Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823010469
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823010469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní,

konanom dňa 25. septembra 2024, vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom B. D. E., A. F. XXX/X, okr. C. D. E.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 06. 05. 2023, v čase o 17:00 hod., v rodinnom dome na adrese A. F. XXX/X C. B. D. E., fyzicky
napadol G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. D. E., A. F. XXX/XX, ktorého z presne nezistených
dôvodov chytil za ramená, hodil ho na zem a dupol mu na hlavu, čím mu spôsobil zlomeninu kalvy v
spánkovo-temennej oblasti vpravo, pohmoždenie hlavy v spánkovo-temennej oblasti vpravo, subdurálny
hematóm v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo, pneumocefalus obojstranne, subarachnoidálne
krvácanie v čelovej oblasti vľavo, pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo, pohmoždenie ramena
vpravo, s predpokladanou nutnou dobou liečenia až 120 dní,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na §
41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy

priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté:

a/ právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 05. 2024, č. k.
13T/34/2023-478, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 05. 2024 a ktorým bol obžalovanému podľa§ 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu Rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/53/2023, zo dňa 18. 12. 2023, v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/6/2024, zo dňa 06. 03. 2024, ktorým mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, považoval súd na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný,

b/ právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 12T/53/2023-537, zo dňa 18. 12.
2023, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/6/2024-497, zo dňa 06. 03. 2024,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 03. 2024, ktorým bol tomuto obžalovanému podľa ustanovenia
360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa
ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, s tým, že tomuto obžalovanému bolo podľa § 73 ods. 2 písm. písm. c) Trestného
zákona v nadväznosti na § 74 ods. 1 Trestného zákona, uložené aj ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, v nadväznosti na § 74 ods. 1 veta posledná Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024, s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 Trestného zákona účinného
od 06. 08. 2024, ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 veta druhá Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu
uplatneného nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., so
sídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, krajská pobočka

Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, sumu 3.657,09 Eur (tritisíc šesťstopäťdesiatsedem eur a deväť eurocentov),
ktorý záväzok je obžalovaný povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 305,00 eur, splatnými
vždy do 20. dňa v bežnom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc nasledujúcim mesiacom
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to najneskôr v lehote do 1 (jedného) roka od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala dňa 14. 12. 2023 obžalobu na
obžalovaného A. B. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému A. B. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257
ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k tomuto skutku obžaloby. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo
spáchania tohto skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na
všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené
mu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prítomného

prokurátora, ako aj obhajcu; keďže poškodený H.–B. sa hlavného pojednávania, vzhľadom na svoj
nepriaznivý zdravotný stav ani nemohol zúčastniť; pričom obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a
jehospáchanieajúprimneoľutovalužvštádiuprípravnéhokonania;súdvyhlásenieobžalovanéhopodľa
§ 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal
a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná, s tým, že sa vykonajú

len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, s výrokom o náhrade škody, ako aj s výrokom o ochrannom
opatrení.

Na tomto podklade teda súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo žalovaného skutku rozsudku; teda
z toho, že dňa 06. 05. 2023 v rodinnom dome A. F. I. XXX/X C. B. D. E. fyzicky napadol poškodeného

G. H.–B. takým spôsobom, že tohto chytil za ramená, hodil ho na zem a dupol mu na hlavu, čím tomutopoškodenému spôsobil rozsiahle závažné poranenia v spánkovo–temennej oblasti; vrátane hematómu
v čelovo–spánkovo-temennej oblasti vpravo, pneumocefalus, či aj krvácanie v čelovej oblasti vľavo, ako
aj pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo a pohmoždenie ramena vpravo; ktorý komplex zranení

si vyžiadal dobu liečby tohto poškodeného v trvaní až 120 dní. Keďže takýmto konaním obžalovaného;
pričom obžalovaný si musel byť vedomý toho, že jeho údery smerujú aj na oblasť hlavy poškodeného,
v ktorom je umiestnený životne dôležitý orgán; a ktorým konaním bola tomuto poškodenému spôsobená
ťažká ujma na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 4 Trestného zákona; boli; ako po objektívnej
stránke, tak aj po subjektívnej stránke; naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na

zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, súd uznal tohto obžalovaného za vinného z tohto trestného
činu.

Obžalovaný tento skutok spáchal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže
chcel vyššie uvedeným konaním spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti na ochrane
ľudského zdravia.

Obžalovaný sa tohto skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, s výrokom o náhrade
škody,akoajsvýrokomoochrannomopatrení;atovýsluchomsamotnéhoobžalovaného;oboznámením

výpovede poškodeného H.–B., ako aj zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.
s. k ňou uplatnenému nároku na náhradu škody z prípravného konania; prečítaním znaleckých
posudkov z odboru zdravotníctva a farmácie a to jednak z odvetvia chirurgie a traumatológie,
vypracovaného znalcom MUDr. Sukovským, ako aj z odvetvia psychiatrie, vyhotoveného zas znalcom
MUDr. Porvažníkom; prečítaním lekárskych správ, ako aj vyčíslením škody, predloženým poškodenou

Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a. s., či aj ďalšími listinnými dôkazmi uvedenými v texte s tým, že
boli oboznámené aj početné pripojené spisy tunajšieho súdu, na základe čoho zistil súd nasledovné.

Obžalovaný A. B. sa na hlavnom pojednávaní k svojim predchádzajúcim odsúdeniam vyjadril tak, že
bol dohromady päťkrát súdne trestaný, avšak vo výkone trestu odňatia slobody mal byť iba jedenkrát,

s tým, že takto uložený trest odňatia slobody vykonal v celom rozsahu. K tomuto svojmu odsúdeniu
tento obžalovaný bližšie rozviedol, že v roku 2023 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka, pričom tento trest vykonal dňa 17. 06. 2024 a malo ísť o jeho odsúdenie za trestný čin
nebezpečného vyhrážania, pričom opätovne tento obžalovaný doplnil, že tento trest odňatia slobody
vykonal v celom rozsahu, a to čiastočne aj výkonom väzby. Následne na to mal byť tento obžalovaný,

podľa svojho vyjadrenia, odsúdený ešte aj dňa 15. 05. 2024 trestným rozkazom tunajšieho súdu za
krádež,ktorýmrozhodnutímdošlokupusteniuoduloženiasúhrnnéhotrestu,keďžetrestodňatiaslobody
v trvaní jedného roka, uložený tomuto obžalovanému predchádzajúcim rozhodnutím, považoval súd za
dostatočný. Obžalovaný tiež tvrdil, že v dobe vykonávania tohto hlavného pojednávania v prejednávanej
trestnej veci sa voči nemu neviedlo žiadne iné ďalšie trestné stíhanie. K svojim početným priestupkovým

postihnutiam; v celkovom počte až tridsaťpäť, pričom v prevažnej miere malo ísť o priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu; sa zas tento obžalovaný vyjadril, že bol agresívny, aj mu boli uložené
nejaké pokuty, pričom niektoré z nich aj uhradil, avšak niektoré nie. Obžalovaný tiež trval na tom, že
v čase konania hlavného pojednávania sa voči nemu neviedlo žiadne iné priestupkové konanie, keďže
nikoho iného už fyzicky nenapadol. Pokiaľ pritom išlo o nárok na náhradu škody, uplatnený poškodenou

Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. vo výške 3.657,09 eur, tento obžalovaný sa zas vyjadril,
že túto škodu poškodenej zdravotnej poisťovni nezaplatil, pretože len krátko pred konaním hlavného
pojednávania v tejto trestnej veci sa obžalovaný zaevidoval ako nezamestnaný. Tento obžalovaný mal
však podľa svojho udania pracovať brigádnicky pri kopáčskych pomocných prácach, s čistým mesačným
zárobkom v sume sedemsto, či osemsto eur, teda nanajvýš do sumy tisíc eur. Obžalovaný pritom prejavil

aj ochotu nahradiť škodu spôsobenú tejto poškodenej poisťovni v mesačných splátkach. K náhrade
spôsobenej škody zas poškodenému G. H.–B.; ktorý pritom až v konaní pred súdom súdu predložil
žiadosťoznačenúako„pokusozmier“zodňa08.12.2023;satentoobžalovanýpritomvyjadril,žetomuto
poškodenému sa ospravedlnil a svoje konanie aj oľutoval, s tým, že s týmto poškodeným aj naďalej
komunikuje. K svojim osobným a majetkovým pomerom tento obžalovaný zas uviedol, že žije s družkou,

ktorá poberá materskú dávku v sume päťstodvadsať eur, s ktorou má pritom tri deti vo veku troch rokov,
jedného roka a piatich rokov, ktoré pritom netrpia žiadnymi závažnými zdravotnými problémami. Tento
obžalovaný žije ešte aj so svojou matkou, ktorá sa zas stará o štyri bratove deti, pričom táto jeho matka
je teda poberateľkou opatrovateľského príspevku na tieto maloleté deti vo výške tisícdvesto eur, čiže ajtieto maloleté deti brata obžalovaného žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Okrem nich však s rodinou
obžalovaného žije ešte aj jeho sestra, ktorá však nemá žiaden príjem. Obžalovaný, či iná s ním spolu
žijúca osoba už pritom nepoberá žiadne ďalšie štátne sociálne dávky. Obžalovaný naviac ešte vylúčil,

že by on sám trpel nejakými zdravotnými problémami. Svoje majetkové pomery tento obžalovaný bližšie
konkretizoval tak, že obýva rodinný dom, ktorého vlastníkom je však jeho matka, keďže jeho otec je
nebohý.Tentoobžalovanýpritomdoplnil,ženiejevlastníkomžiadnejcennejhnuteľnejalebonehnuteľnej
veci. K možnosti uloženia mu ochranného protialkoholického liečenia v ambulantnej forme; vzhľadom
na takýto návrh prokurátora v podanej obžalobe, zohľadniac odporúčanie znalca MUDr. Porvažníka

v ním podanom znaleckom posudku; tento obžalovaný pred súdom prejavil ochotu podrobiť sa tomuto
ochrannému liečeniu. Obžalovaný si takisto, podľa svojho vyjadrenia, uvedomoval aj to, že v prípade,
pokiaľ by ochranná liečba ambulantnou formou neplnila svoj účel, tak že takáto forma liečenia mu
môže byť zmenená na ústavnú formu tohto liečenia. Obžalovaný si pritom ani nebol vedomý existencie
nejakých mimoriadnych okolností, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní súdu o treste.

Poškodený G. H.–B. si pri svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní, nárok na náhradu škody
neuplatnil s tým, že pri svojej ďalšej výpovedi v tomto štádiu trestného konania, si; aj napriek tomu, že bol
o možnosti uplatnenia si tohto svojho nároku všeobecne poučený; si tiež tento nárok výslovne neuplatnil.

Z oboznámenej výpovede zástupkyne poškodenej C. J. A., a. s. - K. L. z prípravného konania, zas súd

zistil, že z titulu vynaložených liečebných nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodenému H.–B., si
voči obžalovanému uplatňuje táto poisťovňa nárok na náhradu škody v sume 3.657,09 eur.

Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Sukovského z odvetvia chirurgie a traumatológie, boli ustálené
zranenia, ktoré utrpel poškodený H. v podobe zlomeniny kalvy v spánkovo–temennej oblasti vpravo,

pohmoždenie hlavy v spánkovo-temennej oblasti vpravo, subdurálny hematóm v čelovo–spánkovo–
temennej oblasti vpravo, pneumocefalus obojstranne, subarachnoidálne krvácanie v čelovej oblasti
vľavo, pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo, ako aj pohmoždenie ramena vpravo, pričom tieto
poranenia v takomto znení boli uvedené aj v skutkovej vete obžalobného návrhu a následne, vzhľadom
na prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného súdom, boli prenesené aj do skutkovej vety vyhláseného

rozsudku. Znalec pritom skonštatoval, že súhrn vyššie uvedených poranení si vyžiadal nutnú dobu liečby
v trvaní štyroch mesiacov, t. j. stodvadsať dní, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v obvyklom
spôsobe života. Celkovo bolestné bolo pritom týmto znalcom určené na hodnotu 200 bodov. Tento
znalec síce vo svojom znaleckom posudku uviedol, že hodnota jedného bodu, vychádzajúc pritom z
ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., zodpovedala sume 24,22 eur, ale v tejto súvislosti je

potrebné poznamenať, že reálne hodnota jedného bodu v roku 2023 predstavovala správne sumu 26,08
eur. Teda namiesto týmto znalcom uvádzanej celkovej sumy prisúdenej za bolestné vo výške 4.844,00
eur, mala správne byť hodnota bolestného vo výške 5.216,00 eur.

Znaleckým posudkom znalca M. A. z odvetvia psychiatrie, bol u tohto obžalovaného zistený syndróm

závislosti od alkoholu v III. vývojovom štádiu, ako aj emočne nestabilná porucha osobnosti - impulzívny
typ. Rozpoznávacie schopnosti tohto obžalovaného však v čase spáchania skutku boli zachované
v celom rozsahu a ak znalec zobral do úvahy požitie alkoholu v kombinácii s povahovými črtami tohto
obžalovaného, v ktorých sú sklony k impulzivite, tak jeho ovládacie schopnosti znalec zhodnotil ako
znížené nepodstatnou mierou. Obžalovaný bol však schopný, a aj chápe, podľa vyjadrenia tohto znalca,

zmysel trestného konania. Ako už bolo aj vyššie konštatované, tento obžalovaný podľa tohto znaleckého
posudku trpí závislosťou od alkoholu v III. vývojom štádiu. Znalec ešte ďalej rozviedol, že pokiaľ bude
obžalovaný naďalej požívať alkoholické nápoje, tak jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný v tom
zmysle, že sa dopustí obdobného správania ako to, za ktoré je aktuálne trestne stíhaný. Vzhľadom na
už vyššie konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, tento znalec odporučil tomuto obžalovanému

uložiť ochranné liečenie ambulantnou formou.

V prípravnom konaní boli pritom zabezpečené aj viaceré lekárske správy na poranenia poškodeného
H., ako aj vyčíslenie nároku na náhradu škody poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a. s.,
či aj priestupkový spis Obvodného oddelenia PZ B. D. E., konajúcom o tomto skutku, ktorý bol neskôr

odovzdaný na prejednanie tohto skutku ako trestného činu.

Na obžalovaného boli pritom podané správy aj Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu
odňatia slobody Košice, ako aj Mestom B. D. E..V konaní pred súdom poškodený H.–B. predložil aj podanie označené ako „Pokus o zmier.“ Na hlavnom
pojednávaní boli ďalej oboznámené aj početné pripojené spisy tunajšieho súdu; a to sp. zn. 1T/67/2018,

sp. zn. 13T/72/2021, sp. zn. 12T/53/2023, ako aj sp. zn. 13T/34/2023.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
ajehovýmeryprihliadneajnato,žepáchateľtrestnéhočinuzískal,alebosasnažilzískať trestnýmčinom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude
na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4
Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024).

Z miesta svojho trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený negatívne, s vysvetlením, že tento
obžalovanývoväčšommnožstvepožívaalkoholickénápojeazároveňsatentoobžalovanýmaldopúšťať
aj krádeží drevnej hmoty, ktorú následne predal a takto utŕžené finančné prostriedky používal na
nákup alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých bol agresívny, pričom z dôvodu obáv družky tohto
obžalovaného, táto, spolu so spoločnými deťmi, mala aj odísť k svojej matke, teda z dôvodu obáv o svoju

bezpečnosť, či aj o život a o zdravie svojich detí.

Podľa vyjadrenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice sa tento
obžalovaný vo výkone väzby správal slušne a disciplinovane, pričom mu nebola priznaná žiadna
disciplinárna odmena, či mu nebol uložený ani žiaden disciplinárny trest. Obžalovaný nebol pritom počas

výkonu väzby zaradený do pracovného procesu.

Obžalovaný bol celkovo už tridsaťšesť krát priestupkovo postihnutý a to v období od 11. 03. 2018
do 24. 05. 2023. V prípade týchto priestupkových postihnutí je potrebné v neprospech obžalovaného
vyhodnotiť to, že až pätnásť priestupkov z celkového tohto množstva týchto priestupkov boli práve

priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúce predovšetkým vo fyzickom napadnutí zo
strany obžalovaného inej osoby, v podobe vyhrážok inej osobe, či aj v hrubom správaní sa voči inej
osobe. Z tohto počtu sa pritom až v troch prípadoch týchto priestupkových konaní mal obžalovaný
dopustiť voči svojim blízkym osobám, a to konkrétne voči svojej matke, ako aj voči svojej sestre, voči
ktorým malo ísť o hrubé správanie. Obžalovaný sa mal pritom minimálne v dvoch prípadoch dopustiť

fyzického násilia aj voči iným osobám ako voči svojim príbuzným, s tým, že aspoň v ôsmich prípadoch
išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, bližšie nekonkretizované. Iné priestupky z vyššie
uvedeného počtu predstavovali majetkové priestupky, priestupky spočívajúce v rušení nočného kľudu,
v znečistení verejného priestranstva, v rozbití elektrometra, v porušení zákazu vychádzania počas
núdzového stavu, alebo išlo o priestupky proti verejnému poriadku.

Z odpisu z registra trestov, ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu súd zistil, že tento obžalovaný bol
doposiaľ; s prihliadnutím aj na dosiahnutie jeho plnej trestnoprávnej zodpovednosti; už šesťkrát súdne
trestaný. Z genézy jeho trestnej činnosti pritom vyplýva, že v poradí prvým rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 1T/67/2018-133, zo dňa 05. 09. 2018, bol obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.

2 písm. a) Trestného zákona na trest povinnej práce v trvaní 80 hodín, ktorý trest už obžalovaný vykonal
a teda v prípade tohto súdneho potrestania tak došlo k vzniku fikcie neodsúdenia. Ďalším rozsudkom,
opätovne vyhláseným Okresným súdom Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 2T/5/2019, zo dňa 10. 09.
2019, bola zas týmto súdom schválená dohoda o vine a treste, uzavretá medzi tunajšou prokuratúrou
a obvineným, ktorým bol tento obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho

zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. V prípade tohto
odsúdenia je však potrebné zdôrazniť, že pôvodne určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia
bola uznesením tunajšieho súdu č. k. 2T/5/2019-225, zo dňa 08. 09. 2021, ponechaná v platnostia predĺžená o ďalšie dva roky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v tejto trestnej veci mala
obžalovanému pôvodne plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia do dňa 11. 09. 2021, avšak
vyššie zmieneným uznesením bola takto ustálená skúšobná doba podmienečného odsúdenia predĺžená

o ďalšie dva roky, teda až do dňa 11. 09. 2023. V poradí tretím súdnym potrestaním tohto obžalovaného
bolo jeho odsúdenie opätovne rozsudkom toho istého súdu č. k. 1T/97/2020-577, zo dňa 12. 05. 2021,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
b), písm. g) Trestného zákona; a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ako aj vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona; ktorým bol tomuto obžalovanému opätovane

uložený trest povinnej práce v trvaní 300 hodín. Nadväzujúcou, teda v poradí už štvrtou súdnou sankciou
tohto obžalovaného, bolo jeho odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 13T/13/2022-108, zo dňa 08. 03. 2022, a to za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, ako aj za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorý
jeden skutok takto právne kvalifikovaný mal obžalovaný spáchať vo forme spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona. Týmto súdnym rozhodnutím bol tomuto obžalovanému opätovne uložený, aj keď

už ako súhrnný, trest povinnej práce na samej hornej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 300 hodín;
s uložením viacerých primeraných obmedzení, či povinností, spočívajúcich predovšetkým v zákaze
požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok; či v povinnosti zamestnať sa, alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie; ako aj v zákaze stretávania sa so spolupáchateľmi; či
v povinnosti osobne sa ospravedlniť poškodeným.

Ďalším odsúdením tohto obžalovaného bolo pritom jeho odsúdenie Rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18.12. 2023, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 5To/6/2024 -497, zo dňa 06. 03. 2024, ktorým bol tento obžalovaný uznaný za vinného
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona

účinného do 05. 08. 2024, za čo mu bol nakoniec uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť
mesiacov, na výkon ktorého bol tento obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň tomuto obžalovanému bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou s tým, že uvedené ochranné liečenie už bolo síce nariadené ešte dňa 17. 04. 2024,
avšak s výkonom tohto ochranného liečenia sa ešte v čase rozhodovania súdu v tejto trestnej veci reálne

nezačalo. Obžalovaný pritom tento trest vykonával v období od 17. 06. 2023 do 17. 06. 2024, aj po
započítaní výkonu väzby v tejto trestnej veci v dobe od 17. 06. 2023 do 06. 03. 2024.

V poradí posledným odsúdením tohto obžalovaného bolo súdne potrestanie tohto obžalovaného
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, ktorým bol tento obžalovaný

uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, avšak súd v zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona od uloženia súhrnného
trestu upustil, vzhľadom na to, že trest uložený tomuto obžalovanému rozhodnutím tunajšieho súdu sp.
zn. 12T/53/2023, zo dňa 18. 12. 2023, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, považoval súd na
ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný. Uvedené rozhodnutie pritom nadobudlo

právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia, teda dňa 15. 05. 2024.

V prejednávanej trestnej veci pritom obžalovaný skutok spáchal dňa 06. 05. 2023. Teda tento stíhaný
skutok obžalovaný spáchal skôr, ako bol uznaný za vinného z iného trestného činu; teda, či už
rozhodnutím tunajšieho súdu č. k 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, spolu s rozhodnutím

odvolacieho súdu č. k. 5To/6/2024-497, zo dňa 06. 03.2 024; avšak tiež aj predtým, ako bol tento
obžalovaný sankcionovaný aj posledným súdnym potrestaním, a to rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
13T/34/2023–478, zo dňa 15. 05. 2024, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť. Z týchto
dôvodov teda boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1
Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, teda podľa

zásad na ukladanie úhrnného trestu.

Obžalovanému B. pritom poľahčovalo len to, že sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti
tohto rozsudku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd pritom
nezistil žiadnu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Obžalovanému pritom zas

priťažovalo, že tento obžalovaný bol v minulosti už aj viackrát súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Trestného
zákona). Zároveň, keďže súd tomuto obžalovanému ukladal súhrnný trest, za v podstate tri trestné činy,
došlo tiež aj k naplneniu ďalšej priťažujúcej okolnosti v podobe spáchania viacerých trestných činov, tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona.U tohto obžalovaného tak nastala prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa
ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024. Súd však nedopatrením vo
výroku o treste citoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, podľa

ktorého zákonného ustanovenia sa dolná hranica trestnej sadzby, aj trestu odňatia slobody, zvyšovala
o jednu tretinu pri zistení prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami; na rozdiel od
v súčasnosti platného zákonného ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024,
ktorésazasaplikujelenvprípadeopätovnéhospáchaniaobzvlášťzávažnéhozločinu.Vovýrokuotreste
teda bolo postačujúce uviesť len ustanovenie § 38 od. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024,

keďže súd má naďalej pri svojom rozhodovaní prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich,
ako aj priťažujúcich okolností.
Z týchto dôvodov tak bolo potrebné obžalovanému naďalej ukladať trest odňatia slobody v rámci
základnej výmery trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej pri základnej skutkovej podstate
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí od štyroch rokov do
desiatich rokov.

Pri rozhodovaní súdu o určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obžalovanému; keďže uloženie
iného druhu trestu; vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovanému mal byť ukladaný trest za zločin,
ktorého horná hranica prevyšovala hranicu piatich rokov podľa znenia ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného
zákona účinného do 05. 08. 2024, tak aj hranicu ôsmich rokov podľa nového znenia ustanovenia §
34 ods. 6 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024; ani neprichádzalo do úvahy, a to už vo vyššie

uvedenom rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody; súd vyhodnotil predovšetkým v neprospech
tohto obžalovaného viaceré podstatné fakty.
Predovšetkým súd musel prihliadať na to, že tomuto obžalovanému musel byť tento trest ukladaný
ako trest súhrnný. Tento obžalovaný síce trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, uložený mu
rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, v spojení s rozhodnutím

odvolacieho súdu zo dňa 06. 03.2 024, síce už vykonal. Konkrétne tento trest odňatia slobody mal tento
obžalovaný vykonávať v období od 17. 06. 2023 do 17. 06. 2024 s tým; že tento trest aj vykonal v celom
rozsahu, a to čiastočne aj výkonom väzby; avšak na druhej strane je zrejmé, že uvedený trest nebol
ešte zahladený. Zároveň v podstate ihneď na to nadväzovalo ďalšie odsúdenie tohto obžalovaného
rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, ktorým bol síce obžalovaný

uznaný za vinného z ďalšieho trestného činu krádeže spáchaného dňa 08. 02. 2023, avšak týmto
rozhodnutím bolo tomuto obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu. Z uvedených faktov
teda jednoznačne vyplýva, že súd musel obžalovanému v tomto trestnom konaní ukladať trest až
v podstate za tri trestné činy. Obžalovanému pritom pochopiteľne nemohol byť uložený trest miernejší,
akotrestuložený tomutoobžalovanému,nakoniec,odvolacímsúdomvrámcitrestnejkonaniavedeného

na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023 v trvaní jedného roka; ktorý trest síce obžalovaný v celom
rozsahu vykonal, avšak uvedené odsúdenie ešte nebolo zahladené; a zároveň musel súd zohľadniť ešte
aj to, že ďalším súdnym rozhodnutím toho istého súdu č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, súd
aj upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie tohto obžalovaného
tým istým súdom sp. zn. 12T/53/2023. Nemožno zároveň opomenúť ani to, že obžalovaný sa stíhaného

konania zo dňa 06. 05. 2023 dopustil aj počas plynutia predĺženej skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/5/2019, zo dňa 10. 09. 2019, ktorá nakoniec
tomuto obžalovanému plynula až do dňa 11. 09. 2023.
V neprospech tohto obžalovaného súd vyhodnotil ešte aj to, že tento obžalovaný bol už celkovo
šesťkrát súdne potrestaný s tým; že vo vzťahu k už vyššie uvedeným posledným dvom odsúdeniam

tohto obžalovaného, mu bol ukladaný súhrnný trest v tomto trestnom konaní;, teda nakoniec musel
súd vychádzať len z toho, ako keby bol tento obžalovaný odsúdený len štyrikrát. Súd teda mohol pri
svojich úvahách o konkrétnej výmere trestu prihliadať len na predchádzajúce štyri odsúdenia tohto
obžalovaného, aj keď na druhej strane zas všetky tieto štyri odsúdenia sú už zahladené, pretože
samotným zahladením odsúdenia sa nezahladzuje aj ten fakt, že obžalovaný sa v minulosti dopustil

nejakej trestnej činnosti. Avšak nielen z odpisu z registra trestov; ale aj z obsahu pripojených spisov
tunajšieho súdu, či priamo z obsahu konkrétnych súdnych rozhodnutí; konajúci súd ďalej zistil, že tomuto
obžalovanému bol v minulosti celkovo až trikrát uložený trest povinnej práce, pričom odhliadnuc od
jeho úplne prvého odsúdenia, akurát v období dosiahnutia jeho plnej trestno-právnej zodpovednosti,
mu bol až dvakrát uložený tento druh trestu v maximálne možnej zákonnej výmere, teda v trvaní 300

hodín. Dokonca trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 13T/13/2022-108, zo dňa 08. 03. 2022, aj
za obdobný alebo totožný trestný čin ako v prejednávanom prípade; teda za prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako aj za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Z takéhotopočtu predchádzajúcich odsúdení bol pritom tomuto obžalovanému len jedenkrát uložený podmienečný
trest odňatia slobody, avšak v danom prípade išlo o odsúdenie za zločin, takže v tomto období
uloženie iného trestu ako trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy. Už len samotné takéto

predchádzajúce početné odsúdenia tohto obžalovaného; vychádzajúc pochopiteľne ešte aj z veku tohto
obžalovaného; ktoré tohto obžalovaného zjavne neodradili od dopúšťania sa ďalšej protiprávnej činnosti,
jednoznačne nasvedčujú istému narušeniu tohto páchateľa v zmysle páchania trestnej činnosti.
Aj ďalšie zistenia súdu, v podobe veľkého množstva priestupkových postihnutí tohto obžalovaného,
tento záver súdu len umocňujú. Ako už bolo súdom aj vyššie konštatované, tento obžalovaný bol

v minulosti až tridsaťšesť krát priestupkovo postihnutý. Z tohto množstva priestupkových postihnutí tohto
obžalovaného bolo až pätnásť priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a z týchto protiprávnych
konaní obžalovaného dokonca v troch prípadoch išlo o hrubé správanie sa voči blízkej osobe; a to
konkrétne v dvoch prípadoch voči matke obžalovaného a v jednom prípade zas voči sestre tohto
obžalovaného,stým,ževostatnýchprípadochmaloísť,čiužodrobnéublíženienazdraví,oschválnosti,
alebo o vyhrážania sa iným osobám. Zároveň súd považuje za potrebné podotknúť, že jeden priestupok

tohto druhu, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 03. 11. 2018, mal spočívať v hádzaní kahancov
z miestneho cintorína na rodinný dom rodiny H., ako aj vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví osobe K. H.
B.. Súd pochopiteľne nemohol vyhodnotiť, že či v danom prípade išlo o nejakého rodinného príslušníka
poškodeného G. H., keďže tento poškodený sa, ako už bolo aj vyššie uvedené, hlavného pojednávania
nezúčastnil, ale je zas vysoko pravdepodobné, že by mohlo ísť o nejakú blízku osobu tohto poškodeného

v tomto trestnom konaní, teda poškodeného G. H..
Takéto viaceré súdne odsúdenia, ako aj značné množstvo priestupkových sankcionovaní tohto
obžalovaného, viedli súd skôr k tomu záveru, že na nápravu tohto páchateľa, ako aj na ochranu
spoločnosti pred týmto páchateľom, je na neho nevyhnutné už pôsobiť prísnejším nepodmienečným
trestom odňatia slobody.

Za ďalší podstatný faktor pri úvahách súdu o výmere trestu s tým, že uloženie iného ako
nepodmienečného trestu odňatia slobody ani neprichádzalo do úvahy, považoval súd aj to zistenie, že
obžalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil tomuto poškodenému obzvlášť závažné následky
na zdraví. Súd pritom ani nemohol zistiť, či poškodeným súdu predložený návrh na schválenie zmieru,
obsahuje aj skutočne ním prejavenú vôľu uzavrieť zmier s obžalovaným a či tento jeho súhlas bol

aj dobrovoľný a bez nátlaku. Súd teda ani výsluchom tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní
nemohol priamo preveriť tieto skutočnosti. Účasti tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní pritom
mala zabrániť jeho hospitalizácia tesne pred vykonaním nariadeného hlavného pojednávania, teda
súd nemohol ani výsluchom tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní overiť, či táto forma liečby
bola zapríčinená zraneniami, ktoré poškodený utrpel stíhaným konaním obžalovaného, alebo, že

nemala žiaden súvis s týmito poraneniami opísanými v skutkovej vete tohto rozsudku, alebo nastala
z dôvodu nejakých komplikácii, spôsobených jednak vyššie uvedenými zraneniami poškodeného, tak
aj prípadne inými pridruženými ochoreniami tohto poškodeného, či inými zdravotnými ťažkosťami tohto
poškodeného, nemajúcimi súvis s prejednávaným prípadom. Nemožno pritom prehliadnuť ani to, že aj
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023, takisto poškodená v tomto inom trestnom

konaní súdu predložila podanie označené ako „pokus o zmier,“ v ktorom táto matka obžalovaného
žiadala súd, aby súd upustil od potrestania tohto obžalovaného, alebo ho potrestal čo možno
najmiernejším trestom, pričom táto poškodená bola len jednou z celkovo až troch poškodených v tomto
inom trestnom konaní. Uvedené podanie bolo pritom naviac takmer identické ako podanie predložené
v prejednávanom prípade poškodeným G. H.–B.. Súd pritom nemohol ani osobným výsluchom;

či už matky tohto obžalovaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023,
a predovšetkým ani výsluchom poškodeného v prejednávanom prípade; zistiť, či takéto žiadosti týchto
poškodených skutočne obsahujú nimi prejavenú vôľu uzavrieť zmier s týmto obžalovaným a či išlo z ich
strany o konanie dobrovoľné, vážne myslené a teda, či prípadne neboli pri spisovaní takéhoto podania
pod nátlakom. Aj tieto vyššie uvedené okolnosti teda vzbudzujú oprávnené pochybnosti súdu o tom,

či takéto podanie poškodeného aj v tejto trestnej veci, bolo vôbec vypracované daným poškodeným
a či z jeho strany išlo o skutočne slobodne prejavenú vôľu, teda, či bolo dobrovoľné a bez nátlaku,
čiže, či odrážalo skutočnú vôľu tohto poškodeného. Mohlo totiž ísť aj o podanie podané účelovo, so
zámerom docieliť, či už nepotrestanie tohto obžalovaného, alebo aspoň dosiahnutie zmiernenia trestu,
ktorý by mohol byť uložený tomuto obžalovanému. Už len na okraj súd poznamenáva, že možnosť aj

prípadného schválenia zmieru súdom vylučovala pritom aj základná zákonná podmienka na využitie
tohto odklonu od trestného stíhania uzákonená v ustanovení § 220 ods. 1 Trestného poriadku, podľa
ktorého môže súd schváliť zmier len v tom prípade, ak sa vedie trestné konanie pre prečin; pričom
v tomto trestnom konaní sa vedie trestné konanie pre zločin; a zároveň horná hranica trestnej sadzbytrestu odňatia slobody, pri ktorom možno schváliť zmier, nesmie presiahnuť hranicu piatich rokov; pričom
v prejednávanej trestnej veci horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody dosiahla hodnotu
desiatich rokov, teda nepochybne presiahla maximálne povolenú hodnotu hornej hranice trestnej sadzby

trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov.
V prospech tohto obžalovaného bolo potrebné snáď posúdiť len to, že tento obžalovaný sa k spáchaniu
skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval už v štádiu prípravného konania. Aj na hlavnom
pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd; keďže boli splnené všetky zákonné
podmienky; aj prijal. Súd však nemohol preskúmať, či takého vyhlásenie o vine neurobil obžalovaný

pod ťarchou dôkazov; a to nielen v podobe opakovaných výpovedí samotného poškodeného, ale aj
v podobe výpovedí viacerých vypočutých svedkov v prípravnom konaní; zároveň si uvedomujúc; že
pokiaľ by takéto vyhlásenie o vine v konaní pred súdom neurobil, a súd by ho napriek tomu uznal
za vinného; tak v prípade následného rozhodnutia súdu o treste mu môže súd uložiť vyšší trest, ako
naopak v tom prípade, pokiaľ by takéto vyhlásenie učinil. Súd zároveň vychádzal aj z ustanovenia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2004, umožňujúceho v prípade prijatia vyhlásenia

o vine obžalovaného súdom, znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu,
s tam upravenou osobitnou kategóriou trestných činov, medzi ktoré však nepatril posudzovaný zločin
v prejednávanom prípade. Zároveň, pokiaľ by pri takomto vyhlásení o vine boli súčasne splnené
podmienky aj na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06. 08. 2024, tak súd môže následne znížiť trest aj pod zákonnú ustanovenú trestnú sadzbu trestu

podľa § 39 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. V tejto súvislosti však súd upriamuje
pozornosť na to, že ide iba o „možnosť“ súdu, teda nie o „povinnosť,“ teda, súd na základe vlastnej
úvahy, podľa okolností jednotlivého prípadu, rozhodne, či môže pristúpiť k takémuto výraznému zníženiu
trestných sadzieb trestu odňatia slobody, prípadne aj iného druhu trestu. Súd pri takomto rozhodovaní
musí teda pritom zohľadniť predovšetkým okolností jednotlivého prípadu, ako aj osobu samotného

páchateľa.
Súd pritom dospel k názoru, že v prejednávanej trestnej veci nebolo dôvodné tomuto obžalovanému
výrazne znižovať dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Ako už bolo niekoľkokrát
vyššie konštatované, tento obžalovaný bol v minulosti nielen viackrát súdne trestaný, ale aj mnohokrát
priestupkovo postihnutý, ale je zrejmé, že doposiaľ uložené tresty; súd pritom naviac zvýrazňuje, že

miernejšej povahy; tomuto obžalovanému vôbec nezabránili v ďalšom páchaní protiprávnej činnosti; ale
súd sa domnieva, že práve naopak, že závažnosť, ako aj početnosť týchto protiprávnych konaní u tohto
obžalovaného ešte dokonca narastá.
Ani žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, či mimoriadne okolnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného
pritom v tomto trestnom konaní zistené neboli, pričom takéto mimoriadne okolnosti neuvádzal ani

samotný obžalovaný pri svojej výpovedi v konaní pred súdom a súd takéto okolnosti nezistil ani z inak
vykonaného dokazovania. Tento obžalovaný je síce otcom troch maloletých detí, tieto sú síce ešte
v útlom veku, avšak tieto deti má obžalovaný so svojou družkou, s ktorou má obývať naďalej spoločnú
domácnosť. Ani tento obžalovaný, ani jeho družka, či ani jeho maloleté deti, by pritom nemali trpieť
nejakými závažnými zdravotnými problémami, na ktoré by mal súd prihliadať pri svojom rozhodovaní

o treste. Dokonca v spoločnej domácnosti s obžalovaným a jeho rodinou by mala bývať aj matka tohto
obžalovaného, ktorá by mala byť aj opatrovateľkou štyroch maloletých detí brata tohto obžalovaného.
Takéto pomery obžalovaného nie sú ničím výnimočným, s prihliadnutím na pomery iných páchateľov
takejto trestnej činnosti, na ktoré by mal súd klásť obzvlášť zreteľ a ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri
úvahách súdu o druhu a o výmere trestu.

Zhrnúc vyššie rozvedené úvahy súdu, tak súd dospel k záveru, že primeraným a adekvátnym, ako
zhľadiskaindividuálnej,takajpredovšetkýmzhľadiskagenerálnejprevencie,budetrestodňatiaslobody
v trvaní šiestich rokov. Ako už bolo aj vyššie prezentované, uloženie iného ako nepodmienečného trestu
odňatia slobody tomuto obžalovanému ani neprichádzalo do úvahy.
Vychádzajúc z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, v nadväznosti na ustanovenie § 41 ods. 1,

ods.2 Trestnéhozákona,tak,akoužboloajvyššiekonštatované,uvedenýtrestbolonevyhnutnétomuto
obžalovanému ukladať ako trest súhrnný. Z tohto dôvodu tak bolo preto potrebné, ako nevyhnutnú
súčasť tohto súhrnného trestu, zrušiť aj všetky výroky o treste; teda jednak v rozsudku tunajšieho súdu
č. k. 13T/34/2023-478, zo dňa 15. 05. 2024, tak aj výrok o treste v ďalšom Rozsudku toho istého súdu,
teda Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, a to aj v spojení

s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/6/2024-497, zo dňa 06. 03. 2024.
Keďže týmto rozhodnutím bol tomuto obžalovanému teda ukladaný súhrnný trest až k dvom jeho
predchádzajúcimodsúdeniam,vyššieuvedenými;pričompredtýmitosúdnymipotrestaniamiobžalovaný
ani nebol vo výkone trestu odňatia slobody; boli teda splnené všetky podmienky na zaradenie tohtoobžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona).

Podľa § 2 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ak tento zákon neustanovuje inak,
ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, súd tak môže urobiť aj vtedy,
ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na

hazardných hrách.

Podľa § 73 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 ochranné liečenie podľa odseku 2 písm.
c) Trestného zákona neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu
ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ambulantnú formu ochranného liečenia

súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno
očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je
pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, alebo ak vzhľadom na osobu
páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možností nemožno očakávať, že účel splní ambulantná
forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste

odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.
Prokurátor už v podanej obžalobe navrhol tomuto obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou. Na tomto svojom návrhu pritom prokurátor zotrval aj pri prednese
záverečnej reči na hlavnom pojednávaní. Znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. Porvažník pritom vo
svojom znaleckom posudku skonštatoval, že znaleckým vyšetrením u tohto obžalovaného zistil syndróm

závislosti od alkoholu v III. vývojovom štádiu. Keďže pobyt obžalovaného na slobode, pokiaľ tento bude
naďalej požívať alkoholické nápoje, vyhodnotil tento znalec ako potencionálne nebezpečný; navrhol
súdu, aby bolo tomuto obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Aj samotný obžalovaný pri svojej výpovedi v konaní pred súdom prejavil ochotu podrobiť sa tomuto
ochrannému liečeniu a obžalovaný zároveň zobral na vedomie aj zákonnú úpravu tohto ochranného

opatrenia; že teda, pokiaľ by uložená forma tohto ochranného opatrenia neplnila svoj účel, tak by už
uložená forma liečenia bola zmenená na inú formu liečenia; teda v prejednávanom prípade navrhovaná
ambulantná forma liečenia na ústavnú formu tohto liečenia.
Súd však zároveň pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného liečenia musel vychádzať z aktuálne
platnejzákonnejúpravyTrestnéhozákona.Vzmysleustanovenia§2ods.3Trestnéhozákona,ajvznení

účinnom od 06. 08. 2024, sa totiž ukladá ochranné opatrenie podľa zákona účinného v čase, keď sa
o ochrannom opatrení rozhoduje. V zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného
od 06. 08.2 024, súd môže ochranné opatrenie uložiť aj páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin v dôsledku
závislosti od návykovej látky. Zároveň v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 Trestného zákona účinného od
06. 08. 2024, sa takéto liečenie konzumentovi návykových látok, závislému od týchto látok, neuloží v

tom prípade, ak by vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému
liečeniu, nebolo možné očakávať dosiahnutie jeho účelu.
V danom prípade teda boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie tohto liečenia, keďže
obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil nepochybne v dôsledku závislosti od alkoholických nápojov
a zároveň aj prejavil ochotu podrobiť sa tomuto liečeniu, pričom súd ani inak nezistil, že by vzhľadom

na osobu tohto obžalovaného alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu; keďže
s výkonom tohto liečenia uloženom v inom trestnom konaní sa ešte ani nezačalo; nebolo možné
očakávať dosiahnutie splnenia účelu tohto ochranného liečenia. Na druhej strane však, pokiaľ ide
o formu tohto liečenia, musel súd zohľadniť nové znenie ustanovenia § 74 ods. 1 Trestného zákona veta
posledná účinného od 06. 08. 2024. Teda, aj keď prokurátor navrhol obžalovanému uložiť ambulantnú

formu tohto liečenia, vzhľadom na takýto návrh formy liečenia znalcom z odvetvia psychiatrie v ním
podanom znaleckom posudku; súd musel pri tomto rozhodovaní o tomto ochrannom opatrení zohľadniť
nové znenie tohto zákonného ustanovenia Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024. V zmysle
ustanovenia § 74 ods. 1 veta posledná Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ak sa totiž uvedené
ochranné liečenie ukladá popri treste odňatia slobody, výkon ktorého sa podmienečne neodkladá, uloží

sa ústavnou formu.
Keďže obžalovanému sa teda ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo nevyhnutné tomuto
obžalovanému uložiť ústavnú formu tohto liečenia. Súd však zároveň pripomína aj nové znenie
ustanovenia § 74 ods. 2 veta druhá Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, podľa ktorého aj takátoústavná forma liečenia môže byť zmenená na ambulantnú formu tohto liečenia, ak doterajší priebeh
ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia
možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

Súd ešte považuje za potrebné poznamenať, že z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
12T/53/2023; teda konkrétne z rozsudku č. k. 12T/53/2023-452, zo dňa 18. 12. 2023, v nadväznosti
na rozhodnutie nadriadeného súdu; jednoznačne vyplýva, že tomuto obžalovanému bolo aj
v tomto trestnom konaní uložené totožné ochranné liečenie, teda ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou, s výkonom ktorého v ústave na výkon trestu ani nebolo začaté s tým, že

k nariadeniu výkonu tohto ochranného liečenia došlo síce ešte dňa 17. 04. 2024, avšak tomuto liečeniu
sa tento obžalovaný ešte nezačal podrobovať. Súd však poznamenáva, že ani samotné uloženie
ochranného liečenia v inom trestnom konaní, nezabraňuje uloženiu takého istého druhu ochranného
liečenia aj v inom trestnom konaní, ak sú na jeho nariadenie inak splnené všetky zákonné predpoklady.
Ako už bolo aj vyššie naznačené; takéto predchádzajúce súdne rozhodnutie o uložení ochranného
liečenia v inom trestnom konaní by malo význam len na posúdenie toho, či tento predchádzajúci výkon

tohto ochranného liečenia naplnil svoj účel; a to prípadne na také rozhodnutie súdu v inej trestnej
veci, že takéto ochranné liečenie v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, podľa
ustanovenia § 73 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. 08 .2024, súd neuloží. Súd ešte opätovne
zopakuje, že s výkonom tohto ochranného liečenia, uloženého v tomto predchádzajúcom trestnom
konaní obžalovanému, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12T/53/2023, nebolo ešte ani začaté.

Z týchto dôvodov preto súdu nič nebránilo v tom, aby aj v tomto trestnom konaní uložil obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie, ak na jeho uloženie boli splnené všetky predpoklady.
Na základe vyššie uvedených zistení; opierajúc sa o takto novo upravené zákonné ustanovia Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024, keďže obžalovanému sa uvedené ochranné liečenie ukladalo
popri nepodmienečnom treste odňatia slobody; súd tomuto obžalovanému uložil ústavnú formu tohto

ochranného protialkoholického liečenia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodený H.–B., ktorý sa hlavného pojednávania ani nezúčastnil, si v rámci prípravného konania nárok
na náhradu škody ani neuplatnil, teda o jeho nároku na náhradu škody ani nebolo potrebné rozhodnúť.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody, pozostávajúci z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej

poškodenému H.–B.. Takto uplatnený nárok na náhradu škody táto poškodená zdravotná poisťovňa
dostatočne preukázala aj predložením vyčíslenia liečebných nákladov. Tento uplatnený nárok na
náhradu škody touto poškodenou poisťovňou v sume 3.657,09 eur bol teda jednoznačne preukázaný.
Vsúvislostistaktouplatnenýmnárokomnanáhraduškodypoškodenouzdravotnoupoisťovňouvšaksúd
upriamuje pozornosť na znenie ustanovenia 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého zákonného

ustanovenia, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uloží mu
spravidla v odsudzujúcom rozhodnutí aj povinnosť nahradiť túto škodu poškodenému; a dokonca v tom
prípade, ak je výška tejto škody súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, má súd
až povinnosti zaviazať obžalovaného na náhradu tejto škody vždy. Na rozdiel teda od zákonnej úpravy
peňažného trestu, keď súd má aj možnosť neuložiť tento druh trestu; vychádzajúc z ustanovenia § 57

ods. 1 veta druhá Trestného zákona v tom prípade, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný
zaplatiť; takúto možnosť nemá naopak súd v rámci rozhodovania o nároku poškodeného na náhradu
škody v tzv. adhéznom konaní.

Z týchto dôvodov teda súd musel zaviazať obžalovaného na náhradu škody na podklade riadne

a včas uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou zdravotnou poisťovňou. Súd však dospel
aj k záveru, že v prejednávanom prípade bolo dôvodné tohto obžalovaného zaviazať na náhradu tejto
škody v mesačných splátkach. Pri určovaní výšky týchto mesačných splátok však súd musel vychádzať
z celkovej sumy takto uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou zdravotnou poisťovňou,
a teda, za oprávnené súd považoval mesačné splátky v sume 305,00 eur; aj keď súd aj takto určenú

hodnotu mesačných splátok považoval; s prihliadnutím ako na majetkové, tak aj osobné pomery
tohto obžalovaného; naďalej za pomerne vysokú. Súd pritom uložil tomuto obžalovanému zároveň aj
povinnosť uhrádzať tieto mesačné splátky vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok, a to
v lehote do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.Súd ešte považuje za potrebné podotknúť; vzhľadom na to, že obžalovaný ihneď v konaní pred súdom
urobil vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie aj prijal; že súd len za účelom vyžiadania si vyjadrenia od

tejtopoškodenejzdravotnejpoisťovnikmožnostináhradyškodyvmesačnýchsplátkach;nepovažovalza
potrebnéuvedenéhlavnépojednávanieodročiť,stým,žebyišlooneefektívneaneúčelnékonanie,ktoré
by samotné hlavné pojednávanie aj neúmerne predĺžilo. Zákonné ustanovenie 287 ods. 2 veta druhá
Trestného poriadku pritom takéto rozhodnutie súdu o náhrade škody v splátkach kladným stanoviskom
poškodeného ani nepodmieňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný ,alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.