Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203725
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223203725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana
Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/
XX, C. D., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, zastúpený
advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, proti žalovanej: E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXX/X, B., H., zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová, so

sídlom Krížna 17D, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
17C/107/2023-222 zo dňa 04.07.2025 r u š í a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným vo výroku tohto uznesenia súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh
žalobcu zo dňa 27.11.2023 na prerušenie konania, výrokom II. žalobu v celom zamietol a výrokom III.
rozhodol, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť a

žiadal konanie zastaviť.

3. Žalovaná vyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby. Vo svojom vyjadrení opísala priebeh konania,
predovšetkým poukázala na skutočnosť, že v priebehu konania, už vo vyjadrení k žalobe namietala
nedostatok legitimácie žalobcu, keďže na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a majetok, ktorý bol
predmetom určovacej žaloby, bol správcom zahrnutý do konkurznej podstaty, teda legitimovaným na

podanie žaloby bol len správca. Akcentovala na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Žalobca sa už
určenia vlastníckeho práva k identickým nehnuteľnostiam domáhal, v poradí prvou žalobou v konaní
vedenom pod sp. zn. 12C/39/2019, ktoré bolo právoplatne zastavené a následne podal určovaciu žalobu
ako „bianco“ žalobu, čo sa javí ako účelové a špekulatívne. Zo strany žalobcu ide jednoznačne o
šikanózny výkon práva, pretože súd žalobcovi vopred avizoval (vo výzve na späťvzatie žaloby - pozn.
odvolacieho súdu), že žalobu zamietne, napriek tomu žalobca trval na podanej žalobe. Pre prípad, ak

by odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil,
žiadala náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.5. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

6. V prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci
súd prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaná so späťvzatím žaloby
nesúhlasila, vážne dôvody jej nesúhlasu nekonkretizovala, iba poukázala na špekulatívny a šikanózny
charakter žaloby, vzhľadom na to, že žalobca poznal predbežný právny názor súdu, ktorý ho vyzval na

späťvzatie žaloby z dôvodu, že mu nesvedčala aktívna vecná legitimácia.

7. Úprava civilného procesu v zákonnom ustanovení § 370 ods. 1, 2 CSP umožňuje, aby žalobca aj po
rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral žalobu späť. Zároveň však táto úprava umožňuje, aby v prípade,
ak má protistrana preto vážne dôvody nebolo späťvzatie žaloby súdom pripustené. Zákon pre nesúhlas,
ktorý mal byť podkladom pre rozhodnutie o neúčinnosti späťvzatia žaloby súdom vyžaduje, aby bol

podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno za vážne dôvody na strane žalovaného,
pre ktoré súd späťvzatie nepripustí, považovať. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a
na povahu uplatneného nároku je preto potrebné vždy zvážiť či nesúhlas so späťvzatím žaloby je
založený na právnom alebo inom, napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod. záujme žalovanej
strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek

prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
32Odo/995/2004). V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo
byť začaté aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium
duplex alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (obdobne
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/275/2005). O spory označované ako iudicium duplex

sa jedná v prípade konaní, v ktorých účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj
postaveniežalovaného,avktorýchsúdniejeviazanýnávrhmiúčastníkov,pretožespôsobvysporiadania
vyplýva priamo zo zákona (napr. konanie o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Za vážne dôvody na strane
žalovaného možno vo všeobecnosti označiť dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť

vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne
postavenie žalovaného.

8. V prejednávanom prípade žalobca uplatnil podanou žalobou voči žalovanej nárok na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1/2 k celku. Nejde teda o konanie, ktoré by bolo možné

začať aj na návrh žalovanej a ktoré by malo povahu konania iudicium duplex. Okrem charakteru konania
môžu byť príčinou nesúhlasu so späťvzatím aj vážne mimoprávne, napr. eticky alebo ekonomicky
relevantné okolnosti alebo vážne procesnoprávne dôvody. Z obsahu vyjadrenia žalovanej vyplýva, že
žalovaná vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby žiadne takéto okolnosti neuviedla. Odvolací súd tak
nezistil akýkoľvek vážny dôvod na strane žalovanej, len za naplnenia ktorého by bolo možné pristúpiť k

nepripusteniu späťvzatia žaloby žalobcom. Podľa názoru žalovanej, dôvody jej nesúhlasu so späťvzatím
žaloby spočívali v šikanóznom výkone práva, keďže žalobca poznal predbežný právny názor súdu prvej
inštancie a napriek tomu trval na podanej žalobe. V tomto kontexte je potrebné podľa názoru súdu
diferencovať medzi šikanóznym výkonom práva a bezúspešným uplatnením práva zo strany žalobcu.
V danej veci, podľa názoru krajského súdu nejde o šikanózny výkon práva, skôr podanie žaloby malo

charakter zjavne bezúspešného uplatnenia práva (vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie od
začiatku konania, ktorá skutočnosť vedie vždy k zamietnutiu žaloby). Pre obe tieto kategórie však platí
spoločný menovateľ, a to v podobe nepriaznivého následku z pohľadu zodpovednosti strany za výsledok
sporu (zamietnutie žaloby), vrátane uloženia povinnosti nahradiť trovy konania žalovanej strane. Inak
povedané, pokiaľ strana podá šikanóznu žalobu alebo žalobu, ktorá má charakter zjavne bezúspešného

uplatnenia práva, musí si byť vedomá, že v takom prípade bude žaloba zamietnutá a bude ju súčasne
zaťažovať povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Žalovanou uvádzané dôvody tak nemajú
charakter vážnych dôvodov jej nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ale majú priamy vplyv na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania. Nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v konečnom dôsledku
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný. Len samotná skutočnosť, že žalobca trval na meritórnom

prejednaní sporu, poznajúc predbežný právny názor súdu, nemôže byť vážnym dôvodom nesúhlasu
so späťvzatím žaloby bez uvedenia ďalších relevantných súvislostí, ktoré by mali vplyv na právne
postavenie žalovanej.9. Vzhľadom na to Krajský súd v Trnave ako odvolací súd postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil (výrok I.).

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,

že vznikli. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V prípade, ak
konanie bolo zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Pri riešení
otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska,
keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, a

zo zreteľom na procesný výsledok. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby,
z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku
podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného.

14. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 a CSP tak, že žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania preukázateľne procesne
zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a odôvodnenia. O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).