Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200842
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624200842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, IČO: 35724803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská
č. 2 proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., D. E. F. XXX, o zaplatenie 502,68 eura
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.9.2024, č.k.
16Csp/11/2024-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 502,68 eura s prísl. titulom zmluvného záväzku. K žalobe
uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra
banka a.s. a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky voči žalovanému,
vzniknutej na základe Zmluvy zo dňa 15.10.2013, ktorou mu postupca poskytol peňažné prostriedky.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že veriteľ Tatra banka a.s.

ako banka a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 15.10.2013 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby
a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, kde v článku V bola zároveň dojednaná aj
zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte, predmetom ktorej sa stalo
poskytnutie úveru na bežnom účte takým spôsobom, že banka bude realizovať prevodné príkazy a/
alebo umožní výbery hotovostí aj v prípade, ak nebude existovať majiteľova pohľadávka z účtu (ďalej len
„úverový rámec“ a/alebo !voliteľné prečerpanie“). Ako druh úveru bol uvedený: Voliteľné prečerpanie,
splatné na požiadanie. Výška Voliteľného prečerpania bola stanovená 200,-EUR, s tým že podmienky

poskytnutého prečerpania boli uvedené v OP (Obchodných podmienkach). Výška úrokovej sadzby bola
určenávovýškeúrokovejsadzbypreproduktVoliteľnéprečerpanievrámcibalíkaTatraPersonalurčenej
bankouzmysleOP,avčaseuzavretiatejtozmluvytobolovovýške18,9%p.a..Výškasankčnejúrokovej
sadzby bola dohodnutá vo výške sankčného úroku pre produkt Voliteľné prečerpanie v rámci balíka
Tatra Personal určenej bankou zmysle OP, v čase uzavretia tejto zmluvy + 5,5% p.a.. Konečná splatnosť
voliteľného prečerpania bola dohodnutá na deň podania žiadosti o zrušenie bežného účtu, alebo deň
podaniažiadostiozrušeniebalíkaslužiebkbežnémuúčtu,ktorýobsahujeproduktVoliteľnéprečerpanie,

alebo deň podania odstúpenia od úverovej zmluvy alebo poskytnutia iného typu kontokorentného úveru
na bežný účet alebo deň, kedy banka požiada o splatenie tohto úveru. Pokiaľ ide o právo na odstúpenie
od zmluvy majiteľ účtu mal právo písomne odstúpiť od tejto úverovej zmluvy, pričom ostatné podmienky
uplatnenia tohto práva mali byť uvedené v OP. Z Platobnej histórie retailového čísla: 2916636980vedeného na žalovaného vyplynulo, že žalovaný od 22.01.2020 začal postupne realizovať debetné
operácie na uvedenom bežnom účte a to k 19.10.2023 až do celkovej sumy mínus 502,68 EUR.
Prípisom zo dňa 08.11.2021 adresovaným žalovanému s Ident. údajom: 2916636980, Autentifik.

údajom: 2341917759 a označeným ako „Výzva na zaplatenie“, identifikovaným tiež číslom bežného
účtu mala Tatra banka, a.s. oznámiť žalovanému, že k 06.11.2021 neeviduje od žalovaného úhradu
nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na jeho bežnom účte, ku ktorému došlo 01.10.2021,
v tom čase v celkovej výške 476,35 EUR z toho náklady spojené s vymáhaním pohľadávky predstavovali
sumu 15 EUR. Zároveň v tejto výzve uviedla, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej

lehote banka zruší rámec voľného prečerpania prostriedkov na účte. Súdu žalobca nezdokladoval,
kedy bola uvedená výzva žalovanému doručená, resp. že bola vôbec doručovaná. Prípisom zo dňa
06.07.2023 adresovaným žalovanému s Ident. údajom: 2916636980, Autentifik. údajom: 9612067960 a
označenýmako„Výpoveďzozmluvyoúčte“,identifikovanýmtiežčíslombežnéhoúčtumalaTatrabanka,
a.s. oznámiť žalovanému, že napriek predchádzajúcim výzvam k 03.07.2023 je žalovaný neustále v
nepovolenom prečerpaní na jeho účte, kedy uvedené nepovolené prečerpanie vzniklo 01.10.2021 a

výška sumy nepovoleného prečerpania ku dňu 03.07.2023 predstavuje sumu 520,68 EUR. Uvedenú
sumu žiadala zaplatiť na účet bližšie uvedený tejto výpovedi do 7 kalendárnych dní od vystavenie tejto
výzvy. Zároveň oznámila žalovanému, že z dôvodu právnej istoty pri skoršom spornom uplatnení práva
využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní ďalších produktov a služieb
k účtu, na základe, ktorej v banke vedie bežný účet číslo: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na

základe tejto výpovede banka zároveň zruší účet v deň uplynutia výpovednej doby, t.j. po uplynutí dvoch
mesiacovpodoručenívýpovede. PodľaePotvrdenkymalaboltentoprípisdanýnapoštovúprepravuako
poštová zásielka č. H. dňa 06.07.2023, pričom podľa aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“
bol dňa 10.07.2023 uložený na Pošte Mlynky s poznámkou „ adresát nezastihnutý“ a následne dňa
02.08.2023 vrátený Tatrabanke, a.s.. Dňa 16.10.2023 uzavrela Tatra banka, a.s. ako postupca a žalobca

ako postupník Zmluvu o postúpení súboru pohľadávok, podľa ktorej v súlade s jej Prílohou mala byť na
žalobcu postúpená aj pohľadávka Tatra banky, a.s. voči žalovanému vedená pod variabilným symbol:
2916636980, názov produktu (PRODUKT TYPE) „ CA“, názov podproduktu (PRODUKT SUBTYPE)
„ Bežný účet FO“ , vedená na meno, priezvisko a rodného číslo žalovaného ako aj číslo účtu (PRODUCT
ACOUNT NUMBER): 2916636980, v celkovej zostatkovej hodnote 502,68 EUR. Prípisom zo dňa

19.10.2023 adresovaným žalovanému s Ident. údajom: 2916636980, Autentifik. údajom: 9612067960
a označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, Tatra banka, a.s. mala oznámiť žalovanému,
že postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023 s účinnosťou ku dňu
19.10.2023 Pohľadávku Banky vo výške 502,68 EUR spolu so všetkými právami s ňou spojenými ,
ktorá vznikla zo Zmluvy o bežnom účte č. 2916636980 na žalobcu. Súdu žalobca nezdokladoval, kedy

bol uvedený prípis žalovanému doručený, resp. že bola vôbec doručovaná. Prípisom zo dňa 15.01.2024
označeným ako „POKUS O ZMIER “ č. 13475356, žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval
žalovaného na úhradu pohľadávky, ktorá mu bola postúpená zo strany Tatra banky, a.s., a ktorá ku
dňu spísania uvedenej výzvy predstavovala sumu 622,37 EUR. Podľa poštového podacieho hárka
uvedený prípis bol odoslaný žalovanému ako poštová zásielka č. H. dňa 16.01.2024. Súdu žalobca

nezdokladoval, kedy bol uvedený prípis žalovanému doručený.

3. Po takto vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 39, § 52, § 53, § 54 ods. 1,
2. § 524 ods. 1, 2. § 526 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d/, § 263 ods. 1, §
266 ods. 5, § 273, § 708 ods. 1, 2 a § 710 Obchodného zákonníka, § 1, § 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §

10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, preto ju zamietol.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danom prípade nebolo pochýb o tom, že medzi právnym
predchodcom žalobcu Tatra bankou a.s. ako bankou a žalovaným ako klientom bola uzavretá dňa

15.10.2013 Zmluva o povolenom prečerpaní, ktorú súd zadefinoval ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú
aplikoval právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

5. Prvotne sa zaoberal otázkou danosti aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu vychádzajúc z toho,
že daný zmluvný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský.

6. V tejto súvislosti v súlade s aktuálnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ktorú aj konkretizoval
v bode 61 a nasl. odôvodnenia rozsudku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zák. č. 483/2001Z.z. v platnom znení je pre platné postúpenie pohľadávky potrebné zo strany žalobcu preukázať zaslanie
písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následne dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako
90 dní. Zároveň podľa platnej judikatúry a v súlade s ust. § 92 ods. 8 spomínaného zákona je možné

postúpiť len celú pohľadávku a nie len jej časť. Súčasne vychádzajúc z ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.
je potrebné skúmať, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, resp. či veriteľ splnil svoje
povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené v ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu listu zo dňa 6.7.2023 „Výpoveď zo zmluvy o účte“ síce

vyplýva, že žalovaný je v omeškaní s úhradou nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo dňa 1.10.2021
a ktorého výška ku dňu 3.7.2023 predstavuje 520,68 eura, ktorú žiada veriteľ uhradiť, primárne však
predmetom tohto listu je výpoveď zo zmluvy o účte, teda ukončenie zmluvného vzťahu medzi zmluvnými
stranami, iniciované zo strany veriteľa.

8. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. vyplýva potreba samostatnej písomne výzvy banky, že

jej klient je v omeškaní so splnením čo len v časti svojho záväzku (s poukazom na bod 27 odôvodnenia
rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022), preto oznámeniu o mimoriadnej splatnosti
úveru nemožno pripísať aj samostatný charakter takejto výzvy. Výpoveďou zo zmluvy o účte primárne
skončil zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami a súčasne tento list nemožno považovať za výzvu
banky, že jej klient je v omeškaní tak, ako vyplýva z § 92 ods. 8 spomínaného zákona. Táto otázka bola

riešená vo viacerých rozhodnutiach NS SR (viď sp. zn. 2Cdo/266/2020, 4Cdo/75/2020) na rozdiel od
uznesenia NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022, na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení, kde sa súd
touto otázkou nezaoberal, aj keď sa od vyššie spomínaných rozhodnutí najvyššieho súdu odklonil bez
náležitého zdôvodnenia.

9. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že nemôže obstáť argument žalobcu, ktorý považoval „Výpoveď
zo zmluvy o účte“ súčasne za výzvu banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Z dôvodu
absencie výzvy banky v súlade s ust. § 92 ods. 8 a súčasne bez preukázania jej doručenia žalovanému,
ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky žalobca nepreukázal, že má aktívnu vecnú legitimáciu
vdanomspore.Zatakejtosituáciejetotižcesiapohľadávky,ktorájepredmetomkonanianeplatná,keďže

zmluva o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 v časti týkajúcej sa pohľadávky Tatra banky
a.s. voči žalovanému z predmetného úverového vzťahu založeného zmluvou o povolenom prečerpaní
zo dňa 15.10.2013 je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na
túto absolútnu neplatnosť postúpenia súd prihliada aj bez námietky (z úradnej povinnosti).

10. Samotná skutočnosť, že žalovaný nerozporoval skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky na
žalobcu nie je podstatná, keďže ide o spotrebiteľský spor.

11. Na základe týchto úvah žalobu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi. Aj keď bol žalovaný úspešný v konaní, trovy konania mu nevznikli.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, resp. rozsudok zruší a vráti
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne aplikoval ust. §
92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. na daný prípad. V zmysle tohto zákonného ustanovenia postačuje pre
účinné postúpenie pohľadávky kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, ktorými je vyzvanie
dlžníka na splnenie čo i len časti peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti

peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. V danom prípade tieto podmienky boli naplnené.
V čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol žalovaný postupcom
vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou označenou ako „Výpoveď zmluvy o účte“ zo
dňa 6.7.2023, ku ktorej žalobca pripojil podací hárok. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.

9Cdo/165/2022 má odvolateľ za to, že podľa aktuálnej judikatúry sa pripúšťa, aby za výzvu na plnenie
podľa § 92 ods. 8 spomínaného zákona bolo možné považovať aj výpoveď zmluvy (resp. vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti), avšak len za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na
zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že akúkoľvek výzvu nemožno automaticky stotožňovať s písomnouvýzvou v zmysle tohto zákonného ustanovenia, pretože relevantným bude obsah výzvy. Súd tak
poukázal na neaktuálnu judikatúru a jeho názor je potrebné považovať za prehnane formalistický. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na niekoľko rozhodnutí krajských súdov, ktoré v odvolaní aj špecifikuje,

ktoré sú v súlade s jeho vysloveným právnym názorom. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods.
8 spomínaného zákona žalobca preukázal platobnou históriou úveru, predloženou výzvou zo strany
postupcu a dôkazmi predloženým k žalobe. Preukázal aj doručenie výzvy „Výpoveď zmluvy o účte“ zo
dňa 6.7.2023, ku ktorej pripojil podací hárok. Ide o kvalifikovanú výzvu banky, aby žalovaný uhradil dlžnú
sumu.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené (§34 a 355 a nasl. C.s.p.). Súd prvej inštancie

dokazovanievovecivykonalvpotrebnomrozsahu,nazákladenehosprávnezistilskutkovýstavavoveci
na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu.
Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie námietky žalobcu, ktoré namietal
aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento súd aj náležite, presvedčivo a

zákonom ustanoveným spôsobom vysporiadal. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný.
V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam,
dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z
obsahu spisu nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 C.s.p.).Súd

prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako
právneho nástupcu pôvodného veriteľa, a to pre absenciu preukázania samostatnej výzvy banky, že
jej klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku s poukazom na § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že obsah listu zo dňa 6.7.2023 označený ako
„Výpoveď zo zmluvy o účte“ nie je dôkazom o tom, že právny predchodca žalobcu splnil požiadavky
vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. a teda, že vyzval klienta, ktorý je v omeškaní so
splnením čo len časti svojho záväzku, ktorý je nepretržite dlhší ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, čo je podmienkou platného postúpenia

pohľadávky zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe. Nakoľko
v danom prípade táto podmienka nebola naplnená, vyvodil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
v spore, nakoľko v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a z tohto dôvodu žalobu
zamietol.

16. V danom prípade niet pochýb o tom, že vzťah založený preskúmavanou zmluvou je spotrebiteľský,
na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zák. č. 129/2010 Z.z. a tiež
spomínané ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo
medzi bankou a nebankovým subjektom. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia
bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie

vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je významná v priebehu trvania
úverovéhovzťahu.Podmienkyuvedenévpredmetnomustanovenípodmieňujúplatnosťprávnehoúkonu
postúpenia pohľadávky.

17.Ustanovenie§525OZurčuje,ktorépohľadávkynemožnoplatnepostúpiť,pričompostúpenieurčitých

pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce
dovolené, ale len za určených podmienok. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách je práve takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri
všeobecných v OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to: ak je
pohľadávka: 1/ splatná, a to až po predchádzajúcej 2/ písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené 3/

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené skutočnosti sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimobanky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.
Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 OZ alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§

39 OZ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej
postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od
počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

18. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené uvádza, že súd prvej inštancie prijal nesprávne právne

závery, že žalobca má vecnú legitimáciu z dôvodu, že prišlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný.

19. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že list zo dňa 6.7.2023 označený ako
„Výpoveď zo zmluvy o účte“, ktorým právny predchodca žalobcu vypovedal predmetnú zmluvu o účte

vo vzťahu k žalovanému nemožno považovať súčasne za samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku tak ako predpokladá ust. § 92 ods. 8 veta
prvá zák. č. 483/2001 Z.z. Takýto právny názor možno odvodiť z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020, pričom uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Cdo/165/2022, na ktoré poukázal žalobca túto konkrétnu otázku najvyšší súd neposudzoval, aj keď sa

od vyššie spomínaného rozhodnutia najvyššieho súdu odklonil bez náležitého zdôvodnenia.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie,
pre ktoré zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a v ďalšom na tieto dôvody
poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní
bol žalobca neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).