Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/200/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012332
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012332.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale
bytomD.,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSHrnčiarovcenadParnou,onávrhuodsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2025, sp. zn. 108PP/54/2025, na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 13.1.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 29.10.2025, sp. zn. 108PP/54/2025
podľa § 66 odsek 1 písmeno a) písmeno b), odsek 2, odsek 3 Trestného zákona zamietol návrh
odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/2/2024 z 18.12.2024 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/24/2025 z 20.3.2025 a trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 5T/6/2021 z 23.12.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn.
5T/6/2021 z 20.8.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd mal preukázané splnenie formálnej

podmienky na podmienečné prepustenie, keďže odsúdený vykonal potrebnú časť výmery uloženého
trestu, avšak nemal preukázané splnenie ani jednej z dvoch materiálnych podmienok, a to preukázanie
polepšenia a očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva podať
sťažnosť a odsúdený si podal sťažnosť.

Sťažnosť odsúdený odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 4.12.2025.
Odsúdený namietol, že okresný súd a okresná prokuratúra rozhodovala len na základe nejakých
„domnienok“ a „nejakých“ vlastných úvah, ku ktorým dospeli po tom čo obdržali jeho hodnotenie ÚVTOS,
v ktorom sa práve nachádza. Odsúdený ďalej citoval napadnuté uznesenie, a to „V prospech záveru
o polepšení sa odsúdeného nenasvedčuje ani to, že mu musí byť zo strany pedagógov venovaný

semidirektívny prístup, v rámci ktorého je vedený individuálnymi pohovormi k dodržiavaniu právnych
a spoločenských noriem...“. Ďalej odsúdený citoval napadnuté uznesenie, a to „Ako negatívum preto
súd hodnotil, že odsúdený neabsolvoval počas pobytu v ústave žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy
vzdelávania, a to napriek tomu, že nie je vyučený v žiadnom odbore, a doposiaľ pracoval len brigádne.“
Odsúdený argumentoval, že súd nie je dostatočne oboznámený s možnosťami odsúdeného vo výkone
trestu,nakoľkoakoodsúdenýtumánároklenpracovaťalebosalenvzdelávať,obojemožnostisanedajú

zároveň vykonávať. Odsúdený uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za neadekvátne a úmyselné
s cieľom zhoršiť celkové hodnotenie na jeho podmienečné prepustenie.Odsúdený následne opäť citoval napadnuté uznesenie, a síce „Odsúdený sa nachádza v ústavných
podmienkach od 8. septembra 2023, pričom doposiaľ si nevytvoril podmienky na získanie ani jednej
disciplinárnej odmeny“. Odsúdený nepovažuje toto hodnotenie za adekvátne, nakoľko disciplinárne

odmeny posudzujú najskôr majstrovia na pracovisku, potom ich predajú nadriadeným osobám na
posúdenie, pričom tie potom predkladajú na vyhotovenie pedagógovi oddielu, na ktorom sa odsúdený
nachádza. Podľa odsúdeného je to dlhá doba pokiaľ bude mať disciplinárnu odmenu zaevidovanú
a v krátkej dobe na návrh majstra, bude disciplinárne odmenený.
Ďalej odsúdený citoval napadnuté uznesenie, a to „ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi

ťažko môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom prepustení na slobode viedol riadny život“,
pričom odsúdený uviedol, že súd neakceptoval jeho vek a ani to, že až vo výkone trestu odňatia slobody
si uvedomil, že jeho predošlý život nebol taký, po akom by túžil. Ďalej odsúdený uviedol, že vo výkone
trestu odňatia slobody oľutoval všetky skutky, ktoré vykonal. Odsúdený konštatoval, že „prokuratúra aj
súd nad ním zlomili palicu“ po tom, čo spáchal dva skutky a nepolepšil sa už pri prvej šanci, ktorú mu dali.
Uviedol, že súd a prokuratúra nezohľadnili, že tieto činy spáchal pod vplyvom drog a alkoholu. Zároveň

poukázal na hodnotenie ÚVTOS, kde je uvedené, že odsúdený javí jasný postoj ku abstinencii a prejavil
ochotu liečiť sa ambulantne.
Na základe týchto skutočností odsúdený konštatoval, že sťažnosť je opodstatnená a žiada krajský
súd, aby sťažnosti vyhovel. Zároveň uviedol, že v prípade podmienečného prepustenia, súhlasí
s akýmikoľvek podmienkami podmienečného prepustenia a zároveň uviedol, že vlastnoručným

podpisom prehlasuje, že dodrží všetky podmienky podmienečného prepustenia.

Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie
dňa 18.12.2025.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného
poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený
podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči
rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej
lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie

je dôvodná.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, okresný súd vykonal verejné zasadnutie
v prítomnosti odsúdeného a prokurátorky, vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné
rozhodnutie, pričom dodržal ustanovenia Trestného poriadku viažuce sa k príprave a priebehu verejného

zasadnutia. Na verejnom zasadnutí okresný súd vyhlásil napadnuté uznesenie, voči ktorému si ihneď
odsúdený podal sťažnosť, ktorú následne odôvodnil.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený vykonal potrebnú časť uložených a nariadených trestov odňatia slobody,
a teda formálnu podmienku splnil.

Prvá materiálna podmienka v podstate znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene -
prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Možno teda
predpokladať, že u odsúdeného nastala taká zmena vnútorného postoja k spoločnosti a právu, ktorá
znamená negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti. Toto je možné preukázať plnením programu

zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom práce počas výkonu
trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením povinností a zákazov
odsúdeným a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou prevahou nad
disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti odmien a trestov. To znamená, že rozhodnutie súdumá byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu u odsúdeného, jeho pozitívneho vývoja alebo naopak
stagnácie a negatívneho vývoja. Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná, nielen predstieraná,
resp. nesmie byť len následkom automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. Polepšenie

vyžaduje, aby odsúdený skutočne potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného
činu. V tomto zmysle nie je prejavom skutočnej zmeny ani účelové správanie odsúdeného v súlade s
vnútorným poriadkom ústavu na výkon trestu, no bezo zmeny vnútorného hodnotového nastavenia.

Okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že odsúdený svojím správaním počas

celého obdobia doterajšieho výkonu trestu, kedy vykonáva postupne dva po sebe uložené tresty od
5.9.2023, nepreukázal polepšenie, nebol ani raz disciplinárne odmenený, taktiež neabsolvoval žiadnu
z foriem vzdelávania a počas jeho dočasného pobytu v ústave v Leopoldove je evidovaný negatívny
záznam, kedy počas eskorty nadväzoval nepovolený kontakt s iným odsúdeným. Po premiestnení do
ústavu v Nitre bolo jeho správanie prevažne na požadovanej úrovni, avšak je evidovaný negatívny
záznam, kedy vošiel do miestnosti vyhradenej na fajčenie s úmyslom ísť fajčiť, pričom v miestnosti

bol už maximálny počet ľudí. V súčasnom ústave Hrnčiarovciach nad Parnou je jeho správanie na
požadovanej úrovni, pričom disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Aktuálne je
pracovne zaradený a jeho plnenie pracovných povinností je na požadovanej úrovni. V zaobchádzaní
s odsúdeným sa uplatňoval semidirektívny prístup s využitím usmernenia a kontroly plnenia úloh.
Odsúdený je individuálnymi pohovormi vedený k dodržiavaniu právnych a spoločenských noriem,

ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, ako aj ku kritickej sebareflexii.
Krajský súd tiež konštatuje, že odsúdený prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale
elementárna povinnosť každého väzňa. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa prevažne v súlade s
pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej
premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Naviac krajský súd

poukazuje na negatívne záznamy odsúdeného v počiatočných fázach výkonu trestu.

K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd taktiež uvádza, že nie každý aspekt správania,
či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže
byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak

sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje
okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred
nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v
spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti,
ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych

trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska
polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri
udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému
uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či
nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti

nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak
neporiadok na cele. Pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k
polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné
skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez
ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych

trestov.
V ďalšom treba z pohľadu krajského súdu poukázať na skutočnosť, že odsúdený si počas doterajšieho
pobytu nedokázal vytvoriť podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. Stále platí vyššie uvedené, že
polepšenie sa automaticky neodvíja od počtu získaných odmien. Avšak každý odsúdený žiadajúci o
podmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Z uvedeného

vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných
aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“.

K námietke odsúdeného, že dosiahnutie odmeny trvá dlhší čas, krajský súd konštatuje, že odsúdený
je vo výkone trestu od 5.9.2023, čo je podľa názoru krajského súdu dostatočne dlhá doba na získanie

disciplinárnej odmeny, ktoré nemusí byť spojená len s pracovnou aktivitou odsúdeného.

Druhá materiálna podmienka znamená, že je pravdepodobné, teda je „nádej“, že odsúdený bude v
budúcnosti, teda po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. U odsúdeného musínastať odklon od páchania trestnej činnosti. Vedenie riadneho života znamená správanie v súlade s
právnym poriadkom, čiže vedenie života bez porušovania práva, najmä bez páchania trestných činov
alebo aj správnych deliktov.

K námietke odsúdeného, že súd neakceptoval jeho vek a ani to, že až vo výkone trestu odňatia slobody
si uvedomil, že jeho predošlý život nebol taký, po akom by túžil, že súd a prokuratúra nezohľadnili to, že
tieto činy spáchal pod vplyvom drog a alkoholu, krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou okresného
súdu, že súd posudzujúc jeho osobu komplexne prihliadol najmä na jeho predchádzajúci život, pričom

vzal do úvahy tak jeho rodinné pomery, ako aj pracovnú minulosť. V ďalšom je z pohľadu krajského
súdu potrebné poukázať na to, že riaditeľ ÚVTOS v hodnotení konštatoval kritický postoj odsúdeného
k spáchanej trestnej činnosti, ale odsúdený na verejnom zasadnutí neuviedol okolnosti vedúce ho
k protiprávnej činnosti a ani nevysvetlil, ako na ňu s odstupom času nazerá a tiež neuviedol nič, z
čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska
príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky

eliminoval a v budúcnosti tak trestné činy nepáchal. V tejto spojitosti je tiež nevyhnutné z pohľadu
krajského súdu dodať, že odsúdený opakovane páchal majetkovú trestnú činnosť, je teda zrejmé, že má
problém rešpektovať zákonom chránené právo nesiahať na cudzí majetok, preto jeho len všeobecné
formulácie bez ďalšieho na jeho skutočnú premenu nepostačujú. Okresný súd správne prihliadol na to,
že odsúdený nedokázal využiť benefit v podobe podmienečného odsúdenia na zmenu svojho postoja

k páchaniu trestnej činnosti, pretože napriek plynúcej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za
prečin krádeže sa dopustil závažnejšieho zločinu krádeže.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie,prípadnezadobrúprácuvovýkonetrestu,bolodsúdenýautomatickyprepustenýpoodpykaní

stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť
fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok.
Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život,
teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní

o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho
trestnej minulosti a správanie sa po prepustení z výkonov trestu.

K argumentu odsúdeného, že súhlasí s akýmikoľvek obmedzeniami a povinnosťami v prípade jeho
podmienečného prepustenia, krajský súd uvádza, že takáto možnosť by prichádzala do úvahy len ak by

odsúdený spĺňal podmienky na podmienečné prepustenie.

Záverom krajský súd uvádza, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody musí okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj obe materiálne podmienky
a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nesplnil ani jednu z dvoch materiálnych
podmienok, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.