Rozsudok – Ústavná starostlivosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723200059
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7723200059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.EliškyHarTzvivprávnejvecistarostlivostisúduomaloletúS.V.,
J.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznou opatrovníčkou S.. L. V., zamestnankyňou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matka S.. S. V., J.. XX.XX.XXXX, G. G. J. Q. XXX, a
otec S. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N., Y..Č.. G. A. XXX, XXXX I. E., E., za účasti Krajskej prokuratúry v K.,
na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/3/2023-122 zo dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania po zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie bolo určenie výživného zo
strany otca pre maloletú S., ktorá má nariadenú ústavnú starostlivosť v U. K. O. M. V. N. J. S..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. V., J.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 400
Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci na účet U. K. O. M. V. N. J.É.
S., E. XX/XXX, XXX XX N. J. S. od 21.9.2023 do budúcna.

II./ Dlžné výživné za obdobie od 21.9.2023 do 28.2.2025 v celkovej sume 6489 Eur, povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 250 Eur mesačne spolu s bežným výživným na účet U. K. O. M. V.
N. J. S. s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

III./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 81 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).4. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uznesením č.k.
19P/82/2023-97 zo dňa 20.06.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. vo vzťahu
k povinnosti otca platiť výživné a v súvisiacom výroku IV. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, doplnil dokazovanie tak, že opakovane vyzval
otca, aby preukázal výšku svojich príjmov a výdavkov. Na opakované výzvy súdu otec nereagoval a
nepredložil žiadne listiny. Súd prvej inštancie zisťoval výšku príjmu otca aj prostredníctvom Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré oznámilo, že nedisponuje informáciami o výške
príjmu a výdavkov otca, pretože E. partnerský orgán s Centrom takéto informácie nezdieľa.

Keďže otec nepreukázal výšku svojho príjmu, súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine uplatnil princíp
potencionality. Ako príjem otca bral do úvahy priemer minimálnej čistej mesačnej mzdy v E. v sume
1.344 eur a priemer mesačnej čistej mzdy v E. bol v sume 2.310 eur a priemer týchto súm vo výške
1.827 eur stanovil ako potenciálny príjem otca. Následne určil výživné podporne v súlade s Metodikou
Ministerstva spravodlivosti SR a otec s 1 vyživovacou povinnosťou na dieťa vo veku XX rokov má platiť
výživné vo výške 24 % z príjmu, t.j. 24 % zo sumy 1.827 eur v sume 438 eur. Súd mal za to, že vzhľadom

na oprávnené výdavky maloletej, je v možnostiach otca prispievať na jej výživu sumou 400 eur mesačne.
Súd mal za preukázané, že otec za celé rozhodné obdobie od 21.09.2023 do 28.02.2025 zaplatil na
výživumaloletejsumu444euraurčildlžnévýživnévcelkovejsume6.489eur,ktorépovolilotcovisplácať
v mesačných splátkach po 250 eur mesačne spolu s bežným výživným na účet U. K. O. M. V. N. J. S. s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé dlžné výživné.

5. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Uviedol, že výška výživného v sume 400
eur a k tomu ešte každý mesiac dlžné výživné v sume 250 eur by ho finančne odrovnala. Keď prvýkrát
podal odvolanie voči nízkej sume výživného, myslel to s dobrým vedomím , že chcel platiť o niečo
viac, a ten rozdiel by išiel dcére ako vreckové, ale nedalo sa to takto zariadiť. Táto súčasná výška ho
doslova šokovala. Má za to, že súd prvej inštancie nekorektne, nesprávne a necitlivo vypočítal výšku

jeho výživného, matka má vypočítané výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Zastáva názor ,
že jeho výška výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima v E. na 1 nezaopatrené dieťa by
činila sumu 122,70 eur a bola by alikvotnou čiastkou k matkinej čiastke výživného a hlavne spravodlivou.
Nesúhlasí s tak vysokou sumou výživného aj z dôvodu, že táto vypočítaná suma výživného je neúmerne
vysoká na to, aký má vzťah s dcérou, teda žiadny, nakoľko matka jej po celý život vštepovala do hlavy

nenávisť voči nemu, on s ňou nemá žiadny kontakt a to aj napriek tomu, že jej chcel finančne pomáhať
tak, aby o tom nevedela. Nikdy by sa v živote prvýkrát neodvolal a pokojne by posielal na účet U.
čiastku 37 eur mesačne. Ďalším dôvodom, prečo nesúhlasí s touto čiastkou je skutočnosť, že ani jedno
euro z tejto sumy nepôjde na výživu S., nakoľko všetky tieto peniaze pôjdu na jej sporiaci účet, ktorý si
po dovŕšení 18-teho roku života vyberie a odovzdá svojej matke; o tom je on presvedčený, takže táto

suma ani nie je výživným, ako sa to tvrdí v rozsudku. Toto nie je vôbec právne ošetrené. Preto žiada
odvolací súd, aby bola výška výživného vypočítaná vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno
nezaopatrené neplnoleté dieťa v E. tak, ako bola vypočítaná v prípade matky na Slovensku a táto suma
činí 122,70 eur.

7. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Zdôraznil, že otec sa na pojednávanie na súde
prvej inštancie opakovane nedostavil, opakovane nepredložil potvrdenie o príjme, ani výšku výdavkov,
nedoložiltoanipriodvolaní.Zdôraznil,ževyživovaciapovinnosťrodičovkudeťomjezákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
a obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávnyadôvodný.

8.Kvyjadreniukolíznehoopatrovníkazaslalreplikuotec.Opätovnezdôraznil,žesprávnasumapreneho
mala byť určená vo výške 123 eur, je to totiž 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené
dieťavE..Každýnormálnyčlovek,ktorýdostaldorúksúdnerozhodnutie,žemáplatiťvovýške36,83eur,

by sa nikdy neodvolal. On sa odvolal z toho dôvodu, že chcel mať súdnym rozhodnutím upravenú výšku
výživného,napr.o50eurvyššie,atátorozdielnasumabyišlamesačnekrukámjehodcéryakovreckové.
Odvolal sa preto, že chcel, aby mala jeho dcéra v ústave o trochu lepší život, aj napriek tomu, že v čase
prvého odvolania v roku 2023 už rok nemal s dcérou žiaden kontakt. Spolu so svojimi kamarátkami mudcéra posielala hlasové správy, kde ho urážali a vulgárne nadávali. Potom prestali spolu komunikovať a
nakoniec ho na Facebooku úplne zablokovala. Tretí rok nemá s dcérou absolútne žiadny kontakt, ktorá
je vedená svojou matkou k absolútnej nenávisti voči nemu. Je nemorálne, aby jej sporil 400 eur každý

mesiac na účet, ktorý si v 18-tich rokoch spolu s matkou vyzdvihne. Tretím dôvodom odvolania je, že
kolízny opatrovník stále hovorí o výživnom, ale pravda je taká, že ani jedno euro zo sumy 400 eur by
nešlo na výživu jeho dcéry, nakoľko sa jedná o sporiaci účet dcéry, ktorý si vyzdvihne po opustení ústavu.
Výplatnépáskynedoručilztohtodôvodu,žeužžiadnenemal,nearchivujesitotižvemailestaréveci,ato,
že môže toto zdokladovať výpismi z banky, mu napadlo až teraz. Štvrtým dôvodom prečo nesúhlasil so

sumou 400 eur, že by ho to finančne zruinovalo. Približne od decembra 2022 pracuje týždenne namiesto
40 hodín len 30 hodín, a to z dôvodu zdravotných problémov s chrbticou. Niekedy v roku 2009 totiž v H.
absolvoval ťažkú operáciu chrbtice, kde mu bolo po rehabilitácii povedané, že už nikdy nemôže ťažko
pracovať. Potvrdí to aj matka S. a dôkaz sa dá overiť v H. v nemocničnom archíve. V novembri 2022 mal
úraz chrbtice a jeho problémy sa vrátili. V práci nemohol plnohodnotne vykonávať svoju prácu a tak ho
premiestnili na pracovné miesto s ľahšou prácou, kde vykonáva prácu maximálne 30 hodín týždenne. Od

decembra 2023 do decembra 2024 poberal čistú mzdu cca 1.500-1.800 eur v závislosti od hodín. Ak by
sa jeho zdravotné problémy s chrbticou zhoršili ešte viac, tak jeho zamestnávateľ by to už neakceptoval
a nemal by pre neho žiadnu prácu, musel by ísť na úrad, kde mu na základe zdravotného problému
priznali mesačne len cca 1.200 eur, a preto tvrdí, že by ho to zruinovalo. Vyčíslil svoje mesačné výdaje
na bývanie vo výške 555,93 eur (od júna 2025 už 575,93 eur), na zdravotné poistenie platí 165,90 eur,

elektrinu a plyn vo výške 146 eur, telefón vo výške 42,76 eur, na internet a televíziu platí 73,64 eur. Jeho
mesačné výdaje bez smetí, vody a odpadu sú spolu vo výške 984,23 eur. Ak budú súdu stačiť výpisy z
účtu banky za obdobie 2023 až 2024, tak budúci týždeň to dá dohromady. Takisto môže doložiť mesačné
výdaje formou výpisu z banky. Ak nestačí ani to, jedná sa o veľké množstvo papiera vo formáte A4 a
už by to nebol list, ale balík.

9. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka, v ktorom uvádza súhrn výdavkov cez víkendové a
prázdninové pobyty maloletej S.Í. v domácom prostredí, a to na stravu, ošatenie, drogériu, darčeky,
výlety, vreckové, kredity, cestovné. Nezahŕňa v tom náklady na bývanie, opravu a rekonštrukciu izby. Za
28 mesiacov je to suma 3.777,95 eur.

10. K replike otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Zdôraznil, že otec nedoručil súdu potvrdenie o
príjme ani vo vyjadrení zo dňa 14.05.2025. Vo vyjadrení uvádzal minimálny príjem za obdobie 2023 až
2024 vo výške 1.500-1.800 eur. Pri zohľadnení vydanej Metodiky pre výpočet výživného rodičom na
dieťa pod záštitou Ministerstva spravodlivosti SR je vypočítané výživné na dieťa vo veku 15-18 rokov

24 % z čistého mesačného príjmu, teda z uvedenej sumy príjmu ide o sumu 360-432 eur. Súd správne
stanovil výšku výživného v sume 400 eur, ktoré zohľadňuje záujem dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
rodiča. Vzhľadom na tieto skutočnosti kolízny opatrovník zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení
a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

11. Matka zaslala ďalšiu repliku k vyjadreniu otca. Zdôraznila, že biologický otec sa všemožne a za
každých okolností snaží vyhnúť plateniu výživného, čo sa mu darí 14 rokov. Do roku 2016 neplatil žiadne
výživné, lebo ho ešte nemal určené. Od mája 2016 do apríla 2017 zaplatil sporadicky a v neurčenej
výške, má dlh 890 eur. Od mája 2022 do decembra 2022 zas opäť neplatil, dlh sa podarilo vymôcť z CIPC
Bratislava. Od septembra 2023 do júna 2025 zaplatil 443 eur. Opísala podrobne vzťahy medzi ňou a

otcom, aj medzi maloletou S.. Má za to, že otec mal dostatok času na dodanie všetkých potrebných listín,
ani po opakovaných výzvach to nerešpektoval, nerešpektuje. Takto otec robí už desaťročie, presne od
roku 2015, kedy podala prvý návrh na súd. Namiesto toho vypisuje nezmysly a naťahuje súdne konania
so zámerom oklamať súd a neplatiť výživné. Ak otec nezvláda pracovať, nech ide na invalidný dôchodok
alebo sa presťahuje k svojej matke a otcovi do E.. Na záver matka svoje emocionálne vyjadrenie

ospravedlnila a žiadala, aby jej už ďalej neboli zasielané ďalšie vyjadrenia, nakoľko to môže ohroziť jej
zdravie, má problémy so srdcom a nechce ohroziť ani svoju abstinenciu od alkoholu a už sa k tomu
nechce vyjadrovať.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákonodvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,

presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo

dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

16.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. So všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami otca sa
už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre
uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej S. vo výške určenej súdom prvej inštancie.

18. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu
najlepší záujem maloletého dieťaťa.

19. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,

ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva vmatematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k
dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej

úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb
dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky
stanoveného mesačného výživného.

22.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby.

23. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité

jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

24. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami

relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak

nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu.

26.Odvolacísúdnepopieraskutočnosť,ževstarostlivostiomaloletédetijesúdvsúladesustanoveniami
§ 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré

nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na
preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

27. „V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je úlohou súdu dokázať pri pasivite
účastníka, najmä majúcej znaky úmyslu zastierať skutočnosť, že tvrdenia účastníka sú pravdivé,
respektíve nepravdivé, špeciálne vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, ako v danom prípade, až
do úrovne finančného, či majetkového auditu povinného rodiča nariadením znaleckého dokazovania.

Dokazovanie predstavuje širokú škálu súdom využívaných prostriedkov na preukázanie potrebných
skutočností. Príslušná metodológia dokazovania má za úlohu posunúť finálne zistenia k hranici
objektivity, transparentnosti a preskúmateľnosti, pričom dokazovanie môže súd vykonávať ex officio
alebo na návrh. Iba súd pritom rozhoduje o pripustení poskytnutých dôkazov. Platí však, i keď nieabsolútne, že každý účastník konania primárne by mal preukázať svoje tvrdenia. Cielené prenášanie
bremena dôkazu na súd odporuje zásade hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania“. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/9/2025 zo dňa 28.08.2025).

28. Odvolací súd konštatuje, že u maloletej S. bola rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.09.2023, nariadená ústavná starostlivosť. V zmysle ustanovenia § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd
uložil rodičom povinnosť, aby súdom určené výživné poukazovali zariadeniu, v ktorom je maloletá
umiestnená. Otec namietal v odvolaní výšku výživného, ktorú mu určil súd prvej inštancie. Odvolací súd

sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že otec v priebehu celého konania bol pasívnym,
nepreukázal svoje príjmy ani výdaje, ani tvrdenia, že zo zdravotných dôvodov má obmedzenú schopnosť
pracovať, a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určenú výšku výživného.

29. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na

životnej úrovni rodičov. Matka maloletej poberá dávku v hmotnej núdzi, súd prvej inštancie jej skorším
rozsudkom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným, no zároveň matka si
plní vyživovaciu povinnosť čiastočne osobnou starostlivosťou, keďže maloletá je v domácnosti matky
cez víkendové a prázdninové pobyty, a matka tak má výdavky na jej stravu, ošatenie, drogériu, kredity,
cestovné, výlety a podobne, ktoré matka uhrádza zo svojho príjmu .

30. Otec maloletej až v replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol informácie (bez doloženia
listinných dôkazov), že v období od decembra 2023 do decembra 2024 poberal čistú mzdu cca 1.500
- 1.800 eur. Pri zohľadnení vydanej Metodiky pre výpočet výživného rodičov na dieťa Ministerstvom
spravodlivosti SR etape života dieťaťa vo veku 15 - 18 rokov prináleží výživné vo výške 24 % z čistého

mesačného príjmu povinného rodiča, t.j. pri čistom mesačnom príjme 1.500 - 1.800 eur otca sa jedná o
sumu 360 až 432 eur. Súd prvej inštancie správne stanovil výšku výživného v sume 400 eur mesačne,
ktorú je otec povinný poukazovať zariadeniu, v ktorom je maloletá umiestnená. Argumentácia otca, že by
mal prispievať na výživu maloletej len sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima dosahovaného v
E., je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje,

že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred výdavkami povinného rodiča.

31. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného
na maloletú neprihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav, za nedôvodnú. Otec žiadnym spôsobom
nepreukázal, že pre svoj zlý zdravotný stav nemôže vykonávať doterajšiu činnosť. Otec ani súdu prvej

inštancie, ani odvolaciemu súdu nezdokladoval, akú pracovnú činnosť vykonáva, len tvrdí, že niekedy v
roku 2009 absolvoval ťažkú operáciu chrbtice (dôkazy o nej si má zabezpečiť sám súd v nemocničnom
archíve) a skonštatoval, že na miesto 40 hodín týždenne už môže pracovať len maximálne 30 hodín
týždenne.

32. Tvrdenie otca, že sa odvolal aj kvôli tomu, že ani jedno euro z tejto sumy, ktorú má platiť ako
výživné,nepôjdenavýživumaloletej,nakoľkotietopeniazepôjdunajejsporiaciúčet,ktorýsipodovŕšení
18. roku veku vyberie a finančné prostriedky maloletá odovzdá svojej matke, nemá vplyv na zbavenie
sa povinnosti otca platiť výživné na jeho maloleté dieťa. Rodičia sú povinní plniť zákonnú vyživovaciu
povinnosť k maloletej až do času, kým maloletá nebude schopná sama sa živiť.

33. Odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť odvolacích námietok otca, preto potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

35. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods.

3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto
prípadneďalšietvrdeniaprednesenéúčastníkmikonanianapojednávanínaodvolacomsúdebynemohli
mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe
spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkazpotvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo
51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).