Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207560
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125207560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ A. B.

C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C. F. B., štátny občan SR, 2/ D. C. C., D. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C. F. B., štátny občan SR, 3/ B. H. I., D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
K. XXX, štátny občan SR, žalobcovia 1/ až 3/ právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec
s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to k parcele registra „E“

parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 508 m2, vedenej na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú. J., obec
J., okres C. F. B., a toto v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosť p r i k a z u j e do podielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (do ich BSM) v podiele 1/2 a žalobcu 3/ v podiele 1/2.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 476,25 eur
na účet SPF č.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobca 3/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 476,25 eur, na účet SPF
č.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2025 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobcov a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX kat.
územie J., obec J., okres C. F. B., ako parcela registra „E“ č. XXXX – orná pôda o výmere 508 m2 a jeho

vyporiadaniatak,ženehnuteľnosťsúdprikážedopodielovéhospoluvlastníctvažalobcov1/a2/vpodiele
1 (do ich BSM) a žalobcu 3/ v podiele 1/2. Zároveň žalobcovia navrhovali uložiť im povinnosť vyplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalovanému primeranú finančnú náhradu. Nárok na náhradu trov
konania si neuplatnili, ak žalovaný bude súhlasiť s návrhom žalobcu v petite žaloby.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej
nehnuteľnosti. Všeobecná jednotková cena pozemku bola určená znaleckým posudkom A. H. C. č.

26/2025 z 28.04.2025, pričom hodnota nehnuteľnosti je 5,74 eur/m2. K spôsobu vyporiadania uviedli,
že reálne rozdelenie pozemku nie je dobre možné a účelné, pretože jeho rozdelením by sa pozemok
nemohol účelne využívať. Žalobcovia navrhovali spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať tak, že súd prikáže
predmetnúnehnuteľnosťdoichpodielovéhospoluvlastníctvastým,žebudúpovinnívyplatiťžalovanémuprimeranú náhradu. Vo vzťahu k žalovanému prejavili skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou. Žalobcovia sa pokúšali kontaktovať so žalovaným za účelom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva resp. odkúpenia podielu žalovaného, pričom ho

oslovili písomným návrhom, avšak žalovaný nereagoval. Nakoľko sa žalujúca strana pred podaním
žaloby pokúšala efektívne so žalovaným na zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
dohodnúťatakpredísťzbytočnémusúdnemukonaniu,domáhalisa,abyimsúdpriznalnároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. Žalujúca strana si však neuplatňuje nárok na náhradu trov konania voči
tomu spoluvlastníkovi, alebo jeho nástupcovi, ktorý bude so zrušením a vyporiadaním súhlasiť podľa

návrhu v petite tejto žaloby.

3. Zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.9.2025 vyjadril súhlas so
zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z
ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhovali

žalobcovia, a to prikázaním do podielového spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. V tomto
prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je
dobré vzhľadom na jej tvar, veľkosť spoluvlastníckych podielov a jej účelné využitie. K výške primeranej
náhrady uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce Snežnica
nachádzajúcej sa 7 km od okresného mesta Kysucké Nové Mesto a 11 km od krajského mesta Žilina.

Má prístup k miestnej komunikácii a inžinierskym sieťam. Stoja na nej domy žalobcov. Žalobcovia ako
primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
navrhli sumu určenú znaleckým posudkom vo výške 5,74 eur za m2. Tento znalecký posudok považoval
za zmätočný, účelový a neobjektívny. Úloha znalca je uvedená v bode I. Úvod bod 1. znaleckého
posudku (str. 3).: „Stanoviť všeobecnú hodnotu rozostavaného parciel KNE č. XXXX a XXXX/X k. ú.

J. pre účel vypriadania vlastníctva.“. V bode 2. Stanovenie všeobecnej hodnoty písm. a) znaleckého
posudku (str. 5) znalec uvádza: „ Hodnotený rozostavaný rodinný dom nachádza na východ od centra
obce Snežnica ...“. Ďalej v bode 2. Stanovenie všeobecnej hodnoty písm. a) znaleckého posudku
(str. 5) znalec uvádza: „... Nehnuteľnosť bude po kolaudácii využitá ...“. Predložený znalecký posudok
sa tak netýka z časti ohodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, ale týka sa stavby - rodinného domu.

Z uvedeného je evidentné, že znalec znalecký posudok nevyhotovoval dôkladne a kvalitne. Zástupca
žalovaného nesúhlasil s výškou primeranej náhrady určenou znaleckým posudkom a považoval ju za
nízkuanesplňujúcupožiadavkunaobjektívnucenu,zaktorúje predmetnúnehnuteľnosť možnépredať.
Jevšeobecneznáme,žeznalciprispôsobujúvšeobecnéhodnotynehnuteľnostívznaleckýchposudkoch
podľa požiadaviek klientov, aby boli o najnižšie. Znalec v znaleckom posudku použil metódu polohovej

diferenciácie. Ide o najmenej objektívnu a presnú metódu určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, v
dôsledku čoho neodráža jej skutočnú hodnotu na trhu. Zároveň ide o najjednoduchšiu metódu, pri ktorej
znalec nemusí vyvinúť žiadnu dodatočnú iniciatívu pre získanie podkladov na použitie iných metód.
Znalec pri určení všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti (metódou polohovej diferenciácie)
vychádza z prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Táto

príloha sa roky nenovelizovala a hodnoty (jednotková východisková hodnota pozemku a aj koeficienty
polohovej diferenciácie) nezodpovedajú momentálnej situácii na trhu s nehnuteľnosťami (nezohľadňujú
infláciu, výšku DPH a dopyt po nehnuteľnostiach), v tom ktorom katastrálnom území. Znalec zároveň
v bode 1. Všeobecné údaje písm. a) znaleckého posudku (str. 4) pri zdôvodnení výberu použitej
metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty uviedol: „... Použitie kombinovanej alebo porovnávacej

metódy stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčené z dôvodu nedostatku objektívnych podkladov pre
danú lokalitu a stavby.“ Znalec však nemal stanovovať všeobecnú hodnotu stavby, ale nehnuteľnosti –
pozemku. Z uvedeného tak vyplýva, že znalec už od počiatku v znaleckom posudku zavádza. Znalec
pri výpočte všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti použil východiskovú hodnotu 3,32 eur za
m2 (str. 6 znaleckého posudku). Túto hodnotu zástupca žalovaného rozporoval. Znalec ignoroval v

znaleckom posudkuargumentáciu, prečovychádzalztaknízkejvýchodiskovejhodnoty.ObecSnežnica
má do krajského mesta, ako aj okresného mesta dobré dopravné napojenie, ma zabezpečenú občiansku
vybavenosť. Ide tak o obec so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti. Preto mala byť použitá iná
východisková hodnota, a to malo sa vychádzať z východiskovej hodnoty krajského mesta Žilina (26,56
eur za m2) s percentuálnym znížením podľa prílohy č. 3 časť E bod E.3.1 k vyhláške č. 492/2004 Z. z..

Znalcom použitá východisková hodnota v znaleckom posudku, tak vychádza len z jeho subjektívneho
názoru, čím sa tak aj znižuje všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti. Ak by znalec použil inú
východiskovú hodnotu tak aj všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti by bola iná. Ďalej poukázal,
že znalec pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti využíva koeficienty, ktorými subjektívne a beználežitého odôvodnenia ovplyvňuje výslednú hodnotu nehnuteľnosti. V 3 zo 7 hodnôt koeficientov použil
najnižšie možné hodnoty. Znaleckým posudkom určená všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti
tak nie je objektívna cena, za ktorú je ju možné predať na trhu, ale je ovplyvnená subjektívnym názorom

znalca. Navrhoval preto predvolať znalca, aby nezrovnalosti v znaleckom posudku náležite odôvodnil
a vysvetlil. Ďalej poukázal, že z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že žalobca 3/
spoluvlastnícke podiely nadobudol v roku 2018 a 2025 kúpnymi zmluvami (V 1613/18 a V65/2025).
Pre objektívne zistenie ceny predmetnej nehnuteľnosti žalobca 3/ nepredložil tieto kúpne zmluvy.
Zástupca žalovaného urobil prieskum cien nehnuteľností v obci Snežnica a predložil kúpnu zmluvu

z roku 2022 zverejnenú na webových stránkach obce Snežnica, ktorou obec predala nehnuteľnosť v
intraviláneobcezasumu25,-eurzam2.Uvedenéznačí,žeužvroku 2022sanehnuteľnostivintraviláne
obce Snežnica predávali za vyššiu cenu ako navrhujú žalobcovia. Ďalej predložil ponuky z realitných
portálov na predaj obdobných nehnuteľností (určené na výstavbu, prístup z miestnej komunikácie a
k inžinierskym sieťam) v katastrálnom území J.: - stavebný pozemok 700 m2 za 84 000,- eur t. j.
120 eur za m2 (parcela CKN č. 2571); pozemok vhodný pre rodinný dom o výmere 600 m2 za 79

000,- eur t. j. 131 eur za m2; pozemok 850 m2 za 29 000,-eur t. j. 34 eur za m2. Na realitných
portáloch je v ponuke na predaj viac nehnuteľností – pozemkov v katastrálnom území J.. Niektoré sú
aj za nižšiu predajnú cenu, avšak predložené ponuky majú uvedené, že sú určené územným plánom
na výstavbu IBV, mali prístup z miestnej komunikácie a k inžinierskym sieťam, aby boli porovnateľné s
predmetnou nehnuteľnosťou. Z realitných ponúk je tak zrejmé, že nehnuteľnosti určené na výstavbu

s prístupom z miestnej komunikácie a k inžinierskym sieťam sa predávajú v katastrálnom území J. za
omnoho väčšiu cenu ako navrhujú žalobcovia. Predložené 3 realitné ponuky sú dostačujúcim počtom
na preukázanie inej výšky primeranej náhrady za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
ako navrhujú žalobcovia. Na základe uvedeného žiadali, aby súd určil primeranú náhradu v minimálnej
výške 30,-eur za m2, ktorú budú žalobcovia povinní zaslať na účet Slovenského pozemkového fondu

J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX. K trovám konania uviedol, že
žalobcovia žiadali Slovenský pozemkový fond o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti. Lehota 7 dní
na vyjadrenie daná žalobcami v žiadosti o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 27.05.2025
je na posúdenie (odbornou starostlivosťou o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného) možného
odpredaja prikrátka. Zároveň ide len o subjektívnu lehotu danú žalobcami. Slovenský pozemkový fond

pri vybavovaní žiadostí nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tzn., že nemá
zákonom určené lehoty na vykonanie úkonov a spracovanie podaných žiadostí. Slovenský pozemkový
fond odpredáva nehnuteľnosti vo svojej správe, ale len podľa zákonom daných podmienok (zákon č.
330/1991 Zb., zákon č.180/1995 Z. z., nariadenie vlády SR č. 238/2010 Z. z.), ktoré musí odborne
posúdiť. Ak tieto podmienky žiadateľ, nespĺňa nehnuteľnosť mu nemôže byť odpredaná. Slovenský

pozemkový fond, preto nemôže byť sankcionovaný (v podobe trov konania) za to, že postupuje v súlade
so zákonmi, ktoré upravujú jeho činnosť. Jeho oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami sú tak v istom
smere obmedzené. Svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme a v záujme ochrany pôdneho fondu vo
vlastníctve Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že Slovenský pozemkový fond v konaní nie je
stranou sporu ale iba zástupcom strany sporu. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti už dlhé roky. Majú na nej postavené rodinné domy. Čiže minimálne od vydania stavebného
povolenia na tieto stavby museli vedieť, že stavajú na nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom je aj
žalovaný. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo mohli teda už skôr a nie čakať až do roku 2025
a následne sa domáhať trov konania. Ak sa zákonný zástupca žalovaného omešká s vyjadrením na
žiadosť žalobcov o pár mesiacov, ako sa dá chápať potom to, že žalobca 1/ a 2/ od roku 2005

(nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti) (20 rokov) neriešil zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti? Žalobca 1/ a 2/ je cca 20 rokov
nečinný a zrazu keď sa mu neodpovie na jeho žiadosť v ním danej lehote, tak si nárokuje na náhradu
trov konania. Žalobcovia roky užívali predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a teda žalovaný
tiež môže požadovať od nich finančné prostriedky (bezdôvodné obohatenie), čo však doteraz neurobil.

Uvedené konanie žalobcov tak nie je v súlade so zásadou spravodlivosti a dobrými mravmi. Žalobcovia
chcú vedením tohto konania od žalovaného len získať finančné prostriedky. Zástupca žalovaného žiadal,
aby súd žalobcom náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, aj z dôvodu osobitosti konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (tzv. iudicium duplex), v ktorom ktorýkoľvek zo
spoluvlastníkov je oprávnený podať návrh na súd.

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 15.10.2025 uviedli, že súhlasia s navrhnutou výškou
primeranej náhrady v sume 30,-eur/m2. O trovách konania navrhovali rozhodnúť tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na neexistenciu sporných skutočností medzistranami sporu, súhlasili, aby súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania, resp. sa z neúčasti na
pojednávaní ospravedlnili.

5. Zástupca žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.11.2025 súhlasil s navrhovaným petitom
žalobcov v replike. Súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti , ako aj s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania a to z dôvodu hospodárnosti konania a pracovnej vyťaženosti.

6. Súd vo veci samej postupoval podľa ust. § 177 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 219 ods. 3 CSP.

7. Podľa § 177 ods. 2 písm. b/ z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia.

8.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V danej veci mal súd splnené podmienky na meritórne rozhodnutie bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, nakoľko strany sporu s rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania súhlasili, a to žalobcovia v podaní doručenom súdu 15.10.2025 a zástupca žalovaného
v podaní doručenom súdu 24.11.2025.

10. V súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej

oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 28.11.2025.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový
stav:

12. Z Listu vlastníctva č. XXX k. ú. J., obec J., okres C. F. B. zo dňa 4.7.2025 (č. l. 11 spisu a podľa stavu
overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku), mal súd zistené, že žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „E“ č. XXXX o výmere 508 m2 orná pôda,
umiestnená v zastavanom území obce. Žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako spoluvlastníci (v BSM) pod
B 9 v podiele 15/32, žalobca 3/ pod B 11 v podiele 1/64, pod B 12 v podiele 3/64, pod B 13 v podiele 3/8

a pod B 14 v podiele 1/32. Žalovaný je zapísaný pod B 1 v podiele 1/16.

13. Žalovaný predložil identifikáciu predmetnej parcely na stav „C“, ako aj fotografie zobrazujúce
polohové umiestnenie dotknutej parcely (č. l. 47- 50 spisu).

14. Žalobcovia oslovili zástupcu žalovaného za účelom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva listom zo dňa 27.5.2025, doručeným 27.5.2025 so žiadosťou o vyjadrenie do 7 dní (č.
l. 21 - 27 spisu).

15. Žalobcovia na účely určenia výšky primeranej náhrady predložili Znalecký posudok A. H. C. č.

26/2025, podľa ktorého všeobecná jednotková hodnota pozemku je 5,74 eur/m2 (č. l. 12 -20 spisu).
Žalovaný predložil súdu Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 9.4.20204 medzi obcou Snežnica a fyzickými
osobami, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v k. ú. J. za kúpnu cenu 25,-eur za m2, ako aj tri
ponuky realitných kancelárií na predaj pozemkov určených na výstavbu v k.ú. J. za cenu od 34,-eur do
131,-eur/m2 (č. l. 51-56 spisu).

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom

voveciachnehnuteľnostíuvedenýchvosobitnompredpise,podielovspoločnejnehnuteľnostiuvedených
v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov
s pozemkami podľa písm. a/ vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v
§ 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“),

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1

vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených
v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák.. Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre
náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu

nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania
žiadosti.

17. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v

spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ak je predmetom
spoluvlastníctva pozemok, musí mať nehnuteľnosť, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu,

samostatné parcelné číslo.

18. V prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
Keďže nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení spoluvlastníctva, boli splnené podmienky
podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby o návrhu jedného z podielových

spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd.

19. Citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných hľadísk,
rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie
veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať v takom

zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný.
Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na žalobcami navrhovaný spôsob vyporiadania zaoberať sa
otázkou reálnej deľby nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom určenom poradí.

20. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých

spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie
je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkostispoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danej veci bolo nesporné, že nehnuteľnosť sa
síce nachádza v zastavanom území obce a teda jej rozdeleniu nebráni zákaz drobenia pozemkov,

avšak reálne rozdelenie nie je hospodárne, účelné, a teda ani dobre možné. Dôvodom je väčší počet
spoluvlastníkov, pomerne nízka výmera a tvar pozemku.

21. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľností, ktorý vyplýva zo zákonného
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ a to prikázaním predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti súd vychádzal z tej okolnosti, že
predpokladom vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.
Súhlas s prikázaním nehnuteľnosti za primeranú náhradu prejavili len žalobcovia. Pri vyporiadaní
spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť

spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným využitím
veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci
jednémualeboviacerýmspoluvlastníkomjenutnéprihliadaťajnato,abysavytvorilipriaznivépodmienky
na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových
sporných situácií.

22. V podmienkach prejednávanej veci mali iba žalobcovia záujem na prikázaní pozemkov do ich
spoluvlastníctva z dôvodu ich účelného využívania.

23. V súdenej veci preto dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným
žalobcami. Zástupca žalovaného so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a
prikázaním pozemku do podielového spoluvlastníctva žalobcov s vyplatením primeranej finančnej
náhrady súhlasil. Súd zároveň z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že by ponechal

spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zároveň zostalo nesporné, že žalobcovia majú záujem
na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd
preto v súlade so žalobným návrhom podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k predmetnej
nehnuteľnosti zrušil a nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ v podiele
1 (do ich BSM ) a žalobcu 3/ v podiele 1/2.

24. Medzi stranami sporu napokon došlo aj k dohode aj ohľadne výšky primeranej náhrady, a to vo výške
30,-eur/m2, ktorú výšku na základe vykonaného dokazovania považoval súd za primeranú náhradu.

25. Výška primeranej náhrady pre žalovaného predstavuje vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho

podielu žalovaného 1/16 a výmeru vyporiadanej nehnuteľnosti 508 m2 nasledovnú sumu: 952,50 eur
(30 eur x (1/16* 508 m2)).

26. Súd preto žalobcov 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady žalovanému podľa výšky
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam tak, že sú povinní zaplatiť žalovanému primeranú náhradu

vo výške 476,25 eur (1/2 z celkovej výšky primeranej náhrady) a žalobcu 3/ zaplatiť žalovanému
primeranú náhradu vo výške 476,25 eur (1/2 z celkovej výšky primeranej náhrady) na účet správcu
Slovenského pozemkového fondu uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

27. Podľa § 257 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich
náhradu nepriznal. Aj keď bolo vyhovené návrhu žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým žalobcami, ztohto hľadiska boli v konaní úspešní a patrila by im náhrada trov konania, súd však pri rozhodovaní
o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

30. Súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu. V konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, hoci je konaním sporovým, nie je rozhodujúce, kto zo spoluvlastníkov podal návrh vo veci
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní
proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. V tomto konaní ide o špecifickú situáciu a je
potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na oboch stranách tak postavenie žalobcu,

ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním
návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd zároveň zohľadnil
aj postavenie zástupcu žalovaného, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a jeho oprávnenie
nakladať s nehnuteľnosťami je obmedzené, činnosť vykonáva vo verejnom záujme a v záujme ochrany

pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky. Navyše žalobcovia si nárok na náhradu trov konania
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.