Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124308513
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124308513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní rozhodujúc sudkyňou Mgr. Stanislavou Salajovou v právnej

veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO:
04 355 211, Česká republika, v konaní zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO: 42 185 190,
so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava-mestská časť Dúbravka, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXXXX D. E. F., o zaplatenie 200,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 05. 2024 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy

200,00 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 200,00 Eur od 12. 05. 2021 do zaplatenia,
titulom uzatvorenej Smlouvy o úvěru č. 607739 zo dňa 27. 04. 2021 (ďalej len „zmluva“). V žalobe ďalej
uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky G. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie
úveru vo výške
200,00 Eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí
so smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že
údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe smlouvy o zápůjčce č.

607739 zo dňa 27. 04. 2021 uzavretej podľa § 2390 a nasl., zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník
a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 200,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 14,00 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške
214,00 Eur, a to do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil riadne a včas
svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom
08. 06. 2021. Dňa 02. 04. 2024 bol žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná

písomnávýzvanaúhradudlhu.Žalovanýneuhradilžalobcovižiadnuplatbu.Zároveň sižalobcavzmysle
nariadenia ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanému zákonný úrok
z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pretože skutkové tvrdenia
strán neboli sporné (§ 151 ods. 1 CSP) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000 Eur.4. Vzhľadom k tomu, že v danej sporovej veci sa jednalo o spor s cudzím prvkom, kde v pozícii žalobcu
vystupuje právnická osoba, ktorá má v zmysle výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom
v Brne, svoje sídlo v Českej republike a na území Slovenskej republiky nevykonáva podnikateľskú

činnosť prostredníctvom organizačnej zložky, súd považoval za potrebné skúmať podmienku právomoci
súdu (§ 9 CSP).

5. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej len
„Nariadenie Brusel I.“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktorý nie je

možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 6 a čl. 7, bodu 5. ak ide:
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky,
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká

v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I. bis druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na

súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, keď žalobca je právnickou
osobousosídlomvČeskejrepublikeanaúzemíSRnemáorganizačnúzložkuažalovanýakospotrebiteľ
má bydlisko na území Slovenskej republiky, je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Žalobca aj

napriek skutočnosti, že má svoje sídlo v Českej republike, nepochybne smeruje svoju podnikateľskú
činnosť na územie Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ svoje bydlisko. Internetová
stránka, prostredníctvom ktorej spotrebiteľ uzatvoril úver, je uvedená v slovenskom jazyku a pôžičky
sa poskytujú v mene Euro, z čoho vyplýva, že žalobca sa orientuje na slovenský trh a jeho cieľom
je poskytovať pôžičky spotrebiteľom, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaný ako

spotrebiteľ je občanom Slovenskej republiky a jeho bydlisko je na území Slovenskej republiky.

8. Súd sa ďalej zaoberal tým, aké rozhodné právo je potrebné aplikovať na prejednanie a rozhodnutie
tejto veci.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím I.) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva
uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu
činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho
predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom

krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

10. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I., voľba rozhodného práva nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktorý by v
prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

11. Podľa čl. 6 ods. 3 Nariadenia Rím I., zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia

zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

12. Súd k otázke rozhodného práva uvádza, že za rozhodné právo je potrebné považovať

právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, smeruje svoju
podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa -
žalovaného, ktorú okolnosť možno vyvodiť z článku 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) Nariadenia Rím
I. Právny poriadok Slovenskej republiky je potrebné považovať za rozhodné právo aj napriek tomu,že v záhlaví zmluvy je uvedené, že je uzatvorená podľa zákona č. 89/2012 Sb Občanský zákonník
a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru ve znění pozdějších předpisů a že v čl. 04
všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) je uvedené, že na úpravu vzťahov

neupravených zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä
príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele. Uvedená voľba práva
nezodpovedá voľbe práva podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rím I, pretože nebola urobená výslovne alebo
jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi stranami prišlo
k voľbe práva. Skutočnosti uvedené v úvodných ustanoveniach zmluvy ani čl. 04 VPPÚ nie je možné

považovať za výslovnú voľbu právneho poriadku Českej republiky. VPPÚ majú k zmluve iba vysvetľujúci
charakter a boli žalovaným podpísané elektronicky, pričom sa jedná o jednostranný, viackrát používaný
formulár, ktorý žalovaný nemohol zmeniť. Preto možno konštatovať, že skutočnosti uvedené v úvodných
ustanoveniach Zmluvy a VPPÚ nie sú výsledkom konsenzu, prejavu vôle oboch zmluvných strán.
Tieto podmienky nemožno preto považovať za individuálne dojednané. Takéto jednostranné určenie
rozhodného práva, preto súd nepovažoval za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I.

Ďalej súd konštatuje, že za rozhodné právo, ktoré je potrebné použiť v danej veci, súd považuje právny
poriadokSlovenskejrepubliky,atozrovnakéhodôvodu,nazákladektoréhosúdposúdilsvojuprávomoc,
to znamená z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky
ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovaného (čl. 6 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Nariadenia
Rím I.) Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia iných súdov, kde vo veci totožného veriteľa

a obdobných zmlúv dospeli k rovnakému záveru o aplikácii slovenského práva ako rozhodného práva
(napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsú/13/2022 zo dňa 28. 09. 2022,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/23/2022 zo dňa 08. 09. 2022, rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8CoCsp/1/2023 zo dňa 07. 06. 2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2CoCsp/5/2024 zo dňa 17. 07. 2024).

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmlúv (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
obchodník so spotrebiteľom.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) účinný v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

17. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 11 ods. 3 ZoSÚ, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak
boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať

poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len
skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota,
v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote navrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

19. Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na
základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia
v tomto rozsahu: bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo v
obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

20. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľskýmúveromaktorésúposkytovanéinýmiveriteľmispotrebiteľom,savzťahujúustanovenia§
1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods.
9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

21. Podľa § 24 ods. 2 ZoSÚ, veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským

úveromaktorésúposkytovanéinýmiveriteľmispotrebiteľom,akmápovolenieposkytovaťspotrebiteľské
úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a).

22. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to smlouvou o úvěru
č. 607739 zo dňa 27. 04. 2021, VPPÚ platné od 18. 05. 2018, výzvou na okamžité uhradenie dlžoby zo
dňa 02. 04. 2024 a výpisom z obchodného rejstříku vedeného Krajským súdom v Brne, odd. H, vložka

602 o spoločnosti MINIHOTOVOST, SE.

26. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, nepopretých skutkových tvrdení žalovaného
a vykonaného dokazovania na základe predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal
preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola dňa 27. 04.

2021 uzatvorená zmluva, na základe ktorej sa žalobca na žiadosť žalovaného zaviazal poskytnúť
spotrebiteľovi jednorazový, bezúčelový a nezáväzný úver na jeho účet uvedený v záhlaví zmluvy vo
výške 200,00 Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 14,00 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 214,00 Eur do 7 dní od poskytnutia
úveru, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 04. 05. 2021. Zmluva bola uzatvorená na dobu

určitú, na 7 dní. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím
zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa záhlavia zmluvy, zmluvné strany uzatvorili zmluvu v zmysle zákona
č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru a zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Podľa bodu 10.
VPPÚ, v procese vytvárania žiadosti o úver si spotrebiteľ volí v rámci veriteľom poskytnutého úverového

rámca výšku úveru a jeho splatnosť, pričom všetky uvedené volené položky predstavujú individuálne
dojednané zmluvné podmienky. Žiadosť o úver predstavuje návrh na uzavretie zmluvy. Zmluva je
uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba
po schválení odoslanej žiadosti o úver veriteľom. Veriteľ posúdi žiadosť o úver najneskôr do 72 hodín od
jej doručenia, pričom v tejto lehote buď musí byť spotrebiteľovi vygenerovaná elektronická verzia zmluvy

(čím dôjde k uzavretiu zmluvy) alebo e-mailová správa o odmietnutí poskytnutia úveru. Na základe
uvedeného je teda zrejmé, že k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo
tým spôsobom, že žalobca prijal návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy a žalovanému vygeneroval
elektronickú verziu zmluvy v súlade s bodom 10. VPPÚ.

27. Súdu je známe z jeho vlastnej činnosti (§ 186 CSP) a pri nahliadnutí do zoznamu veriteľov a zoznamu
iných veriteľov, ktorý je vedený Národnou bankou Slovenska, zverejnený na jej webovej stránke,
a zároveň z upozornenia Národnej banky Slovenska zo dňa 09. 08. 2018, že žalobca nemá povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskejrepubliky. Aj napriek tomu, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ide o inú pôžičku poskytovanú
spotrebiteľom, je preto potrebné rešpektovať zákonom vymenované ustanovenia ZoSÚ. V ustanovení
§ 24 ods. 2 predmetného zákona je uvedená podmienka, že na poskytovanie iných úverov a pôžičiek,

ktoré nie sú spotrebiteľským úverom je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska. V ustanovení §
24b ods. 2 ZoSÚ je zakotvený zákaz pre kohokoľvek poskytovať iné úvery a pôžičky bez povolenia
Národnej banky Slovenska alebo nad rozsah povolenia. Žalobca je zapísaný ako podnikateľský subjekt v
príslušnom registri v Českej republike a na území Slovenskej republiky poskytuje pôžičky bez povolenia
Národnej banky Slovenska, žalobca nefiguruje v zozname veriteľov. Vzhľadom k tomu, že veritelia môžu

na území Slovenskej republiky ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia
udeleného NBS, súd konštatuje, že žalobca ako nebankový subjekt a veriteľ poskytol žalovanému
v postavení spotrebiteľa, peňažnú pôžičku bez toho, aby mu bolo udelené zákonom vyžadované
povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery (§ 24 ods. 2 ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 3 ZoSÚ v spojení s § 39
OZ, je preto predmetná zmluva zo zákona absolútne neplatným právnym úkonom, pretože obchádza
zákon. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

15CoCsp/41/2024 zo dňa 11. 12. 2024, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoCsp/5/2024 zo dňa 17.
07. 2024 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/26/2024 zo dňa 24. 10. 2024.

28. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, súd dospel k záveru, že
by žalobca mohol mať voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia

§ 457 OZ. Subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení začína plynúť okamihom, kedy
oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak 3-ročnej, ako aj 10-
ročnej (úmyselného bezdôvodného obohatenia) je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohateniaskutočnedošlo.Pouplynutípremlčacejdobysaprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
premlčí.

29. V danom spore žalobca neuviedol, kedy došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov, ale vzhľadom
k tomu, že k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 27. 04. 2021, a žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania

od 12. 05. 2021, je možné uzavrieť, že ku dňu 12. 05. 2021 bol žalovaný v omeškaní (táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná). Žalobca mal najneskôr v deň omeškania žalovaného nepochybne
vedomosť o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože bez povolenia na činnosť od
Národnej banky Slovenska poskytoval úvery pre spotrebiteľov. Na túto skutočnosť upozornila Národná
banka Slovenska dňa 09. 08. 2018. Vzhľadom na uvedené súd posúdil, že subjektívna premlčacia doba

na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr 12. 05. 2023 a objektívna lehota uplynula dňa
12.05.2024.Vzhľadomktomu,žežalobabolapodanádňa29.05.2024(č.l.14),dospelsúdkzáveru,že
nárok žalobcu je premlčaný. Podľa § 54a OZ, bol súd povinný prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu
z úradnej povinnosti vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty, súd žalobu žalobcu zamietol.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (II. výrok). V konaní mal žalovaný
úspech v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli, súd

v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že mu
náhradu trov konania nepriznal (súd v tomto smere odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sarozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.