Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725203515
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725203515.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu:
ZP Development s.r.o., IČO: 50058061, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 74/28, zastúpeného
právnym zástupcom kohút & partners, s.r.o., IČO: 47235888, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č.
74/28, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Tomáš Kohút, advokát a konateľ, proti žalovanému:

MS REAL BS s.r.o., IČO: 51084431, so sídlom v Banskej Štiavnici, Bratská č. 1490/14, zastúpenému
právnym zástupcom AK Piliar s.r.o., IČO: 52915816, so sídlom v Banskej Bystrici, Medený Hámor č.
11, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Lukáš Piliar, advokát a konateľ, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/52/2025-106 zo dňa
18.11.2025, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa

22.09.2025 v časti o uloženie zákazu žalovanému bez súhlasu vlastníka stavby súp. č. XXXX postavenej
napozemkuparc.č.A.XXXX/Xvk.ú.B.akokoľvekmechanickyzasahovať,horizontálnealebovertikálne
premiestňovať, vykopávať, pripájať alebo odpájať „ich“ od ďalšej technickej infraštruktúry územia alebo
inak manipulovať s inžinierskymi sieťami, najmä vodovodnou prípojkou alebo kanalizačnou prípojkou a
kanalizáciou nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. A. XXXX/X (ostatná plocha) o výmere 1895 m2,

parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 1468 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha)
o výmere 1212 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 5532 m2, parc. č. KNC XXXX/
XX (ostatná plocha) o výmere 1319 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 3776 m2,
parc. č. KNC XXXX/XXX (ostatná plocha) o výmere 13 m2 a parc. č. KNC XXXX/XXX (ostatná plocha) o
výmere 195 m2 vo vlastníctve žalovaného v k.ú. B., na ktorú prípojku a kanalizáciu je napojená stavba
vo vlastníctve žalobcu súp. č. XXXX, a to až do výmazu vecného bremena zapísaného v prospech

vlastníka pozemku parc. č. A. XXXX/XX a parc. č. A. XXXX/XX v k.ú. B. zapísaného Okresným úradom
Zvolen pod číslom konania C. XXX/XXXX, uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 14C/52/2025-106 zo dňa
18.11.2025 vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý výrok)
v tomto rozsahu z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Uzneseniesúduprvejinštancievprevyšujúcejčastivovýrokuozamietnutínávrhužalobcunanariadenie

neodkladného opatrenia (prvý výrok) v časti o uloženie zákazu žalovanému bez súhlasu vlastníka stavby
súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. A. XXXX/X v k.ú. B. akokoľvek mechanicky zasahovať,
horizontálne alebo vertikálne premiestňovať, vykopávať, pripájať alebo odpájať „ich“ od ďalšej technickej
infraštruktúry územia alebo inak manipulovať s inžinierskymi sieťami, najmä elektrickou NN prípojkou
nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. A. XXXX/X (ostatná plocha) o výmere 1895 m2, parc. č.
KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 1468 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere

1212 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 5532 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná
plocha) o výmere 1319 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 3776 m2, parc. č. KNC
XXXX/XXX (ostatná plocha) o výmere 13 m2 a parc. č. A. XXXX/XXX (ostatná plocha) o výmere 195
m2 vo vlastníctve žalovaného v k.ú. B., na ktorú prípojku je napojená stavba vo vlastníctve žalobcu
súp. č. XXXX, a to až do výmazu vecného bremena zapísaného v prospech vlastníka pozemku parc.
č. A. XXXX/XX a parc. č. A. XXXX/XX v k.ú. Zvolen zapísaného Okresným úradom Zvolen pod číslomkonania C. XXX/XXXX a v závislom výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému
voči žalobcovi (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (prvý výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia

voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. ako pozemky parc. č. KNC XXXX/XX (zastavaná plocha
a nádvorie) o výmere 21 m2, parc. č. KNC XXXX/XX (ostatná plocha) o výmere 4744 m2 a stavba

(Penzión B. D.) súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. A. XXXX/X; žalovaný je výlučným
vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. a to okrem iných aj pozemkov, vo vzťahu
ku ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia; v prospech každého vlastníka
pozemkov parc. č. A. XXXX/XX a parc. č. KNC XXXX/XX je k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. B.
parc. č. KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX E.

XXXX/XXX zriadené vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v práve prechodu cez pozemky za účelom
uloženia, vedenia a výstavby NN prípojky, vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky, na povrchu, nad
a pod povrchom zaťažených pozemkov, a s tým súvisiacich terénnych úprav, úprav pôdy a jej porastu,
práva vstupu osobami a vjazdu technickými zariadeniami a dopravnými prostriedkami za účelom
prevádzkovania, užívania, údržby, výmeny, zmien a opráv alebo odstránenia NN prípojky, vodovodnej

prípojky a kanalizačnej prípojky a práva užívania týchto prípojok v rozsahu podľa geometrického plánu
č. 102/08, G1 – 579/08 a geometrického plánu č. ZV-2/2008, G1 - 748/08; vecné bremeno bolo zriadené
zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 03.02.2009 uzavretou medzi F. G. A. ako povinným z
vecného bremena a spoločnosťou H., G. ako oprávneným z vecného bremena a zapísané do katastra
nehnuteľností dňa 27.04.2009 pod č. C. XXX/XXXX; žalobca je tiež vlastníkom budovy (Penzión B. D.)

súp. č. XXXX, ktorá je umiestnená na pozemku parc. č. A. XXXX/X a ktorá je v súčasnosti využívaná
podľa tvrdení žalobcu na poskytovanie služieb dlhodobého ubytovania pre cca 100 osôb, najmä pre
rodiny s deťmi, starších ľudí a sociálne slabších; v prízemnej časti budovy je prevádzkovaná materská
škola; žalovaný realizuje na zaťažených pozemkoch žalobcu stavebnú činnosť - projekt „B. I.“ v lokalite
B. D., ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

1.3 Súd prvej inštancie argumentoval, že „žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu
nebezpečenstva bezprostrednej ujmy dôvodil tým, že konaním žalovaného v súvislosti s realizáciou
stavebnej činnosti hrozí odpojenie budovy žalobcu (Penzión B. D.) od vodovodu, kanalizácie alebo
elektriny; žalovaný vykopal jeho elektrickú prípojku v časti, v ktorej prípojka na základe zriadeného

vecného bremena prechádza po pozemku žalovaného; odkopaním prípojky hrozí jej poškodenie
poveternostnými vplyvmi, ťažkými strojmi pohybujúcimi sa po pozemku žalovaného, ľuďmi alebo zverou
a žalovaný výkopom NN prípojky sleduje jej nezákonné premiestnenie (manipuláciu s ňou); žalobca
súdu predložil protokol o zameraní inžinierskej siete, zameranie NN elektrickej prípojky po odkopaní
2X NN kábel B., časť B. D. zo dňa 24.09.2025, ku ktorému uviedol, že uvedený doklad potvrdzuje,

že zo strany žalovaného už došlo k neoprávnenej manipulácii s prípojkou, kedy táto bola už aj
polohopisne v niektorých častiach posunutá mimo koridoru zriadeného vecného bremena“; súd prvej
inštancie v tomto smere uviedol, že „v prípade, ak žalovaný už realizoval preklad elektrickej prípojky,
nie je možné sa domáhať neodkladným opatrením zákazu manipulácie s touto NN prípojkou, nakoľko
tento stav už nastal; súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak je to nevyhnutné a ak

sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom; ak už takýto stav nastal (preklad elektrickej
prípojky) takáto skutočnosť vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia zákazu
manipulácie žalovanému s touto inžinierskou sieťou; žalobca tak neosvedčil naliehavosť neodkladnej
úpravy pomerov v podobe uloženia zákazu žalovanému manipulovať bez súhlasu vlastníka stavby s
touto inžinierskou sieťou“; ohľadne vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky súd prvej inštancie

v podstate uviedol, že „ak žalovaný má vydané stavebné povolenie k realizácii prekládky vodovodu akanalizácie, žalovanému nie je možné neodkladným opatrením uložiť zákaz manipulovať s vodovodnou
prípojkou a kanalizačnou prípojkou; žalobca ako vlastník vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky
muselbyťúčastníkomstavebnéhokonaniaamoholvzniesťnámietkyvočiprekládkevodovodnejprípojky

a kanalizačnej prípojky; ak by stavebný úrad jeho námietkam nevyhovel, žalobca mohol využiť všetky
dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv v stavebnom konaní; judikatúra súdov už totiž
dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci iného orgánu
verejnej moci (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/240/1998, judikát R 123/1999, uznesenie NS SR sp.
zn. 7Cdo/59/2011)“; na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c),
§ 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„C.s.p.“) v spojení s § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka; o nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal,
pretože mu žiadne v tejto fáze konania nevznikli.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 03.12.2025 (č.l. 122-125 spisu); uznesenie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach v podstate argumentoval, že:
(1) pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky s kanalizáciou, v tejto časti sa stotožnil

s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto v tejto časti vzal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia späť a navrhol zastavenie konania;
(2) pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne elektrickej prípojky, v tejto časti sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil;
(3) za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie považoval názor, že neodkladné opatrenie

nemožno nariadiť, pretože elektrická prípojka už bola vykopaná a teda k neoprávnenej manipulácii s
prípojkou už došlo;
(4) predložil dôkazy o tom, že elektrická prípojka bola žalovaným najskôr vykopaná, neskôr vytiahnutá
na zemský povrch, v dôsledku čoho bola aj zmenená jej poloha (tak vertikálna, ako aj horizontálna,
keďže prípojka bola posunutá mimo svoju pôvodnú trajektóriu, čo preukázal polohopisom prípojky);

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola elektrická stále vykopaná a položená na zemskom
povrchu; žalovaný v areáli vykonáva intenzívnu stavebnú činnosť; je nepochybné, že neoprávnené
vykopanie elektrickej prípojky a jej vytiahnutie na zemský povrch je iba časťou plánovanej neoprávnenej
manipulácie s elektrickou prípojkou zo strany žalovaného; nejde teda o ukončený dej, ako to uviedol súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení; s neoprávnenou manipuláciou s elektrickou prípojkou žalovaný

evidentne mieni pokračovať, keďže táto v súčasnosti križuje plánovanú výstavbu cesty v rámci stavebnej
činnosti žalovaného; v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa pritom nedomáhal ochrany
pred už vykonaným zásahom (vykopaním elektrickej prípojky a jej vytiahnutím na povrch), ale pred
nevyhnutným pokračovaním v neoprávnenom zásahu do elektrickej prípojky zo strany žalovaného, ktorá
obava vyplýva z už vykonanej neoprávnenej činnosti žalovaného;

(5) podľa § 39 ods. 7 druhá veta zákona č. 251/2012 Z. z. zasahovať do elektrickej prípojky môže
vlastníkelektrickejprípojkylensosúhlasomprevádzkovateľaprenosovejsústavyaleboprevádzkovateľa
distribučnej sústavy a podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike akýkoľvek zásah
do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy je zakázaný; zákon neuvádza žiadnu inú

osobu, ktorá by bola oprávnená zasahovať do elektrickej prípojky, než je vlastník prípojky (teda žalobca,
nie žalovaný) a aj to len so súhlasom od prevádzkovateľa prenosovej (distribučnej) sústavy; iné osoby
ako vlastník teda do elektrickej prípojky zasahovať nemôžu; žalovaný do prípojky zasahovať nesmie
a to dokonca ani vtedy, ak by mal súhlas prevádzkovateľa distribučnej siete, pretože nie je vlastníkom
prípojky; žalovaný je navyše povinný strpieť umiestnenie žalobcovej prípojky na základe zriadeného

vecného bremena, ktoré evidentne nerešpektuje; rovnako žalovaný nerešpektoval písomné výzvy
žalobcu, aby do prípojky nezasahoval a s touto nemanipuloval; žalovaný teda koná úplne svojvoľne,
nerešpektuje platné právo ani zriadené vecné bremeno;(6) v zmysle platnej právnej úpravy je elektrická prípojka stavbou; podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona
č. 25/2025 Z. z. (stavebný zákon) ide o tzv. drobnú stavbu a v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 25/2025
Z. z. aj o inžiniersku stavbu; ochrany pred nezákonnými zásahmi zo strany žalovaného do inžinierskej

stavby elektrickej prípojky sa žalobca domáha prostredníctvom súdu z dôvodu, že právomoc rozhodovať
medzi stranami spory týkajúce sa neoprávnených zásahov do vecného bremena a do vlastníckeho
práva k stavbe nie sú zákonom zverené žiadnemu inému orgánu verejnej moci; vo vzťahu k elektrickej
prípojkeneprebiehaložiadnesprávnekonanie,ktoréhopredmetombybolaprekládka,odstráneniealebo
presunutie elektrickej prípojky žalobcu, v ktorom konaní by si mal žalobca uplatňovať svoje práva;

v zmysle § 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, podľa ktorého zasahovať do elektrickej
prípojky môže výlučne vlastník prípojky so súhlasom prevádzkovateľa sústavy; akúkoľvek zmenu,
odstránenie, úpravu, presunutie alebo iný zásah do stavby, ktorou je elektrická prípojka, môže realizovať
výlučne jej vlastník, v tomto prípade žalobca; žalobca však žiadnej osobe poverenie na akúkoľvek
manipuláciu s elektrickou prípojkou neudelil; preto ak žalovaný v rámci výstavby cestnej infraštruktúry
v rámci svojej stavebnej činnosti potrebuje manipulovať so žalobcovou elektrickou prípojkou, potrebuje

na to poverenie žalobcu a súhlas prevádzkovateľa sústavy; svojvoľne do elektrickej prípojky zasahovať
nesmie; ani žiadny správny orgán by nemohol vydať také rozhodnutie, podľa ktorého by mohol žalovaný
zasahovať do elektrickej prípojky vo vlastníctve tretej osoby bez poverenia (výslovného súhlasu) takejto
osoby (vlastníka), pretože takéto rozhodnutie by bolo v tejto časti v priamom rozpore so zákonom (§ 39
ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike), teda nulitné; preto by ani nebolo možné konštatovať, že

by si mal žalobca uplatňovať svoje práva v akomkoľvek stavebnom alebo inom správnom konaní, keďže
výsledky takýchto konaní nemôžu viesť k zásahom do jeho elektrickej prípojky bez jeho výslovného
súhlasu;
(7) žalovanému nie je možné vo vzťahu k žalobcovej elektrickej prípojke ani uložiť správnym orgánom
povinnosť odstrániť nepovolené stavebné práce podľa § 74 ods. 8 zákona č. 25/2025 Z. z., nakoľko

takéto rozhodnutie je možné vydať výlučne vo vzťahu k vlastníkovi (teda žalobcovi, nie vo vzťahu k
žalovanému);okremtohobyajvtomtoprípadeplatilo,žezasahovaťdoelektrickejprípojkymôževýlučne
jej vlastník, čiže odstrániť nepovolené stavebné práce vo vzťahu k elektrickej prípojke by ani nebolo
možné žalovanému uložiť, keďže by išlo pre neho o nemožné plnenie; preto je zrejmé, že jediným
orgánom, ktorý vie poskytnúť žalobcovi ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho

práva k prípojke a vo vzťahu k porušovaniu vecného bremena, je súd;
(8) elektrická prípojka, prostredníctvom ktorej je napojená stavba žalobcu so súpisným číslom XXXX
na elektrickú sieť, je pritom žalobcom a jeho právnym predchodcom H., G., 16 rokov nerušene užívaná
(od jej kolaudácie v roku 2009); elektrickú prípojku postavil a skolaudoval žalobcov právny predchodca
H., G. (predchádzajúci vlastník stavby Penzión B. D.), ktorý aj uzavrel s F. G. A. (predchádzajúcim

vlastníkom areálu bývalej strednej školy, ktorého časť aktuálne vlastní žalovaný) zmluvu o zriadení
vecného bremena, ktorá je aj zapísaná v katastri nehnuteľností a ktorú sme aj doložili do súdneho
spisu; žalovaný teda neoprávnene zasahuje do vlastníctva žalobcu k elektrickej prípojke, nerešpektuje
zriadené vecné bremeno, koná v priamom rozpore so zákonom o energetike a týmto svojím konaním
(manipuláciou s prípojkou) aj bezprostredne a neoprávnene ohrozuje napojenie žalobcovej budovy na

elektrickú sieť;
(9) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sme na súd podali v čase, kedy žalovaný s
neoprávnenou manipuláciou s elektrickou prípojkou už začal, ale evidentne ešte neskončil; išlo teda o
najvhodnejší moment domáhania sa ochrany prostredníctvom súdu; keby sa žalobca začal domáhať
ochrany iba na základe podozrenia, že žalovaný sa chystá prípojku vykopať a manipulovať s ňou,

súd by nepochybne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že nebola
preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery (keďže by išlo iba o domnienku žalobcu); naopak,
keby sa žalobca domáhal ochrany na súde až po skončení neoprávnenej manipulácie s prípojkou (po jej
premiestnení a zakopaní), súd by skonštatoval, že k neoprávnenému zásahu už došlo a nie je splnená
potreba bezodkladne upraviť pomery; preto, keď sa žalobca domáhal ochrany v čase, kedy žalovaný

začal neoprávnene zasahovať do elektrickej prípojky žalobcu a tento zásah ešte stále prebieha (teda
nebol ukončený - k ukončeniu dôjde až vtedy, keď žalovaný prípojku niekde zase zakope tak, ako mu to
zrejme vyhovuje v rámci jeho výstavby), nemal súd jeho návrh zamietnuť, ale mal žalobcovi poskytnúť
pred nezákonnou manipuláciou s majetkom žalobcu ochranu;
(10) ujma žalobcovi hrozí okrem poškodenia prípojky v dôsledku neodbornej (a zákonom zakázanej)

manipulácie aj v tom, že prípojka môže byť žalovaným zakopaná inde, ako je koridor vecného bremena,
teda v inej časti pozemku žalovaného, ako je ten, ku ktorému má žalobca právo prístupu na účely
vybudovania, opravy a údržby prípojky;(11) súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil, že neoprávnená manipulácia s elektrickou prípojkou
zo strany žalovaného už bola ukončená; na základe tohto nesprávneho skutkového zistenia potom
žalobcovi neposkytol ochranu; iný dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vo vzťahu k elektrickej prípojke súd prvej inštancie neuviedol; nakoľko je však zrejmé, že nezákonná
manipulácia žalovaného s prípojkou ešte nie je ukončená, ale môže (a vzhľadom na stavebný zámer
žalovaného dostavať už rozostavanú cestu krížom cez koridor dnešného vedenia odkrytej elektrickej
prípojky žalobcu) aj nevyhnutne musí v budúcnosti prebiehať ďalej, je žalobca toho názoru, že je
potrebné bezodkladne takúto (a tým aj akúkoľvek ďalšiu) manipuláciu žalovanému zakázať; len v

takom prípade bude mať žalobca istotu, že potom, čo vráti elektrickú prípojku naspäť do koridoru
zriadeného vecného bremena, nedôjde zo strany žalovaného k opätovnej manipulácii s elektrickou
prípojkou; vzhľadom na úplne svojvoľné správanie žalovaného je nevyhnutné, aby mu súd uložil zákaz
akokoľvek mechanicky zasahovať do elektrickej prípojky a manipulovať s ňou bez súhlasu žalobcu;
nariadeným neodkladným opatrením by žalovaný nebol dotknutý na svojich právach vôbec, keďže je
povinný rešpektovať existujúce vecné bremeno a strpieť existenciu prípojky na svojom pozemku v

určenom koridore a tiež je povinný rešpektovať ustanovenie § 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike, podľa ktorého žalovaný do elektrickej prípojky zasahovať nesmie;
(12) v tomto prípade nie je potrebné zaviazať žalobcu na podanie žiadnej žaloby vo veci samej, nakoľko
navrhovaný zákaz by vec riešil komplexne; žalovaný by na základe navrhovaného neodkladného
opatrenia mohol vykonať úkony ovplyvňujúce napojenie budovy žalobcu na elektrinu a jeho práva

vyplývajúce z vecného bremena výlučne na základe poverenia žalobcu (a to v zmysle § 39 ods. 7 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike so súhlasom prevádzkovateľa sústavy); bez poskytnutia ochrany zo strany
súdu je žalobca ponechaný na nezákonnej svojvôli žalovaného, ktorý začal neoprávnene zasahovať do
elektrickej prípojky, a je zrejmé, že v tomto zásahu bude kedykoľvek ďalej pokračovať (keďže v mieste,
kde sa prípojka v súčasnosti nachádza, má byť postavená cesta);

(13) v tomto prípade nebola bez zavinenia žalobcu dodržaná zákonná 30 dňová lehota na rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; v tomto kontexte žalobca poukázal tiež na ustanovenie
§ 331 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené; ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené;
(14) na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutého uznesenia tak, aby odvolací
súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie ohľadne uloženia zákazu žalovanému zasahovať do
elektrickej prípojky.

2.2 Dňa 23.12.2025 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní;
odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. a dňa 05.01.2026 doručil žalovanému (č.l.
146 spisu) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj podané odvolanie
žalobcu so stanovenou lehotou na vyjadrenie (10 dní od doručenia).

2.3 Dňa 15.01.2026 bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia
žalovaného dňa 07.01.2026 so žiadosťou o sprístupnenie elektronického súdneho spisu. Žalovaný sa
k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 15.01.2026 (č.l. 155-156 spisu), v ktorom prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že:

(1) napadnuté uznesenie je správne a náležite odôvodnené; žalobca v podanom odvolaní vzal časť
svojho návrhu späť a zotrváva na tom, aby odvolací súd bezodkladne upravil pomery strán sporu vo
vzťahu k elektrickej prípojke;
(2) žalovaný k popisu skutkového stavu dodáva, že cez pozemok vo vlastníctve žalovaného je
vedený elektrický kábel vo vlastníctve žalobcu; tento bol žalovaným odhalený pri stavebných prácach

realizovaných v máji 2025, po výkope zeme do hĺbky 20 cm; v časti sa kábel žalobcu dotýkal
kanalizačnej šachty žalovaného, ktorú bolo potrebné v zmysle stavebného postupu schváleného
stavebným povolením odstrániť; žalobcom uložený kábel nespĺňal technické normy jeho uloženia, ani
vo vzťahu k hĺbke ani materiálu lôžka, zhutnenia a použitia chráničiek, keďže tento v žiadnej chráničke
uložený nebol; žalovaný o tomto žalobcu telefonicky ako aj e-mailom upovedomil a rovnako tak o tom, že

v záujme zabezpečenia nielen kábla, ale najmä ochrany osôb stavbu realizujúcich a tak aj osôb, ktorým
je káblom elektrická energia dodávaná, je potrebné tento v zmysle technických noriem zabezpečiť a
bezpečne uložiť do zeme mimo vykonávanej výstavby (ktorá je realizovaná na základe právoplatného
stavebného povolenia, ku ktorému žalobca ako účastník nedal námietky);(3) žalobca s prekládkou súhlasil, avšak predmetom rokovania zostala trasa preloženia; žalovaný
žalobcovi ponúkol tri možnosti, z ktorých žalobca volil vlastnú trasu, ktorá sa podľa žalobcu najviac
približovala návrhu žalovaného č. 3; žalobca tento krok navrhol účelovo s cieľom dosiahnuť vlastné

záujmy, ktoré má v danej lokalite; pre žalovaného bol žalobcom navrhovaný variant nevyhovujúci, a
keďže nebolo možné v konštruktívnej komunikácii medzi stranami sporu pokračovať, ako aj s ohľadom
na nevyhnutnosť prekládky pre ďalší stavebný postup, pristúpil k tomu, že kábel preložil podľa trasy,
ktorá ako žalobca uviedol sa najbližšie približuje žalobcovmu návrhu pričom v časti, kde to nebolo nutné
prípojkuponechalvpôvodnejtrase;týmtopostupomžalovanýnavlastnénákladyzabezpečilbezpečnosť

osôb, majetku žalobcu a prevádzkovú spoľahlivosť elektrickej inštalácie; táto komunikácia sa medzi
stranami sporu realizovala v lete 2025; konanie žalovaného nebolo preto pre žalobcu prekvapivé;
(4)žalovanýnavlastnénákladyrealizovalbezpečnúprekládkukábla,tentouložildochráničkyavzmysle
technických noriem zabezpečil jeho uloženie do zeme v normou požadovanej hĺbke, o čom bol opäť
žalobca uzrozumený; je zrejmé, že miesto, kde je prekládka kábla realizovaná, nie je určené na ďalšiu
výstavbu; prípojka žalobcu je mimo trasu realizovanej cesty, mimo budovaných šácht a vedení a nebude

zakrytá betónom, asfaltom ani iným neodstrániteľným, či ťažko odstrániteľným materiálom;
(5) prácami žalovaného, ktoré boli v danom namieste realizované, by nebolo došlo k zásahu do
ochranného pásma pre daný elektrický kábel, keby bol tento žalobcom uložený zákonným spôsobom;
bol to práve žalobca, ktorý svojim laxným prístupom k veci ohrozil bezpečnosť iných ako aj svoj majetok;
v čase realizovania prípojky právnym predchodcom žalobcu bola táto umiestnená tak, že kolidovala so

šachtami, plynovodmi a základovými pásmi bývalej telocvične; odstránenie tejto budovy bolo rovnako
právoplatne povolené Stavebným úradom Mesta B., pričom nesprávne realizovaná prípojka mohla
spôsobiť škodu žalobcovi aj žalovanému;
(6) žalobca v podanom odvolaní navodzuje dojem, že žalovaný bude svojou činnosťou ďalej zasahovať
do elektrického kábla žalobcu; ide o výlučne jeho domnienky, ktoré súdu nepreukázal; neodkladné

opatrenieslúžinaakútnuochranuohrozenéhoaleboporušenéhopráva,čovšakvtomtoprípadesplnené
nie je; žalobca nepreukázal, akým spôsobom má byť alebo je jeho právo žalovaným ohrozené; sám
predloženou fotodokumentáciou súdu preukázal, že kábel bol uložený nízko pod úrovňou zeme a taktiež
to, že žalovaný tento kábel vložil do chráničky a na vlastné náklady zabezpečoval ochranu majetku
žalobcu; kroky žalovaného sú v danej veci už jednak ukončené, a preto nie je možné očakávať ich

obnovu a rovnako je potrebné poukázať na to, že žalovaný žalobcu nepoškodil práve naopak, urobil
kroky k ochrane majetku žalobcu; žalovaný (vo vyjadrení zrejme nesprávne „žalobca“ - poznámka
odvolacieho súdu) si tak počínal v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka; plánovaná výstavba cesty
bude realizovaná mimo územia, kde sa nachádza uložený kábel žalobcu; žalovaný nemá dôvod a ani
záujem zasahovať do tohto kábla;

(7) k argumentácii žalobcu týkajúcej sa jeho vecného bremena žalovaný uviedol, že v zmysle zákona sa
vecné bremená musia vykonávať šetrne tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva
(servitutibus civiliter utendum est) a nemožno ich rozširovať ani v tom prípade, ak sa zmení veľkosť
panujúcej nehnuteľnosti alebo ak sa táto stane predmetom spoluvlastníctva; platný Občiansky zákonník
neupravuje spôsob výkonu a rozsah práv zodpovedajúcich vecným bremenám; je však zhoda v tom,

že oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena musí byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo
najmenej (civiliter), a že vecné bremená nemôžu byť svojvoľne rozširované; v prípade pochybností o
rozsahu vecného bremena platí aj bez výslovnej úpravy, že povinný má byť obmedzovaný skôr menej
ako viac;
(8) žalobca bez ohľadu na vážnosť vzniknutej situácie trvá na tom, aby bol obnažený kábel presunutý na

náklady žalovaného späť na miesto, kde bol nájdený; tým, že bol kábel umiestnený v rozpore s platnými
STN by jeho spätné premiestnenie bránilo žalovanému realizovať plánovanú a správnym orgánom
povolenú výstavbu; ak by žalovaný na úkor rešpektovania žalobcovho vecného bremena nemohol svoj
pozemok využívať na účel, ktorý plánuje, vecné bremeno žalobcu by sa vykonávalo v príkrom rozpore
so zákonom, keďže by tým došlo k zásadnému a neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckeho práva

žalovaného; osoba, ktorej vec je zaťažená vecným bremenom, sa môže brániť proti takému výkonu
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý spôsobuje škody na zaťaženej veci alebo aj inej
jej veci, alebo síce škody zatiaľ nespôsobuje, avšak vyvoláva nebezpečenstvo poškodenia (teda je
pravdepodobné, že k nemu dôjde), a to aj tak, že urobí opatrenia, ktoré znemožnia škodlivý spôsob
výkonu práva, nebude však brániť oprávnenému v jeho riadnom výkone, pritom musí ísť o významné

ohrozenie, bránenie výkonu práva z dôvodu možnosti menej závažného poškodenia nie je prípustné;
v takom prípade nejde o obmedzenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ale o obranu proti jeho neprípustnému výkonu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2647/2004 zo dňa
06.01.2006);(9) keďže nesprávne uložená elektrická prípojka bola pre žalovaného a osôb realizujúcich stavbu
ohrozením, žalovaný vykonal na vlastné náklady a na miesto žalobcu všetky potrebné opatrenia k
tomu, aby k žiadnej škode nedošlo, čím si plnil vzhľadom na vzniknutý neočakávaný stav svoju

prevenčnú povinnosť; žalobca mal možnosť tento stav zhojiť sám a kábel po jeho obnažení zabezpečiť
tak, aby tento nepredstavoval hrozbu spôsobilú vznik škody, avšak napriek výzvam, a dlhotrvajúcim
rokovaniam k tomuto nepristúpil; žalovaný už nemohol ďalej na žalobcu čakať, a preto bezpečnosť osôb
a obranu žalobcovho majetku zabezpečil sám; žalovaný pritom neohrozil právo žalobcu; žalobca má
právo zodpovedajúce vecnému bremenu naďalej zachované; keďže žalobca v podanom návrhu a ani

v podanom odvolaní nepreukázal ohrozenie, či porušenie svojho práva žalovaným, nesplnil podmienky
na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia;
(10) na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.4 V záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (porovnaj nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo dňa 16.12.2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/63/2025 zo dňa 25.06.2025) doručil odvolací súd vyjadrenie zo dňa
15.01.2026 žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.01.2016 na vedomie (č.l. 199 spisu).
Žalobca sa viac v konaní k veci nevyjadril.

3.1 Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia.

3.2 Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

3.3 Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia čiastočne späť (t.j. ohľadne nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu

k vodovodnej prípojke a kanalizačnej prípojke a kanalizácii) po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ktoré do okamihu čiastočného späťvzatia návrhu nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd čiastočné
späťvzatie návrhu pripustil, uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia v tomto rozsahu zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Odvolací súd mal
preukázané, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany

žalobcu došlo skôr, ako predmetné uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť, pretože
k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo po podaní odvolania žalobcu ešte pred rozhodnutím odvolacieho
súdu o podanom odvolaní (§ 367 ods. 1 C.s.p.). Žalovaný po doručení návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia ako aj podaného odvolania žalobcu v rámci postupu
v zmysle § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. nevzniesol proti čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia žiadne námietky.

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.4 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie jenaliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného

opatrenia.

4.5 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Predmetom konania
po čiastočnom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu
zostal jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu

žalovanému špecifikovaným spôsobom zasahovať do elektrickej prípojky žalobcu. Súd prvej
inštancie podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia vychádzal z názoru, že žalobca neosvedčil
potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, pretože žalovaný
s elektrickou prípojkou už manipuloval (realizoval preklad elektrickej prípojky), preto už žalovanému
nemožnopovykonanízásahuuložiťzákazakokoľvekzasahovaťdoelektrickejprípojkyžalobcu.Žalobca
v podanom odvolaní v podstate namietal, že zásah do jeho elektrickej prípojky stále hrozí, pretože

žalovaný svoju (stavebnú) činnosť ešte neukončil.

4.6 Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací
súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v tom smere, že pokiaľ
už tvrdené konanie žalovaného nastalo, nemožno ho (spätne) zakázať neodkladným opatrením, ktoré

pôsobí vždy do budúcna. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že „jeho kroky sú
v danej veci (elektrickej prípojky) už ukončené a nie je možné očakávať ich obnovu“, pričom svoje
tvrdenie osvedčil pripojením listinných dôkazov (fotodokumentácia a mapa územia so zakreslením trasy
elektrickej prípojky). Žalobca sa k tomuto tvrdeniu žalovaného nevyjadril. Odvolací súd už z tohto dôvodu
dospel k záveru o správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie pokiaľ dospel k záveru, že nie

sú dôvody na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k elektrickej prípojke, preto
uznesenie súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia (prvý výrok) v časti o uloženie zákazu žalovanému bez súhlasu vlastníka stavby
súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. A. XXXX/X v k.ú. B. akokoľvek mechanicky zasahovať,
horizontálne alebo vertikálne premiestňovať, vykopávať, pripájať alebo odpájať „ich“ od ďalšej technickej

infraštruktúry územia alebo inak manipulovať s inžinierskymi sieťami, najmä elektrickou NN prípojkou
nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. A. XXXX/X, XXXX/XX, A. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XXX E. XXXX/XXX vo vlastníctve žalovaného v k.ú. B., na ktorú prípojku je napojená
stavba vo vlastníctve žalobcu súp. č. XXXX potvrdil.

4.7 Podľa odvolacieho súdu však boli na potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
v uvedenom rozsahu aj ďalšie dôvody. Z obsahu spisu a skutkových tvrdení strán je zrejmé, že sporné
pozemky vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené vecným bremenom v prospech žalobcu spočívajúcom
v práve prechodu žalobcu cez pozemky žalovaného za účelom vedenia a výstavby (okrem iných)
elektrickej NN prípojky na povrchu, nad a pod povrchom zaťažených pozemkov a tým súvisiacich

terénnych úprav, úprav pôdy a jej porastu, práva vstupu osobami a vjazdu technickými zariadeniami a
dopravnými prostriedkami za účelom prevádzkovania, užívania, údržby, výmeny, zmien a opráv alebo
odstránenia NN prípojky a práva užívania prípojky v rozsahu podľa špecifikovaného geometrického
plánu; vecné bremeno bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 03.02.2009 a je
zapísané v katastri nehnuteľností. Obsah a rozsah vecného bremena sa riadi zmluvou a príslušnými

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nejde o tzv. zákonné (verejnoprávne) vecné bremeno, ktoré
vzniká zo zákona a má špecifický režim upravený príslušnými verejnoprávnymi predpismi.

4.8 V tomto smere preto pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia neobstojí argumentácia
žalobcu,vrámciktorejpoukazovalnaporušeniepríslušnýchustanovenízákonač.251/2012Z.z.opráve

zasahovať do elektrickej prípojky, pretože ani prípadné porušenie právnych noriem verejného práva,
nemôže mať samo osebe vplyv na neexistenciu prípadného súkromnoprávneho oprávnenia žalovaného
vykonávať tvrdené úpravy; skutočnosť, že je určitý stav v súlade s právom alebo protiprávny podľa
predpisov verejného práva alebo, že je určité konanie prípustné podľa verejného práva alebo, že ide
naopak o verejnoprávny delikt, nevypovedá nič o súladnosti tohto stavu alebo konania s právom alebo

o jeho protiprávnosti v súkromnoprávnej sfére nakoľko platí zásada, že uplatňovanie súkromného práva
je nezávislé na uplatňovaní práva verejného. Prípadné oprávnenie žalovaného (resp. jeho osvedčenie
pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia) na vykonanie sporných úprav vo vzťahu
k elektrickej prípojke žalobcu je preto potrebné hľadať výlučne v predpisoch súkromného práva.4.9 Odvolací súd nespochybňuje povinnosť žalovaného strpieť výkon práv žalobcu zo zriadeného
vecnéhobremena.Súčasnevšakplatí,ževýkonprávoprávnenéhozvecnéhobremena(žalobca)mábyť

čo najšetrnejší k právam povinného z vecného bremena (žalovaný) tak, aby výkon vlastníckeho práva
k zaťaženému pozemku nebol podstatne sťažený alebo úplne vylúčený. Žalovaný predloženými listinami
osvedčil, že predmetná elektrická prípojka žalobcu bola nesprávne uložená v zemi (nedostatočná
hĺbka) a nesprávne zabezpečená (nedostatočná chránička), súčasne trajektória elektrickej prípojky
žalobcu sa dotýkala základov telocvične určenej na zbúranie podľa právoplatného povolenia ako aj

kanalizačnej šachty tiež určenej na odstránenie. Tieto skutočnosti žalovaný oznámil žalobcovi, o čom
svedčípredloženáelektronickákomunikácia,žalobcavšaksámnepristúpilknáprave.Žalovanýbolpreto
z hľadiska súkromného práva oprávnený pristúpiť k opatreniam, ktoré boli nevyhnutné na zabezpečenie
prípojky z hľadiska jej bezpečnosti a výkonu vlastníckeho práva žalovaného k zaťaženým pozemkom
v zmysle príslušných stavebných povolení. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil, že žalobca mal
priestor na zjednanie nápravy zistených pochybení vlastnou činnosťou, ktorý nevyužil a prijatými

opatreniami žalovaného nedošlo k výraznej zmene trajektórie elektrickej prípojky (vecného bremena),
nedošlo k poškodeniu ani znehodnoteniu elektrickej prípojky a žalobca nie je rušený v hlavnom
účele zriadeného vecného bremena, t.j. prostredníctvom vecného bremena mať zabezpečený prívod
elektrickej energie do svojej budovy (penzión). Žalovaný osvedčil, že podstata a zmysel vecného
bremena žalobcu zostala zachovaná aj po vykonaní nevyhnutných úprav. Z týchto dôvodov dospel aj

odvolací súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k elektrickej
prípojke žalobcu nie je dôvodný.

4.10 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý výrok) v časti o uloženie

zákazu žalovanému zasahovať do elektrickej prípojky žalobcu ako vo výroku vecne správne potvrdil.
Odvolací súd ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) potvrdil aj závislý výrok napadnutého uznesenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok), pretože aj keď žalovaný bol pred súdom
prvej inštancie úspešný, nakoľko súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, v konaní pred súdom prvej inštancie žalovanému žiadne trovy konania nevznikli,

preto mu súd prvej inštancie správne náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalobcovi
nepriznal (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa
26.10.2016 alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v zbierke ako R 72/2018).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi

(odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %), ktorú odvolací súd žalovanému proti
žalobcovi priznal; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd
výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016

zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.