Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoEk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204685
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815204685.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: Advokátska kancelária
A. B. C., D., E., so sídlom F. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: F. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt E. XXX/X, XXX XX H. I. J., o vymoženie 490,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/481/2015 - 13 zo dňa
18.09.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007, 52 ods. 1 v znení
účinnom od 01.01.2008, ods. 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
3. Preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že predchodca oprávneného
ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy, na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský aj

s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu,
že je z rozhodovacej činnosti známe, že predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že
predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o vedení účtu konal v rámci svojej podnikateľskej
činnostiazmluvuuzatvorilspovinnýmakofyzickouosobounepodnikateľom.Nazákladeuvedenéhomal
jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Samotný rozhodcovskýrozsudok v odôvodnení uvádza, že na základe vykonaných dôkazov mal rozhodca preukázané, že
účastníci konania uzavreli spotrebiteľskú zmluvu.
4. Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa §
53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.
5. Oprávnený sa domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy,

ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na

návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom

obsah zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy
je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. ju ako celok odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si
spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
6. Na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval

všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený predchodcom oprávneného. Predchodca
oprávneného zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom
za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom
zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v
čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť

môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z rozhodcovského rozsudku vyplýva
síce neopomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa, no neaplikoval ich dôkladne. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach
nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie

rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.
7.Zozákonaobankáchvyplývaprebankujedinepovinnosťponúknuťsvojimklientomnávrhnauzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Ust. všeobecných obchodných podmienok však neobsahuje návrh banky na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú zmluvu - rozhodcovskú doložku, bez možnosti
jej ovplyvnenia spotrebiteľom - klientom.
8. Na základe uvedeného dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ust.
najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/EHS. Na základe

uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
10. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o

udelenie poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné
listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo

súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje
rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Oprávnený ďalej v odvolaní poukázal na to, že postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách,
ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná
možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Podľa názoru oprávneného, ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných

podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne v súlade so zákonom.
Vykonaným dokazovaním dospel exekučný súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd
v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom
a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím podľa názoru oprávneného zasiahol do jeho práva
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikovanie smernice 93/13/ EHS

prvostupňovým súdom s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená
a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v
obdobných veciach poverenia vydávajú. Exekučný súd neprimerane zvýhodnil povinného len na základe
jeho postavenia.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
13. Odvolací súd z Obchodného registra zistil, že oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., bola
dňa 9.8.2017 vymazaná z Obchodného registra dobrovoľným výmazom, z dôvodu zániku spoločnosti v
dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ktorá sa zároveň stala jej právnym
nástupcom.

14. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.
16.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.
18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, že v konaní na strane oprávneného pokračuje s právnym

nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a.s..
20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o osobnom účte túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o osobnom účte boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov. Predchodca oprávneného konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a povinný je označený ako fyzická osoba nepodnikateľ. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol teda
dostatočným spôsobom preukázaný.21. Zo zmluvy o osobnom účte, bodu 5 záverečných ustanovení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných

podmienkach.
22. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a
nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.
23. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,

ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je
rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu
silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto

preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice
hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel
(uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51).
24. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
existenciu rozhodcovskej doložky. Vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2011 najvyšší súd judikoval,

že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
25. Rozhodcovská doložka má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej predchodcom
oprávneného pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujúzaindividuálnedojednané(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka
bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy a oprávnený ničím nepreukázal
individuálny charakter tohto dojednania.

26. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná
podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
27. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné
podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániťrozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá
pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.
29. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka

je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012; uznesenie Krajského súdu v
Prešove vo veci sp. zn. 6CoE/66/2012, 6CoE/256/2012). Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy

nebolo zaradené medzi prípady relatívnejneplatnosti(§40aObčianskehozákonníka),išlooneplatnosť
absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

30. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka
na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je
plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste.
31. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady
93/13EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách). Podstatouindividuálnenevyjednanej

zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom
na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Z uzatvorenej rozhodcovskej
doložky žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu medzi rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom nevyplývajú.

32. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá
má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť
cca 440 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -
C-244/98 Oceano grupo editorial). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany

spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku
rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv.
geografickú neprijateľnosť miesta konania. (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

33. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).34. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie musí byť zamietnutá.
35. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že predchodca postupoval podľa § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o bankách“). Správne súd
prvej inštancie poukázal na to, že zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť
svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak predchodca oprávneného neponúkol

povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ale priamo mu vnútil uzavretie rozhodcovskej
doložky, čo vyplýva z bodu 5 záverečných ustanovení zmluvy. Oprávnený nemal možnosť odmietnuť
uzavretie rozhodcovskej doložky, keďže mu bola vnútená takýmto spôsobom priamo v zmluve. Pokiaľ
chcel uzavrieť zmluvu, musel pristúpiť aj k tejto podmienke, keďže bola zakomponovaná do zmluvy bez
možnosti jej odmietnutia spotrebiteľom.
36. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka

konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup
exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených
oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového
stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred
súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje

námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd
dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak
možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo
veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).
37. K námietke odvolateľa ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych

vzťahoch a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd uvádza, že táto nie je spôsobilá
zmeniť rozhodnutie ani súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu, keďže k právnym záverom
vysloveným v tejto veci ako to zdôraznil odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia bolo možné
dospieť aj len aplikáciou vnútroštátnej právnej úpravy a judikatúry. Rozhodnutia okresných súdov
a ojedinelé rozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré poukazoval oprávnený, nie sú pre odvolací súd

záväzné, nepredstavujú v žiadnom prípade ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie nemohol porušiť princíp rovnosti účastníkov konania
oprávneným tvrdeným zvýhodňovaním povinného, keď postupoval v zmysle zákonných ustanovení
citovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, najmä príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.

38. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

39. Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej
absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
40. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

41.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).