Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012193
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012193.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre prečin výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava

z 24.10.2025, č. k. 35T/34/2025-577, na verejnom zasadnutí konanom 15.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 24.10.2025, č. k. 35T/34/2025-577, uznal
obžalovaného A. B., obžalovaného D. E., obžalovaného F. G. a obžalovaného H. B. za vinných zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona

a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obžalovaní A. B., H. B., F. G. a D. E. dňa 18. apríla 2025 v čase približne od 21:38 h do 21:40 h
v C. I. J. K. K. na asfaltovom chodníku pred vchodom do bytového domu č. XXXX/X v prítomnosti
minimálne ďalších šiestich osôb po predchádzajúcej dohode a vo vzájomnej súčinnosti fyzicky napadli
poškodeného H. G. tým spôsobom, že najskôr obžalovaný A. B. pristúpil odzadu k poškodenému a

jedenkrát ho udrel bejzbalovou pálkou do oblasti chrbta a zadnej časti krku, po čom obžalovanému
vypadla pálka z ruky na zem, následne k nim prišli ďalší traja obžalovaní H. B., F. G. a D. E., ktorí
spoločne s obžalovaným A. B. opakovane a viacnásobne poškodeného udierali rukami zovretými v päsť
do oblasti hlavy a tela, počas bitia H. G. zhodili na zem, kde pokračovali v jeho fyzickom napádaní,
poškodeného ako sa nachádzal na zemi opakovane a viacnásobne udierali rukami zovretými v päsť a
kopali nohami do oblasti hlavy a rôznych častí tela, obžalovaný H. B. naviac poškodeného dvakrát udrel

drevenou palicou do oblasti tela, pričom v priebehu fyzického útoku poškodenému ležiacemu na zemi
vypadol z vrecka mobilný telefón zn. Infinix, čo využila bližšie neurčená osoba, o ktorej vine doposiaľ
rozhodnuté nebolo, ktorá mala prísť na miesto s ostatnými obžalovanými a mala sa pohybovať počas
bitky v ich v bezprostrednej blízkosti, a ktorá mala odcudziť uvedený mobilný telefón tak, že ho mala
zdvihnúť zo zeme, vložiť si telefón do vrecka svojej bundy a po skončení útoku s ním mala odísť preč,
čím obžalovaní A. B., H. B., F. G. a D. E. spôsobili H. G. zranenia pomliaždenie hlavy, pomliaždenie

hrudníka, pomliaždenie prednej brušnej steny a bodnú ranu predkolenia vľavo, ktoré si vyžiadali dobu
liečenia v trvaní 10 dní a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v období od 18.04.2025 do 28.04.2025
v oblasti fyzickej záťaže, mobility, v úkonoch sebaobsluhy, duševnej pracovnej činnosti, pri prácach v
domácnosti, pri vykonávaní nevyhnutných životných a hygienických úkonov, bližšie neurčená osoba, o
ktorej vine doposiaľ rozhodnuté nebolo odcudzením mobilného telefónu mala spôsobiť H. G. škodu vo
výške 30€.2. Okresný súd za to obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) odsúdil podľa § 364 ods. 2 Trestného
zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.

1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.

3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný ihneď podal odvolanie voči výroku o treste.

3.1. Následne obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Magdalény Kuciaňovej (ďalej len

obhajkyňa) odôvodnil podané odvolanie doručené okresnému súdu 14.11.2025.

3.2. Obhajkyňa v podanom odvolaní uviedla, že okresný súd nesprávne vyhodnotil poľahčujúce
okolnosti, keď okrem priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, mal
obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože

obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušnému orgánu a nemuselo sa vykonávať
rozsiahle dokazovanie, pretože sa priznal. Okresný súd uvedenú poľahčujúcu okolnosť nepriznal,
avšak podľa jej názoru mal zohľadniť správanie obžalovaného v tom, že uskutočnil vyhlásenie o vine
a nemuselo sa vykonávať dokazovanie. Obhajkyňa uviedla, že mali byť priznané dve poľahčujúce a dve
priťažujúce okolnosti u obžalovaného. Ďalej uviedla, že okresný súd ukladal úhrnný trest vo výmere 24

mesiacov, avšak podľa obhajoby mal byť uložený súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona
s tým, že malo prísť k zrušeniu výroku o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 8T/25/2025. Na základe uvedených dôvodov, žiada aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
vo výroku o treste a uložil obžalovanému primeraný súhrnný trest.

4. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

5. Spisový materiál bol Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
o odvolaní obžalovaného 01.12.2025.

6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
15.01.2026, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajkyňa. Pokiaľ
ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu aby podal správu
o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania
neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného

zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obhajkyňa uviedla, že sa pridržiava podaného odvolania
a navrhuje aby súd rozhodol v súlade s ním. Obžalovaný sa pridržal toho čo uviedla jeho obhajkyňa.

7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

8. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods.
1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo

9. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo
zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal
zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie.

K výroku o treste konkrétne

10. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť a taktiež aj nepriznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.

11. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať,
či bol trest uložený v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, okresný súd u obžalovaného správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a dve
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený a podľa §

37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
ani krajský súd nezistil.

12. Krajský súd je rovnakého právneho názoru ako súd okresný a v plnej miere sa stotožnil
argumentáciou okresného súdu, že správne postupoval súd aj vtedy, keď obžalovanému, ktorý spáchal

dva trestné činy, ukladal podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu
odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov.
13. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal uloženia súhrnného trestu aj vo vzťahu k jeho inému

predchádzajúcemu odsúdeniu trestným rozkazom 8T/25/2025, na taký postup neboli splnené zákonné
podmienky. V danom prípade ide totiž o recidívu, kde je ukladanie súhrnného trestu vylúčené.

14. Súhrnný trest sa ukladá vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda

páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný
čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Trestný
rozkaz má taktiež povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú
doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1

povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu,
jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o
všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje
namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcichtrestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest
samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu,
pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda

zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov,
a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že
na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.

15. Krajský súd poukazuje, že ukladanie súhrnného trestu má teda presne zákonom stanovené pravidlá

a neriadi sa predstavami obžalovaného, ktorý zjavne nerozlišuje medzi súbehom trestných činov a
recidívou, teda opakovaným páchaním trestnej činnosti po predchádzajúcom právoplatnom odsúdení.
Okresný súd správne vo svojom odôvodnení uviedol, že naposledy bol obžalovaný uznaný za vinného
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, spisová značka 8T/25/2025, za prečin krádeže, ktorého
sa dopustil dňa 29.05.2024, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov ako trest spoločný s tým, že bol zrušený výrok o vine a treste ktorý bol obžalovanému

uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, zo dňa 04.06.2024, právoplatný dňa 04.06.2024,
spisová značka 0T/128/2024. Okresný súd správne poukázal, že daná skutočnosť teda doručenie
trestného rozkazu v trestnej veci sp. zn. 0T/128/2024, spôsobila prerušeniu súbehu trestnej činnosti
obžalovaného, ktorej sa dopustil v roku 2024. Krajský súd považuje záver okresného súdu za správny
azákonnýaokresnýsúdpretosprávneneukladalobžalovanému trestsúhrnný,aletrestúhrnný,nakoľko

skutok, z ktorého bol uznaný za vinného v tejto trestnej veci spáchal až po doručení trestného rozkazu
v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 0T/128/2024. Krajský súd v tomto smere
preto odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné.

16. Nedôvodne sa obžalovaný v odvolaní domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

n) Trestného zákona. Aby bolo možné túto poľahčujúcu okolnosť priznať, muselo by k samotnému
priznaniu z jeho strany pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz
o okolnostiach činu, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je
jeho priznanie. Krajský súd zdôrazňuje, že taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného
konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2

ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba. Tejto
problematike sa bližšie venovalo Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania
poľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.n)a§36písm.l)Trestnéhozákonavprípadeprijatiavyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, ktoré

stanovisko je publikované pod poradovým číslom 44. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 5/2017. Bez potreby opakovania záverov tohto stanoviska naň krajský súd v podrobnostiach
odkazuje, keďže je verejne prístupné na webovom sídle Najvyššieho súdu SR.

17. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a z predmetného stanoviska krajský súd konštatuje, že

obžalovaný sa k súdenej trestnej činnosti priznal, avšak bližšie sa k veci odmietol vyjadriť. Ani z pohľadu
krajského súdu sa tak žiadne napomáhanie, ktoré by zahŕňalo aktívnu spoluprácu pri objasňovaní
trestnej činnosti z jej strany nekonalo, teda okresný súd nepochybil, keď obžalovanému túto poľahčujúcu
okolnosť nepriznal.

18. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému
je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil
s odôvodnením okresného súdu ohľadom toho, že osobu obžalovaného možno charakterizovať ako
recidivistu, ktorý sa dopustil trestnej činnosti a bol za ňu uznaný za vinného 10 krát. Obžalovaný
bol opakovane v rokoch 2007 a 2008 bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol aj podmienečne
prepustený. Niekoľkokrát sa dopustil prečinu krádeže, za čo bol odsúdený v roku 2012, 2019 a 2024
opakovane. Vo všetkých uvedených prípadoch mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov až 6 rokov, keďže v jednom prípade spáchal zločin krádeže v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci a prečinom nebezpečného vyhrážania a bol mu uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Aj podľa názoru krajského súdu je na obžalovaného potrebné
dôsledne vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. V prípade obžalovaného nešlo o
ojedinelý incident, ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života
(tzv. excesom), preto ani krajský súd nemôže považovať o prípadnom ukladaní alternatívneho trestupre obžalovaného za dostatočné pre naplnenie účelu trestu, keď najmä predchádzajúce odsúdenia a
uložené tresty a sankcie neviedli k náprave obžalovaného a k dlhodobej zmene jeho správania.

19. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 24 mesiacov je trestom ukladaným v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, teda je trestom
zákonným a z pohľadu krajského súdu je aj primeraným a spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu
obžalovanéhoamožnostijehonápravy.Obžalovanýmvodvolaníakcentovanéskutočnostiakopriznanie
sa, úprimné oľutovanie či vyhlásenie o vine sú odzrkadlené práve tým, že mu bol trest uložený vo výmere

24 mesiacov. Hoci to tak obžalovaný zjavne nevníma, ide o významný benefit, lebo bez zohľadnenia
týchto skutočností by mu s určitou bol ukladaný trest rádovo vo vyššej výmere.

20.Anidôvodnamimoriadnezníženietrestupodľaust.§39ods.1Trestnéhozákonakrajskýsúdnezistil.
V tomto prípade nie sú dané žiadne okolnosti mimoriadneho charakteru či už vo vzťahu k prípadu ako
takému alebo k pomerom obžalovaného.

K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii

21. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď

obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním aktuálne súdeného
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Záver

22. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.

23. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.