázal, že by jeho právny predchodca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 splnil zákonné podmienky pre zosplatnenie dlhu tam
uvedené, a teda že toto právo uplatní najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a len v prípade, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Žalobca predložil súdu upozornenie – podanie zo dňa 8.7.2019 označené ako „Tretia
upomienka – pokus o zmier“, ktoré adresoval žalovanej. Na preukázanie tohto upozornenia doručil
podací hárok s podacím číslom zásielky a tiež vygenerované potvrdenie o sledovaní tejto zásielky
z verejne dostupného informačného systému Slovenskej pošty, a.s. Nepredložil však súdu potvrdenie

o doručení tejto zásielky – doručenku alebo kópiu nedoručenej zásielky.

6. Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 v spojení so Žiadosťou
o postúpenie a prevod zo dňa 3.3.2022 a zo dňa 9.9.2021, čím preukazoval, že k postúpeniu pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní došlo z pôvodného veriteľa na žalobcu.

7. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobcom deklarované postúpenie
pohľadávkynepovažujezaplatné,apretovyvodil,žežalobcaniejeaktívnevecnelegitimovanýmvtomto
konaní.

8. V tejto súvislosti s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6.2024 sp. zn.

9CoCsp/35/2023 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. z. 2Cdo/205/2009 mal
za to, že žalobca vo vzťahu k výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predložil len podací
hárok a výpis z aplikácie sledovania zásielok, čím súd nemal za preukázané relevantným spôsobom,
že výzvu v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručil žalovanej, teda že táto sa dostala
do jej dispozičnej sféry pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Preto nepovažoval zosplatnenie

úveru za platné a z tohto dôvodu konštatoval, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený postúpiť
nezosplatnený úver na postupníka (žalobcu) tak, ako má na mysli ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.

9.V neposlednom rade súd poukázal na formálne nezrovnalosti postúpenia uplatnenej pohľadávky.
Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, ktorú predložil žalobca spolu s dvomi

žiadosťami o postúpenie a prevod zo dňa 2.3.2022 a zo dňa 9.9.2021 nevyplýva, že reálne aj došlo
k postúpeniu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní. Jediná písomnosť, ktorá odkazuje na uplatnenú
pohľadávku je príloha obsiahnutá v spise na č.l. 29, ktorá špecifikuje pohľadávku s odkazom na zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 17.9.2021, pričom žiadna takáto zmluva nebola súdu predložená.

10. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

11. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/
a f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok zruší
a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedol, že
nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky vyžadované
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka tým, že žalobca

nepreukázal doručenie výzvy pred zosplatnením úveru žalovanej. V tej súvislosti poukázal na to, že nie
je podmienkou, aby sa s obsahom prejavu vôle žalovaná aj skutočne oboznámila, ale aby sa dostal do
jej dispozičnej sféry tak, ako vyplýva z § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti poukázal na
uznesenie NS ČR sp.zn. 28Cdo 1334/2006 zo dňa 26.4.2007. Žalobca preukázal doručenie spomínanej
písomnosti predložením podacieho hárku, výpisom o sledovaní zásielky zo stránky Slovenskej pošty

o doručovaní. Žalobca v odvolaní poukázal na viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít (viď
uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 90/2023 a iné) z ktorých vyplýva, že podací hárok súdna prax akceptuje
ako dôkaz o odoslaní výzvy. Žalobca v konaní k doručeniu výzvy pripojil podací hárok, ktorý preukazuje,
že písomnosť bola odoslaná na poštovú prepravu na adresu žalovanej pod podacím číslom F.. K tomu
predložil aj výpis zo sledovania zásielok zo stránky Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že výzva bola

podanánapoštudňa9.7.2019avrátilasaakonedoručená.Tentovýpiszosledovaniazásielokzostránky
Slovenskej pošty je verejne dostupným a aj keď by súdu nepredložil tento výpis, súd by preverením
doručenia tejto výzvy na základe podacieho čísla mohol rovnako dôjsť k záveru o doručovaní tejto
listiny. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznamované prostredníctvom oznámenia o postúpenípohľadávky zo dňa 20.9.2021, ku ktorému žalobca pripojil aj podací hárok zaslaný spolu so žalobou.
Presný zoznam postupovaných pohľadávok sa v zmysle žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 9.9.2021
nachádza na CD – ROM, ktorý žalobca nepredložil v konaní ako dôkaz, nakoľko obsahuje aj údaje,

ktoré nie sú predmetom tohto konania. Z dokumentácie predloženej súdu je však zrejmé, že pohľadávka
žalobcu bola z postupcu riadne postúpená.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu

danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

14. Rozsudok je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., teda,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani nesprávneho procesného postupu, preto
odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

18. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

19. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom
prípade žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Všeobecnej úverovej banky,
a.s. na žalobcu.

21. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru v danej veci došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 13.8.2019.23. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, keď uzavrel, že k zosplatneniu
zostatku dlhu môže dôjsť len v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ
je povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka. Výzva zo dňa 8.7.2019 označená ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“,
predložená zo strany žalobcu a ktorou mala byť žalovaná upozornená na nesplácanie úveru a možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nebola žalovanej doručená. Odvolací súd považuje za správny
názor súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti. Pokiaľ žalobca
predložil podací hárok, ten ani podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí o tom, že výzva bola skutočne

žalovanej riadne doručená, resp. že sa dostala do jej dispozičnej sféry. Podací hárok, predložený
žalobcom svedčí len o tej skutočnosti, že uvedená výzva bola žalovanej odoslaná na adresu jej pobytu,
ako nakoniec aj správne uvádza odvolateľ, avšak nepreukazuje skutočnosť, že sa reálne aj dostala
do dispozičnej sféry žalovanej. Pokiaľ žalobca predložil súdu výpis o sledovaní zásielky získaný zo
stránky Slovenskej pošty, ktorý dôkaz podľa názoru žalobcu svedčí o doručovaní spomínanej výzvy
žalovanej, niet pochýb o tom, že ide o listinný dôkaz, avšak tento výpis nemá povahu verejnej listiny

tak, ako je tomu v prípade doručenky (§ 111 ods. 1 C.s.p.), pričom údaje na doručenke sa považujú za
pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak. Tieto závery sa týkajú nielen doručenky ako listinného dôkazu,
ale aj elektronickej doručenky. Žiaden z takýchto dôkazov však žalobca v konaní nepredložil. Listina
predložená žalobcom – výpis o sledovaní zásielky nemá charakter verejnej listiny, teda ide o listinný
dôkaz, ktorý možno spochybniť. Žalovaná v priebehu konania poprela, že by spomínaná zásielka –

výzva jej bola doručená a pokiaľ žalobca nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz o tom svedčiaci, túto
skutočnosť nemožno považovať za takejto dôkaznej situácie za preukázanú. Bez preukázania týchto
skutočností nemožno dospieť k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky vyžadované ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda že by naňho prešlo ním uplatňované právo

(nárok) vo vzťahu k žalovanej. Preto správne rozhodol, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu zamietol.

24. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne
aplikoval ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s aplikáciou ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka s poukazom na viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, konkrétne na uznesenie NS

SRsp.zn.4Cdo/90/2023,aletiežuznesenieNSSRsp.zn.2Sžf/8/2009a5Obdo/2/2017atiežuznesenie
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS/174/09-19a viacerorozhodnutíodvolacíchsúdov,odvolacísúduvádza:

25. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo
dňa 5.2.2025 sp. zn. 7Cdo/70/2023, v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor ohľadom preukázania

doručenia prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta podacím hárkom. Dovolací súd vzhľadom
na dovolaciu argumentáciu, že odvolací súd sa mal odkloniť od právnych záverov vyslovených
v rozhodnutiach dovolacieho súdu, na ktoré poukazuje aj odvolateľ v našom konaní, a to že podací hárok
nepredstavuje doručenie výzvy, mal za to, že pri skúmaní otázky doručenia písomnosti je podstatné,
aby adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle

dostaldojehodispozičnejsféry,pričompovinnosťouodosielateľajepreukázaťdoručeniaprejavuvôledo
dispozičnej sféry adresáta (teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta).
Preukázanie takto definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním
odoslania prejavu vôle. Dovolací súd bol toho názoru, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí správne
interpretoval a aplikoval závery dovolacieho súdu uvedené v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/36/2020 na

prejednávanú vec. Rovnako ani v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/129/2010 sp. zn. 1ObdoV/63/2005
dovolací súd nevyslovil také právne závery, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť právne závery
vyslovené odvolacím súdom. V danej veci odvolací súd a aj súd nižšej inštancie skonštatovali, že
doručenie výzvy – upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemali za preukázané
predložením podacieho hárku.

26. Vo svetle právnych záverov vyslovených v rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/70/2023, ktorého závery
sú v rozpore so závermi rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 aj keď NS SR je odvolací súd
toho názoru, že pokiaľ žalobca v konaní preukazoval doručenie výzvy zo dňa 8.7.2019 žalovanej
predložením podacieho hárku, ktorý podľa jeho názoru má preukázať tú skutočnosť, že táto výzva sa

dostala do dispozičnej sféry žalovanej, podací hárok, ktorý svedčí o tej skutočnosti, že uvedená výzva
bola žalovanej odoslaná na adresu jej pobytu, tým nemožno považovať za preukázanie, že táto výzva sa
reálne aj dostala do jej dispozičnej sféry tak, ako má na mysli ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K tomuto záveru dospel aj dovolací súd vo vyššie spomínanom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/70/2023.27. Na základe týchto úvah odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len douplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).