Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5118204258.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej,
v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1,
140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúci prostredníctvom organizačnej
zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Šancová 1/A, 913 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenej spoločnosťou: ALTER IURIS s.r.o., so
sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX, XXX XX E. F. G., zastúpenej spoločnosťou: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého
819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/12/2018-359 zo dňa 26. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/12/2018-359 zo dňa 26. októbra 2023 potvrdzuje.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi právo na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
na okresnom súde dňa 26.02.2018 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu – Dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretej medzi H. B., nar. XX.XX.XXXX

a žalovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto pod č. V-919/2017.
3. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 05.06.2016 uzatvoril s dlžníkom – spoločnosťou
FEIST, s.r.o., so sídlom Jasmínova 1434/8, 010 01 Žilina, IČO: 44 236 590, Zmluvu o kontokorentnom
úvere č. 000995/C/261 k zmluve o kontokorentnom úvere č. 000251/SB/2015 zo dňa 09.03.2015.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 130.000,00 eur v prospech dlžníka ako klienta
tak, že na ťarchu ním zriadeného bežného účtu č. IBAN H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXX, ktorého
majiteľom je dlžník ako klient, vykoná po dohodnutú dobu až do výšky úverového limitu príkazy klienta

na platby, aj keď na to klient nemá na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Klient
sa za podmienok uvedených v zmluve zaviazal dať platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného
účtu svoje príjmy, poskytnuté peňažné prostriedky (istinu) vrátiť (splatiť úver) tak, aby v deň splatnosti
istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané
odplaty (poplatky) a náhrady, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky. Dňa 19.03.2015
bola uzavretá Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000251A/SB/2015 v znení

Dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2016 medzi dlžníkom ako vystaviteľom zmenky: H. B., r.č. XXXXXX/XXXX,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E. F. G., štátna príslušnosť SR, ako zmenkovým
ručiteľom a žalobcom ako veriteľom (ďalej len „dohoda“), predmetom ktorej je zabezpečenie záväzkudlžníka za podmienok uvedených v zmluve vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom v prospech
dlžníka (istina) na základe zmluvy do sumy 80.000,00 eur, ako aj na zaplatenie úrokov, úrokov
z omeškania a zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných súm podľa zmluvy, vrátane

prípadu predčasnej splatnosti istiny z dôvodov uvedených v zmluve, ako aj pri odstúpení od zmluvy
alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti, a to záväzky, ktoré v čase
podpisu tejto dohody už boli vzniknuté, alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky, a to aj v prípade zmeny zmluvy, najmä
pri predĺžení splatnosti záväzku alebo zvýšení sumy úveru až do výšky 150.000,00 eur, ako aj

v prípade akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu medzi veriteľom a vystaviteľom zmenky alebo
nahradeniezáväzkunovýmzáväzkom.Vzmyslečl.III.Základnédojednania,bod.3.5.dohodyzmenkový
ručiteľ podpisom tejto dohody vyhlásil, že ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek záväzok, na ktorý sa vzťahuje
táto dohoda a neuspokojí pohľadávku veriteľa, uspokojí veriteľa ako ručiteľ až do výšky zmenkovej sumy
podľa tejto dohody.
Na zabezpečenie záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky a dlžníka v jednej osobe a pohľadávky

žalobcu, dňa 19.03.2015 dlžník vystavil zmenku podpísanú za podmienok uvedených v dohode,
ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenkovým ručením zmenkového ručiteľa, žalobcovi ako prvému
majiteľovi zmenky (remitentovi) so súhlasom zmenkového ručiteľa vydal zmenku, ktorá bola pri vydaní
neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa podmienok uvedených
v dohode (blankozmenka), ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne

a včas. Nakoľko dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve, a
to že o viac ako tri pracovné dni trvá omeškanie dlžníka s platením splatenej sumy istiny alebo čo
aj len jednej splátky istiny alebo splatnej sumy úrokov úveru podľa zmluvy z dôvodu, že je dlžník v
omeškaní s plnením svojich finančných záväzkov voči iným veriteľom alebo štátnym orgánom
(dlh voči Sociálnej poisťovni – exekučný príkaz SP 0015201602017) a z dôvodu, že dňa 27.10.2017

došlo k prevodu obchodného podielu zo spoločníka H. B. na p. I. J. bez súhlasu veriteľa, žalobca dňa
03.11.2017 pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverového rámca ku dňu 08.11.2017. V zmysle
čl. III. Dohody žalobca ako majiteľ z dôvodu neplnenia úveru riadne a včas zo strany dlžníka vyplnil
chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovne: zmenková suma vo výške 131.739,24 eur a dátum
splatnosti zmenky 22.12.2017. Žalobca s účinnosťou od 23.12.2017 stanovil pre úver sadzbu úrokov

vo výške 6 % p.a. Dňa 22.12.2017 právny zástupca žalobcu písomne vyzval zmenkového ručiteľa na
zaplatenie splatného záväzku s príslušenstvom, t. j. zmenkovej sumy vrátane úrokov vo výške 6 % p.a.
z celého zostatku zmenkovej sumy, a to od 23.12.2017 až do zaplatenia. Do dnešného dňa dlžník ani
zmenkový ručiteľ neuhradili svoj peňažný záväzok. Zmenkový ručiteľ (H. B.) v auguste 2017 uskutočnil
dispozíciu so svojím bonitným majetkom, a to na základe úkonu dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrel so žalovanou, na základe ktorej došlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - zmenkového ručiteľa a žalovanej. Na základe dohody
o vyporiadaní BSM došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre okres a obec E. F. G., kat. úz.
C. D., zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, a to k pozemkom C-KN parcele č. 312 –

záhrady o výmere 433 m2, C-KN parcele č. 314/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, C-
KN parcele č. 314/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, C-KN parcele č. 315 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 158 m2, C-KN parcele č. 316 – záhrady o výmere 258 m2, C-KN parcele č.
325/1 – orná pôda o výmere 457 m2, C-KN parcele č. 325/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 164
m2, C-KN parcele č. 563/1 – trvalé trávne porasty o výmere 519 m2, C-KN parcele č. 586 – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 103 m2, C-KN parcele č. 590 – záhrady o výmere 428 m2 a k stavbám:
rodinnému domu so súp. č. XX, postavenému na C-KN parcele č. 315 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 158 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku C-KN parcele č. 314/2 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 86 m2. Táto dohoda o vyporiadaní BSM bola do katastra
nehnuteľností odvkladovaná pod č. V-919/2017. Žalobca tvrdil, že k prevodu vlastníckeho práva ku

všetkým bonitným nehnuteľnostiam v zmysle dohody o vyporiadaní BSM došlo k úmyslom zmenkového
ručiteľa ukrátiť žalobcu ako veriteľa. V čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle
dohody o vyporiadaní BSM na žalovanú zmenkový ručiteľ musel vedieť o záväzkoch dlžníka a o svojich
záväzkoch voči žalobcovi a o tom, že v dôsledku neplnenia povinností zo strany dlžníka a zo svojej
strany vyplývajúcich zo zmluvy, sa stane kontokorentný úver splatný a že žalobca vyplní blankozmenku

zapodmienokuvedenýchvdohodeasvojupohľadávkubudevymáhaťsúdnoucestoutakoddlžníka,ako
aj od zmenkového ručiteľa. Práve preto zmenkový ručiteľ v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa uzavrel
so žalovaným dohodu o vyporiadaní BSM tak, že všetky nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva
č. XXX, nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., previedol v zmysle tejto dohody na žalovanú. Je zrejmé,že žalovaná je blízkou osobou zmenkového ručiteľa. Zmenkový ručiteľ si nepochybne uvedomoval zlú
finančnú situáciu dlžníka, práve preto uzatvoril vyššie označenú dohodu o vyporiadaní BSM, v zmysle
ktorej všetky bonitné nehnuteľnosti boli prevedené výlučne na žalovanú.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.06.2018 navrhla, aby súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. Súčasne si uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
5. Uviedla, že k zosplatneniu úveru došlo až niekoľko mesiacov po tom, ako nadobudla účinnosť
predmetnádohodaovyporiadaníBSM,ktorúuzavrelasjejmanželomH.B..Vzhľadomnato,žezrušenie

BSM a jeho následné vyporiadanie predstavuje určitý zákonný proces trvajúci niekoľko mesiacov až rok,
ktoré manželia nemajú možnosť nijako časovo ovplyvniť a skutočnosť, že úkony manželov boli vykonané
bezprostredne nadväzujúce na seba, nemožno tvrdiť, že by k prevodu predmetných nehnuteľností došlo
krátko
pred zosplatnením úveru, pretože pohľadávka žalobcu nemala nič spoločné s rozdeleným majetkom
žalovanej a jej manžela H. B., keďže táto v tom čase ani neexistovala. Ďalej žalovaná uviedla, že

nemala nijakú vedomosť o tom, že jej manžel uzatvoril dohodu o zmenkovom vyplňovacom
práve k zmenke so žalobcom, na ktorú žalobca poukazuje, a teda nevedela ani o nijakých dlžobách
voči Sociálnej poisťovni, ktoré žalobca v žalobe uviedol. Žalovaná nechcela, aby manželove pracovné
záležitosti ovplyvňovali ich súkromný život. Práve preto podala na súd návrh na zrušenie ich spoločného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po právoplatnosti rozsudku súdu, ktorý tomuto jej návrhu

vyhovel, sa s manželom vyporiadala tak, že si spoločný majetok rozdelili presne na polovicu. V čase ich
spoločného vyporiadavania dokonca pohľadávka žalobcu, o ktorú žalobca v tomto konaní opiera svoje
tvrdenia i nárok, v tom čase neexistovala. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 37CbZm/2/2018, v súvislosti s pohľadávkou žalobcu, H. B. jej existenciu spochybnil a popiera
existenciu ručenia vyplývajúceho zo zmenky, ktorou by mal podľa žalobcu ručiť za záväzky obchodnej

spoločnosti FEIST, s.r.o. Ďalej žalovaná namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby
s odôvodnením, že aktuálne žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou tak, ako to vyžaduje
príslušná právna úprava v Občianskom zákonníku. Následne žalovaná v ďalšom písomnom
vyjadrení uviedla, že v zmysle predložených znaleckých posudkov a v nadväznosti na ostatné
skutočnosti bola hodnota BSM žalovanej a jej manžela – H. B. stanovená na sumu 331.000,00 eur.

Polovica hodnoty pripadajúca na každého z manželov tak predstavovala sumu 165.500,00 eur, pričom
žalovaná zaplatila manželovi len sumu 50.000,00 eur. Úmyslom vyporiadania BSM medzi žalovanou
a jej manželom nebolo ukrátenie žalobcu ako veriteľa. Vyporiadanie BSM bolo v súlade so zásadami
uvedenými v Občianskom zákonníku a žalovaná zaplatila manželovi na účet celú hodnotu polovičného
podielu z nadobudnutých nehnuteľností vo výške 165.000,00 eur, a súčasne prevzala na

seba povinnosť splatiť záväzok z titulu hypotekárneho úveru voči veriteľovi K. C. H., L., kde sa zaviazala
zaplatiť celý zostatok 55.842,22 eur. Napadnutou dohodou o vyporiadaní BSM teda nedošlo k
žiadnemu ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, keďže sa jednalo o
odplatný právny úkon a cena plnenia je ekvivalentná.

6. Žalobca v reakcii na toto vyjadrenie žalovanej nesúhlasil s jej tvrdením v rámci procesnej obrany,
že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovanej a jej manžela H.
B.) predstavuje ekvivalentný právny úkon, pretože na základe tejto dohody žalovaná
vyplatila zmenkovému ručiteľovi ako protihodnotu sumu 50.000,00 eur ako finančnú náhradu za to,
že nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. D., prejdú do jej výlučného

vlastníctva. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že išlo len o transformáciu majetku, čím nie sú
splnené podmienky pre odporovanie takémuto právnemu úkonu. Sumu 50.000,00 eur rozhodne
nemožno považovať za primeranú a ekvivalentnú k hodnote nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
pre k.ú. C. D., najmä vzhľadom na hodnotu a rozsiahlosť majetku (rozloha pozemkov viac ako 2.800 m2),
ich umiestnenie v zastavanom území obce, resp. v dvoch prípadoch (C-KN parcely č. 325/1 a 325/2) na

hranici zastavaného územia obce, polohu a možnosť využitia (stavebné pozemky). Žalobca
tvrdil, že cena týchto nehnuteľností je podstatne vyššia. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť, že v čase
podanianávrhunazrušeniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovnasúdnebolkontokorentnýúver
splatný, ešte nezakladá dôvod, pre ktorý by predmetná dohoda o vyporiadaní BSM nemohla ukracovať
pohľadávku žalobcu ako veriteľa. Taktiež úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť svojich veriteľov môže

existovať skôr, ako dôjde k zosplatneniu úveru, a to aj z dlhšieho časového hľadiska. Odporovanie
právnemu úkonu je obmedzené na dobu troch rokov od jeho uzavretia. Podmienka vymáhateľnosti
pohľadávky ako podmienka vecnej legitimácie sa vzťahuje na okamih rozhodnutia súdu o odporovacej
žalobe.ŽalobcapritomniejejedinýveriteľspoločnostiFEIST,s.r.o.,sosídlomJasmínova1434/8,01001Žilina, IČO: 44 236 590, (ďalej aj ako „dlžník“), ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v rozhodnom
čase zmenkový ručiteľ H. B.. Dlžník mal však aj ďalšieho veriteľa, a to Sociálnu poisťovňu, ktorá voči
nemu eviduje dlh vo výške 2.910,78 eur od 12.12.2016, t.j. z obdobia pred podaním návrhu na zrušenie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. V následnom podaní žalovaná doplnila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predovšetkým odborný
posudok znalkyne M. A. K., so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX O. F. J., č. 62/2019 zo dňa 12.04.2019,
ktorým znalkyňa stanovila hodnotu častí nehnuteľností, ktoré patrili do BSM žalovanej a jej manžela na

sumu 146.000,00 eur, keď súčasne znaleckým posudkom č. 63/2019 zo dňa 12.04.2019 táto znalkyňa
stanovila hodnotu častí nehnuteľností, ktoré patrili do BSM, na sumu 185.000,00 eur. To znamená, že
vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet BSM, boli celkovo znalkyňou ohodnotené na sumu
331.000,00eur.Nadväznesprihliadnutímnazásadyuvedenév§150Občianskehozákonníkapolovičná
hodnota BSM zo sumy 331.000,00 eur predstavuje sumu 165.500,00 eur. Keďže žalovaná zaplatila
manželovi na základe pôvodnej dohody o vyporiadaní BSM len sumu 50.000,00 eur, dňa 03.05.2019 A.

B. a H. B. uzatvorili dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, ktorým
zosúladili povinnosti manželov pri vyporiadaní ich BSM so zákonom, nakoľko na základe
znaleckých posudkov uvedených vyššie bolo zistené, že hodnota ich BSM predstavuje vyššiu sumu,
ako sa pôvodne manželia domnievali pri uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM. V zmysle uvedeného
dodatkuč.1kdohodeovyporiadaníBSMdošlokzmenebodu4.predmetnejdohodyovyporiadaníBSM,

v zmysle ktorej bola žalovaná povinná zaplatiť manželovi finančnú náhradu vo výške 165.500,00 eur
tak, aby táto suma zodpovedala sume zistenej znalkyňou. S poukazom na to, že na základe pôvodného
znenia dohody o vyporiadaní BSM žalovaná už zaplatila manželovi sumu 50.000,00 eur, zostatok
nevyplatenej sumy predstavuje výšku 115.500,00 eur, ktorý žalovaná doplatila svojmu manželovi
prevodom na účet dňa 20.05.2019, čím došlo k vyporiadaniu BSM v súlade s Občianskym

zákonníkom. Zároveň žalovaná prevzala na seba povinnosť platiť záväzok z titulu hypotekárneho úveru
voči veriteľovi K. C. H., L. a zaviazala sa splatiť sama celý zostatok, ktorý ku dňu
10.05.2019 predstavoval sumu 55.842,22 eur. Z uvedeného je zrejmé, že napadnutou dohodou
o vyporiadaní BSM nedošlo k žiadnemu ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,
keďže sa jednalo o odplatný právny úkon a cena plnenia je ekvivalentná a súladná so zákonom v zmysle

ceny stanovenej znalkyňou.

8. Následne žalobca predložil do spisu rozsudok Okresného súdu Trenčín č.
k. 37CbZm/2/2018-92 zo dňa 06.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
18CoZm/3/2019-158 zo dňa 15.10.2019, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 03.12.2019 a v ďalšom

podaní zo dňa 27.08.2021 uviedol, že postup žalovanej a jej manžela H. B. považuje za účelový,
tendenčný, sledujúci zámer zabrániť uspokojeniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. Zároveň žalobca
zdôraznil, že časový okamih vykonania odporovaného právneho úkonu je rozhodujúci z viacerých
faktorov, nielen pre posúdenie existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ale aj z toho dôvodu, že
sa zisťuje, či došlo k primeranej odplate za prevedený majetok dlžníka a práve primeranosť tejto odplaty

sa skúma ku dňu účinnosti scudzovacieho právneho úkonu, tzn. ku dňu, kedy z majetkovej podstaty
dlžníka odišli prevádzané veci. V prejednávanej veci nastala účinnosť dohody
o vyporiadaní BSM dňa 15.08.2017, pričom k tomuto okamihu mala byť zo strany žalovanej vyplatená
H. B. suma vo výške 50.000,00 eur, ktorá však nebola ekvivalentná k hodnote nehnuteľností, ktoré
žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníckeho práva, čo napokon potvrdila i ona sama v rámci

súdneho konania. Následné konanie žalovanej preto žalobca označil za konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Prvýkrát v merite veci rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 2C/12/2018-244 zo dňa 21.
februára 2022, ktorý žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením
č. k. 9Co/163/2022-286 zo dňa 23. februára 2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní
bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne prejednať vec a skúmať, či dohoda o vyporiadaní BSM
bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, a teda či aj plnenie zo strany žalovanej bolo

v tomto prípade ekvivalentné s prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Za
tým účelom zváži i možnosť vypočutia H. B. ako jedného z účastníkov dohody,
ktorý bude musieť súdu vysvetliť, z akých zásad vychádzali pri stanovení výšky náhrady
zo strany žalovanej, t. j. na ktoré konkrétne okolnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§150 Občianskeho zákonníka) prihliadali, lebo len potom bude možné ustáliť, či k uzavretiu predmetnej
dohody skutočne došlo s úmyslom ukrátiť veriteľa.

10. Následne súd prvej inštancie po zmene zákonného sudcu opätovne vec prejednal a vo veci
rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý je aktuálne predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

11.Prirozhodovanítohtosporusúdprvejinštancievychádzalzust.§3,§34,§37ods.1,§39,§41,§42a
ods.1a2,§42bods.1,2a4,§116,§117,§149ods.1a§150Občianskehozákonníkaakonštatoval,že

predmetom tohto sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu – dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, uzavretej medzi H. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou. Žalobca vo svojom
podaní v priebehu sporu (č. l. 323 spisu) poukázal na potrebu vyriešenia prejudiciálneho posúdenia
neplatnosti právneho úkonu - dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 ako oddeliteľnej časti od ostatného obsahu
právneho úkonu (pôvodnej dohody o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom H. B. zo dňa
25.05.2017) a navrhol, aby súd určil jej odporovateľnosť.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu pohľadávky, ktorú
má žalobca voči manželovi žalovanej - H. B. na základe právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia, konkrétne rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 37CbZm/2/2018-92 zo dňa
06.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 16CoZm/3/2019-158 zo dňa
15.10.2019, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 03.12.2019. Uvedenými rozhodnutiami bol H. B. (manžel

žalovanej) zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 131.739,24 eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo
sumy 131.739,24 eur od 23.12.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 439,13 eur s tým, že
splnením povinnosti žalovaného v rade 1/ v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k.
37CbZm/2/2018-31 zo dňa 03.04.2018 zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného v rade 2/.
Uvedenými rozhodnutiami bol zároveň p. H. B. ako žalovaný v rade 2/ v označenom konaní zároveň

zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14Pc/1/2016-22
zo dňa 06.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov – žalovanej A. B. a jej manžela H. B. zrušené podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Následne žalovaná a jej manžel H. B. dňa 25.05.2017 uzavreli dohodu u vyporiadaní BSM, na základe

ktorej všetky nehnuteľnosti (2 rodinné domy a rozsiahle pozemky v kat. území C. D., zapísané na LV
č. XXX tak, ako boli špecifikované vyššie) pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá vyplatila
svojmu manželovi z titulu jeho vyporiadania vyporiadací podiel 50.000,00 eur.
14. Po doručení žaloby v tomto spore žalovaná spolu s manželom dala vyhotoviť odborný i znalecký
posudok na ocenenie nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe dohody o vyporiadaní BSM, ako bolo

uvedené už v bode 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli znalkyňou ocenené na sumu 331.000,00 eur
(odborný posudok č. 62 zo dňa 12.04.2019
a znalecký posudok č. 63/2019 zo dňa 12.04.2019, obidva vyhotovené znalkyňou M. A. K.). Na základe
toho žalovaná a jej manžel H. B. dňa 03.05.2019 uzatvorili dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM, v
ktorom sa žalovaná zaviazala vyplatiť svojmu manželovi (zmenkovému ručiteľovi) sumu 165.000,00 eur.

Túto sumu žalovaná uhradila prevodom na účet svojho manžela dňa 20.05.2019. Medzi stranami sporu
zostala sporná otázka platnosti dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM, uzavretého dňa 03.05.2019
žalovanou a jej manželom H. B.. Žalobca tvrdil, že predmetný dodatok je neplatný právny úkon a naďalej
zotrval na svojej argumentácii, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 25.05.2017 odporuje zákonu a je voči nemu neúčinná podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, nakoľko úmyslom dlžníka žalobcu (manžela žalovanej) bolo znížiť svoj majetok a ukrátiť tak
uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky.
15. Nadväzne súd prvej inštancie podrobne rozobral teoretické východiská neúčinnosti právneho úkonu
aj s poukazom na príslušnú judikatúru a závery právnej teórie (pozri body 34. až 36. napadnutého
rozsudku) a uviedol, že vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní

BSM zo dňa 25.05.2017 bol povolený dňa 15.08.2017, čo vyplýva aj zo zápisu na liste vlastníctva
č. XXX pre kat. úz. C. D.. Žalobca podal žalobu na súd v tomto spore dňa 26.02.2018. Zároveň
žalobca disponuje vymáhateľnou právnou pohľadávkou na základe rozsudku súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.12.2019, tzn. že podmienka podania žaloby v trojročnej prekluzívnej lehote bola
v posudzovanom prípade splnená. Zároveň dohoda o vyporiadaní BSM, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca

domáha odporovateľnosti v tomto spore, je platný právny úkon, keďže strany v spore takúto skutočnosť
ani netvrdili a súd nemal preukázaný opak. Podľa názoru okresného súdu však v posudzovanom
prípade neexistuje právny úkon, ktorým by sa ukracovala pohľadávka veriteľa. Na základe dohody
o vyporiadaní BSM zo dňa 25.05.2017, uzavretej medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou v spojení s jejdodatkom č. 1 zo dňa 03.05.2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pôvodnej dohody o vyporiadaní
BSM, totiž nedošlo k ukráteniu veriteľa, pretože na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré
je predmetom exekučného konania, mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z iného majetku

dlžníka žalobcu (H. B.).
16. Podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v súdenom prípade teda nebola splnená. Ukrátenie
veriteľa je objektívnou stránkou odporovateľnosti. Je ním také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho majetku,
žetentonestačínauspokojenieveriteľovejpohľadávky.Ukracovanieuspokojeniaveriteľovejpohľadávky
je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe

rozhoduje.Súdtedaskúma(ktorúotázkumusímaťzodpovedanúvčasevyhláseniasvojhorozhodnutia),
či určitý úkon dlžníka ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú
jej uspokojenie, znáša veriteľ, t. j. žalobca. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
právnym úkonom dlžníka však nie je možné konštatovať v prípade preukázania, že odporovateľný
právny úkon je tzv. ekvivalentným právnym úkonom, pri ktorom nedochádza k objektívnemu zmenšeniu

majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálny ekvivalentný právny úkon.
V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené
veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžník obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak
poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej
pohľadávky. Aj keď má dlžník dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie

jehomajetkuakuspokojeniuveriteľovejpohľadávkymôžeslúžiťdlžníkovmajetok-ajkeďzmenilpodobu
svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Pre záver, že sa
dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je
bez ďalšieho významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka
ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj

(reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada.
17. V súdenom spore však nastala situácia, kedy žalovaná a jej manžel - dlžník žalobcu uzatvorili
dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá v čase jej vyhotovenia nebola ekvivalentným právnym úkonom. Túto
skutočnosť žalobca v konaní tvrdil a žalovaná ju potvrdila, keď sama v konaní predložila dodatok č. 1
k dohode o vyporiadaní BSM spolu so znaleckým

a odborným posudkom. Dodatkom č. 1, ktorý žalovaná a jej manžel uzatvorili po namietaní žalobcu
neekvivalentnosti právneho úkonu dohody o vyporiadaní BSM, tzn. po začatí tohto konania, však došlo
k vyporiadaniu BSM podľa zásad upravených v § 150 Občianskeho zákonníka. Súčasne žalobca v
konaní nerozporoval, že by vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle dodatku
č. 1 nezodpovedalo zásadám podľa § 150 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, žalobca

nenamietal dodatok č. 1 v tomto smere,
ale mal za to, že v konaní je potrebné prejudiciálne vysloviť jeho neplatnosť tvrdiac, že bol uzatvorený
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca vo vzťahu k dodatku č. 1 v konaní nenamietal ani hodnotu
predmetných nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania, ktorá mala predstavovať aktuálnu
trhovú hodnotu. Len v prípade nesprávne určenej hodnoty by táto skutočnosť mohla predstavovať

dôvod pre vyslovenie neekvivalentnosti právneho úkonu vo vzťahu k predmetu vyporiadania dotknutých
nehnuteľností. Vychádzajúc z judikatúry citovanej v napadnutom rozhodnutí (najmä v bodoch 43. až
47. jeho odôvodnenia) okresný súd konštatoval, že sankciu neplatnosti právneho úkonu pre jeho
rozpor s dobrými mravmi je nutné považovať za dôvod neplatnosti ultima ratio. Akcentoval, že dobrými
mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku (napr. uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 55/2011-19
zo dňa 24.02.2011). Súdna prax zároveň zaujala názor,
že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných, ojedinelých
situáciách (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/51/2017). Korektív dobrých mravov
však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva

účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Žalobca však v tomto spore nepreukázal, že by žalovaná
a jej manžel postupovali pri uzatváraní dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM s hlavnou, alebo aspoň
prevažujúcou motiváciou - úmyslom poškodiť či znevýhodniť veriteľa (žalovaného), tzn. že sa jedná
o šikanózny výkon práva. Hoci žalobca tieto skutočnosti v spore tvrdil, tieto vykonaným dokazovaním
neboli preukázané. Žalovaná v konaní riadnym spôsobom zdôvodnila, z akého dôvodu s manželom

pristúpili k uzatvoreniu dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM. Uviedla, že keď v priebehu konania po
námietkach žalobcu zistili, že pri uzavretí pôvodnej dohody o vyporiadaní BSM nepostupovali v súlade
s ust. § 150 Občianskeho zákonníka a dodatkom č. 1 zhojili predmetnú vadu vo vzťahu k tejto dohode,
čo nemôže byť automaticky považované za šikanózny výkon práva. Okrem toho okresný súd zdôraznil,že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vymáhateľná
pohľadávka žalobcu ešte neexistovala a preukázateľne nebola vymáhateľná ani pohľadávka iného
veriteľa (Sociálnej poisťovne). Uvedený subjekt totiž evidoval pohľadávku voči spoločnosti FEIST, s.r.o.

a nie na manžela žalovanej. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na definíciu vymáhateľnej
pohľadávky, uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/237/2017 zo dňa 24.06.2020,
v zmysle ktorej sa vymáhateľnou pohľadávkou podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie
takápohľadávka,ktorejsplneniemožnovynútiťexekúciou,t.j.pohľadávka,ktorábolaveriteľovipriznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Následne súd

prvej inštancie zopakoval, že v čase zrušenia BSM žalovanej a jej manžela rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.05.2017, neexistovala vymáhateľná pohľadávka žalobcu a v konaní
nebola preukázaná ani existencia inej vymáhateľnej pohľadávky. Napriek tomu žalovaná požiadala súd
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže na to boli splnené zákonné podmienky.
Takýto postup vyhodnotil konajúci súd v prospech žalovanej, keď z tohto jej konania je zrejmé, že
jej úmyslom bolo vylúčiť ju z prípadných dlhov jej manžela. Tomu nasvedčuje aj výpoveď žalovanej

na pojednávaní dňa 26.10.2023. Okrem toho všeobecne platí, že dlhy obchodnej spoločnosti, dlhy
spoločníka a konateľa nemožno automaticky stotožňovať. Je len logické, že po zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovaná a jej manžel pristúpili k jeho vyporiadaniu dohodou, keď medzi
nimi neboli žiadne spory. Ak pri tomto vyporiadaní strany postupovali tak, že jedna zo
strán (žalovaná) si v rámci vyporiadania ponechala nehnuteľnosť a druhej strane vyplatila vyrovnávací

podiel, jedná sa o bežný postup, ktorý nastáva aj v prípadoch vyporiadania BSM súdom. Ak zároveň
účastníci tejto dohody hodnotu nehnuteľností navzájom nerozporovali, je logické, že si nedali pri jej
vyporiadaní vyhotoviť znalecký posudok. Je potom logické, že po námietke neekvivalentnosti
predmetného právneho úkonu žalovaným v priebehu tohto sporu pristúpili k náhrade vyporiadaním ich
BSM v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka uzatvorením dodatku č. 1 k pôvodnej dohode o jeho

vyporiadaní. Z takéhoto konania však automaticky nemôže byť vyvodzovaný úmysel odporujúci zákonu.
Vdanejsúvislostiokresnýsúdzdôraznil,žežalobcavkonaníaninenamietalúmyselnéukrátenieveriteľa,
ktoré by vyplývalo z uzatvoreného dodatku č. 1, t. j. odporovateľnosť aj tejto časti právneho úkonu
(dohody o vyporiadaní BSM), keď namietal len jeho neplatnosť. Poukazujúc na závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky, že súd môže vysloviť neplatnosť právneho úkonu len ojedinele, keď sú dôvody

pre neplatnosť právneho úkonu bezpečne preukázané, v opačnom prípade musí uskutočniť taký výklad
právneho úkonu, ktorý smeruje k zachovaniu jeho platnosti, súd prvej inštancie nevyhodnotil právny
úkon – dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM ako neplatný.
18. Keďže dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM sa stal súčasťou pôvodnej dohody o vyporiadaní
BSM medzi žalovanou a jej manželom H. B., predmetná dohoda o vyporiadaní BSM je ako celok platný

právny úkon. Z obsahu tejto dohody v zmysle jej dodatku č. 1 pritom vyplýva parita podielov jednotlivých
manželov. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého odborného a znaleckého posudku, z ktorých je
zrejmáhodnotanehnuteľnosti,ktorázostalavovlastníctvežalovanej.Zároveňvkonaníbolopreukázané,
že žalovaná následne vyplatila svojmu manželovi vyporiadací podiel v rozsahu polovice majetku (ktorá
skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná). Z dokladov o úhrade vyplýva, že žalovaná skutočne

zaplatila svojmu manželovi peňažné prostriedky na vyrovnanie vyporiadacieho podielu (postupne
realizáciou úhrad v prospech H. B., konkrétne dňa 06.06.2017 sumu 17.000,00 eur, dňa 10.07.2017
sumu 21.000,00 eur, dňa 28.09.2017 sumu 12.000,00 eur a dňa 20.05.2019 sumu 115.000,00 eur).
Vo vzťahu k poslednej namietanej úhrade (uskutočnenej v zmysle dodatku č. 1) žalovaná predložila
doklad o tom, že peňažné prostriedky vo výške 115.000,00 eur jej boli poskytnuté spoločnosťou

ERSTACO a.s. dňa 17.05.2019. Je tak zrejmé, že dohoda o vyporiadaní BSM spolu s jej dodatkom č.
1 predstavovala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ekvivalentný právny úkon a súd preto nemal
dôvod konštatovať, že by v danom prípade došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka - manžela žalovanej.
Konajúci súd nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o nesprávnosti prevzatia záväzku z hypotekárneho
úveru,ktorýpodľapôvodnejdohodyovyporiadanímalnasebaprevziaťmanželžalovanej.Žalovanátotiž

samauviedla,žesajednaloochybuvpísanívpôvodnejdohodeavdodatkuč.1došlokúprave,vzmysle
ktorej ona prevzala tento záväzok z hypotekárneho úveru. V danej súvislosti okresný súd zdôraznil,
že v konaní o vyporiadaní BSM je u spoločných dlhov tvoriacich BSM rozhodnutím súdu, či dohodou
o vyporiadaní stanovený podiel každého z manželov na spoločných dlhoch len vo vnútornom pomere
medzi manželmi. Vyporiadaním dlhov tvoriacich súčasť BSM neprestávajú byť tieto dlhy spoločné

a veriteľ sa naďalej môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči obom manželom (napr. R
22/1991). Ak by aj tvrdenie žalovanej bolo v tomto smere účelové a manžel by na seba prevzal záväzok
vyplývajúci z hypotekárnej zmluvy, neznamená to, že by si banka ako veriteľ nemohla v súdnom konaní
vymáhať pohľadávku aj od žalovanej. Tvrdenia žalobcu však v tomto smere v konaní neboli preukázané.19. Na tomto závere súdu nič nemení ani to, že zo správy pre oprávneného zo dňa 19.09.2023 vo vzťahu
k povinnému (manželovi žalovanej) banky odpovedali na jeho žiadosť zo dňa 19.05.2023 s negatívnym
výsledkom. Pokiaľ súdny exekútor dňa 19.05.2023 požiadal banky o oznámenie zostatkov na účtoch

povinného, negatívny výsledok z týchto bánk korešponduje s tvrdeniami manžela žalovanej, ktorý sám
uviedol, že predmetné peňažné prostriedky, ktoré obdržal od žalovanej z titulu vyporiadania BSM, nemá
k dispozícii, pretože ich použil na zaplatenie starších dlhov iným veriteľom. V tejto súvislosti žalobca
nenavrhol žiadne dokazovanie za účelom vyvrátenia skutkových tvrdení H. B., uvedených v svedeckej
výpovedi, keď predmetné skutočnosti bolo možné preukazovať napríklad aj listinami

z účtovníctva obchodnej spoločnosti, v ktorej manžel žalovanej pôsobil. Žalobca súdu ani nepredložil
potvrdenie súdneho exekútora, ktorý by zisťovať peňažné prostriedky na účtoch povinného
v čase, kedy mu mali byť predmetné peňažné prostriedky pripísané - vo vzťahu k poslednej
úhrade realizovanej žalovanou, t.j. v období po 20.05.2019.
20. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie i námietku žalobcu, že v danom prípade nedošlo
k naplneniu dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM, s odôvodnením, že žalovaná

nedisponovala peňažnými prostriedkami na úhradu vyrovnávacieho podielu. Žalovaná v konaní
predložila potvrdenie o uskutočnení zahraničnej úhrady zo dňa 17.05.2019, v zmysle ktorej spoločnosť
ERSTACO a.s. poskytla žalovanej sumu 115.000,00 eur. Žalobca síce v prvoinštančnom konaní
namietal, že táto úhrada nie je evidovaná v účtovnej závierke označenej obchodnej spoločnosti,
ale vykonanie dokazovania predložením účtovníctva uvedenej obchodnej spoločnosti nenavrhol.

Skutočnosť, či predmetná spoločnosť uvedenú sumu zaúčtovala/nezaúčtovala do svojho účtovníctva,
by však aj tak nebola pre rozhodnutie tohto sporu relevantná, pretože žalovaná preukázala úhradu
sumy 115.000,00 eur v prospech žalobcu potvrdením, ktorého obsah žalobca v tomto spore účinne
nepoprel. Žalobca svojou argumentáciou o neúčinnosti právneho úkonu – dohody o vyporiadaní BSM
založil výlučne na argumente o neplatnosti dodatku č. 1, ale nenamietal jeho rozpor s ust. § 150

Občianskeho zákonníka. Preskúmaním dohody o vyporiadaní BSM v spojení s jej dodatkom č. 1 okresný
súd dospel k záveru, že táto zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Na
základe nej si manželia – účastníci dohody medzi sebou vyporiadali spoločne nadobudnutý majetok –
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. D. v hodnote 331.000,00
eur, ktorá cena bola určená v konaní nenamietaným znaleckým posudkom č. 63/2019 a odborným

posudkom č. 62/2019 znalkyne M. A. K., hnuteľný majetok nachádzajúci sa v nehnuteľnosti a záväzky
a hypotekárny úver. Na jej základe sa žalovaná stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností spolu
s vecami, ktoré sa v nich nachádzajú, a zároveň bola povinná uhradiť žalovanému vyrovnávací podiel
vo výške 165.500,00 eur, predstavujúci polovicu hodnoty majetku ocenenej znaleckým a odborným
posudkom. Následne žalovaná prevzala aj záväzok z hypotekárnej zmluvy. Prevzatie záväzku tretej

osoby nemá však žiadny vplyv na povinnosť obidvoch strán plniť si svoj záväzok z hypotekárnej zmluvy,
keď veriteľ môže požadovať splnenie záväzku od ktoréhokoľvek z účastníkov zmluvy. V konaní nebol
preukázaný ani žalobcom tvrdený dôvod pre určenie disparity podielov účastníkov dohody o vyporiadaní
BSM v spojení s jej dodatkom, keď žalovaná a jej manžel zhodne uviedli, že sa vyporiadavali rovnakým
dielom (na polovicu). Súčasne okresný súd zdôraznil, že v zmysle ust. § 217 CSP je pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Potom platí, že aj v prípade, že by bol preukázaný
ukracujúci úkon do nadobudnutia jeho účinnosti (uskutočnenia úkonu), v čase uskutočnenia úkonu by
neexistovala vymáhateľná pohľadávka žalobcu, súdu by aj pre priznanie práva žalobcovi postačovalo
preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky najneskôr v čase, keď rozhoduje v merite veci o
odporovacej žalobe. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že rozhodujúcim okamihom

pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv a iných majetkových hodnôt, je jeho
účinnosť.
21. Záverom okresný súd doplnil, že v konaní nebolo preukázané, že sporná dohoda o vyporiadaní
BSM v spojení s jej dodatkom č. 1 by bola vykonaná s úmyslom ukrátiť veriteľa (žalobcu), hoci k nemu
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou – žalovanou, nezaoberal

sa v tomto spore už otázkou, či žalovaná už o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym
úkonom nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie
tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
22. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď
žalovanej, ktorá bola v tomto spore úspešná, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu

v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP.23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie. Súčasne si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

24. Odvolateľ namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil ako
strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces a tiež, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcichskutočnostíanazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam
a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365

ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“ alebo „CSP“).
25. Predovšetkým poukázal na právny názor prezentovaný Krajským súdom v Žiline v uznesení č.
k. 9Co/163/2022-286 zo dňa 23.02.2023, ktorým odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej
inštancie (pozri v bod 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
26. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že odporovaný úkon – dohoda

ovyporiadaníBSMvznenídodatkuč.1zodňa03.05.2019,jeekvivalentnýmprávnymúkonom.Rovnako
nesúhlasil s tým, že dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019 je platný právny úkon. Žalobca v žalobe zo
dňa 23.02.2018 namietal odporovateľnosť dohody o vyporiadaní BSM, ktorú žalovaná uzavrela dňa
25.05.2017 so svojím manželom (H. B.), ktorý bol súčasne zmenkovým ručiteľom vo vzťahu k zmluve
o kontokorentnom úvere, ktorý žalobca ako veriteľ poskytol obchodnej spoločnosti FEIST, s.r.o., so

sídlom Jasmínová 1434/8, 010 01 Žilina, IČO: 44 236 590. Zároveň poukázal na to, že aktuálne už
disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči manželovi žalovanej H. B. vo výške 131.739,24 eur spolu
s úrokom vo výške 6 % z uvedenej sumy od 23.12.2017 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 439,13 eur, ktorá mu bola právoplatne priznaná v konaní vedenom na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 37CbZm/2/2018.

27. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo
732/2006 zo dňa 27.05.2008, v zmysle ktorého je potrebné právne úkony, ku ktorým dochádza
počas konania o určenie odporovateľnosti právneho úkonu považovať za úkony neplatné,
nakoľko nimi dochádza k mareniu účelu tohto konania. Hoci označené súdne rozhodnutie je založené na
odlišnom skutkovom základe, kedy počas súdneho konania došlo k prevodu ušlého majetku z majetku

dlžníka zo strany osoby odporu na tretiu osobu, podľa názoru žalobcu je možné závery predmetného
rozhodnutia aplikovať aj v prejednávanej veci. Zo strany žalovanej a p. H. B. išlo v prípade dodatku
č. 1 zo dňa 03.05.2019 o právny úkon po začatí súdneho konania o odporovacej žalobe a dôvodom
jeho uzavretia bolo práve zmarenie účelu tohto súdneho konania. Predmetný dodatok č. 1 bol totiž
vyhotovenýažponámietkachžalobcuoneekvivalentnostidohodyovyporiadaníBSMzodňa25.05.2017

v pôvodnom znení, čím došlo závažným spôsobom k obchádzaniu ustanovení Občianskeho zákonníka
o odporovateľnosti právnych úkonov. Je teda zrejmé, že úmyslom žalovanej a dlžníka žalobcu - H.
B. bolo vyhnúť sa odporovacej žalobe v tomto spore. Okrem toho, že žalobca namietal aj šikanózny
výkon práva zo strany žalovanej a jej manžela H. B., keď dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019 je podľa
jeho názoru právny úkon, ktorý zákon obchádza. Hoci k jeho uzavretiu došlo až po námietke žalobcu

o neekvivalentnosti pôvodnej dohody o vyporiadaní BSM, ktorej odporovateľnosti sa žalobca v tomto
spore domáha, súd prvej inštancie takémuto správaniu strán poskytol právnu ochranu a nie tvrdenému
právu žalobcu, ktorého pohľadávka bola ukrátená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda v celom
rozsahu arbitrárne a popierajúce zmysel inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. Takýmto postupom
okresného súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Zároveň súd prvej

inštancie vec nesprávne posúdil, keď dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019 vyhodnotil ako platný právny úkon.
28. Žalobca sa v súdnom konaní v predmetnej veci domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu –
Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 25.05.2017 uzavretej medzi dlžníkom žalobcu H. B. a žalovanou. Na
podkladenamietanéhoukracujúcehoprávnehoúkonubolvykonanývkladvlastníckehoprávavprospech
žalovaného do príslušného katastra nehnuteľností dňa 15.08.2017, kedy žalobcom odporovaná Dohoda

o vyporiadaní BSM nadobudla účinnosť. Až následne v rámci konania pred súdom prvej inštancie
žalovaná predložila súdu a žalobcovi dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019 spolu s odborným posudkom
č. 62/2019 zo dňa 12.04.2019 vyhotovený znalkyňou M. A. K., so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX O. F. J.
(ďalej len „odborný posudok“) a znalecký posudok č. 63/2019 zo dňa 12.04.2019 vyhotovený znalkyňou
M. A. K., so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX O. F. J. (ďalej len „znalecký posudok“).

29. V zmysle odborného posudku mala znalkyňa stanoviť všeobecnú hodnotu rodinného domu so
súpisným č. XX (pozn. znalkyne rozostavaná novostavba na parcelách č. 315, 316, 314/1) vedeného
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre okres a obec E. F. G., katastrálne
územie C. D., zapísaný na LV č. XXX, postavený na pozemku parcele č. 315 (parcela registra „C“) oveľkosti 158 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX na sumu vo výške
146.000,00 eur (ďalej len „Nehnuteľnosť 1“). V zmysle znaleckého posudku mala znalkyňa stanoviť
všeobecnú hodnotu rodinného domu so súpisným č. XXX vedeného Okresným úradom Kysucké Nové

Mesto, katastrálny odbor, okres: Kysucké Nové Mesto, obec: Kysucké Nové Mesto, katastrálne územie:
C. D., zapísaný na LV č. XXX, postavený na pozemku
s parcele č. 314/2 (parcela registra „C“) o veľkosti 86 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, a pozemkov - parciel č. 312, 314/1, 314/2, 316, 325/1, 325/2, 563/1,
586, 590 zapísaných na LV č. XXX na sumu vo výške 185.000,00 eur (ďalej len „nehnuteľnosť 2“) a

(ďalej spolu Nehnuteľnosť 1 a Nehnuteľnosť 2 aj ako „nehnuteľnosti“). Po sčítaní tak mala predstavovať
všeobecná hodnota oboch nehnuteľností v zmysle Odborného a Znaleckého posudku sumu vo výške
331.000,00 eur. Dôvod, pre ktorý mal byť medzi žalovanou a jej manželom H. B. uzavretý dodatok č.
1 zo dňa 03.05.2019, mal byť ten, aby došlo k vyporiadaniu BSM manželov v súlade s § 150 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie argumentovala tým, že z jej
strany malo ísť o postup súladný s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o vyporiadaní

vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi po zrušení BSM. Žalovaná jej manžel H. B. sa v
zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 mali dohodnúť,
že žalovaná doplatí H. B. sumu vo výške 115.500,00 eur, nakoľko polovičná hodnota majetku patriaceho
do BSM bola 165.500,00 eur, keď žalovaná mala už zaplatiť H. B. sumu vo výške 50.000,00 eur na
podklade Dohody o vyporiadaní BSM v pôvodnom znení.

30. Podľa názoru žalobcu je možné dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019 ako časť právneho úkonu
v dohode o vyporiadaní BSM oddeliť od ostatného obsahu dohody o vyporiadaní BSM a samostatne
posudzovať jeho platnosť/neplatnosť (v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka). Žalobca sa pritom
domáha neúčinnosti pôvodnej dohody o vyporiadaní BSM. Táto časť právneho úkonu je platná, a preto
je možné voči nej uplatňovať odporovacie právo veriteľa. Zdôraznil, že dodatok č. 1 k pôvodnej dohode

o vyporiadaní BSM bol uzavretý cca 20 mesiacov po nadobudnutí jej účinnosti v pôvodnom znení.
V čase vyhotovenia odborného a znaleckého posudku a podpísania sporného dodatku č. 1 zo dňa
03.05.2019 už viac ako rok prebiehalo súdne konanie v tomto spore a tiež konanie o zaplatenie peňažnej
pohľadávky voči H. B., vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37CbZm/2/2018. Dodatočné
nacenenie predmetných nehnuteľností a následne uzavretie dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 žalovaná

a H. B. vykonali výlučne s cieľom zabrániť prípadnej exekúcii na bonitný majetok, ktorý bol predmetom
odporovaného právneho úkonu. Takýto výlučne účelový a šikanózny výkon práva zo strany H. B.
a žalovanej podľa názoru žalobcu nepožíva právnu ochranu. Dôsledkom šikanózneho výkonu práva je
absolútna neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/75/2011 zo dňa 01.01.2000 (správne

má byť 31.12.2019 – poznámka odvolacieho súdu) judikoval,
že odporovacou žalobou (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) možno napadnúť aj časť právneho
úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ak je oddeliteľná od ostatných častí
tohto právneho úkonu, na tom nič nemení ani to, ak je týmto právnym úkonom dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom uzavretia dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 bolo

zmariť výsledok tohto súdneho konania. Obidve strany tohto dodatku podnikli totiž tieto kroky výlučne v
snahevyhnúťsasplneniupohľadávkyžalobcuvočiH.B.atiežscieľomchrániťbonitnýmajetok (v
súčasnosti vo vlastníctve žalovanej) pred výkonom prípadnej exekúcie. Účelovosti a fiktívnosti dodatku
č. 1 zo dňa 03.05.2019 nasvedčuje i to, že H. B. následne ani len sčasti neuhradil pohľadávku
žalobcu, keď v pozícii svedka uviedol, že peniaze, ktoré mu manželka zaplatila v zmysle dodatku

č. 1 zo dňa 03.05.2019, použil na vyplatenie ďalších svojich veriteľov, čo však v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie nebolo zo strany žalovanej v žiadnom písomnom vyjadrení tvrdené a ani
žiadnym listinným dôkazom preukázané. Okrem toho žalobca spochybňoval samotné vykonanie úhrady
finančných prostriedkov žalovanou v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 v prospech H. B..
Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie otázku neplatnosti dodatku č. 1 neposúdil komplexne,

skrz jednotlivé skutkové podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníkaauspokojilsaskonštatovanímtoho, ženamietaťrozporsdobrýmimravmijemožné
len v prípadoch ultima ratio, čo nebol prejednávaný prípad. Okresný súd uzavrel, že využitie možnosti,
ktorou žalovaná a jej manžel zhojili predmetnú prípadnú vadu vo vzťahu k právnemu úkonu – pôvodnej
dohode o vyporiadaní, nemôže byť automaticky pokladaná za šikanózny výkon práva.

Listinné dôkazy - dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019, ale aj výpoveď svedka H. B. a žalovanej v konaní
však nasvedčujú argumentácii žalobcu. Úmysel osoby je vnútorným psychickým stavom, ktorý nemôže
byť priamym predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť výlučne nepriame okolnosti,
ktoré môžu dosvedčiť o tom, že subjekt konal úmyselne (aký bol jeho úmysel). V prejednávanej veci jenutné posúdiť celý skutkový stav veci a jeho priebeh. Žalobca zopakoval, že H. B. bol od 30.11.2013
do 26.10.2017 spoločníkom spoločnosti FEIST, s.r.o., so sídlom Jasmínova 1434/8, 010 01 Žilina, IČO:
44 236 590, ktorý bol vymazaný z Obchodného registra dňa 10.10.2023 a od 10.05.2014 bol jeho

jediným spoločníkom. H. B. bol tiež konateľom dlžníka od 29.09.2013 do 11.10.2017. Súd prvej
inštancie sa však výlučne obmedzil na to, že dlhy spoločnosti a dlhy spoločníka a konateľa nemožno
automaticky stotožňovať. H. B. bol však aj zmenkovým ručiteľom žalobcu. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že H. B. pôsobil najskôr ako živnostník, ktorý mal vysoké dlhy a následne
vstupoval do obchodných spoločností, kde ako jediný spoločník a konateľ musel mať

úplný prehľad o stave záväzkov a finančnej situácii spoločnosti. Finančné problémy H. B.
boli dlhodobejšieho charakteru, o čom svedčia i jeho tvrdenia na pojednávaní dňa 18.08.2023 uviedol,
že manželka podala návrh na zrušenie BSM v období, kedy ho podala a oni mali zadlženosti v roku
2013 alebo 2014. Žalobca znovu poukázal na dôvody, pre ktoré dňa 03.11.2017 pristúpil k vyhláseniu
predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úverového rámca ku dňu 08.11.2017 - jednak z dôvodu
omeškania s platením dlžnej sumy a tiež z dôvodu, že dlžník bol v omeškaní s plnením

finančných záväzkov voči iným veriteľom alebo štátnym orgánom (dlh voči Sociálnej poisťovni, o čom
svedčí exekučný príkaz SP 0015201602017) a z dôvodu, že dňa 27.10.2017 došlo k prevodu
obchodného podielu zo spoločníka H. B. na I. J. bez súhlasu veriteľa. Práve preto podala žalovaná na
súd návrh
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalovanej a H. B. v snahe ochrániť svoj

majetok. Následne uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM bola označenými stranami uzavretá tak, že
všetky nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXX v kat. úz. C. D. žalovaný H. B. previedol
v zmysle dohody o vyporiadaní na žalovanú. Dlžník mal v čase zosplatenia kontokorentného úveru dlh
voči Sociálnej poisťovni vo výške 2.849,65 eur. Ukracujúci úmysel nemusí teda smerovať k ukráteniu
konkrétneho veriteľa, je irelevantné, či smeroval ku kráteniu všetkých veriteľov alebo len niektorého

z nich, alebo aby vôbec smeroval voči konkrétnym osobám, ktoré majú voči nemu pohľadávku. Je
zrejmé, že H. B., či pôvodne už ako živnostník a dlžník (FEIST, s.r.o.) mal dlhodobo finančné problémy
a preto sa postupne rozhodol zbavovať svojho majetku na úkor veriteľov. Úmysel žalovanej ukrátiť spolu
so H. B. žalobcu bol podľa názoru žalobcu v tomto súdnom konaní náležite preukázaný. Žalovaná je
totiž manželkou H. B.. Miera dobromyseľnosti v prípade prevodu na blízku osobu je omnoho nižšia

ako v prípade prevodov na tretiu osobu. Zároveň odvolateľ nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej
inštancie, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou,
znovu poukazujúc na vymáhateľnú pohľadávku Sociálnej poisťovne. Súčasne však akcentoval, že
právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Cdo/237/2017 zo dňa
24.06.2020, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré definovali

vymáhateľnú pohľadávku ako pohľadávku, ktorej svedčí exekučný titul, boli definitívnym spôsobom
prekonané a vyvrátené rozhodnutím Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, ktorý uzavrel, že
vymáhateľnápohľadávkavzmysleust.§42aods.1Občianskehozákonníkajepohľadávka,ktorúmožno
úspešne vymáhať v základnom konaní. Súd, ktorý rozhoduje

po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Ďalej
žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že nemal dôvod posudzovať okolnosti podania návrhu žalovanej
na zrušenie BSM na súd, t. j. či žalobca v tom čase mal/nemal vymáhateľnú pohľadávku voči H. B..
Žalobca sa v tomto spore domáha totiž určenia neúčinnosti právneho úkonu dohody o vyporiadaní
BSM a nie návrhu na zrušenie BSM. Zároveň platí, že v čase vykonania ukracujúceho úkonu musí

pohľadávka žalobcu existovať, a táto sa musí dostať do štádia vymáhateľnosti najneskôr ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia súdu. Platí, že pohľadávka veriteľa, ktorá bola ukrátená fraudóznym konaním
dlžníka, nemusí byť v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu splatná, vymáhateľná
ani vykonateľná. Táto pohľadávka musí existovať aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v čase, kedy
došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, pričom pre uplatnenie odporu je významné to,

že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda, že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny
úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie. Rozhodné je, že dlžník svojím právnym úkonom nastolil taký
stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie pohľadávky veriteľa z dlžníkovho majetku,
ktorý z tohto majetku ušiel. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, napr. sp. zn. 21Cdo/2737/2000 zo dňa 24.07.2001, 21Cdo/1010/2013 zo dňa

01.04.2014.) Úmysel H. B. ukrátiť svojich veriteľov mohol existovať predtým, ako došlo zo strany
žalobcu k zosplatneniu úveru v zmysle zmluvy, a to aj z dlhšieho časového hľadiska. Odporovanie
právnemu úkonu je však obmedzené na dobu troch rokov od uzavretia takéhoto právneho úkonu.
Podmienka vymáhateľnosti pohľadávky ako podmienka vecnej legitimácie sa vzťahuje na okamihrozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe. Žalobca sa však v tomto spore domáha neúčinnosti
právneho úkonu dohody o vyporiadaní BSM v pôvodnom znení, kedy mal súd skúmať úmysel H.
B. ako dlžníka žalobcu a nie úmysel žalovanej. Ten sa skúma až ku dňu uzavretia dodatku č. 1 zo

dňa 03.05.2019. Odvolateľ zopakoval, že počas tohto sporu namietal úmysel oboch strán dodatku č.
1 zo dňa 03.05.2019 ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V dôsledku tejto námietky
nemožno tomuto právnemu úkonu odporovať, pretože je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
a nadväzne dohoda o vyporiadaní BSM v pôvodnom znení je podľa názoru žalobcu odporovateľný
právny úkon. Odvolateľ zopakoval, že rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu

dlžníkových vecí, práva alebo iných majetkových hodnôt, je jeho účinnosť; u nehnuteľností zapisovaných
do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/4333/2007 zo dňa 12.06.2008). Časový okamih
vykonaniaodporovanéhoprávnehoúkonujerozhodujúcinielenpreposúdenieexistencieúmysludlžníka
ukrátiť svojho veriteľa, ale aj z toho dôvodu, že sa zisťuje, či došlo k primeranej odplate za prevedený
majetok dlžníka a práve primeranosť tejto odplaty sa skúma ku dňu účinnosti scudzovacieho právneho

úkonu, tzn. ku dňu, kedy z majetkovej podstaty dlžníka odišli prevádzané veci. V prejednávanej
veci nastala účinnosť dohody o vyporiadaní BSM dňa 15.08.2017, pričom k tomuto okamihu
mala byť zo strany žalovanej H. B. vyplatená suma vo výške 50.000,00 eur, ktorá nebola
ekvivalentnou k hodnote nehnuteľností, ktoré žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníckeho
práva, čo potvrdila napokon vo svojej výpovedi aj žalovaná v priebehu prvoinštančného konania tým,

že vyhotovila spolu so H. B. dodatočne dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2019. Sumu 50.000,00 eur nemožno
v žiadnom prípade považovať za primeranú a ekvivalentnú k hodnote nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. D. vzhľadom na hodnotu majetku, jeho rozsiahlosť (rozloha pozemkov
viac ako 2800 m2), umiestnenie pozemkov v zastavanom území obce, resp. v dvoch prípadoch (parcela
č. 325/1, 325/2) na hranici zastavaného územia obce, polohu a možnosť využitia (stavebné pozemky).

PredmetomdohodyovyporiadaníBSMsúokremtohoajdvarodinnédomy,ztohojedenvčaseuzavretia
dohody o vyporiadaní BSM ešte nebol ani skolaudovaný, jedná sa teda o novostavbu, pričom ani
jeden z týchto rodinných domov nemá hodnotu len 100.000,00 eur. Je potrebné ešte zohľadniť hodnotu
hnuteľných vecí (bytové zariadenie, nábytok, elektrospotrebiče, ostatné hnuteľné veci bežnej potreby
vo výške 5.000,00 eur). Súd prvej inštancie sa však s uvedeným právnym názorom žalobcu nestotožnil

tvrdiac, že je preň rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 CSP), s čím však žalobca
nesúhlasí. Súčasne žalobca tvrdil, že pri skúmaní ekvivalentnosti odporovateľnosti právnych úkonov
uzavretých medzi blízkymi osobami by mal súd vziať
do úvahy aj skutočnosť, či výlučne nedošlo len k fiktívnej úhrade odplaty, pričom finančné prostriedky
naďalej zostávajú k dispozícii oboch osôb, či nemohlo dôjsť k reálnemu poskytnutiu ekvivalentnej

odplaty. Žalovaná v konaní nepreukázala zdroj finančných prostriedkov v sume 50.000,00 eur, ktoré
mala vyplatiť žalobcovi. Tvrdila, že mala ušetrené svoje peniaze, hoci v tom čase nebola zamestnaná
a nepoberala žiadne dávky od štátu. V danej súvislosti odvolateľ citoval z uznesenia Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/374/2013 zo dňa 18.11.2014, v zmysle ktorého pri posudzovaní právnych
úkonov, ktorými sa mení štruktúra dlžníkovho majetku, musí zo strany súdu dôjsť k posúdeniu nielen

toho, či na základe odporovateľného právneho úkonu nedošlo k zníženiu hodnoty majetku v číselnom
(ekonomickom) vyjadrení, ale tiež k posúdeniu toho, či vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníka
nedošlo celkovo k zhoršeniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Odvolací súd v predmetnej
veci uviedol, že je nutné skúmať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, ktorý nespočíva výlučne
v znížení hodnoty majetku dlžníka, ktoré je možné vyčísliť v peniazoch, ale aj posúdenie toho, či

nedošlo k ovplyvneniu možnosti dlžníka nakladať s majetkom. To znamená, či s novonadobudnutým
majetkom dlžníka je možné rýchlejšie, jednoduchšie a podľa menej prísnych pravidiel nakladať, ako
to bolo v prípade prevedeného majetku a že po takejto zmene skutočne zostane pohľadávka veriteľa
neuspokojená. Napriek tomu, že BSM žalovanej a jej manžela bolo zrušené a došlo k vyporiadaniu ich
vzájomných majetkových vzťahov, žalovaná a jej manžel sú naďalej blízkymi osobami, ktoré naďalej žijú

v spoločnej domácnosti. Podľa posledných informácií žalobcu majú žalovaná s manželom totožný trvalý
pobyt, čím nie je vylúčené, že aj napriek tomu, že malo dôjsť k zrušeniu BSM, žalovaná a jej manžel
uhrádzajú spoločne výdavky na domácnosť a stravu, t. j. aj výdavky žalovanej.
32. Žalovaná mala byť v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM v pôvodnom znení „ženou v
domácnosti“, bola vedená na úrade práce. Svedok H. B. uviedol, že si žalovaná mala požičať finančné

prostriedky na úhradu v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 od akciovej spoločnosti ich syna. Okrem
tohto uviedol, že majú spolu so žalovanou tri deti: synov vo veku 25 rokov a 15 rokov a dcéru
vo veku 17 rokov. Najstarší syn mal v čase uzavretia dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 pravdepodobne
iba 21 rokov, mladší 11 rokov. V zmysle výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom vPrahe je evidovaná spoločnosť ERSTACO a.s., IČO: 062 71 227, v ktorej ako jediný akcionár vystupuje
P. B. a štatutárnym riaditeľom a predsedom správnej rady je H. B.. V zbierke listín tejto spoločnosti
sa nachádzajú zverejnené účtovné závierky za jednotlivé roky, a to aj za roky 2019 a 2020, pričom

ani z jednej z nich nevyplýva, že by spoločnosť ERSTACO a.s. poskytla tretej osobe pôžičku v sume
115.500,00 eur (resp. 100.000,00 eur), ktoré mala žalovaná údajne vyplatiť H. B. v zmysle dodatku č. 1
zodňa03.05.2019,aktorésiúdajnepožičalaod„akciovejspoločnostiichsyna“.Súdprvejinštancievšak
dôkaz predložený žalobcom nevykonal. Je zrejmé, že spoločnosť ERSTACO a.s., ktorá mala poskytnúť
žalovanému pôžičku je opätovne spoločnosťou, ktorá je ovládaná H. B. a že údajne vyplatené finančné

prostriedky zo strany spoločnosti ERSTACO a.s. žalovanej boli v skutočnosti vyplatené H. B. za účelom,
aby sa tieto finančné prostriedky opätovne dostali do jeho dispozície a aby dohoda o vyporiadaní BSM v
znení dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2019 pôsobila ako odplatný právny úkon. Uvedené skutočnosti svedčia
o účelovom a úmyselnom konaní žalovanej, ako aj H. B..
33. Nadväzne odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí nevyjadroval
k otázke nevynaloženia náležitej starostlivosti žalovanej pri rozpoznaní ukracujúceho úmyslu H. B. po

tom, ako uzavrel, že nebola splnená zákonná podmienka – existencie ukracujúceho úkonu dlžníka.
Sprihliadnutímnavyššieuvedenúargumentáciuodvolateľzotrvalnatom,žeriadnepreukázalexistenciu
ukracujúceho úkonu dlžníka. Zároveň je zrejmé, že žalovaná a H. B. sú osobami blízkymi, kedy sa
v týchto prípadoch prezumuje ukracujúci úmysel H. B. a vedomosť žalovanej o tomto ukracujúcom
úmysle. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa

26.10.2023 po sugestívnej otázke konštatovala, že si zisťovala existenciu dlhov manžela v registri
exekúcií a v zdravotnej i v sociálnej poisťovni a zistila, že nie je ich dlžníkom, tieto svoje tvrdenia
žiadnym dôkazom nepodložila. Žalovaná však bola povinná v tomto spore nielen tvrdiť, ale aj svoje
tvrdenie preukázať. V tomto type sporov však judikatúra ustálila, že žalovaní neunesú dôkazné bremeno
o vynaložení náležitej starostlivosti len na základe tvrdení o tom, že o dlhoch alebo o úmysloch dlžníka

ukrátiť veriteľa uzavretím zmluvy nevedeli, nakoľko im dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohli sa o nich
dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie. Nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujímala
o podnikanie dlžníka, že táto ich o vlastnej podnikateľskej činnosti a jej výsledkoch neinformovala, či
poukaz na vzájomnú dôveru. Rovnako neobstojí ani argument, že žalovaná nemala potrebu robiť žiadne
kroky na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Vyplýva to najmä z rozhodnutí Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 21Cdo/864/2000, 30Cdo/808/2004, 30Cdo/635/2005. Z uvedeného je zrejmé,
žeexistenciaukracujúcehoúmysluH.B.avedomosťžalovanejotomtoukracujúcomúmyslebolavtomto
konaní preukázaná.

34. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
35. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom a posúdením veci prvoinštančným
súdom, v zmysle ktorého v súdenom spore neboli splnené predpoklady odporovateľnosti právneho
úkonu. Týmito predpokladmi sú: a) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a b)

ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi právnym úkonom dlžníka. Ukrátenie veriteľa
predstavuje v rámci slovenskej právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov jeden z predpokladov
odporovacieho práva (aktívnej vecnej legitimácie) veriteľa, ktorý musí byť splnený bez ohľadu na to,
o ktorú skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu ide. Právne úkony dlžníka môžu ukracovať
veriteľa len vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie

majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka uspokojil. K ukráteniu uspokojenia veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok je prevedený na základe odplatného právneho
úkonu a cena plnenia je ekvivalentná. Tento právny názor je podporovaný aj stabilnou judikatúrou.
Ide predovšetkým o kúpne zmluvy, ktoré uzavrel dlžník ako predávajúci a pri ktorých za predanú vec

obdržal kúpnu cenu, teda ekvivalent v peniazoch. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné
právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto preukázaný záver, že
odporovaný právny úkon je skutočne ekvivalentným úkonom, a to nie iba formálne, t. j. s poukazom na
jeho znenie, ale fakticky, teda, že dlžník za určité plnenie nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej
– ekvivalentnej povahy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2435/2006 z 05.03.2008).

O ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka nejde vtedy, ak dlžník dostal
za prevedené veci, prácu alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne ich obvyklú cenu
alebo mu bola inak poskytnutá primeraná náhrada (Rc 30/2009). Žalovaná ako manželka H. B.
podala na Okresný súd Žilina dňa 23.12.2016 návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva. Po jehozrušení bolo potrebné ho vyporiadať v zmysle § 149 podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka. Predmetom vyporiadania je vždy všetok spoločný majetok manželov, ktorý bol nadobudnutý
do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. Rozhodnutie o zrušení BSM

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.05.2017. Všeobecne toto vyporiadanie znamená
nielen rozdiel hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj zámer na
vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, ide o tzv. vyporiadanie
v širšom slova zmysle. Preto k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa právnym
úkonom dlžníka nemôže dôjsť v prípade, ak napadnutý právny úkon je tzv. ekvivalentným právnym

úkonom, pri ktorom nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Najvyšší súd Českej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo/2435/2006 tiež uviedol, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy
tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí
byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy spoľahlivo preukázaný,
a to nielen s poukazom na jeho znenie, ale aj zistením, že za poskytnuté plnenie

dlžník nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. K zmenšeniu majetku dlžníka dochádza
bezpochyby predovšetkým pri bezod-platných právnych úkonoch, pri ktorých dlžník poskytuje nejaký
majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia, prípadne úkon, ktorý síce je odplatný, avšak pri
ktorom protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plnenie. Z predložených dôkazov
i vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že za majetok, ktorý bol dohodou manželov

prevedený na žalovanú, jej manžel obdržal tzv. reálne ekvivalentné (t. j. rovnocenné) plnenie. Krajský
súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/94/2015 zo dňa 24.06.2015 tiež uviedol, že ak teda dlžník kúpnou
zmluvou prevedie časť svojho majetku za primeranú cenu, tak v dôsledku takéhoto právneho
úkonu nedochádza k zmenšeniu majetku, ale dochádza len k zmene jeho štruktúry. V takomto prípade
dlžník namiesto hmotného majetku, či už hnuteľného alebo nehnuteľného, získava majetok finančný.

K tomu došlo aj v tomto prípade, kedy nedošlo k zmenšeniu majetku H. B. dohodou o vyporiadaní BSM
so žalovanou, ale došlo iba k zmene jeho štruktúry – namiesto nehnuteľného majetku H. B. nadobudol
majetok finančný. Dohoda o vyporiadaní BSM tak nepredstavuje zmluvu bez primeraného protiplnenia,
nakoľko v tejto dohode bolo rozdelenie majetku súladné s ust. § 150 Občianskeho zákonníka a aj
odplata za prevedené nehnuteľnosti bola dohodnutá v adekvátnej výške, pričom táto bola súčasne

aj prevedená – vyplatená na účet H. B.. Dohoda o vyporiadaní BSM, vrátane jej dodatku č. 1, teda
predstavuje ekvivalentný právny úkon. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že
úmyslom vyporiadania BSM medzi žalovanou a jej manželom nebolo ukrátenie veriteľa – žalobcu.
Vyporiadanie BSM bolo v súlade so zásadami uvedenými v Občianskom zákonníku a žalovaná zaplatila
manželovi prevodom na účet celú hodnotu polovičného podielu nadobudnutých nehnuteľností, t. j.

zaplatila manželovi sumu 165.500,00 eur, a zároveň na sebe prevzala záväzok z titulu hypotekárneho
úveru voči K. C., L.. Je tak zrejmé, že napadnutou dohodou o vyporiadaní BSM nedošlo k žiadnemu
ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko išlo o odplatný právny úkon a cena
plnenia je ekvivalentná. Správny je preto záver súdu prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia rozsudku,
ktorý konštatoval, že na základe dohody o vyporiadaní BSM medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou

v spojení s jej dodatkom č. 1, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody o vyporiadaní BSM,
nedošlo k ukráteniu veriteľa. Podmienky odporovateľnosti právneho úkonu v predmetnom prípade teda
nie sú splnené. Je to žalobca, ktorý znáša v tomto spore dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré však v súdenom spore žalobca nepreukázal, keďže
nepreukázal, že právny úkon ukracuje jeho uspokojenie.

36. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

37. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

38. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súdv odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

39. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalobca sa vo svojom odvolaní nestotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí.

40. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolastranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,

je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte
všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na

skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však
okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu
však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“
na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením
daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom
popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.
Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

41. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

42. Odvolacie námietky žalobcu prezentované v jeho opravnom prostriedku vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné z nasledovných dôvodov:

43. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak bol už uspokojený.

44. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľa
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (§
42a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

45. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj
majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Odporovateľnosť postihuje právne úkony dlžníka,
ktorými sa zbavil majetku, aby zmaril uspokojenie nároku veriteľa. Z ust. § 42a ods. 2 Občianskehozákonníka vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil (v posledných troch
rokoch)vúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,pričombremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť

veriteľa však nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami
jemu blízkymi alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu
dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je
podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne
následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade

zákonu blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa
poznali. Je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe),
aby v konaní tvrdili a preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho
právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Skutočné
ukrátenie veriteľa je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti. Právne úkony dlžníka
ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú z zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku

nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil.

46. Otázka časového momentu, ku ktorému treba posudzovať ukrátenie veriteľa, je v judikatúre
slovenských súdov vyriešená a podrobne sa touto zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky

v uznesení č. k. III.ÚS 271/05-9 zo dňa 5. októbra 2005, ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/32/2003 zo dňa 31. marca 2005. Zo záverov týchto
rozhodnutívyplýva,že„aktívnelegitimovanýnapodanieodporovacejžalobyjeveriteľ,ktorémudlžníkove
právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Je preto potrebné rozlišovať medzi
subjektívnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu, vyplývajúcou z § 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, (t. j. svojím právnym úkonom úmyselne nastoliť
taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku)
a ktorá musí byť daná v čase uskutočnenia právneho úkonu a požiadavkou vymedzujúcou aktívnu
legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, ktorou je ukrátenie veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú
pohľadávku. Pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o odporovacej žalobe, t. j. pre

posúdenie,čižalobcajenositeľomprávaodporovateľnosti,jerozhodujúcistavvčaserozhodovaniasúdu
v zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. (aktuálne ust. § 217 ods. 1 CSP – pozn. odvolacieho súdu). Ak by v čase
rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola, alebo už nebola vymáhateľná, nebola by daná jeho
aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby. Rovnako by aktívna legitimácia nebola daná ani
v prípade, ak by právny úkon urobený v úmysle ukrátiť veriteľa neukracoval v čase rozhodovania súdu

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol dostatok iného majetku umožňujúceho
uspokojenie veriteľa. Otázka, či dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky je
otázkouprávnou.Jejposúdenievyžadujezisteniemajetkudlžníkazhľadiskajehospôsobilostidosiahnuť
z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a to z už uvedených dôvodov, podľa stavu v čase
rozhodovania súdu. V čase uskutočnenia právneho úkonu dlžníka urobeného v úmysle ukrátiť veriteľa,

veriteľ totiž ešte nemusí mať vymáhateľnú pohľadávku a nemusí mať ani vedomosť o právnom úkone
dlžníka, o ktorom sa obvykle dozvie až následne. Nemusí mať teda reálnu možnosť domáhať sa už
v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu uspokojenia svojej pohľadávky z ostatného majetku
dlžníka“. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Cob/61/2018 zo dňa 18.04.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/226/2018

zo dňa 30.04.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/28/2017 zo dňa 12.12.2017.

47. Ďalej odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci

prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe
a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane

sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení, než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.48. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí,
táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP),
alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie

a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej
skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného
bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej
okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní
posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185

a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).

49. Prvým predpokladom uplatnenia odporového práva veriteľa je existencia vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi. V priebehu rokov sa definícia pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v judikatúre
najvyššieho súdu menila. Odvolateľ preto vo svojom opravnom prostriedku správne poukázal na to, že

aktuálne z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo
dňa 17. mája 2022, uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR ako R 2/2022,
„vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní“. Pojem „vymáhateľnosť“ je teda nutné vnímať v zmysle
pojmu „žalovateľnosť“ pohľadávky, teda vymáhateľnosť ako vlastnosť pohľadávky nastupuje ešte pred

jej vykonateľnosťou. Súdna prax sa teda ustálila v názore, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle
§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je taká pohľadávka, ktorú možno uplatniť v základnom konaní,
inak povedané tzv. žalovateľná pohľadávka (akcio nata). Nie je teda sporné, že žalobca, či už v čase
začatia konania, ale i neskôr, mal voči dlžníkovi H. B. – manželovi žalovanej vymáhateľnú pohľadávku a
aktuálne už disponuje aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbzm/2/2018-92

zo dňa 06.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Cozm/3/2019-158 zo dňa
15.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2019, ktorým bol manžel žalovanej H. B. ako
žalovaný v rade 2/ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 131.739,24 eur spolu s úrokom vo výške 6 %
ročne zo sumy 131.739,24 eur od 23.12.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 439,13 eur s
tým, že splnením povinnosti žalovaného v rade 1/ v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín

č. k. 37CbZm/2/2018-31 zo dňa 03.04.2018 zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného v rade
2/. Uvedenými rozhodnutiami bol zároveň H. B. ako žalovaný v rade 2/ v označenom konaní zároveň
zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Len
pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pozornosti žalobcu akiste uniklo, že dlžníkom Sociálnej poisťovne
v zmysle exekučného príkazu SP 0015201602017 bola obchodná spoločnosť FEIST, s.r.o. so sídlom

Jasmínova, 010 01 Žilina, IČO: 44 236 590, a nie manžel žalovanej, na čo správne poukázal i súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí.
50. V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporu sporné, že rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 14Pc/11/2016-22 zo dňa 06.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017 bolo
BSM žalovanej A. B. a jej manžela H. B. podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušené.

Následne dňa 25.05.2017 obidvaja manželia uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej
všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúce sa v k. ú C. D. (špecifikované
v bode 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia) pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá vyplatila
svojmu manželovi z titulu vyporiadania vyporiadací podiel vo výške 50.000,00 eur.
Žalobca žalobou v tomto spore zo dňa 26.02.2018 namietal odporovateľnosť tohto úkonu podľa § 42a

a nasl. Občianskeho zákonníka, keď tvrdil, že v danom prípade na základe predmetnej
dohody medzi manželmi nedošlo k ekvivalentnému plneniu s tým, že predovšetkým poukazoval na
časový okamih odporovateľného právneho úkonu (vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností dňa
15.08.2017). Po doručení žaloby (dňa 23.05.2018) si však žalovaná spolu s manželom dali vyhotoviť
odborný i znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, ktoré

nadobudlanazákladedohodyovyporiadaníBSMaktoréboliocenenénasumu331.000,00eur(odborný
posudok č. 62/2019 a znalecký posudok č. 63/2019 znalkyne M. A. K., obidva zo dňa 12.04.2019).
Následne dňa 03.05.2019 manželia B. uzatvorili dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM, na základe
ktorého sa žalovaná zaviazala vyplatiť svojmu manželovi H. B. (zmenkovému ručiteľovi – dlžníkovižalobcu) na vyporiadací podiel sumu 165.000,00 eur, ktorú sumu uhradila na účet svojho manžela –
posledná splátka prevodom bola realizovaná dňa 20.05.2019.

51. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je
preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť
odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu
a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie veriteľa. V prípade právneho

úkonubezprimeranéhoprotiplneniajetátopodmienkasplnenápredovšetkýmpriprávnychúkonoch,kde
osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytne dlžníkovi žiadne protiplnenie, alebo
poskytuje plnenie neprimerane nízke. Pri ukracujúcom právnom úkone je podmienkou len preukázanie
toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu a že tento úkon bol urobený s úmyslom
dlžníka veriteľov ukrátiť. O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak
dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak

za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza síce k zmene štruktúry majetku,
keďže dlžník namiesto napríklad odpredaných nehnuteľností získal finančný majetok, nedochádza
však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľa.
O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi ostal, by postačoval na uspokojenie

pohľadávky veriteľa.
52. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v posudzovanom prípade žalobca
nepreukázal, že napadnutým právnym úkonom – dohodou o vyporiadaní BSM v spojení s jej dodatkom
č. 1 došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Žiada sa
dodať, že dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 03.05.2019 je dvojstranným

právnym úkonom, na základe ktorého došlo k zmene, resp. nahradeniu niektorých článkov pôvodne
uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 25.05.2017. Pri posudzovaní otázky primeranosti či
neprimeranosti vzájomných plnení tak nie je možné vychádzať len z pôvodnej dohody žalovanej a jej
manžela o vyporiadaní BSM zo dňa 25.05.2017, keď v jej dodatku č. 1 zo dňa 03.05.2017 sa
jej účastníci dohodli na navýšení vyrovnacieho podielu, ktorý aj žalovaná H. B. ako dlžníkovi žalobcu

uhradila – posledný prevod v prospech jeho účtu zrealizovala dňa 20.05.2019. Pokiaľ manželia teda
žalovaná a jej manžel pôvodnú dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 25.05.2017 doplnili dodatkom č.1 zo
dňa 03.05.2019, táto ich dohoda ako celok je v súlade so zákonom (§ 150 Občianskeho zákonníka). Na
jej základe totiž H. B. získal finančné prostriedky, ktoré mohol použiť na úhradu svojich dlhov. Napokon
on sám vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie aj uviedol, že obdržanú sumu

použil na tento účel, keď z nej uhrádzal dlhy veriteľov, ktoré boli staršie ako dlh, ktorý mal
voči žalobcovi. Toto tvrdenie svedka zostalo v štádiu prvoinštančného konania žalobcom nepovšimnuté.
Žalobca sa vôbec H. B. nespýtal, kedy, akým veriteľom a v akej výške poukázal finančné prostriedky
zo sumy, ktoré mu vyplatila žalovaná z titulu vyporiadacieho podielu z ich BSM a ani súdu nenavrhol
vykonať v tomto smere žiadne dokazovanie.

53. Neobstojí preto ani odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
29Odo 732/2006 zo dňa 27.05.2008. Hoci žalovaná a dlžník žalobcu uzatvorili dodatok č. 1 k dohode
o vyporiadaní BSM až počas tohto konania o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, s prihliadnutím
na individuálne okolnosti prejednávaného prípadu nemožno považovať dodatok č. 1 za absolútne
neplatný právny úkon v tejto časti, nakoľko ním nedochádza k mareniu účelu tohto konania. V žalobcom

označenom prípade totiž počas súdneho konania došlo k prevodu ušlého majetku z majetku dlžníka zo
strany osoby odporu na tretiu osobu, čo nie je možné stotožňovať so situáciou v tomto spore (pozri bod
51. odôvodnenia tohto rozsudku)

54. Ďalej odvolací súd uvádza, že jedným z možných spôsobov ekonomického zabezpečenia rodiny

a najčastejších zdrojov bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podnikanie. Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho
zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah. Podnikanie jedného z manželov predstavuje natoľko podstatné
ohrozenie majetkového spoločenstva manželov a záujmov nepodnikajúceho manžela (v danom prípade
žalovanej), že je potrebné mu poskytnúť dostupné prostriedky právnej ochrany, prostredníctvom

ktorých sa môže domôcť vylúčenia, či aspoň zmiernenia výrazných nepriaznivých dopadov na rozsah
majetkového spoločenstva manželov. Jedným zo zákonných prostriedkov ochrany nepodnikajúceho
manžela je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu podľa § 148a ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom k podaniu takejto žaloby môže osoba oprávnená, v danom prípadežalovaná, pristúpiť kedykoľvek počas trvania manželstva, ak manžel získa oprávnenie
na podnikateľskú činnosť. Preto nemôže byť v rozpore so zákonom ani
v rozpore s dobrými mravmi, ak tak žalovaná učinila aj v čase pretrvávajúceho neúspešného podnikania

svojho manžela. Po právoplatnosti takéhoto súdneho rozhodnutia logicky nasleduje vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,ktorémusíbyťvsúladesust.§150Občianskehozákonníka.

55. Žalovaná pritom preukázala, že finančné prostriedky na výplatu vyrovnacieho podielu H. B. v zmysle
uzavretej dohody o vyporiadaní BSM a jej dodatku č. 1 získala pôžičkou od spoločnosti ERSTACO

a.s. Skutočnosť, že konateľom tejto firmy je jej syn a v orgánoch spoločnosti pôsobí jej manžel, sama
osebe ešte nevylučuje, že predmetná pôžička jej bola reálne poskytnutá. Žalobca síce v prvoinštančnom
konaní namietal, že táto úhrada nie je evidovaná v účtovnej závierke označenej obchodnej spoločnosti,
ale vykonanie dokazovania predložením účtovníctva uvedenej obchodnej spoločnosti nenavrhol. Sám
len poukazoval na skutočnosť, že v zbierke listín tejto obchodnej spoločnosti sa nachádzajú zverejnené
účtovné závierky za roky 2019 a 2020, ich prílohy a rozvahy v plnom rozsahu, ktoré predložil do spisu,

no ani z jednej z nich nevyplýva, že by spoločnosť ERSTACO a.s. poskytla tretej osobe pôžičku v
sume 115.500,00 eur (resp. 100.000,00 eur), vykonanie týchto dôkazov už konajúcemu súdu nenavrhol.
Okresný súd však správne poukázal na to, že skutočnosť, či spoločnosť ERSTACO
a.s. uvedenú sumu (ne)zaúčtovala do svojho účtovníctva, by aj tak nebola pre rozhodnutie tohto sporu
relevantná. Žalovaná totiž preukázala, že prijala sumu 115.000,00 eur od spoločnosti ERSTACO a.s.

potvrdením banky o vykonaní zahraničnej odchádzajúcej úhrady (č.l. 359), ktorého
obsah žalobca v tomto spore účinne nepoprel. K tomu odvolací súd dopĺňa, že pôžička je reálny
kontrakt, preto jej existenciu nemožno vylúčiť len z dôvodu, že nebola zaevidovaná do účtovníctva
predmetnej firmy. Pre vznik zmluvy o pôžičke nie je tiež podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej
zmluvy o pôžičke, ale kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci (peňazí),

čo v danom prípade bolo splnené. Žalobca tiež namietal, že sa jedná o nové tvrdenia v konaní, ktoré
žalovaná doposiaľ neprodukovala. To je síce pravda, ale žalobca pomerne účelovo prehliada fakt, že
tieto tvrdenia, podporené listinným dôkazom uvedeným vyššie žalovaná prezentovala vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 26.10.2023 až v reakcii na podanie žalobcu zo dňa 16.10.2023, ktorý
spochybňoval, že by žalovaná disponovala sumou, z ktorej by mohla svojho manžela v zmysle dodatku

č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM vyplatiť.
56. Žalobca svojou argumentáciou o neúčinnosti právneho úkonu – dohody o vyporiadaní BSM založil
výlučne na argumente o neplatnosti dodatku č. 1, ale nenamietal jeho rozpor s ust. § 150 Občianskeho
zákonníka. Okresný súd podrobne uviedol, prečo dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM nemôže byť
neplatný v bodoch 48. a 51. napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a nadväzne

správne uzavrel, že dohoda o vyporiadaní BSM v spojení s dodatkom č. 1 nie je neekvivalentný
právny úkon (bod 52. a 53. napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie správne poukázal na judikatúru
najvyšších súdnych autorít, z ktorej citoval, v zmysle ktorej základným princípom výkladu zmluvy je
priorita výkladu, ktorý nezakladá jej neplatnosť, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,
ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený princíp zmluvnej autonómie zmluvných strán, povaha

súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má
byť výnimkou a nie zásadou.

57. Ako už bolo uvedené vyššie, pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o odporovacej
žalobe, t. j. pre posúdenie, či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci stav v čase

rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP). Ak teda H. B. previedol na základe dohody o vyporiadaní BSM
na svoju manželku (žalovanú) nehnuteľný majetok, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. C. D., za primeranú
cenu stanovenú odborným i znaleckým posudkom, tak v dôsledku takéhoto právneho úkonu nedošlo
k zmenšeniu jeho majetku, ale došlo len k zmene jeho štruktúry. V takomto prípade H. B. ako dlžník
namiesto hmotného majetku (vecí patriacich pôvodne do jeho BSM

so žalovanou) získal totiž majetok finančný v podobe vyrovnacieho podielu, ktorý mu žalovaná uhradila.
Okresný súd preto správne uzavrel, že dodatok č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM je platný a tento
je súčasťou pôvodne žalobcom odporovanej dohody o vyporiadaní BSM, s ktorou tvoria jeden celok,
pričom k týmto právnym úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu, ktorý je veriteľom H. B..

58. Nadväzne, ak žalobca v tomto spore nepreukázal, že došlo k ukráteniu uspokojenia jeho
vymáhateľnej pohľadávky právnym úkonom dlžníka (dohodou o vyporiadaní BSM v spojení s jej
dodatkom č. 1), pretože tento úkon ako celok je ekvivalentný právny úkon, nedošlo k objektívnemu
zmenšeniu majetku dlžníka (manžela žalovanej), akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto sporeo existencii úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa pri vedomosti blízkej osoby o existencii tohto úmyslu je
nadbytočné a v rozpore s princípom hospodárnosti konania.

59. Odvolací súd teda vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného v merite veci ako nedôvodné. Zároveň
pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I.,
t. j. vo veci samej, podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

60. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách
konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu
a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonným ustanoveniam uvedeným
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

61. O trovách odvolacieho konania (aktuálneho i predchádzajúceho) rozhodol krajský súd § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal.
O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

62. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].