Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010696
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010696.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno g/, odsek 3 písmeno
b/ Trestného zákona spáchaného sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a
iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 06.11.2025, sp. zn.

4Pp/40/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1
písmeno a/, písmeno b/ odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného A. B.
(ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu

rozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.18T/33/2021zodňa18.10.2023,právoplatnýmdňa
18.10.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/33/2021 z 09.01.2024,
právoplatným dňa 19.01.2024, z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 4T/88/2023 zo dňa 31.01.2024, právoplatným dňa 23.04.2024 a z výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/80/2021 zo
dňa 06.11.2024, právoplatným dňa 06.11.2024.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku –
výkon súčtu dvoch tretín a polovice pomerných častí uložených trestov, pričom ale nesplnil ani
jednu z materiálnych podmienok. Vo vzťahu k nesplneniu prvej materiálnej podmienky, vzťahujúcej

sa na preukázanie polepšenia, svoj názor súd I. stupňa oprel o hodnotenie odsúdeného riaditeľom
ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený dopustil porušenia ústavného poriadku, za ktoré bol
doposiaľ jedenkrát disciplinárne potrestaný, podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny si nevytvoril ani
v jednom prípade, pričom program zaobchádzania neplní. Bol vyradený z resocializačného programu
„Zamestnanosť“ pre jeho odmietavý postoj a absenciu záujmu zúčastňovať sa na stretnutiach. Počas
výkonu trestu bol pracovne zaradený vo väzenskej kuchyni, avšak z dôvodu slabej pracovnej morálky

bol z nej vyradený. S poukazom na uvedené mal súd I. stupňa za to, že odsúdený plnením svojich
povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal žiadne polepšenie, a to ani
v minimálnej miere, aby bolo možné konštatovať, že u neho je podmienečné prepustenie na mieste.
V súvislosti s nesplnením druhej materiálnej podmienky v podobe existencie možnosti očakávania,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, súd I. stupňa poukázal na odpis registra trestov
odsúdeného, ktorý sa opakovane dopúšťal najmä majetkovej trestnej činnosti. Uviedol, že odsúdený

sa dopúšťal páchania trestnej činnosti v pravidelných intervaloch, takmer výlučne mu bol ukladaný
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,pričomodsúdenéhoaniviacnásobnývýkontrestuodňatiaslobodyneodradil od páchania trestnej činnosti, dokonca rovnakého charakteru. Súd I. stupňa bol názoru,
že u osoby odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život počas skúšobnej doby, keďže v jeho prípade nie

je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený
je špeciálnym recidivistom, pričom osobnosť viacnásobných recidivistov poskytuje len veľmi slabé
záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Konštatoval, že predchádzajúca izolácia
odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu odňatia slobody, nemala doposiaľ na neho
dostatočný preventívny a výchovný účinok, naopak, odsúdený aj po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody opätovne a opakovane páchal trestnú činnosť. V tejto súvislosti poukázal súd I. stupňa na
hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého je u odsúdeného riziko recidívy
vysoké a resocializačná prognóza je nepriaznivá, ako aj na záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho
podmienečné prepustenie neodporúča. Vzhľadom na uvedené dospel súd I. stupňa k záveru, že
odsúdený uvedený predpoklad nespĺňa a jeho podmienečným prepustením by bol zmarený účel výkonu
trestu.

Súd I. stupňa skúmal aj možnosť podmienečného prepustenia v zmysle § 68 odsek 1 Trestného
zákona s obligatórnym určením primeranej skúšobnej doby a fakultatívnym nariadením probačného
dohľadu nad odsúdeným za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností a mal za
to, že takáto možnosť pre odsúdeného preukázať vedenie riadneho života v skúšobnej dobe a forma
určitej kontroly nad jeho správaním je z hľadiska opakovaných odsúdení a z hľadiska vysokého rizika

recidívy neadekvátna a v danom prípade nedôvodná. Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok súd
I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia a návrh odsúdeného na jeho
podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote, podal odsúdený sťažnosť, ktorú aj sám písomne odôvodnil.

Vdôvodochsťažnostiuviedol,žežiada,abykrajskýsúdprehodnotilrozhodnutieOkresnéhosúduLevice.
Uviedol, že aktuálne nemá podmienky na to, aby si vytvoril disciplinárnu odmenu. Žiada sa do práce,
pričom toto mu nie je umožnené, nakoľko momentálne v ústave väzňov s diferenčnou skupinou „C“
nechcú veľmi zaťahovať do práce. Nemá sa ako dopracovať k disciplinárnej odmene, keďže „rajóny“,
v ktorých by mohol vykonávať pracovnú činnosť sú všetky obsadené, pričom na zabezpečenie práce by

v ňom musel vykonávať trest aspoň pol roka. Uviedol, že po prípadnom prepustení má zabezpečené
bývanie u sestry, u ktorej môže bývať len pod podmienkou, že si nájde zamestnanie, aby jej mohol platiť
nájomné. Na základe uvedeného žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného

poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne
úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom

je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia, ktorými sú podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a zároveň sa môže od neho
očakávať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot,súopodstatnenéatoztýchistýchdôvodovvyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného

poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných
ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného, vyplýva aj z hodnotenia

riaditeľa ÚVTOS Želiezovce a v neposlednom rade aj z registra trestov odsúdeného, pretože odsúdený
sa opakovane, konkrétne 18-krát, dopustil páchania rôznorodej trestnej činnosti, opakovane sa dopúšťal
najmä majetkovej trestnej činnosti, v dvoch prípadoch sa dopustil trestného činu marenia úradného
rozhodnutia a v jednom prípade sa dopustil zločinu vydierania. Odsúdený opakovane vykonával
nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo preukazuje jeho nekritický postoj k páchaniu trestnej činnosti

a jeho dešpekt k zákonným a morálnym pravidlám správania sa. S ohľadom na uvedené nadriadený súd
konštatuje, že nemožno dôvodne predpokladať, že odsúdený sa po podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody bude trestnej činnosti vyhýbať a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý
dodržiava jej právne a morálne normy.Nadriadený súd taktiež poukazuje na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa
ktorého je u odsúdeného resocializačná prognóza nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je

vysoké. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď
vzhľadom na účel trestu a ďalšie významné okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
riadny život a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko recidívy odsúdeného, čo u odsúdeného nemožno
konštatovať.

Nadriadený súd sa preto stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil ani jednu z
materiálnych podmienok určených ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné
prepustenie, pretože plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a nie je
možné od neho dôvodne očakávať, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť a predchádzajúce odsúdenia,
že v budúcnosti povedie riadny život.

Čo sa týka argumentácie odsúdeného v písomných dôvodoch sťažnosti, nadriadený súd v kontexte
tvrdenia odsúdeného, že disciplinárnu odmenu nedostal z dôvodu jeho preradenia do inej
diferenčnej skupiny, udáva, že ani jej prípadné udelenie by v prípade odsúdeného automaticky
nepredstavovalo odôvodnenie pre pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie,
keďže materiálne podmienky podmienečného prepustenia sa posudzujú komplexne zo všetkých

dôvodoch uvedených v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. V tejto súvislosti je navyše
potrebné uviesť, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, že odsúdený bol v minulosti
pracovne zaradený na pracovisku väzenská kuchyňa ako pomocná sila, z ktorého bol avšak na návrh
zamestnávateľa z dôvodu slabej pracovnej morálky vyradený, pričom menovaný bol taktiež vyradený
z resocializačného programu „Zamestnanosť“ pre jeho odmietavý postoj a absenciu záujmu zúčastňovať

sa na stretnutiach. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že aj v prípade existencie pracovných
možností vo výkone trestu odňatia slobody nie je isté, či by odsúdený túto možnosť využil, resp. či by
s poukazom na mieru jeho minulého pracovného nasadenia bol schopný si túto prácu udržať.

Odsúdený svojím konaním opakovane preukázal zjavnú neúctu k súdnym rozhodnutiam, ako aj

zákonom chráneným hodnotám, a to aj napriek osobnej a viacnásobnej skúsenosti s výkonom trestu
odňatia slobody. Odsúdený mal dostatok možností preukázať pozitívnu zmenu svojho správania, a to
aj vo výkone trestu odňatia slobody, avšak tieto nevyužil a predchádzajúce odsúdenia u neho zrejme
nesplnili zákonom predpokladaný účel trestu.

Nadriadený súd taktiež skúmal možnosť pozitívneho rozhodnutia o podmienečnom prepustení
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby
a fakultatívneho nariadenia probačného dohľadu za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení
alebo povinností (§ 68 odsek 1 Trestného zákona). S poukazom na viaceré nepodmienečné odsúdenia
menovaného, vysoké riziko recidívy a nepriaznivú resocializačnú prognózu by aplikácia predmetného

inštitútunebolananaplnenieúčelutrestuefektívnaapostačujúca.Nadriadenýsúdjevzhľadomnavyššie
uvedené toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody tak, ako mu bol
uložený odsudzujúcim rozhodnutím.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.