Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 63Csp/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123408385
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123408385.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.;

skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1, zastúpeného:
JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, so sídlom v Martine, Kollárova č. 85, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v A., C. D. X o zaplatenie 2.011,59 eurs príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.011,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
zo sumy 2011,59 eur ročne od 10.9.2023 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystricadňa29.09.2023vspojeníspodaním
doručeným súdu dňa 08.11.2023, podaním doručeným súdu dňa 12.12.2023 a podaním doručeným
súdu dňa 21.07.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia 19 splátok úveru poskytnutého žalovanému
v celkovej sume 5.025 eur na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120173065 uzavretej dňa
25.04.2017, a to splátky č. 42. až č. 60., spolu v sume 2.280,-eur, z čoho suma 2.011,59 predstavuje
istinu úveru a suma 268,41 eur predstavuje úroky. Zároveň žalobca žiadal priznať úroky z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 2.011,59 eur od 10.09.2023 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že žalovanému
poskytol jeho predchodca úver v celkovej sume 5.025,-eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,27 % na
základe uzavretej zmluvy na kúpu motorového vozidla Ford Galaxy. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť
v 60 mesačných splátkach po 120,-eur, pričom dátum prvej splátky bolo dohodnutý na deň 10.05.2017.
Žalobca žalobou uplatňuje neuhradené, nepremlčané a splatné splátky č. 42 až č. 60. Podľa žalobcu
žalovaný uhradil počas trvania úverového vzťahu úhrady v sume 2.640,-eur. Žalobca na preukázanie
nároku spolu so žalobou predložil: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o zriadení záložného práva

k hnuteľnej veci, Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, Záverečnú správu o preverení pôvodu vozidla,
Prehľad úhrad a Predžalobnú výzvu.

2. Žalovanému boli žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe
doručené podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
dňa 25.10.2024. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.

3. Žalobca na výzvu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver zo dňa 25.03.2025 reagoval podaním doručeným
súdu dňa 08.04.2025. Žalobca v podaní uviedol, že pri skúmaní bonity vychádzal z príjmu 550,-eur a na
strane výdavkov vychádzal zo sumy životného minima v sume 198,09 eur a zistených splátok exitujúcichúverov v sume 50,-eur. Vychádzajúc z týchto údajov po započítaní splátky nového úveru v sume 120,-
eur vyšiel žalobcovi disponibilný príjem 181,91 eur. S podaním žalobca predložil Dopyt do úverového
registra a dopyt do sociálnej poisťovne.

4. V konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čerpanie úveru žalovaným
v celej dohodnutej výške a skutočnosť, že žalovaný vykonal úhrady žalobcovi resp. jeho predchodcovi
v súvislosti s poskytnutým úverom celkovo v sume 2.640,-eur.

5. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere: predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.04.2017 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému
viazaný spotrebiteľský úver na kúpu motorového vozidla Ford Galaxy vo výške 5.025,- eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 120,-eur. Celkovo mal žalovaný žalobcovi podľa
zmluvy zaplatiť 7.200,-eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.05.2017, splatnosť ďalších

splátok bola dohodnutá na 10. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť 42. splátky bola dohodnutá na
10.10.2020 a splatnosť poslednej 60. splátky bola dohodnutá na 10.04.2022. V zmluve bola dohodnutá
fixná úroková sadzba vo výške 16,27% ročne a RPMN vo výške 16,27%. Žalovaný v zmluve deklaroval
čistý mesačný príjem zo zamestnania v sume 550,-eur a že je slobodný. Splátky č. 42 až č. 60 spolu
predstavujú sumu 2.280,-eur (19 x 120 eur = 2.280,-eur), z čoho suma 2.011,59 eur je istina úveru

a suma 268,41 eur sú dohodnuté úroky.
- Z dopytu do úverového registra a do sociálnej poisťovne: predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru
(dňa 20.04.2017) zisťoval záväzky žalovaného nahliadnutím do úverového registra a overil si v Sociálnej
poisťovni, či žalovaného mesačný vymeriavací základ dosahuje sumu aspoň 550,-eur.
- z Predžalobnej výzvy: žalobca listom zo dňa 31.08.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku

v sume 4.599,-eur.

6. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinných v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, a to § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu
spotrebiteľa, § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády

SR 87/1995 Z. z., podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere a ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (najmä §7, § 9, § 11)

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a

poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ
povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka

a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na
získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.

a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek
podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta)peňažnýchzáväzkochspotrebiteľaaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady

na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené
osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

8. V danom prípade súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský,
keďžepredchodcažalobcuvystupovalakoosobakonajúcavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej
podnikateľskejčinnostiažalovanýakofyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť za druh zmluvy, pre ktorú najmä
Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti
zmluvamusíobsahovaťanaopak,ktorévnejnesmúbyť.Nauvedenýzmluvnývzťahbolopretopotrebné
osobitne aplikovať okrem ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere ustanovenia

Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. a tiež Zákon o spotrebiteľských úveroch.

9. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení súd zistil tento skutkový stav: predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
predchodca žalobcu poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu motorového vozidla Ford

Galaxy vo výške 5.025,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 120,-
eur. Celkovo mal žalovaný žalobcovi podľa zmluvy zaplatiť 7.200,-eur. Splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá na deň 10.05.2017, splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá na 10. deň kalendárneho
mesiaca, splatnosť 42. splátky bola dohodnutá na 10.10.2020 a splatnosť poslednej 60. splátky boladohodnutá na 10.04.2022. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 16,27% ročne a
RPMN vo výške 16,27%. Žalovaný v zmluve deklaroval čistý mesačný príjem zo zamestnania v sume
550,-eur a že je slobodný. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil na úver spolu sumu vo výške 2.640,-

eur. Splátky č. 42 až č. 60 spolu predstavujú sumu 2.280,-eur (19 x 120 eur = 2.280,-eur), z čoho
suma 2.011,59 eur je istina úveru a suma 268,41 eur sú dohodnuté úroky. Predchodca žalobcu pred
poskytnutím úveru zisťoval záväzky žalovaného nahliadnutím do úverového registra a overil v Sociálnej
poisťovni, že žalovaného mesačný vymeriavací základ dosahuje sumu aspoň 550,-eur.

10. Súd po vykonaní dokazovania konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého
žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre hrubé porušenie povinnosti žalobcu
ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver.
Žalobca v konaní tvrdil, že pri výpočte bonity žalovaného vychádzal z jeho príjmu 550,-eur, pričom pri
životnom minime žiadateľa 198,09 eur a splátkach existujúcich úverov vo výške XX,-XXX mesačne bola
jeho finančná rezerva vyčíslená mesačne na sumu 301,91 eur, čo znamená, že po zarátaní splátky

schváleného úveru 120,-eur žalovanému zostávalo mesačne 181,91 eur. Žalobca však ani na výzvu
súdu nepreukázal, že zisťoval reálne výdavky žalovaného. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť
sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho
príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení

bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu
bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu
zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver
alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj

overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník
veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti E. F. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol,
že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveruschopnosti spotrebiteľa na

základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len
vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR
III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018
a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Pri overovaní bonity žalovaného nemal žalobca k dispozícii údaje
o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii

všetky relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti uloženej mu v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre účely posúdenia splnenia
povinnosti uloženej dodávateľovi v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ
(žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia

bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Z predloženého dopytu do Sociálnej poisťovne napokon
vyplýva,žežalobcaporušilajsvojupovinnosťpodľa§7ods.27Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,čoje
samo o sebe podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch hrubým porušením povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z daného dopytu vyplýva, že žalobca overoval nesprávnu

výšku mesačného vymeriavacieho základu dosahovaného žalovaným. Totiž mesačný vymeriavací
základ 550 eur, ktorý zisťoval žalobca, nezodpovedá deklarovanému čistému príjmu žalovaného v sume
550,-eur, z ktorého pri výpočte bonity vychádzal, ale čistému príjmu po zohľadnení odvodov do Sociálnej
a zdravotnej poisťovne (poistné zamestnanca do Sociálnej poisťovne bolo vo výške 9,4% a zdravotné
poistné bolo vo výške 4%) vo výške 476,30 eur. Pričom tento čistý príjem sa znížil ešte o sumu

preddavkov na daň z príjmu vo výške v závislosti od toho, či si žalovaný uplatňoval nezdaniteľnú časť
alebo nie. Postup žalobcu preto v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu je možné hodnotiť podľa §
11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa, s dôsledkami,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a taktiež že žalobca nie je oprávnený vyžadovať
od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca teda môže

požadovať od žalovaného len nevrátenú istinu úveru, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.11. Konanie začalo podaním žaloby doručenej súdu dňa 29.09.2023, t. j. po nadobudnutí účinnosti
zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (05.12.2018) a ktorým bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie

citovaným§879vObčianskehozákonníkapovinnosťousúduexoffoskúmať,čivdanomprípadežalobca
uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu skôr, než došlo k jej premlčaniu.
Keďže najstaršia 42. nezaplatená splátka istiny úveru uplatnená žalobou bola splatná dňa 10.10.2020
a žaloba bola podaná dňa 29.09.2023, t. j. v deň kedy nebola premlčaná ani táto najskôr splatná splátka
istiny úveru uplatnená žalobou, súd konštatuje, že žalobca uplatnil svoje právo včas, t. j. pred uplynutím

trojročnej premlčacej doby.

12. Vzhľadom na uvedené, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, je žalovaný podľa
§ 457 Obchodného zákonníka povinný vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky a na žiadne úroky
a poplatky súvisiace s úverom nemá právo. V konaní bolo preukázané, že žalovaný čerpal úver v sume
5.025,- eur a že žalovaný vrátil z tejto sumy iba sumu 2.640 eur. Úver preto ostal nesplatený v sume istiny

vovýške2.385,-eur,pričomžalobcasiztejtonesplatenejsumyistinyuplatnilžalobounepremlčanúsumu
vo výške 2.011,59 eur. Totiž žalobca si žalobou uplatnil nesplatené a nepremlčané splátky úveru č. 42
až 60 spolu v sume 2.280,-eur a z tejto sumy predstavuje suma 2.011,59 eur nesplatenú a nepremlčanú
istinu úveru a suma 268,41 eur úroky úveru. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 457 Obchodného
zákonníka žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy istiny vo výške 2.011,59 eur a žalobu v časti

o zaplatenie úrokov v sume 268,41 eur z dôvodu zistenej bezúročnosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru zamietol.

13. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
patrí žalobcovi zo sumy nezaplatených a omeškaných splátok istiny úrok z omeškania vo výške o päť

percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, pričom pre
určenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúca základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná v prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením danej splátky, pre ktorú sa úrok z omeškania
určuje. Splátky istiny č. 42 až č. 60 nadobudli splatnosť postupne v období od 10.10.2020 (splatnosť
splátky č. 42) do 10.04.2022 (splatnosť splátky č. 60). Zákonný úrok z omeškania v tomto celom období

dosahoval výšku 5% ročne. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
nezaplatenej istiny úveru 2.011,59 eur od 10.09.2023, t.j. vo výške zákonného úroku z omeškania. Súd
teda priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v plnom súlade so žalobným návrhom žalobcu, a to podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. Totiž žalobca žiadal priznať
úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a súd zistil, že v období, od ktorého žiada žalobca

priznať úroky z omeškania, bol žalovaný v omeškaní s vrátením sumy istiny úveru vo výške 2.011,59 eur.

14. K skúmaniu splnenia povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch súd
odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 05.03.2020 C-679/18, z ktorého vyplýva, že
vnútroštátne súdy majú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti, podľa ktorej

veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z
porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nenamieta
v konaní porušenie tejto povinnosti. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu je, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy
určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283,

bod 65). Preto skutočnosť, že žalovaný nenamietal porušenie povinnosti veriteľa skúmať jeho bonitu
pred uzavretím zmluvy, bolo v tomto konaní bez významu.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP. V spore nebola ani jedna zo strán plne úspešná a preto súd vychádzal z pomeru procesného

úspechu strán sporu. Úspech žalobcu (priznaných 2.011,59 eur) v pomere k predmetu konania (2.280,-
eur) je zaokrúhlene 88 % a úspech žalovaného (zamietnutých 268,41 eur) v pomere k predmetu
konania (2.280,- eur) je zaokrúhlene 12 %. Takže čistý pomer úspechu žalobcu je 76 % (rozdiel
medzi jeho úspechom a úspechom žalovaného). Na základe toho súd teda rozhodol, že žalobca má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v platnom znení).