Rozsudok – Poistenie – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254654
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124254654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: SetCar

sk, a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast: Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 714,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 549,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 549,77 Eur od 31.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 15.03.2024 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 549,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z uvedenej
sumy od 31.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č.
9571830615 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla
u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230553, ktorú si tento
uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 05.04.2024 vydaním
platobného rozkazu sp. zn. 36Up/541/2024 (č. l. 18 spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu poukazujúc na to, že samotný inštitút „započítania“ je upravený v §580 a §581

Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka
nachádzajúvšiestomoddielysnázvom„Zánikzáväzkov“.Inštitútzapočítaniajetedanapr.popri„splnení
dlhu“, ktoré je upravené v §559 - §569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov zániku záväzkov.
Spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku „splnením“,a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky podľa názoru
žalovaného nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom poškodeným, či za
dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za

dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom a zániku záväzku na úhradu za postúpenie
pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022).
Ak sa akceptovalo, že započítanie vzájomných pohľadávok = zaplatenie dlhu, tak samotný inštitút
„započítania" by sa podľa názoru žalovaného stal nadbytočným resp. obsolentným a stal by sa tak v

zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku „splnením - podľa § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry za prenájom zanikol na základe
započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo
strany poškodeného, tak žalovaný má za to, že na strane poškodeného už neexistuje ani žiadna škoda
v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Hoci išlo v prípade citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o skutkovo odlišnú vec, závery vyplývajúce z bodu 30. odôvodnenia

týkajúce sa výslovného posúdenia dohody o započítaní ako samostatného právneho úkonu, ktorý môže
byť súčasťou iného právneho úkonu len z formálneho hľadiska, a nie ako jeho podstatná súčasť,
ako aj výslovného rozlíšenia spôsobu zániku záväzkov „započítaním“, od spôsobu zániku záväzkov
„splnením", sú za účelom posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky analogicky aplikovateľné aj v
danom prípade. Žalovaný považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatný právny

úkon aj z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko v záhlaví absentuje dátum narodenia poškodeného. Žalovaný
ďalej namietal, že nebola preukázaná účelnosť, nevyhnutnosť a odôvodnenosť nákladov na prenájom
náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Podľa Zmluvy o prenájme vozidla č. 511/214 zo
dňa 25.08.2023 (ďalej aj ako „zmluva o prenájme“) trvať v období od 25.08.2023 do 22.09.2023, t. j.
podľa tvrdení žalobcu nájom náhradného vozidla poškodeným mal celkovo trvať 29 dní, na základe

čoho aj žalobca vystavil predmetnú faktúru za prenájom. Žalovaný však tvrdil, že celková doba, počas
ktorej sa poškodené vozidlo po dobu prenájmu náhradného vozidla nachádzalo v autoservise je v
zjavnom nepomere k samotnému rozsahu prác, ktoré boli v zmysle faktúry za opravu potrebné na
opravu poškodeného vozidla, nakoľko podľa Faktúry za opravu vozidla č. 3230307 zo dňa 10.10.2023
(ďalej aj ako „faktúra za opravu“) mala samotná oprava poškodeného vozidla celkovo trvať 22,5 ČJ.

Žalovaný je teda toho názoru, že celková doba počas ktorej sa poškodené vozidlo v príslušnom
autoservise nemôže byť v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý bol vzhľadom na rozsah
vykonaných prác reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovaného tak v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré
boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane

dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočnosti na strane príslušného autoservisu, ako je
napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod. Napriek existencií
tohto zjavného nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a celkovou dobou,
počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, žalovaný priznal poškodenému náhradu
nákladov za prenájom náhradného vozidla za 20 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný poukázal

na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2012, spis. zn. I. ÚS 1826/11, v súvislosti
s vyššie citovaným rozhodnutím poukazuje aj na zásadu neminem laedere zakotvenú v ust § 415
Občianskeho zákonníka . Vo všeobecnosti platí , že všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka sa uplatní v prípade, ak určitý okruh spoločenských vzťahov nie je
výslovne regulovaný pozitívnym právom, ako napr. zákonná povinnosť vykonať opravu poškodeného

vozidlavprimeranomčase.Absenciatakejtozákonnejpovinnostivšakneznamená,žedotknutésubjekty
v takomto prípade nie sú povinné počínať si v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby
celková doba opravy poškodeného nebola neodôvodnene a neprimerane dlhá a poisťovňa tak musela
poškodenému z titulu prenájmu náhradného vozidla nahrádzať aj náklady, ktoré neboli odôvodnene
a nevyhnutne vynaložené. Podľa názoru žalovaného je tak aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka

v danom prípade odôvodnená predovšetkým z hľadiska zabezpečenia spravodlivého usporiadania
občianskoprávnych vzťahov. Doplnil, že mu nie je zrejmé, prečo poškodený potreboval náhradné vozidlo
v práve období od 25.08.2023 do 22.09.2023, ale náhradné vozidlo nepotreboval mesiac po odovzdaní
poškodeného vozidla do servisu (t. j. v období od 25.07.2023 do 25.08.2023), ako ani v období od
23.09.2023 do dňa 10.10.2023, kedy mala byť podľa faktúry za opravu zavŕšená oprava poškodeného

vozidla. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru žalovaného taktiež spochybňujú dôvodnosť, účelnosť
a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným v dĺžke trvania 29 dní. Žalovaný namietal
aj neprimeranú výšku dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla dojednanej medzi poškodeným
a žalobcom, a to vzhľadom na typ prenajatého vozidla. Zo zmluvy o prenájme uzatvorenej medzižalobcom a poškodeným výslovne vyplýva, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola
medzi poškodeným a žalobcom dojednaná vo výške 50,-EUR s DPH. K samotnej otázky primeranosti
ceny za denný prenájom náhradného vozidla sa vyjadril napr. aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozsudku

zo dňa 30.12.2021, so spis. zn. 9Co/110/2021, aj Krajský súd v Žiline v rozsahu zo dňa 22.06.2023
sp. zn. 14Cob/93/2023. Žalovaný preto poškodenému priznal sadzbu za denný prenájom náhradného
vozidla vo výške 45,- EUR s DPH/deň, namiesto 50,00 EUR s DPH/deň, ktoré boli pôvodne zmluvne
dojednané ako denná sadzba za prenájom náhradného vozidla medzi žalobcom a poškodeným. Pri
posudzovaní primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla použil ako vzorky cenníky

rôznych požičovni, ktoré priložil k odporu. Napokon žalovaný namietal, že žalobca nemá ani nárok
na úroky z omeškania zo žalovanej istiny a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný na základe
skutočnosti uvedených v odpore považoval samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny
vo výške 549,77 Eur za nedôvodný.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu tento označil za nedôvodný. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností
uvedených v žalobe doplnil, že dňa 22.06.2023 došlo vo Svrčinovci ku škodovej udalosti na motorovom

vozidle A. B., EČV: C. XXX D., spôsobenej poškodenému E. F.. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – na súkromné účely a
na cestu do práce v trase Svrčinovec – Opava a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla
G. H. D., EVČ: I. XXXXX u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 511/214 zo dňa 25.8.2023. Po

ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230553 zo dňa 21.09.2023 s dátumom
splatnosti 06.10.2023 na sumu 1449,77 Eur. Žalovaný dňa 16.10.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade
vzniknutej škody v sume 900,-Eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým
uzatvoril so žalobcom dňa 22.09.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 22.06.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených

nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu
5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe
vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže
žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní
domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla,

a to vo výške 549,77 Eur. Žalobca argumentoval, že poškodený má nárok na náhradu nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné
vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je
potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval
následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného

stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom
nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou.
Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto
dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola
daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho

komfortu poškodeného. Zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy
sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie
ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy
poškodenéhovozidlavyplývaprávezoskutočnosti,žetietobynevznikli,kebypoškodenýmoholpoužívať
svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné

motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo
bolo v oprave. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený
zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla
za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody
je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v

zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke
opravy poškodeného motorového vozidla považoval za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého
sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať
na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou

rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,
keďže už stav poškodenia jej vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim
stavom pre poškodeného. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola
preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiťtúto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca
riadnepreukázalapreukázalajujmu,ktoráspočívalavtom,žepoškodenývynaložilnákladyzapožičanie
motorového vozila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve

vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v
dôsledku čoho vznikla poškodenej škoda. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k
poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a
teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 3Cob/189/2014). Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo k
neoprávnenému kráteniu poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený
nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom
opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože
až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V súvislosti
s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, je potrebné uviesť, že poškodený

prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením
klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné
poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby
bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Žalobca v ďalšom považoval tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu za účelovú obranu, nakoľko žalovaný už pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia priamo
na účet žalobcu. Pokiaľ by žalovaný mal za to, že poškodený nebol spôsobilý na žalobcu postúpiť
pohľadávku, nepristúpil by na základe postúpenia pohľadávky k čiastočnej úhrade poistného plnenia
priamo žalobcovi. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k
úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 OZ. Uvedené zastrešuje jeden

dokument a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry
a zároveň k postúpeniu pohľadávky. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k
úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody, preto postúpenie neodporuje zákonu. V zmysle predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru
za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému,

čím došlo k úbytku v majetkovej sfére. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Žilinesp.zn.10Co/104/2019,9Co/86/2019,10Co/103/2019,6Co/23/2019,6Co/122/2019,6Co/79/2019,
10Co/182/2019, 11Co/135/2019. Na samotný vznik škody nemožno nazerať len formalisticky tak, že
poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov
z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Neexistuje rozdiel v tom,

či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Poukázal
aj na body 18a 19 rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/7/2021 zo dňa 22.08.2023,
sa odvolací súd zaoberal práve aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v obdobnej veci. Žalovaný vo
vyjadrení ďalej namieta, že spôsob zániku záväzku započítaním nemožno považovať za dohodu o

spôsobeúhradyfaktúryzaprenájompoškodeným,čizadohoduospôsobeúhradyodplatyzapostúpenie
pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za
prenájomazánikuzáväzkunaúhraduzapostúpeniepohľadávkyinýmspôsobomakosplnením.Žalobca
v tejto súvislosti poukázal na judikatúru okresných, či krajských súdov, ktoré jednoznačne dospievajú k
záverom, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza

plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu
na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania (Krajský súd
v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/54/2019 – 124 zo dňa 13.06.2019). K úhrade nájomného poškodeným
voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden
zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom bol preukázaný vznik a existencia škody

na strane poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné
nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom započítavajú. Takýmto započítaním došlo
k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné
plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke

na poistné plnenie (Krajský súd v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019 zo dňa 01.08.2019). Poukázal aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/135/2019-186 zo dňa 25.06.2019 a ďalšie rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline. Otázka aktívnej legitimácie bola v konaniach s obdobným predmetom riešená
opakovane a v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít je aj judikovaná. Postúpením pohľadávkymedzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu
v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v odpore podporuje svoju argumentáciu
rozhodnutím NSSR 4Obdo/30/2022 a to aj napriek tomu, že sám uviedol, že sa jednalo o skutkovo

odlišnú vec, žalobcu uviedol, že predmetné rozhodnutie súdu sa totiž zaoberalo odporovateľnosťou
právneho úkonu. Právna otázka totiž spočívala v tom, či za ekvivalentné plnenie na účely posúdenia
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí
rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči
predávajúcemu/úpadcovi. Dovolateľ v predmetnom konaní svojou právnou otázkou namietal právne

posúdenie práve dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá bola doposiaľ súdmi nižšej
inštancie posudzovaná ako jeden právny úkon spolu s Kúpnou zmluvou. Preto aj ekvivalentnosť kúpnej
ceny dohodnutej v Kúpnej zmluve bola posudzovaná skrz túto dohodu o započítaní, pričom sama výška
kúpnej ceny dohodnutá v Kúpnej zmluve, ako náležitosť Kúpnej zmluvy, doposiaľ ako neekvivalentná
spochybnená nebola. Už v uvedenom nerozlišovaní Kúpnej zmluvy a dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok vzhliadol najvyšší súd nesprávne právne posúdenie veci. Následne NSSR v rozhodnutí

konštatoval, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, takýto právny úkon nie je
urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej výške, dlžník
tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorých
neuspokojil vôbec. Z obsahu rozhodnutia NSSR, na ktoré poukazuje žalovaný je tak zrejmé, že toto
nie je aplikovateľné v prejednávanej veci, nakoľko vychádzalo z absolútne odlišného skutkového ako

aj právneho stavu. K tvrdeniu žalovaného o neprimeranej dĺžke nájmu náhradného vozidla, žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Naproti tomu žalobca uniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu, zákazkový list servisu, z ktorých vyplýva,
že oprava bola vykonávaná od 25.07.2023 do 10.10.2023. Z predloženej zmluvy o nájme vyplýva, že
poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy sa jeho vozidlo nachádzalo v oprave.

Poškodený nemal náhradné vozidlo v nájme počas celej doby opravy a preto sú poukazy žalovaného
na ust. § 415 OZ irelevantné, pretože z konania poškodeného je zrejmé, že tento nájom náhradného
vozidla nenavyšoval. Pri lakovaní vozidla sú určené určité technologické postupy, ktoré je potrebné
dodržiavať – pri lakovaní vozidla nejde len o samotné lakovanie, ale povrch vozidla treba na lakovanie
najprv pripraviť, pričom okrem samotného lakovania je potrebné zohľadniť aj čas, počas ktorého sa

na vozidle nemôže nič vykonávať, nakoľko v tomto čase musí nanesený lak na vozidle zaschnúť –
súčasne v tom čase vozidlo ani nie je prevádzky schopné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého nemožno časové
trvanievykonaniajednotlivýchčiastkovýchopravnýchprácnapoškodenomvozidlestotožniťsnutnosťou
ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise. Servis

vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v
čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že
oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa
vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný
si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp.

neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za
túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru
by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri
vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu
predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov.

Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín
potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny
čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú
prácu stanovenú kalkulačnými programami. Samotné servisy majú prax, čo najskôr vozidlo odovzdať
zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidla zdržiaval umelo sa prípadne naťahoval dĺžku opravy

poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli
zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje
vozidločonajskôrkdispozícii.Neexistuježiadendôvodnato,abypoškodenévozidlonezmyselnestálov
servisezaúčelompredlžovanianájmutak,akosatosnažívykresliťžalovaný.Niejemožnézovšeobecniť
časový rozsah opravy konkrétneho vozidla, len z technického hľadiska ako sa to snaží navodiť žalovaná

strana aj formou predloženého odborného vyjadrenia. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky
opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť.
Žalobca dal do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby
hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľapodmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký
záver zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v
opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia

jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim
stavom pre poškodeného. Aj podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/138/2019 zo
dňa 3.12.2019, vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú
vynakladané účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho
v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Žalobca poukázal aj na to, že doba nájmu rozhodne nebola

ponechaná na ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej strane servis potrebuje zrealizovať
a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám
poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Žalobca poukázal aj na
nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 v zmysle ktorého, v prípade
čiastočnejškody(tedasanejednáototálnuškodunamotorovomvozidlevdôsledkuktorejsanebudedať
motorové vozidlo ďalej vôbec používať) účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla

zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“ Zdôraznil, že poškodený ako
laik nikdy nemôže vopred vedieť ako dlho by mala byť oprava jeho vozidla vykonávaná. Nemožno
od poškodeného požadovať, aby počas vykonávania opravy ukončil nájom náhradného vozidla, aby
vyhovel poisťovni škodcu a to len s ohľadom na to, že zvyšná dĺžka opravy už môže byť pre žalovaného

„neprimerane dlhá“. Opravu poškodený nedokáže ovplyvniť a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu
náhradného vozidla. Nie je správne ani spravodlivé od žalovaného, stavať poškodeného do takejto
situácie, kedy by nemal istotu v tom, či je jeho nájom náhradného vozidla ešte oprávnený alebo už
nie. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 je nutné konštatovať, že pokiaľ
stále prebieha oprava jeho poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a

aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. K námietkam ohľadom výšky dennej sadzby
nájmu náhradného vozidla uviedol žalobca, že opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby vyplýva z
cenníka žalobcu, pričom v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 vyjadril Krajský súd
v Žiline názor, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré

ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané
zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou
ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považoval preto za
neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby
náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby

akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu
upravil na 45,- Eur s DPH/ deň, avšak nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške
50,-Eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej
udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná
žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“

účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený
prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto nepredložil všeobecné obchodné podmienky, a teda
nacenníkochuvádzanásumazaisteniejekonečná.ObdobnýnázorzastávaajKrajskýsúdvŽiline,napr.
vrozsudkusp.zn.14Cob/204/2019zodňa20.02.2020.Žalovanýzaúčelompreukázanianeprimeranosti
dennej sadzby nájmu súdu predložil iba neúplné cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno

považovať za hodnoverný dôkaz. Okrem iného, žalovaný nepreukázal dostupnosť ponúkaných vozidiel
v danom mieste a čase, prípadne podmienky prenájmu. Aj podľa Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/40/2021 žalovaným predložené najlacnejšie internetové cenníky nemožno považovať za objektívny
aúplnýprieskumtrhu,keďžepredmetnécenníkyneodzrkadľujúskutočnénáklady,ktorépoškodenýmusí
v takomto prípade vynaložiť. Žalobca namietal ich pravdivosť a to najmä pokiaľ ide o skutočné náklady,

ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. V prvom rade je teda potrebné skúmať a namietať
samotnú dostupnosť vozidla, t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a
najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a
či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je
topotrebné.Vprípadeväčšinyinternetovýchponúkaajpredloženýchponúkjepotrebné,abypoškodený

zložil vopred depozit. V prípade žalobcu nie. Vo väčšine prípadov je poškodený povinný zaplatiť nájomné
vopred, čo nie je prípad žalobcu. Ďalšie podmienky, ktoré sú pri internetových autopožičovniach brané
do úvahy pri stanovení ceny, je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti.
Za rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku oveľa vyššiaako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Pri stanovení sadzby denného nájomného je tak
potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré majú vplyv na konečnú cenu, ako aj na to v akom rozsahu
je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzený. Žalovaný predložil na

podporu svojich tvrdení cenník spoločnosti Rai. Vychádzajúc z webstránky Auto požičovňa RAI, táto
vyžaduje vopred úhradu depozitu, ktorá sa odvíja od triedy zapožičaného vozidla, pričom si uplatňuje
aj poplatok za čakanie vo výške 15Eur/hod, rovnako tak aj poplatok za pristavenie a vrátenie vozidla,
ktorého cena nie je na ich stránke špecifikovaná. Rovnako tak predložil cenník spoločnosti Auto-Žilina,
ktorá tiež ako to majú uvedené na webstránke vyžaduje vopred úhradu depozitu, pričom je nutné dať

do pozornosti, že vozidlo pristavia zadarmo len v rámci Žiliny, z predložených listinných dôkazov je
však zrejmé, že poškodený nežije v Žiline. K namietaným úrokom z omeškania zo strany žalovaného
poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré ohľadom úrokov z omeškania dávajú za pravdu žalobcovi, napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.02.2022 sp. zn. 3Obdo/27/2021, nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, kde Ústavný súd SR ustálil, že výklad
ustanovenia §11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý by vylučoval poskytnutie

poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, je v konflikte s racionálnym
účelom právnej úpravy. Mal za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca
sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania
sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Zdôraznil, že trojmesačná zákonná lehota
na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP

má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu
liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 31.07.20204 vec Okresnému súdu Žilina ako súdu
príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie

v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu dňa 27.09.2024 zotrval na argumentácii
uvedenej v odpore. Poukázal na znenie § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.

z. a § 442 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že poškodenému mohla v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak by poškodený ako nájomca žalobcovi
ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 230553 zo dňa 21.09.2023 riadne
uhradil, t. j. záväzok poškodeného vyplývajúci mu voči žalobcovi z faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. 230553 zo dňa 21.09.2023 by zanikol riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho

zákonníka. Len v prípade ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného
vozidla zanikne jeho riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, môže byť realizovaný
hospodársky účel (kauza) zmluvy o nájme náhradného vozidla, ktorým je poskytnutie služby (prenájom
náhradného vozidla) za peniaze (nájomné). Pojem „skutočnú škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že
musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho

majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív (t. j. napr. len samotné
vystaveniefaktúryzaprenájomnáhradnéhovozidla).Akdlžníknezaplatildlžnúčiastkusvojmuveriteľovi,
nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu
škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o
povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.02.2007, spis. zn. 25Cdo/2744/2006 aj na rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2018, spis. zn. 11Co/92/2018, V zmysle vyššie citovaného je teda
zrejmé. že skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. 230553 zo dňa 22.09.2023 zanikol riadnym splnením dlhu (solúciou), nakoľko inštitút

započítania je len právny konštrukt resp. právny fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu a
teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza. V zmysle
vyššie uvedeného preto nemôže v žiadnom prípade obstáť ani argumentácia žalobcu, že na vznik škody
nemožno nazerať len formalisticky tak, že poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo
k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry

žalobcu (prenajímateľa), nakoľko v zmysle dlhodobo ustáleného výkladu pojmu ,,skutočná škoda“ teda
môže poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len vtedy,
pokiaľ záväzok poškodeného na úhradu nájomného vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného
vozidla zanikne jeho riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka. Ďalej taktiež argumentáciažalobcu uvedená v jeho replike, podľa ktorej nemá existovať rozdiel v tom, či poškodený uhradí
žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie
pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom, podľa žalovaného

nemôže obstáť a len preukazuje zámer žalobcu používať zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu
o započítaní ako prostriedky na obchádzanie príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení.
Totiž, dokiaľ poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne
neuhradí, tak mu žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikne a prenájom
náhradného vozidla tak na poškodeného do doby riadnej úhrady nájomného nemá žiadny negatívny

dopad.Vprípade,akbypoškodenýžalobcovifaktúruzaprenájomnáhradnéhovozidlariadneuhradil,tak
hospodársky účel zmluvy o prenájme náhradného vozidla by bol naplnený a v zásade pre žalobcu ako
prenajímateľabyboloďalejužúplneirelevantné,čibysipoškodenýnároknanáhraduškodyvsúvislostis
prenájmomnáhradnéhovozidlanáslednevočižalovanémuakopoisťovateľoviajuplatňovalapokiaľáno,
či by žalovaný ako poisťovateľ následne priznal poškodenému náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla v plnej výške, resp. by mu žalovaný určitú pomernú časť nepriznal (krátil). Ak

by teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi riadne uhradil a následne by
si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,
ktorý by mu žalovaný nepriznal v celej uplatnenej výške, tak poškodený by mal možnosť domáhať sa
neuspokojenej časti jeho nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla napr.
aj súdnou cestou či prostredníctvom dohľadu Národnej banky Slovenska, resp. až v tomto momente

by poškodený mohol jeho neuspokojenú časť nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si však poškodený u žalovaného
ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. 230553 zo dňa 21.09.2023 (napr. doložením potvrdenia o bankovom prevode

či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice v prípade platby za prenájom náhradného vozidla
v hotovosti). Namiesto toho ešte v ten istý deň, čo mal byť podľa zmluvy o prenájme vozidla č.
511/214 zo dňa 25.08.2023 dňa 22.09.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola medzi
žalobcomapoškodenýmuzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkyadohodaozapočítanívzájomných
pohľadávok (ktoré teda boli žalobcom zahrnuté do jednej listiny). Žalobca následne prostredníctvom

e-mailovej komunikácie zo dňa 22.09.2023 požadoval od žalovaného úhradu nájomného za prenájom
náhradného vozidla poškodenému v celkovej výške 1 449,77 EUR s DPH. V danom prípade teda
neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, ale žalobca sa na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 22.09.2023

usiluje od žalovaného ako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemá žiadny zákonný nárok. Žalovaný
mal za to, že účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a účelom uzatvorenia dohody
o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 22.09.2023 bolo vylúčenie resp. obídenie všeobecne
záväzných pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej v súvislosti s danou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa

22.09.2023 považoval za nesprávne tvrdenie uvedené v bode 1. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky,
podľa ktorého mal mať poškodený v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky voči
žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla. Zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi pred uzatvorením

tejto zmluvy o postúpení pohľadávky splnené neboli. Ďalej mal žalovaný za to, že v bode 4. tejto
zmluvy o postúpení pohľadávky bola za účelom vykonania započítacieho úkonu účelovo („umelo „)
vytvorená pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi vo výške 1 449,77 Eur
(nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by poškodený voči žalobcovi
disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky napr. z dôvodu obchodných

vzťahov medzi žalobcom a poškodeným a pod.). Škoda musí byť reálna, pretože len tvrdenie že
škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce (napr. citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline 1 1
Co/92/2018).Medzižalobcomapoškodenýmbolaspolusozmluvouopostúpenípohľadávkyuzatvorená
ajdohodaozapočítanívzájomnýchpohľadávok,ktorábolaobsiahnutávbode5.tejtozmluvyopostúpení
pohľadávky. a na základe ktorej došlo len k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov tejto

dohody (vrátane zániku záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi nájomné v zmysle faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. 230553 zo dňa 22.09.2023). Započítanie je len právny konštrukt resp. právna
fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu nedochádza, ale dochádza tu len k zániku vzájomných
pohľadávok a záväzkov. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na to, že žalobca na jeho webovejstránke www.setcar.sk ponúka poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradných vozidiel bez
ich finančnej účasti, t. j. bezplatne a uvádza, že vďaka údajnej spolupráci s poisťovňami dáva 100 %
garanciu,žeprenájomautabudebezfinančnejúčastipoškodeného.Uvedené spochybňujeresp.priamo

popiera tvrdenia žalobcu uvedené v jeho replike, podľa ktorých malo na strane poškodeného dôjsť k
vzniku akejkoľvek škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a preukazuje aj to, že žalobca si
je veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani
k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, a že žalobca teda
dohodu o započítaný vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky )

používa ako prostriedok na obchádzanie príslušných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona
o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania
ako ekvivalentného právneho úkonu teda vyplýva. že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže
nikdy žiadnemu subjektu práva vzniknúť žiadna škoda. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022.obsahuje všeobecne formulované právne
východiská najvyššieho súdu, ktoré sú aplikovateľné aj v skutkovo odlišných prípadoch, a aj v danom

prípadejepotrebnézaúčelomposúdeniaplatnostipostúpenia(resp.aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu)
posudzovať dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.09.2023 ako samostatný právny úkon (a nie ako integrálnu obsahovú súčasť
zmluvy o postúpení pohľadávky) na základe ktorého dochádza k zániku záväzku poškodeného na
úhradu nájomného iným spôsobom ako splnením. Žalovaný má tak za to, že z jednotlivých okolností

tohto prípadu vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 22.09.2023 je obchádzanie zákona a navrhoval, aby súd túto zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 22.09.2023 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhlásil za absolútne neplatný právny úkon.
V súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2023,
spis. zn. 16Co/128/2019. Napokon pokiaľ žalobca v jeho replike tvrdil, že aktívna vecná legitimácia

žalobcu v obdobných sporoch mala byť judikovaná, tak túto argumentáciu žalobcu považuje žalovaný
za nesprávnu a zavádzajúcu, nakoľko aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných sporoch nebola
potvrdená žiadnou z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Preto otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v sporoch vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe nemožno
v žiadnom prípade považovať za vyriešenú a ustálenú, napr. rozsudok Krajského súdil v Žiline zo

dňa 27.06.2024, č. k. 8Co/46/2024-362 (bod 20. tohto rozhodnutia). K dĺžke opravy poukázal, že
rozporoval dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla) s poukazom
na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce
z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2023. Za takéhoto skutkového stavu, kedy žalovaný
rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu

náhradného vozidla) v rozsahu 29 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby
riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných 29 dní, namiesto
20 dní uznaných žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.10.2023. Žalobca však do
konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného
vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala trvať až v rozsahu

29 dní. Pokiaľ žalobca v jeho replike tvrdil, že predložením faktúry za opravu a zákazkového listu mal
preukázať, že oprava poškodeného vozidla bola nevyhnutná v období od 25.07.2023 do 10.10.2023, tak
s takýmto tvrdením žalobcu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť, nakoľko dané dokumenty (faktúra za
opravu a zákazkový list) žiadnym spôsobom nepreukazujú jednotlivé okolnosti, za akých mala oprava
poškodeného vozidla prebiehať. Faktúru za opravu a zákazkový list preto nemožno považovať za

dôkazné prostriedky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali priebeh opravy poškodeného vozidla
a už vôbec nie žalobcom tvrdené skutočnosti, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu
dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) bola nevyhnutná v rozsahu nad žalovaným
uznaných 20 dní. Žalovaný mal za to, že žalobca nesprávne interpretoval rozhodnutie Ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS/602/2022 a nemožno ho vykladať tak, že nájom náhradného vozidla má byť automaticky

nevyhnutný počas celého časového obdobia, kedy sa podľa doložených údajov malo poškodené vozidlo
formálne nachádzať v autoservise. Totiž ústavný súd v bode 23. tohto rozhodnutia taktiež uviedol,
že doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady, ako aj to aké časové obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné,
závisí od okolností jednotlivého prípadu.

8. Žalobca doručil súdu dňa 02.10.2024 vyjadrenie, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10Co/104/2019, kde v predmetnom konaní sa jednalo o rovnakú zmluvu o postúpení
pohľadávky ako v tunajšom konaní, ktorú sud vyhodnocoval, pričom dospel k záveru, že správaniežalobcu nemožno hodnotiť ako obchádzanie zákona (argumentácia žalovaného bola aj v predmetnom
konaní založená na v podstate rovnakých argumentoch, aké prezentuje žalovaný v tunajšom konaní).
Z ďalšej argumentácie žalovaného, je zrejmé, že žalovaný rozporuje fakt, že započítanie pohľadávok

nahrádza úhradu vystavenej faktúry za prenájom náhradného vozidla a teda predstavuje skutočnú
škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na to poukázal žalobca na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/118/2021 zo dňa 29.06.2023. S poukazom na
uvedené poškodený za nájom náhradného vozidla zaplatil v dôsledku čoho mu vznikla škoda (skutočná
škoda), preto nemožno na prejednávanú vec aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 25Cdo/2744/2006 (slovenské súdy nie sú viazané rozhodnutiami iných štátov), tak ako sa o to
snaží žalovaný v podanom vyjadrení. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že v danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi. Pokiaľ by žalovaný mal za to, že neboli
splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu škody, tak ako to tvrdí v podanom vyjadrení,
tak by predsa nepristúpil k čiastočnému plneniu ako to urobil dňa 16.10.2023. Žalovaný absolútne

nerozlišuje medzi pojmami „bez finančnej účasti“ a „bezodplatne“, ktorým vo vyjadrení pripisuje iný
významakovskutočnostimajúapretosanestotožnilstvrdeniamižalovaného,žeslužby,ktoréposkytuje
žalobca sú zadarmo. Nájom náhradného vozidla nie je zadarmo alebo, že by sa poškodený podpisom
zmluvy o postúpení pohľadávky dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné vozidlo užíval bezplatne.
Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú

sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca
priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo
spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá
jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú

pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo
tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez
právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu
motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním
motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa,

poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo zákona č. 381/2001 Z.z.. Spôsob, akým si poškodený
usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu
práve a len v dôsledku poistnej udalosti, závisia na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť
priamo poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie
pohľadávky poškodený žalovanému riadne oznámil (§526 OZ). (obdobne rozsudok Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 11Co/135/2019 zo dňa 25.06.2019). Rovnako tak sám žalovaný vo svojom vyjadrení
potvrdil, že vystavením faktúry č. 230553 vznikla poškodenému poplatková povinnosť a preto sa
nejedná o bezodplatný nájom náhradného vozidla. To ako si následne žalobca a poškodený upravili
zmluvne svoje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu náhradného vozidla je v zmysle
zásady dispozitívnosti a zmluvnej voľnosti na slobodnej vôli poškodeného a žalobcu. Postupcovi ako

poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu
v nájomnom za prenájom motorového vozidla, uvedené potvrdil vo vyjadrení aj sám žalovaný. Žalovaný
poukazuje na rozhodnutie NSSR 4Obdo/30/2022, pričom časti rozhodnutia súdu účelovo vytrháva z
kontextu. Predmetné rozhodnutie súdu sa zaoberalo odporovateľnosťou právneho úkonu. V citácii
rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný je uvedené, že „pre účely právneho posúdenia tejto otázky v

posudzovanom spore, je potrebné rozlišovať samotnú Kúpnu zmluvu a následne dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok“, avšak žalovaný už nikde, zrejme účelovo neuviedol, o právne posúdenie
akej otázky sa v konaní jednalo. Právna otázka totiž spočívala v tom, či za ekvivalentné plnenie na
účely posúdenia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR možno považovať plnenie, ktorým
kupujúci uhradí rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou

pohľadávkou voči predávajúcemu/úpadcovi. NSSR v rozhodnutí konštatoval, že v prípade dohody o
započítaní vzájomných pohľadávok, takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z
pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej výške, dlžník tým ale pristúpil k selektívnemu
uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Z obsahu
rozhodnutia je tak zrejmé, že toto nie je aplikovateľné v prejednávanej veci, nakoľko vychádzalo z

absolútne odlišného skutkového ako aj právneho stavu. Argumenty žalobcu sú postavené, vychádzajú
a nachádzajú oporu v rozhodnutiach súdnych autorít, napríklad Rozsudok Okresného súdu Martin
sp. zn. 6C/27/2024 zo dňa 22.05.2024, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/48/2024 zo
dňa 01.08.2024 , rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/37/2023 zo dňa 31.07.2024, rozsudkuKrajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/3/2021 zo dňa 01.03.2022. K tvrdeniam žalovaného ohľadom
absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Cob/7/2021 zo dňa 22.08.2023, kde sa odvolací súd zaoberal práve aktívnou vecnou legitimáciou

žalobcuvobdobnejvecivbode18a19.Kprimeranostidobynájmužalobcapoukázal,žedôkazmiriadne
vydokladoval časové obdobie trvania opravy, ktoré žalovaný spochybnil, mal to byť preto žalovaný, ktorý
mal predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že oprava mala trvať len 20 dní, to však neučinil.
Obdobne tak konštatoval Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/203/2018 zo dňa 20.03.2019,
ktorý uviedol, že dobu nájmu počas opravy poškodeného motorového vozidla žalobca predloženými a

okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá zodpovedala druhu
opravy.Aktútodĺžkudobyopravy,počasktorejbolzabezpečenýnájomnáhradnéhomotorovéhovozidla,
chcel žalovaný spochybniť, t.j. že k rozsahu poškodenia motorového vozidla poistnou udalosťou a
rozsahu vykonávanej opravy táto mala trvať kratšie, a tým následne kratšie aj doba nájmu, čo malo
dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bol to žalovaný, ktorý bol povinný tieto tvrdenia a námietky
v konaní pred okresným súdom preukázať. Rovnako ak žalovaný spochybňoval predmetnú faktúru, tak

bol toto ním tvrdené spochybnenie povinný aj dokázať. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/57/2019 zo dňa 24.10.2019, dôkazné bremeno preukázania žalovaným tvrdenej neúčelnosti
nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na strane žalovaného. Tento toto
dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia,
bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy. Žalovaný uvádza,

že žalobca nesprávne interpretuje nález Ústavného súdu III. ÚS 602/2022. V tejto súvislosti žalobca
poukázal, že sa nejednalo o interpretáciu rozhodnutia, ale o jeho citáciu. Následne žalovaný poukazuje
na bod 23. nálezu Ústavného súdu, kde uviedol len časť uvedeného bodu, zvyšnú časť už vo vyjadrení
neprezentuje. Ústavný súd totiž v tomto bode uvádza: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu,
sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať

napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo
obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané závisí od okolností jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho
opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ Na doplnenie uviedol

žalobca, že cena opravy vozidla bola stanovená v sume 5.501,09 Eur.

9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 02.12.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 29.11.2024 z dôvodu hospodárnosti konania a pracovnou vyťaženosťou,

súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a o odročenie pojednávania nežiadal.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Poukázala,
že nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla v konaní preukazovali viacerými dôkazmi ako
správou o nehode, zákazkovým listom servisu, faktúrou servisu a zmluvou o prenájme náhradného

vozidla, ako aj faktúrou, ktorú vystavil žalobca. Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní
aktívne vecne legitimovaný. K týmto námietkam sa podrobne vyjadrovali v písomných vyjadreniach,
a teda na podstatnú časť týchto vyjadrení odkázala, avšak na doplnenie uviedla, že sám žalovaný
akceptoval postúpenie pohľadávky, nakoľko už čiastočne plnil priamo na účet žalobcu. Okrem toho
žalovaný v konaní namietal dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla. Na účely preukázania jeho

tvrdení o tom, že oprava mohla byť vykonaná skôr, ako vykonaná bola, nepredložil žiadny dôkaz.
Rovnako tak namietal výšku denného nájmu náhradného vozidla a predložil internetové cenníky,
avšak bez všeobecných obchodných podmienok. Z cenníkov predložených žalovaným nevyplývajú teda
podmienky prenájmu vo vzťahov prípadne aj k ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého
motorového vozidla a nebolo možné z tých cenníkov bez ďalšieho ustáliť záver, že by tá deklarovaná

výška nájomného, čo bola na tých stránkach, bola konečná. Poukázala, že pri niektorých internetových
požičovniach sú aj ďalšie poplatky, ktoré sa doúčtovávajú. Podľa rozsudku KS v Žiline sp. zn.
14Cob/2/2018 nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v danej situácii robil prieskum
trhu. Žalovaný za účelom preukázania neprimeranosti dennej sadzby nájmu súdu predložil iba neúplné
cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Okrem iného

žalovaný ani len nepreukázal, že v tom čase boli ponúkané náhradné vozidlá dostupné. Vzhľadom na
všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré do konania predložili, navrhovala súdu, aby žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Zmluvou o prenájme vozidla č. 511/2024 zo dňa 25.8.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený
ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla G. H. D., EČV: I. XXX J. s dennou sadzbou
prenájmu 50,-Eur s DPH. Účel zapožičania vozidla je uvedený v zmluve nasledovne: „Vozidlo bolo
využívané na cestu z a do práce Svrčinovec – Opava, súkromné účely – ZA kraj“ s tým, že nájomca
nevlastní a nemôže využívať iné vozidlo. Dňa 22.9.2023 bol ukončený nájom náhradného vozidla pričom

nájomca prehlásil, že jeho vozidlo je v servise (č. l. 11 spisu).

13. Žalobca vystavil poškodenému dňa 21.9.2023 faktúru č. 230553 s dátumom dodania služby dňa
22.9.2023 a splatnú dňa 6.10.2023 na sumu 1.449,77 Eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa
zmluvy o nájme č. 511, za obdobie od 25.8.2023 do 22.09.2023, t. j. za 29 dní (č. l. 12 spisu).

14. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 22.09.2023 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.449,77 Eur z titulu
jeho nároku voči poisťovni, pričom odplata zodpovedá sume 1.449,77 Eur z titulu faktúry č. 230553.
Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného
za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo

vlastnommeneanavlastnýúčet(č.l.14spisu).Poškodenýoznámilžalovanémupostúpeniepohľadávky
listom zo dňa 22.09.2023 (č. l. 13 rub spisu).

15. Z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9571830615 vyhotoveného na tlačive
žalovaného a podpísaného dňa 22.9.2023 vyplýva, že dôvodom zapožičania vozidla bola jeho potreba

pre cesty do a z práce na trase Svrčinovec– Opava a na súkromné účely ZA kraj. Po nehode poškodené
vozidlo poškodený nevyužíval. Zároveň uviedol, že nie je držiteľom viacerých vozidiel. Vozidlo odovzdal
do KIA ČADCA – doprava a služby dňa 25.07.2023. Náhradné vozidlo si prevzal v KIA ČADCA a vrátil ho
22.09.2023, pričom jeho vozidlo je v servise (č. l. 10 spisu). Súčasťou dotazníka je aj Čestné prehlásenie
podpísané poškodeným dňa 22.9.2023, ktorým poškodený čestne prehlásil, že uvedené informácie sú

pravdivé, úplné, nezamlčal žiadnu skutočnosť týkajúcu sa škodovej udalosti (č. l. 10 rub spisu).

16. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2023 žalovaný náklady na prenájom náhradného
vozidla priznal za 20 dní zapožičania, v ktorej dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na

presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Ďalej je konštatovaná neprimeraná sadzba na náhradné vozidlo a upravená žalovaným na sumu 45,-
Eur/deňsDPH.Zuvedenéhodôvodupoistnéplneniepriznalžalobcovivovýške900,-Eur,ktorépoukázal
na účet spoločnosti SetCar sk, a.s. (č. l. 14rub- 15 spisu).

17. Z faktúry vystavenej spoločnosťou Doprava a služby K&T spol. s.r.o. zo dňa 10.10.2023 s dátumom
splatnosti 20.10.2023 vyplýva, že táto si voči poškodenému fakturovala sumu 5.501,09 Eur s DPH za
opravu poškodeného vozidla. Zo zákazkového listu vystaveného uvedenou spoločnosťou vyplýva, že
vozidlo bolo prevzaté do opravy dňa 25.07.2023 (č. l. 8 rub – 9 rub spisu).

18. Žalovaný predložil Cenník autopožičovne AUTO ŽILINA, podľa ktorého cena prenájmu automobilu
Škoda Scala, r. v. 2001, cena za nájom od 16-20 dní predstavuje 33,-Eur a cenník spoločnosti RAI,
podľa ktorého automobil Škoda Scala prenajíma pri nájme 11- 17 dní vo výške 27,-Eur/deň (č. l. 28
spisu). Zároveň predložil vytlačený článok z internetovej stránky žalobcu s nadpisom Prenájom auta po
dopravnej nehode bez Vašej finančnej účasti (č. l. 47-54 spisu).

19. Žalobca predložil výtlačok z internetovej stránky spoločnosti AUTO Žilina, z ktorej vyplýva, že pri
prenájme automobilu sa platí depozit vopred a zároveň pristavenie vozidla je zadarmo iba v rámci Žiliny
(č. l. 35 spisu), ako aj z internetovej stránky požičovne RAI so zoznamom poplatkov (č. l. 36 spisu)
a depozitov (č. l. 37 spisu).

20. Žalobca vyzval žalovaného dňa 11.02.2024 listom označeným ako „Upomienka pred súdnym
vymáhaním“ na zaplatenie (okrem iných) aj predmetnej sumy uplatnenej v tomto konaní (č. l. 15 rub
– 17 spisu).21. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a
d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 22.06.2023 došlo k dopravnej nehode vo Svrčinovci,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného. Škodová
udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Poškodený
si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho vlastného vozidla

poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o prenájme zo dňa 25.8.2023 poškodený
užíval vozidlo G. H., EČV: I. XXX J. v rozsahu 29 dní nájmu, a to v období od 25.8.2023 do 22.9.2023,
pričom nájom skončil dňa 22.9.2023.

23. Prioritne súd konštatuje, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2023 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným
ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu pohľadávky vo výške 1.449,77 Eur z titulu jeho nároku voči
poisťovni podľa § 4 zákona o PZP na náhradu účelne vynaložených nákladov na užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 22.06.2023 na vozidle poškodeného.

24. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v zmluve o
postúpení pohľadávky v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Ide o nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu
nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu
poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie

náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom
postúpení uvedenej pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy faktúry č. 230553,
t.j. vo výške 1449,77 Eur. V bode 5 zmluvy sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j.
nároku na zaplatenie faktúry z titulu nájomného za užívanie náhradného vozidla a nároku na zaplatenie
odplatyzapostúpeniepohľadávky)atookamihompodpisuzmluvy,pričompostupníksibudepohľadávku

vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. S prihliadnutím na uzavretú dohodu zmluvných strán
sa vzájomné nároky zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne existujúcich
a platných pohľadávok, a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa, ktorý mal v
čase uzavretia zmluvy existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry na základe

zmluvy o nájme motorového vozidla vo výške 1.449,77 Eur s existujúcou pohľadávkou poškodeného
na zaplatenie odplaty vo výške 1.449,77 Eur na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 22.9.2023, ktoré vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia uvedenej zmluvy stretli, a teda
vzájomne zanikli. Skutočnosť, že poškodený priamo neplnil svoj záväzok z nájomného žalobcovi,
ale tento uhradil jeho započítaním oproti pohľadávke žalobcu voči poškodenému z titulu odplaty za

postúpenie pohľadávky, podľa názoru súdu nemá dopad na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody,
a to s poukazom na skutočnosť, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku. Súd posúdil
pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako
existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal
náhradné vozidlo, v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu.

25. K namietanému zániku pohľadávok súd dodáva, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka k zániku
dochádza v tom okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky stretnú, započítanie nenastáva už touto
skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že právo na započítanie využíva, čo je práve prípad danejveci. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 230553 došlo. V zmluve bolo
dojednané odplatné postúpenie nároku na poistné plnenie s tým, že medzi zmluvnými stranami došlo
k vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty

za postúpenie pohľadávky. Započítanie sa netýkalo samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol v
zmysle zmluvy postúpený. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobudol žalobca ako postupca všetky
práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa.
Žalobca ako postupník si potom dôvodne uplatňuje proti žalovanému pohľadávku, ktorú nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2023 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a

postupcom – poškodeným, ktorou zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným
ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka poškodeného mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok škodovej udalosti. Nie je totiž žiadna pochybnosť o tom, že stret vozidiel
pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej
v nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a bez

pochybností bola identifikovateľná. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia
v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i
podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie
ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012).

26.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť
o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené

dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To
umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení

vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý
účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných
pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia
vzájomnýchpohľadávok,aksúsplnenévšetkypredpokladyprezapočítanie,ato,žesajednáovzájomné

pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený
prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním,
a to: a) započítanie jednostranným právnym úkonom , b) započítanie dohodou. V danej veci nepochybne
došlo k zániku záväzku započítaním na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným
22.9.2023 v Zmluve o postúpení pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok

sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú
rovnaké ako v prípade plnenia.

27. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/7/2021 v obdobnej
veci: „Žalovaný sa snaží zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z 14.8.2018

(č.l. 10 spisu) „rozfázovať“ a následne rozborom (aj to pomerne účelovým) jej takto rozčlenených častí
navodiť dojem obchádzania zákona. Predmetná zmluva, čo je zrejmé i z výslovných vyjadrení jej strán,
však tvorí jeden celok upravujúci ich navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti. Nespochybnenou
vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci tejto jednej
zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť viacero relatívne

samostatných zmlúv. Krajský súd konštatuje, že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za
užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom)
prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu
za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie

isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl
sumu (v danom momente) 1.127,50 eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť
k poškodenému. Krajský súd vedome v danej spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný
(odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realitekaždodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do
desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny
úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním

by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však
nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu
v súdenej veci bola preukázaná“.

28. Súd preto dospel k záveru, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému

postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom
a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ust. § 524
Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia, išlo o platný právny
úkon. Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Vzájomne

započítanie pohľadávok podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2023 má z ekonomického
hľadiska charakter plnenia. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na
úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému,
ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný pred

podanou žalobou komunikoval o danom nároku výlučne so žalobcom, akceptoval žalobcu ako
oprávnenú osobu uplatňujúcu si daný nárok, zároveň poistné plnenie žalovaný poskytol na účet
žalobcu (ako vyplýva, je preukázané z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.10.2023, poistné
plnenie bolo žalovaným poskytnuté priamo na účet žalobcu. Žalovaný čiastočne uznal nárok žalobcu
a vyplatil na jeho účet poistné plnenie vo výške 900,-Eur, teda sám žalovaný považoval žalobcu za

veriteľa (za oprávnenú osobu) v súvislosti s touto náhradou škody z postúpenej pohľadávky, teda v
čase poskytnutia tohto plnenia žalovaný nemal žiadne pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli
sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená

pohľadávka. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Súd zdôrazňuje, že
postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka,

pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a
identifikovanú pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej
veci uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky
a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie
pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako

prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená
domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Žalobca tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku
poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná
jeho aktívna legitimácia. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne

legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky tak nie je v rozpore s ust.
§ 4 ods. 2 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., nejde ani o obchádzanie zákona, ako namietal žalovaný.
Žalobca sa tak stal aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody.

29. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa

23.08.2023, súd poukazuje na to, že išlo o úplne odlišný prípad, iný skutkový stav, odlišný predmet
sporu, ktorého závery nemožno vzťahovať aj na daný spor. Nemožno z iných rozhodnutí “vytiahnuť“
určitévety,záveryatietopovažovaťakosmerodajné,záväznéajnainé,hociúplneodlišnéprejednávané
veci, treba vždy vychádzať z individuálnych okolností daného konkrétneho prípadu. Súd uvádza, že
daným predmetom sporu sa zaoberal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa

16.02.2023, pričom Ústavný súd SR nedospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v obdobných sporoch pri uplatňovaní nároku žalobcov z titulu postúpenej pohľadávky.30. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti
pre absenciu identifikačného údaju poškodeného ako postupcu. S/d zistil, že Zmluvu o postúpení
pohľadávky na strane postupcu uzavrel E. F., pričom v zmluve je uvedené jeho meno, priezvisko, adresa

postupcu.Zmluvaopostúpenípohľadávkyjepostupcompodpísaná.Vzhľadomnauvedenéniejemožné
konštatovať neurčitosť a absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu namietanej absencie
identifikačného údaja poškodeného ako postupcu.

31. Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, že nedošlo k ujme v majetkovej

sfére poškodeného (že poškodený reálne nevynaložil žiadne náklady na nájom náhradného motorového
vozidla) a že išlo o bezplatné užívanie náhradného motorového vozidla. Záväzok poškodeného zaplatiť
nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo Zmluvy o prenájme vozidla vznikol voči
žalobcovi (vyfakturovaný žalobcom faktúrou č. 230553) a skutočnosť, že k zániku záväzku poškodeného
došlo dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok ako súčasti Zmluvy o postúpení pohľadávky
(započítaním pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného poškodenou a pohľadávky poškodeného na

úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky) ako jedným z aprobovaných spôsobov zániku záväzku
neznamená, že išlo o bezodplatné užívanie náhradného motorového vozidla a že nedošlo k ujme v
majetkovej sfére poškodeného.

32. Rovnako pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného daná. Pasívna vecná

legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP nesporne vyplýva zo skutočnosti,
že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný
nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo
preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil
sumu 900,-Eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení.

33. Súd sa následne po konštatovaní danosti vecnej legitimácie strán sporu zaoberal samotným
nárokom žalobcu, pričom spornou v konaní bola otázka účelnosti a nutnosti nájmu náhradného vozidla
za celé obdobie nájmu náhradného vozidla – t. j. 25.8.20223 do 22.9.2023. Žalovaný predovšetkým
poukazoval na skutočnosť, že oprava motorového vozidla trvala neprimerane dlho, ako aj na to, že

poškodený si neprenajal náhradné vozidlo počas celej doby zotrvania jeho vozidla v servise. Sporná
bola aj otázka výšky denného nájomného za prenajaté vozidlo a nárok na úroky z omeškania.

34. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí

vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené
za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s
užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za

nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991). Skutočná škoda, ktorá poškodenému
v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo
poškodeným. Hmotnoprávnym základom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy je nárok
poškodeného na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda sa v tomto

prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať havarované vozidlo počas doby
opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na
vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho
motorového vozidla, ktoré nemohol používať po určitú dobu v dôsledku poškodenia. Majetkový stav
poškodeného sa znižuje tým, že poškodený náklady na prenájom náhradného vozidla vynaloží a škoda

tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo.

35. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023: „Účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové

vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj
primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok“.36. K samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uviedol Krajský súd

v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 11Co/88/2023 nasledovné: „ Účelom uvedeného zákona je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu.
Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na
náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v
rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého

sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové
vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom
motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3
zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj

vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné

zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať.“

37. V súvislosti s otázkou účelnosti a dôvodnosti nájmu náhradného vozidla súd poukazuje na
podstatnú skutočnosť a to, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol

právny predchodca žalobcu – poškodený používať svoje motorové vozidlo a po dobu jeho opravy si
musel prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako
poškodeným účastníkom dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za
škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou.

38. Žalovaný nepovažoval za účelnú celkovú dobu nájmu - užívania náhradného vozidla. Žalobcovi
po prešetrení poistnej udalosti priznal nárok v rozsahu 20 dní, namiesto uplatnených 29 dní. Doplnil,
že mu nie je zrejmé, prečo poškodený potreboval náhradné vozidlo v práve období od 25.08.2023 do
22.09.2023, ale náhradné vozidlo nepotreboval mesiac po odovzdaní poškodeného vozidla do servisu
(t. j. v období od 25.07.2023 do 25.08.2023), ako ani v období od 23.09.2023 do dňa 10.10.2023, kedy

mala byť podľa faktúry za opravu zavŕšená oprava poškodeného vozidla.

39. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie, že si bol nútený prenajať
náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou

udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 22.6.2023,
vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise dňa 25.07.2023, pričom od 25.8.2023 si prenajal
náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu, ktoré využíval do 22.9.2023, hoci oprava vozidla trvala až do
10.10.2023. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného
vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel

vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol
nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom
z Dotazníka pre poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol pre neho
nevyhnutný z dôvodu, že nie je vlastníkom iného vozidla a náhradné vozidlo potreboval na cestu do
zamestnania a na súkromné účely. Ako aj sám žalovaný poukázal, poškodený nemal náhradné vozidlo

v nájme počas celej doby opravy, preto sú poukazy žalovaného na ust. § 415 OZ irelevantné, pretože z
konania poškodeného je zrejmé, že tento nájom náhradného vozidla nenavyšoval.

40. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať

svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Žalovaný argumentoval tým, že ním priznaná
doba zapožičania korešponduje s časom potrebným na opravu vozidla zohľadňujúcim technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami a teda nájom náhradného vozidla nie je účelný v trvaní 29 dní, ale iba 20 dní. Súdpredovšetkým zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek
možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle.
Naopak vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne

nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo
nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej
súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou. Navyše súdu nie je zrejmé, prečo by mal znášať práve
poškodený na svoju ťarchu to, že oprava vozidla poškodeného poistencom žalovaného trvala podľa
názoru žalovaného neprimerane dlho. Podľa názoru súdu nie je možné od poškodeného vyžadovať,

aby v situácii, do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného, bol nútený hľadať autoservis s najrýchlejšou
opravou resp. najnižšími cenami. Odhliadnuc od uvedeného a k tvrdeniam žalovaného o neprimeranej
dĺžke opravy poškodeného vozidla súd uvádza, že bližšie nekonkretizovaný a ničím nepodložený
vlastný odhad žalovaného nezohľadňuje individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd má za to, že
žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim
svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Je nesporné, že pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká,

prinajmenšom nie je možné žiadať od autoservisu, aby mal k dispozícii na sklade náhradné diely na
všetky motorové vozidlá, ktoré má opravovať a nemožno paušálne a všeobecne podľa typu vozidla
a zaznamenaného poškodenia určiť dĺžku opravy vozidla, ktorá by bola primeraná. Je potrebné vziať do
úvahy a to, že autoservis neopravuje v danom čase výlučne jediné vozidlo (vozidlo poškodeného), že
dĺžka opravy je závislá od dodania náhradných dielov, obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov

autoservisu.

41. V prejednávanom prípade nebolo ani preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti
medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období jeho zapožičania) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či

nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu). Navyše poškodený ukončil
nájom náhradného vozidla ešte pred dokončením samotnej opravy a odovzdaním jeho vlastného vozidla
z autoservisu.

42. Súd len dopĺňa, že Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 sa

ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne
vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na
ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba
nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania
náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s

poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom,
či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí
od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy
náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú
škodu“.

43. Súd preto uzatvára, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať
dobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote

(obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024). V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Žiline

v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, podľa ktorého k zmene postavenia na strane
poškodeného nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho vozidla, ale k tomu dochádza až
vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho
listu zo strany poisťovateľa škodcu.

44. Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné považovať moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do
momentu jeho vydania poškodenému – od 25.7.2023 do 10.10.2023. Vzhľadom k tomu, že poškodený
si prenajal náhradné vozidlo nie počas celej uvedenej doby zotrvania svojho poškodeného vozidla
v servise, ale len v určitom časovom úseku spadajúcom do obdobia, kedy sa jeho vozidlo nachádzalov oprave, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním, t.j. od 25.8.2023 do 22.09.2023, súd celú
dobu nájmu náhradného vozidla považoval za účelnú. Navyše nebolo preukázané, že dobu nájmu
úmyselne alebo z nedbanlivosti predĺžil poškodený svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou,

práve naopak poškodený náklady na nájom vozidla nenavyšoval, nakoľko ho ani nevyužíval po celú
dobu zotrvania jeho vozidla v opravovni.

45. Žalovaný zároveň krátil poistné plnenie titulom uplatnených nárokov za nájomné náhradného vozidla
aj vo vzťahu k výške denného nájomného. V zmysle zmluvy bolo dohodnuté denné nájomné 50,- Eur

vrátaneDPH.Žalovanývychádzalzvlastnéhovýpočtu,vktoromzaprimeranédennénájomnépovažoval
sumu 45,- Eur s DPH čo vynásobil počtom dní nájmu (20), ktoré vyhodnotil ako účelné. Zo žalovaným
priloženého cenníka spoločnosti AUTO ŽILINA vyplýva, že výška denného nájomného pri nájme v trvaní
16-20dníje33,-Eurstým,žejepotrebnézložiťvopreddepozitapristaveniezadarmojeibavrámciŽilina
(poškodený je zo Svrčinovca). Z cenníka spoločnosti RAI vyplýva, že za vozidlo Škoda Scala je denné
nájomné vo výške 27,- Eur za 11-17 dní nájmu, pričom sa vyžaduje zaplatiť depozit za vozidlo strednej

triedy 350-1000,-Eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý sa dojednáva individuálne.

46. Súd predovšetkým konštatuje, že nie je povinnosťou poškodeného, aby v čase, keď sám ostal bez
vlastného vozidla (bez vlastnej viny, konaním inej osoby) prácne vyhľadával ponuky rôznych spoločnosti,
ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Zároveň v prípade uvedených

cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od viacerých premenných
(trvania doby nájmu, uhradenia zálohy, poplatkov a pod.). Súd má za to, že práve poškodený je tým
subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú či morálnu povinnosť hľadať
pre poisťovňu najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Súd poukazuje, že dôkazy
predložené žalovaným nie sú spôsobilé preukázať primeranosť ceny nájmu 45,- Eur/deň. Takáto cena

totiž prichádza do úvahy len pri dohode dlhodobého nájmu, pri 1 -3 dňovom nájme je cena nájmu
34-45 Eur/deň, pričom v danom prípade nebolo možné vopred dojednať dobu nájmu nebolo možné,
keďže doba užívania náhradného vozidla je závislá od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny, resp.
doručenia krycieho listu. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby v čase uzatvárania zmluvy
o prenájme náhradného vozidla (t.j. v čase, keď mu nie je vopred známa dĺžka opravy poškodeného

vozidla) túto v záujme minimalizovania priemernej ceny nájmu na 1 deň dojednal vopred na dobu
napr. 3 týždňov. Pokiaľ by k oprave a úhrade ceny opravy došlo napr. za 1 týždeň, ďalšie 2 týždne by
už užíval poškodený náhradné vozidlo neúčelne a poisťovňa by nepochybne odmietla tieto neúčelné
náklady poškodenému nahradiť. Aj túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď ním
predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit

a nájomné vopred, poplatok za pristavenie vozidla) a miesta sídla autopožičovní (Žilina) obdobné
a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez
povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo Sučany), nebolo možné ustáliť, či uvádzaná cena je konečná
a nebola ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia. Súd v konaní nemal
preukázané, že by náhradné vozidlo nezodpovedalo poškodenému vozidlu, teda prevyšovalo by triedu

vozidla, výška nájmu by bola neprimeraná nájmu obdobného vozidla.

47. „Za neracionálnu voľbu nemožno označiť voľbu nájmu náhradného vozidla, pri ktorom poskytovateľ
nepožaduje preddavok, zábezpeku a zároveň prehlási, že celú výšku nájomného si sám vo vlastnom
mene vymôže od poisťovne či toho, kto škodu spôsobil. Uvedenú skutočnosť je podľa názoru súdu

potrebné zohľadniť aj pri hodnotení účelnosti nájmu. Samozrejme, ak by bol poškodenému ponúknutý
nájom za výhodnejších podmienok, napr. poisťovňou, jej zmluvným partnerom, autoopravovňou, avšak
poškodený by si zvolil nájom náhradného vozidla od žalobcu, ktorý by bol za vyššiu sumu, bolo by na
mieste, aby žalovaný ako poisťovňa odmietol plniť nad rozsah výhodnejšej ponuky, z hľadiska neúčelne
vynaložených nákladov. Neefektívnosť či neúčelnosť takejto ponuky súd preukázanú nemal. Dokonca

súd ani len nemal preukázanú možnosť, že by vôbec poškodenému žalovaným označené poisťovne
prenajali počas opravy vozidlo a za akú cenu“ (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/204/2019
zo dňa 20.02.2020).

48. Na záver súd zdôrazňuje, že že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky

zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti,
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o
náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a
tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by pretospravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za
nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

49. Súd z uvádzaných dôvodov žalobcom uplatnený nárok považoval v celom rozsahu za dôvodný
a preto mu súd tento nárok v celom uplatnenom rozsahu priznal ako subjektu aktívne vecne
legitimovanému z titulu práva na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods.

1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného
dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

50. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje na to, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj
záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej
zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu

(aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje
výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z
omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp.
jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom
sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona
č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie
škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa

zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na
poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej
povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného)
plnenia dostane do omeškania. Poisťovňa ukončila poistné šetrenie dňa 16.10.2023, po uplynutí
15-dňovej lehoty na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z., sa žalovaný

dostal do omeškania od 31.10.2023, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s
ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a
toúrokyzomeškaniao5percentuálnychbodovvyššieakozákladnáúrokovásadzbaECBplatnák1.dňu
omeškania, t. j. vo výške 9,50% p.a.. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej

výškeasvojvoľneabezrelevantnýchdôvodovposúdilnižšieplnenie.Keďžežalovanýsvojvoľneposkytol
nižšiu sumu - poníženú o 549,77 Eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez
riadnehoaopodstatnenéhoodôvodnenia,bezfaktickéhozákladu,nemožnoposúdiťzačiatokomeškania
neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd
v tomto smere poukazuje aj na rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019

a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.