Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125211271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125211271.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
(sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
X.XX.XXXX, C. D. E. XXX, XXX XX F., G., adresa na doručovanie: XXX XX H. XXX, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX H. XXXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – vydanie veci,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp.zn. 3C/119/2025-10 zo dňa 03. novembra

2025, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že návrhom doručeným súdu
dňa 15.10.2025 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti
žalovaného vydať navrhovateľovi kľúče od spoločnej nehnuteľnosti. Návrh odôvodnil tým, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. s. XXXX postavenom na parcele

CKN 8660/1 katastrálneho územia H., zapísaného na LV č. XXXX na Okresnom úrade v Čadci,
katastrálnom odbore, v podiele 1/ 10. Podielovým spoluvlastníkom vo vyššie uvedenom rodinnom dome
je aj žalovaný. Žalobca sa do vyššie uvedeného rodinného domu nemôže dostať, pretože žalovaný
vymenil zámky na vchodových dverách od rodinného domu a odmieta mu vydať kľúče. O vydanie
kľúčov žalobca žalovaného viackrát žiadal. Ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 27.5.2025, ostatným
spoluvlastníkom kľúče od vyššie uvedeného rodinného domu vydal. Právny zástupca žalobcu vyzval

právneho zástupcu ostatných podielových spoluvlastníkov o vydanie kľúčov v zmysle listu zo dňa
27.5.2025,žiadnekľúčevšaknebolikdispozícii.Ovydaniekľúčovžalovanéhožiadalnaposledypísomne
listom zo dňa 1.9.2025. Na tento list žalovaný ani neodpovedal. Z vlastného pozorovania ako aj z
vyjadrení iných ľudí v susedstve žalobca vie, že odporca do rodinného domu vnáša a z rodinného domu
vynáša veci. V rodinnom dome sa zdržiava s cudzími ľuďmi. Žalobca ako spoluvlastník rodinného domu
nemá možnosť skontrolovať stav rodinného domu, nedokáže preveriť, či sa rodinný dom, ktorého je

podielovým spoluvlastníkom, neznehodnocuje. Ako podielový spoluvlastník rodinného domu nemôže
rodinný dom užívať, nakoľko mu je bránené sa do rodinného domu dostať. So žalovaným nie je možné
dospieť k odovzdaniu kľúčov od rodinného domu, ostáva iba možnosť podať na okresný súd návrh na
vydanie neodkladného opatrenia.
1.2
Právne vec súd prvej inštancie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, §

328 ods. 1 až 3, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).1.3.
Súd prvej inštancie konštatoval, že princípom neodkladného opatrenia je rýchlo a dočasne upraviť
pomery. Práve požiadavka na rýchlosť má prednosť pred zistením úplného skutkového stavu, ktorý

sa dokazovaním zisťuje až v konaní vo veci samej. Z výpisu LV č. XXXX pre katastrálne územie H.
súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom č. s. XXXX postavený na parcele CKN 8660/1
je v podielovom spoluvlastníctve 5 osôb, medzi ktorými sú aj žalobca a žalovaný. Z predloženej
korešpondencie medzi stranami vyplynulo, že ostatní spoluvlastníci kľúčmi disponujú. Žalovaný uviedol,
že nehnuteľnosť neužíva, len platí všetky poplatky. Súd ďalej zistil, že na súde prebieha spor pod. sp. zn.

CA 11C/53/2020 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (žalobcom je A. B.). Žalobca
nepreukázal nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Nevyčerpal všetky možnosti, o kľúče mohol požiadať
ktoréhokoľvek z bratov, ktorí ako uviedol, kľúče majú. Žalobca neuviedol, aké veci žalovaný vynáša
(žalobcove, žalovaného či spoločné). Pokiaľ sa chcel presvedčiť o stave nehnuteľnosti, mohol tak urobiť
po dohode s ostatnými súrodencami alebo ich dopytom. V tomto prípade podľa názoru súdu by nedošlo
k dočasnej, ale trvalej úprave pomerov (sprístupnená nehnuteľnosť), zvlášť keď prebieha súbežný spor

o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorý by mal vyriešiť všetky sporné otázky, t. z. najmä otázku
vlastníctva,čímsavydaniekľúčovstanebezpredmetným.Poprípadnomvydaníneodkladnéhoopatrenia
by mala nasledovať žaloba o vydanie veci (kľúčov), čo je však už predmetom návrhu. Súd konštatuje,
že žalovaný dostatočne nepreukázal naliehavosť úpravy pomerov. Na základe uvedeného súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

tak, že ich priznal úspešnému žalovanému.

2.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho návrhu sa vyhovie. Žalobca v odvolaní uviedol, že so

žalovaným a ďalšími osobami sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti rodinného domu č. s. XXXX
postaveného na parcele CKN 8660/1 katastrálneho územia H., zapísaného na LV č. XXXX na Okresnom
úrade v Čadci, katastrálnom odbore. Žalovaný vymenil zámky na vchodových dverách od predmetného
rodinného domu. O vydanie kľúčov žalovaného už viackrát žiadal. Žalovaný mu kľúče od predmetného
rodinného domu odmieta vydať. Ďalej konštatoval, že Ústava SR mu ako podielovému spoluvlastníkovi

zaručuje právo vlastniť majetok. Súčasne mu zaručuje, že jeho vlastnícke právo má rovnaký zákonný
obsah a ochranu. Jeden zo spoluvlastníkov zasiahol do jeho vlastníckeho práva tým, že vymenil zámky a
odmietamuvydaťkľúče,ktorébymuumožniliužívaťsvojevlastníckeprávo.Okresnémusúdupreukázal,
že som žalovaného požiadal o vydanie kľúčov a že žalovaný mu kľúče odmietol vydať. Okresný súd v
rozpore so svojou povinnosťou poskytnúť ochranu vlastníkovi ho odkazuje, aby žiadal o vydanie kľúčov

iných spoluvlastníkov, pričom títo spoluvlastníci nevymenili zámky. Okresný súd namiesto poskytnutia
ochrany vlastníkovi, zastáva sa toho, kto vlastníkovi do vlastníckeho práva zasahuje a neposkytuje
ochranu vlastníkovi ale osobe, ktorá porušuje ústavné právo vlastníka.

Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie mýli, pokiaľ uvádza, že predmet vlastníckeho práva som mohol

skontrolovať po dobe s ostatnými spoluvlastníkmi alebo dopytom. Jeho vlastnícke právo má rovnaký
zákonný obsah. Uviedol, že nemá povinnosť realizovať svoje vlastnícke právo po dohode s inými
spoluvlastníkmi alebo dopytom. Znamenalo by to obmedzenie môjho vlastníckeho práva. Neobstojí
ani tvrdenie okresného súdu, že prebieha súdne konanie, kde sa rieši vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a mám počkať na jeho skončenie. Znamenalo by to, že okresný súd poskytuje úplné

vlastnícke právo žalovanému a obmedzené vlastnícke právo žalobcovi. Takýto právny názor neobstojí,
nakoľko ja mám svoje vlastnícke právo aj počas prebiehajúceho súdneho konania, nie až po jeho
skončení. Je potrebné skonštatovať, že rozhodnutím okresného súdu došlo k závažnému zásahu do
práva na ochranu vlastníckeho práva žalobcu.

3.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z
nasledovných dôvodov:

4.
Podľa § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) všetci vlastníci majú
rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.4.1
Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
4.2

Podľa § 139 ods. OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

5.

Odvolací súd konštatuje, že nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je
bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez
takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné,
abyboliaspoňosvedčenézákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá
je osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže, že existencia takýchto konkrétnych úkonov
strán sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých
strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo

ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, a ktorú nemožno odstrániť iným spôsobom ako ochranou
prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobcu a je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

6.
V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d)
CSP, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému vydať kľúče od nehnuteľnosti, ktorej sú
obaja spoluvlastníkmi.

7.
Žalobca v odvolaní namieta, že sú porušené jeho ústavné práva na právo vlastniť majetok a ústavná
ochrana na rovnaký zákonný obsah a jeho formu.

8.

Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že
žalobca má iné možnosti, ako dosiahnuť získanie kľúčov, a to požiadaním, ktoréhokoľvek z brato, ktorí
kľúče majú. Správne uviedol, že žalobca nekonkretizoval, aké veci žalovaný vynáša, pričom odvolací

súd dopĺňa, že uvedenú skutočnosť neosvedčil žiadnym dôkazom (napr. svedecká výpoveď). Správne
súd prvej inštancie aj uviedol, že by došlo k trvalej úprave pomerov (sprístupnenie nehnuteľnosti),
v čase prebiehajúcich sporov medzi spoluvlastníkmi. Odvolací súd konštatuje, že s uvedenými
závermi súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje, pričom na doplnenie uvádza nasledovné. Žalobca
v konaní neosvedčil naliehavosť úpravy pomerov. Tvrdenia o vynášaní vecí neosvedčil, pričom ani

len nekonkretizoval, aké veci mal žalovaný vynášať, čím nesplnil základnú podmienku pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Ďalej v momente, keď sa nepokúsil získať kľúče od ostatných spoluvlastníkov
(túto skutočnosť neosvedčil ani v odvolacom konaní, žiadnym dôkazom okrem tvrdenia), opätovne
neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné si uvedomiť, že
nariadenie neodkladného opatrenia je krajnou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy, až keď sa vyčerpali

všetky ostatné možnosti, a teda nejde o prvú voľbu. Základnou podmienkou je, že existuje riziko, že
bez okamžitého zásahu súdu dôjde k zmareniu alebo sťaženiu výkonu budúceho súdneho rozhodnutia,
resp. k neodvratnému zásahu do práv účastníka, ktoré majú závažné (môžu mať) dopady na jeho strane.
Pretoakžalobcauviedol,žesadomáhaodžalovanéhovydaniakľúčovanemusísadomáhaťichvydania
od ostatných spoluvlastníkov, tak sa mýli. Tu odvolací súd konštatuje, že momentálne nemusí byť viac

kľúčov k dispozícii ako majú tvrdení spoluvlastníci a nové kľúče bude potrebné vyrobiť. S ohľadom na
vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd, že za zisteného skutkového stavu (predložených dôkazov)
rozhodol súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne, keď tento
zamietol.Akžalobcanamietal,žebolozasiahnutédojehoústavnéhoprávavlastniťmajetok,takodvolacísúd konštatuje, že nebolo. Svoje spoluvlastnícke podiely vlastní aj naďalej, a nikto mu ich napadnutým
uznesením neodňal.
9.

Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že nesúhlasí, že majetok mohol skontrolovať spolu s ostatnými
spoluvlastníkmi, nakoľko nie je povinný realizovať svoje vlastnícke právo po dohode s ostatnými
spoluvlastníkmi. Mal za to, že by išlo o obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Odvolací súd konštatuje,
že žalobca, žalovaný a ich ďalší traja spoluvlastníci vlastnia dotknuté nehnuteľnosti každý v podiele 1/5
(2x 1/10). Na nakladanie a hospodárenie so spoločnou vecou sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, pričom spoluvlastníci môžu rozhodnúť o nakladaní a hospodárení so spoločnou vecou (v
tomto prípade nehnuteľnosťou). Takým rozhodnutím (postačí prijatie kvalifikovanou väčšinou – v tomto
prípade traja spoluvlastníci) môže byť aj to, že niektorý zo spoluvlastníkov je vylúčený z užívania veci. V
takom prípade spoluvlastník, ktorý bol vylúčený z pomerného užívania veci, je oprávnený domáhať sa
zmeny takéhoto rozhodnutia žalobou voči ostatným spoluvlastníkom (§139 ods. 3 OZ), resp. v prípade,
ak sa dohoda o hospodárení (nakladaní) so spoločnou vecou nedosiahne, má právo spoluvlastník,

ktorý chce upraviť pomery podať žalobu v zmysle § 139 ods. 2 OZ. Uvedené znamená, že žalobca má
právo sa domáhať vydania rozhodnutia súdu v sporovom konaní o hospodárení (užívaní) so spoločnou
vecou (nehnuteľnosťou). A to v prípade, ak na tento účel neexistuje dohoda spoluvlastníkov. Odvolací
súd konštatuje, že žalobca nateraz chce docieliť neodkladným opatrením to, na čo je potrebná buď
dohoda spoluvlastníkov, alebo rozhodnutie súdu v sporovom konaní po vykonaní riadneho dokazovania.

Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca chce neodkladným
opatrením docieliť konečnú úpravu vzájomných pomerov. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať civilné
sporové konanie tam, kde je potrebné vykonať riadne dokazovanie. Z uvedených dôvodov je neodkladné
opatrenie a odvolanie aj v tejto časti nedôvodné, nakoľko spoluvlastnícke právo žalobcu je limitované
spoluvlastníckymi právami ostatných spoluvlastníkov, a teda napadnutým uznesením nebolo zasiahnuté

do ústavných práv žalobcu. Žalobca a žalovaný si musia uvedomiť, že neodkladné opatrenie a súdne
rozhodnutia neslúžia ako nástroj na vzájomný boj, ale ako posledný krajný prostriedok na riešenie
problémov, ktoré prináša spoluvlastníctvo. Všetci spoluvlastníci by mali byť vzájomne súčinní tak, aby
predchádzali vzniku konfliktov a sporov. Odvolací súd tiež konštatuje, že v prípade, ak je niektorý
spoluvlastník trvale vylúčený z užívania rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov, resp. niektorým z nich,

má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za takéto obmedzenie jeho spoluvlastníckych práva.
Ďalej odvolací súd dodáva, že ak dôjde k zmene skutkových pomerov, ktoré by osvedčovali nariadenie
neodkladného opatrenia, môže žalobca podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

10.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.
11
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

11.1
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11.2

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11.3
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri
aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím

konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovanému nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy v odvolacom konaní nevznikli (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia). Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa

textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je).
12.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).