Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107214824
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4107214824.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/X
D., E. F. G., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Marián Dobiš, advokát, Šípová 3, Nitra, IČO: 50
003 534, o vymoženie sumy 338,58 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.

zn. 24Er/436/2007 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp.
zn. EX 2194/23 (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60,
Bratislava pod sp. zn. EX 1818/07), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. 24Er/436/2007-38 zo dňa 06. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

III. Povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením exekúciu
vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Zároveň uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 15,94 eur a to do 3 dní od doručenia uznesenia
(výrok III.) a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s citáciou a odkazom na ust. § 57 ods. 1. písm. g), § 58 ods.
1, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods.
1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 21a, § 22 ods. 1

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Zb., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom zo dňa 16. 06. 2007 sa oprávnený
prostredníctvom pôvodného súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie vo svoj prospech.
Exekučné konanie sa začalo dňa 22. 06. 2007 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému
súdnemu exekútorovi udelené dňa 16. 07. 2007.4. Dňa 31. 03. 2023 boli zo strany súdneho exekútora súdu postúpený podnet povinného na zastavenie
exekúcie, v ktorom poukázal na exekučný titul, ktorý nie je a ani nebol spôsobilým a vykonateľným
exekučným titulom, nakoľko nárok oprávneného vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, ktorá

(okrem iného) podlieha právnej úprave na ochranu spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka
a ďalších súvisiacich predpis. Povinný ďalej poukázal na rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul
na podklade rozhodcovskej doložky, ktorý na rozdiel od všeobecných súdov nie je povinný skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, konanie pred rozhodcovským súdom je
formalistické (spotrebiteľ je oproti dodávateľovi vždy v nevýhode). S poukazom na uvedené skutočnosti,

kedy spotrebiteľovi nebola poskytnutá náležitá ochrana zaručená európskym právom, mal povinný za
to, že exekučný titul nie je vykonateľným a spôsobilým titulom na nariadenie exekúcie, na základe čoho
by mala byť exekúcia v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavená.

5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukázal na zmluvu o úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde priamo na prednej strane je

vo všeobecnosti uvedené vyhlásenie dlžníka, ktorým vyjadril súhlas so všeobecnými podmienkami pre
poskytnutie úveru, zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných
podmienok a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a ním uvedené osobné údaje
zodpovedajú skutočnosti. Dlžník tak svojim podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil vôľu byť
viazaný aj VPPÚ, z čoho vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle

zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si
oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej
bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý
pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským

súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka
účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale
táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný mal teda kedykoľvek možnosť slobodne sa

rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka
došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ,
ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe
voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu
nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k

nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné
procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní má
podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského
konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom,
čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci a to aj v obrátenom

procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom
z titulu porušenia jej práv, alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní. Oprávnený svoju vyššie
uvádzanú argumentáciu opieral o vybrané rozhodnutia českých súdov.

6. Súd následne skonštatoval, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného

výkladu ustanovení Exekučného poriadku, ktoré sa vzťahujú k rozsahu jeho preskúmavacieho
oprávnenia vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho súd pristúpil
k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu až po vydaní poverenia. Z dôvodu, že
exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, považoval za nevyhnutné zamerať sa na
vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej, podľa jeho odôvodnenia, rozhodcovský súd odvodzoval

svoju právomoc (a to aj v čase po udelení poverenia na vykonanie exekúcie).

7. Zmluvu o úvere súd posúdil ako spotrebiteľskú, a to v súlade s § 52 Občianskeho zákonníka a
§ 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme
odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme, pričom povinný pri jej uzatváraní nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti (nemal postavenie podnikateľa), ale
konal ako fyzická osoba, preto súd na právne vzťahy aplikoval normy spotrebiteľského práva.8. Ďalej súd prvej inštancie podrobil prieskumu súdny spis, z ktorého obsahu mal za zrejmé, že
oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 15. 12. 2005 zmluvu o úvere č. 4031868,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej ako „VPPÚ)“

oprávneného a súhlas povinného, v zmysle ktorého nemá ku Všeobecným podmienkam poskytnutia
úveru žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súd upriamil pozornosť na bod. 17 VPPÚ označený
ako rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené buď pred Stálym
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z formulárového znenia

zmluvy o úvere a VPPÚ vyplynulo, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko ju
povinnýsoprávnenýmosobitnenevyjednal,malmožnosťibazmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiť
sa všetkým jej dojednaniam vrátane rozhodcovského konania. Podpis povinného na rozhodcovskej
zmluve súd nevyhodnotil ako prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je
nevyhnutné jej individuálne prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v danom prípade
nebol dodržaný. Ďalej sú dodal, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu a jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi tak nebolo možné zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu, pričom táto možnosť bola výlučne na vôli navrhovateľa.

9. Podľa názoru súdu, v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo VPPÚ inkorporované do spotrebiteľskej

zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide
ozmluvnývzťahspôsobujúcimedzistranamivzťahspôsobujúcimedzistranamistavnerovnovážnyapre
spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú

ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd dospel k záverom, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou
spotrebiteľ nie je viazaný a predložený exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia,
pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom k tomu je možné
vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom,

a to buď z hľadiska materiálneho alebo formálneho, exekúcia je neprípustná, na základe čoho súd
v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil.

10. Záverom súd preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov (bod. 37 napadnutého

uznesenia), exekučný spis a dospel k záveru, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v nesprávnej
výške, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice. V zostávajúcej časti
úkonov priznal súd odmenu podľa vyčíslenia súdneho exekútora a za 4 úkony odmenené paušálnou
odmenou 3,32 eur, spolu 13,28 eur zvýšenú o 20 % DPH, teda celkovo vo výške 15,94 eur.

11. Zároveň súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému, ktorý procesne
zavinilzastaveniekonaniaaojejvýškesivymienilrozhodnúťsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním

oprávnený a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 14. 12. 2005 zmluvu o úvere

č. 4031868 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) tohto zákona povahu absolútneho obchodu.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde
priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy, vrátane týchto všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nielen z formálneho hľadiska,ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom
hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.
Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú

povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o
úvere.

14. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad

vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom
alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto
doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka

nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný
mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac
logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na
príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na

súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka), alebo priamo na rozhodcovský
orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného
kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona
o rozhodcovskom konaní má podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na
súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo

pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej
istej veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ
na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jej práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom
konaní.

15. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného
bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

16. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP v platnom znení uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

17. K odvolaniu oprávneného sa podaním zo dňa 13. 11. 2025 vyjadril povinný (prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu) a uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami oprávneného, ktorý
namietal,ževzhľadomnato,žezmluvaoúverebolauzatvorenávzmysle§497Obchodnéhozákonníka,
v dôsledku čoho ide o absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
nemožno v danej veci aplikovať ust. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, keďže absolútne

obchody sa spravujú výslovne iba ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinný nespochybňuje,
že zmluva o úvere spadá do okruhu absolútnych obchodov, avšak uvedené neznamená, že sa na
ňu nevzťahuje právna úprava ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka síce má kogentný charakter a z tohto dôvodu sa od neho zmluvné strany nemôžu odchýliť,
a to ani vzájomnou dohodou, no na druhej strane sa aj vo vzťahu k absolútnym obchodom a určeniu

právneho režimu tohto druhu obchodov je v určitých prípadoch relevantná povaha účastníkov. Ide práve
o situácie, kedy určitý záväzkový vzťah, ktorý síce predstavuje absolútny obchod napĺňa vzhľadom na
povahu jeho účastníkov charakter tzv. spotrebiteľskej zmluvy. S ohľadom na povahu zmluvných strán
zmluvy o úvere, kedy oprávnený zastáva postavenie podnikateľa a povinný fyzickej osoby (spotrebiteľa),
je nutné tak na zmluvu o úvere aplikovať aj príslušné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv

zakotvené v Občianskom zákonníku (svoju argumentáciu povinný oprel o uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Cdo/108/2020).18. Povinný vo vyjadrení ďalej poukázal na ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, definíciu
dodávateľa a spotrebiteľa a dodal, že z ustanovení úverovej zmluvy jasne vyplýva, že je favorizovaný
Obchodný zákonník, ktorý však prioritne rieši vzťahy medzi podnikateľmi, čo podľa názoru Komisie na

posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR znevýhodňuje spotrebiteľa a považuje sa za neprijateľnú podmienku,
ktorá je absolútne neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zmluve o úvere je nutné aplikovať
primerane aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je nutné tak aj
rozhodcovskú doložku zakomponovanú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného

posudzovaťzhľadiskaneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokupravenýchv§53Občianskehozákonníka.
Rozhodcovská doložka začlenená do formulárovej zmluvy, resp. do VPPÚ odopiera spotrebiteľovi
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, a to aj napriek tomu, že nejde o nevýhradnú
rozhodcovskú doložku, pretože ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa musí
podrobiť iba rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľ de facto pripravený o ústavné právo na
konanie pred nestranným a nezávislým súdom. V tomto smere povinný odkázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Rozhodcovská doložka, ktorá
je vnútená spotrebiteľovi bez možnosti voľby, resp. ktorá nie je individuálne dojednaná predstavuje
odopretie tohto práva. K vyššie uvedenej problematike zaujal postoj aj Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom náleze zo dňa 11. 6. 2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018.

19. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov, kedy zmluvu o úvere (z dôvodu povahy jej zmluvných
strán) je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a jej jednotlivé ustanovenia je potrebné skúmať aj
z pohľadu ochrany spotrebiteľa, povinný odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne.

20. Ďalšie vyjadrenia účastníkov podané neboli.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 06. 10. 2025 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výrokoch
I., II. a IV. ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s jeho odôvodnením. Zároveň odvolací súd zisťoval,
či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a má všetky požadované náležitosti, či smeruje i
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie oprávneného smeruje

proti výroku III. uznesenia, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie (odvolaním oprávnený napadol uznesenie súdu v celom rozsahu), odvolací súd podľa
ust. § 386 písm. c/ CSP odvolanie vo vzťahu k výroku III. odmietol ako smerujúce voči rozhodnutiu, voči
ktorému odvolanie nie je prípustné.

22. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. 06. 2007 bol pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 11.
07. 2007 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava

ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 1057/07 zo dňa 07. 03. 2007, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16. 04. 2007 a vykonateľnosť dňa 19. 04.
2007. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4031868 uzatvorenej dňa 14. 12. 2005, na podklade
ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 663,88 eur (20.000,- SK), ktorý sa povinný zaviazal

vrátiť o zvýšený poplatok v sume 634,67 eur (19.120,- SK), teda celkovo zaplatiť čiastku vo výške
1.298,55 eur (39.120 SK) a to v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur (3.260,- SK), počnúc dňom 14.
01. 2006 a ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd poverením zo dňa 16.
07. 2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.

23. Podaním zo dňa 17. 03. 2023 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného zo dňa 10. 03. 2023 na
zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodňoval s poukazom na charakter exekučného titulu v danom
konaní, ktorý podľa jeho názoru nikdy nebol spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, nakoľko
zmluva o pôžičke podlieha spotrebiteľskému režimu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.24. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 81 101

Bratislava. Dňa 11. 04. 2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie spoločnosti Advocate
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia a poskytovania
právnych služieb pre oprávneného.

25. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01. 04. 2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného

poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

26. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), exekúciu

súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo
práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto

právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený
bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na

plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

27. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

28. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

29. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

30. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere

uzatvorenej dňa 14. 12. 2005 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej ako
„VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré
boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinný dlh riadne nesplácal, a tak sa oprávnený
obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti
rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.31. Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v ustanovení § 53 ods. 1, 2,
3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

32. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na
vykonanieexekúcie)bezpochybyoprávnenýposúdiť,čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydaný
orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal
právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa

predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť
existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

33. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou,
ktorá je súčasťou VPPÚ (bod 17.) a ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň ako samotná
zmluva o úvere na samostatnom liste papiera. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu rozhodcovskú
doložku a dospel k záverom, že ide o neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka je súčasťou

VPPÚ, z ktorej je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť,
ale naopak, rozhodcovskou doložkou bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo
formulári pretlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, na základe čoho nemožno hovoriť
o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je
závislá od fyzického oddelenia, prípadne odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť

preukázaná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná
dodávateľom. V naznačenom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, v zmysle ktorého, rozhodcovská zmluva uzatvorená so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom
pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky
v rozhodcovskej doložke boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Zmluva o úvere
bola v danom prípade podpísaná povinným spoločne s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou
VPPÚ, a to v ten istý deň, pričom zakotvenie rozhodcovskej doložky do VPPÚ sa skôr javí ako

zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a nie ako
individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky. Povinný ako spotrebiteľ obsah rozhodcovskej doložky
(formulárového charakteru) nemohol nijako ovplyvniť, a to i napriek tomu, že sa nachádzala na
samostatnom liste papiera vo forme zmluvného dojednania tvoriaceho súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné
bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto zmluvné dojednanie do zmluvy

vložil. Oprávnený však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, teda že by
rozhodcovská doložka začlenená do VPPÚ bola individuálne dojednaná.

34. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti o neindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky,
je táto absolútne neplatná, nevyvoláva žiadne právne účinky a možnosť spotrebiteľa (povinného) od

nej odstúpiť nesvedčí o jej individuálnom dojednaní s poukazom na jej absolútnu neplatnosť. Od
rozhodcovskej doložky možno odstúpiť iba v prípade, že je platná, absolútna neplatnosť v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) spôsobuje jej neplatnosť od
počiatku (ex tunc) a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámecuvedeného odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v jeho uznesení sp. zn. IV.
ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo obdobnej veci uznal argumentáciu
exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

35. Nad rámec uvedeného, čo sa týka odvolacej argumentácie oprávneného ohľadom postavenia
povinného ako „nespotrebiteľa“ odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno pri otázke posudzovania
postavenia povinného ako spotrebiteľa je na tej strane, ktorá uvedené namieta. Zmluvu o úvere
uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného
dostatočne nepreukázal. Za použitia interpretačného pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím
je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý

na výkon zamestnania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného.
Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, bezpečným preukázaním nemôže
byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a
konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy, a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou

vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je označenie dlžníka v zmluve o úvere
spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej
situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu
spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o
úvere, (spoločne so VPPÚ) uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 14. 12. 2005, je zmluvou

spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet podnikateľskej
činnosti oprávneného a postavenie povinného.

36. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (výrok I.) a jej zastavení (výrok II.) v zmysle § 387 ods.

1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

37. Oprávnený napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj výrok IV., ktorým súd
prvej inštancie priznal povinnému nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že
v obsahu odvolania vecná argumentácia žalobcu, prečo by náhradu trov žalovanému súd nemal priznať,

absentuje, na základe čoho, podrobil odvolaciemu prieskumu výlučne výrok I. a II., ktorým súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

38. Záverom odvolací súd podotýka, že čo sa týka odvolania oprávneného proti výroku uznesenia,
v rámci ktorého súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie (III. výrok), odvolací súd uvádza, že procesná úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 01. 07. 2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva
z § 355 ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k uzneseniam stanovila, až na prípady upravené v § 355 ods. 2
CSP, neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná
zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 OSP a v súčasnosti § 355 ods. 2 CSP), avšak

kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon,
t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný CSP (§ 355 ods. 2 CSP
v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na
exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané
použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP ako lex

generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný
poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.

39. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo

upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do
31. 03. 2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200
ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania.V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy
exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť
o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde

o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP.
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania
vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno
preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm.

m) CSP.

40. Odhliadnuc od vyššie uvádzaného, oprávnený bol o nemožnosti podania odvolania proti výroku III.
súdom prvej inštancie osobitne v napadnutom uznesení i poučený. V dôsledku toho musel odvolací súd
v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného voči výroku III. odmietnuť, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že povinný bol v odvolacom konaní
úspešný (§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP), odvolací súd
mu priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2

CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).