Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/233/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207172
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125207172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, t.č. bytom
B., E. XXXX, zastúpenej spoločnosťou: SVK Legal, spol. s r.o., so sídlom Bytča, Hlinická 398, IČO:
56 960 255 a manžela: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, zastúpeného JUDr. Janou
Veľas Hlucháňovou, advokátkou, so sídlom Bytča, Červeňanského 540, o návrhu na rozvod manželstva,
o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15Pc/43/2025-75 zo dňa 14. októbra
2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15Pc/43/2025-75 zo dňa 14. októbra 2025
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdrozhodoltak,že:I.ManželstvoA.B.,C.A.,narodenej
XX.XX.XXXX a F. G. B., narodeného XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom
D. zapísané v knihe manželstiev pod zväzkom X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh na rozvod manželstva, v ktorom manželka uviedla, že
s manželom viedli spočiatku pokojné, avšak nikdy nie príliš harmonické manželstvo. Prípadné nezhody,
ktoré medzi nimi za trvania manželstva vznikali, sa však pokúšali riešiť spôsobom rešpektujúcim ich, v
tom čase ešte maloleté deti. Manžel od času, kedy sa im narodili deti, čoraz častejšie trávil svoj voľný čas
v miestnom pohostinstve so svojimi kamarátmi a na manželku a deti mu čas neostával. Už od tohto času
začal mať manžel problémy s alkoholom, ktoré nebol ochotný riešiť. Výrazný zlom v správaní manžela

nastal v roku 2022, kedy manželka začala podnikať v oblasti starostlivosti o domáce zvieratá. Manžel
nedokázal akceptovať, že manželkina práca je časovo náročná, nakoľko sa musela prispôsobovať aj
potrebám svojich klientov. Medzi manželmi začalo dochádzať k čoraz častejším a ostrejším nezhodám,
ktoré vyústili v to, že manžel začal tieto nezhody riešiť požívaním alkoholu na dennej báze. V roku 2024
si manželka takmer nepamätá deň, kedy by manžel nebol pod vplyvom alkoholu. Manžel prestal dbať
o všetko, čo sa okolo neho dialo, a prestal sa starať aj o seba samého, najmä o svoju hygienu. Keď sa
manželka snažila manželovi dohovárať a prosiť ho, aby nepil a aby sa o seba začal starať, manžel bol

agresívny a neprístupný a túto častokrát zosmiešňoval a ponižoval aj pred vlastnými deťmi. V mesiaci
máj roku 2024 sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého rodinného domu, v
ktorom žije doposiaľ. Deti sa rozhodli, že ostanú v rodinnom dome s manželom, čo manželka chápala
a plne rešpektovala a naopak deti chápali jej rozhodnutie. Manžel rozhodnutie manželky nerešpektujea neprestajne jej dáva najavo, že bez neho svoj život a vzniknutú situáciu nezvládne. Manželke je
maximálne nepríjemné takéto podceňovanie a vytváranie psychického nátlaku zo strany manžela. Jej
city k nemu ochladli a obnovenie súžitia je pre ňu nepredstaviteľné a neakceptovateľné. Vzťahy medzi

manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že toto manželstvo neplní a ani v budúcnosti nebude plniť
svoj spoločenský účel ako ani výchovnú a biologickú funkciu. Manželia žijú viac ako rok oddelene,
pričom, ako už bolo uvedené, manželka sa za žiadnych okolností nechce a nedokáže k manželovi vrátiť.
Manželka si až po svojom odchode uvedomila, aký dopad malo manželovo správanie na jej psychické
zdravie. Opätovne už takéto zaobchádzanie zažívať odmieta a jediné, čo si želá, je žiť pokojný život

bez prítomnosti manžela.

3. Manžel s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, a to jednak čo do predmetu návrhu aj
čo do dôvodov návrhu. Manželstvo nie je tak hlboko a vážne rozvrátené, že by nebola možná obnova
manželskéhospolužitiaaobnovafunkciímanželstva.Citováväzbamedzimanželmijezostranymanžela
stále veľmi živá a svoju manželku nikdy neprestal milovať. Manželka zo spoločnej domácnosti odišla

okolo 17.08.2024. Manžel si plne uvedomil vážnosť situácie po oznámení, že manželka odchádza zo
spoločnejdomácnosti,apretopribližneod18.07.2024začalúplneabstinovaťodpožívaniaalkoholických
nápojov a abstinuje do dnešného dňa. Vzťahy medzi manželmi nie sú natoľko deštruované, že by nebola
možná obnova manželského spolužitia a spoločenských funkcií manželstva.

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že manželia uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX, z manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti: H. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar.
XX.XX.XXXX. Podľa okresného súdu sú hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva stanovené v §
23 Zákona o rodine splnené, nakoľko manželstvo neplní svoj spoločenský účel a existuje už len ako
formálny zväzok. Manžel s rozvodom síce nesúhlasí, ale uvedomuje si, že na záchranu manželstva

je potrebné oboch a že nikoho nemožno nútiť byť v manželstve. Manželia nežijú aktuálne v spoločnej
domácnosti, intímne spolu nežijú, nehospodária, pričom city manželky k manželovi ochladli. Manželka
nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia a pokusy manžela na riešenie záchrany manželstva
prostredníctvom mediácie alebo psychoterapeuta rázne odmieta. Manželstvo má byť harmonické a
trvalé životné spoločenstvo (§ 1 ods. 2 ZR), čo za daných okolností manželstvo nespĺňa, pričom nie

je možné ktoréhokoľvek z manželov nútiť zotrvať v zväzku manželskom. Byť v manželskom zväzku na
základe slobodného a dobrovoľného rozhodnutia je základným predpokladom na existenciu a trvanie
manželstva. Okresný súd tak dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov (v tomto prípade manželky) nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. K návrhom manžela na prerušenie konania okresný súd

uviedol, že tieto nezamietal, keďže ani nie je možné v konaní o rozvod v tomto prípade využiť akékoľvek
ustanovenia či už CMP alebo CSP pre prerušenie konania z dôvodu poradenstva. Manželov vyzval k
riešeniu prostredníctvom mediácie, čo však manželka odmietla a rovnako nesúhlasila ani s prerušením
konania na základe zhodného návrhu účastníkov. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52
CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

5. Proti tomuto rozsudku podal manžel odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný
stav veci. Uviedol, že obe strany spolu naďalej komunikujú a k prerušeniu tejto komunikácie nedošlo ani

pred rozvodom manželstva, ani po vynesení rozsudku. Manželka sa síce formálne vyjadrila, že žiada o
ukončenie manželstva rozvodom, ale jej správanie sa voči manželovi nasvedčuje, že toto jej rozhodnutie
nie je konečné ani pevné. Vydanie kladného rozhodnutia o rozvode manželstva je predčasné a založené
na neúplnom zistení skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie si nedostatočne splnil svoju povinnosť
viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a ich zmiereniu. Manžel má zato, že súd dospel

k nesprávnemu právnemu záveru pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva stanovené
v § 23 Zákona o rodine, ktoré splnené neboli. Manžel žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť.

6. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že manžel v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné
skutočnosti odlišné od tých, s ktorými by sa manželka a súd prvej inštancie nevyporiadali v rámci konania

pred súdom prvej inštancie, a preto je možné považovať tvrdenie o predčasnosti vydania kladného
rozhodnutia o rozvode manželstva za tendenčné. Manžel a jeho právna zástupkyňa zhodne počas
pojednávania uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie
sa dôsledne a trpezlivo pokúsil manželovi na pojednávaní vysvetliť, že základným predpokladom preexistenciu a trvanie manželstva je slobodné a dobrovoľné rozhodnutie toho ktorého manžela v tomto
zotrvať. Manželka s manželom odmieta komunikovať, s týmto sa nestretáva, dôsledne mu vysvetlila,
že si neželá, aby ju kontaktoval a opakovane mu uviedla, že má nový vzťah a že je vo svojom živote

spokojná. Manželke nie je zrejmé, na základe čoho manžel nadobudol dojem, že jej rozhodnutie nie je
konečné ani pevné. Manželka odmietla akúkoľvek snahu súdu prvej inštancie o záchranu manželstva.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

7. Manžel v reakcii na podanie manželky uviedol, že mu je ľúto, že jeho manželka pochopila podané

odvolanie ako akt pomsty. Chcel by sa manželke ešte raz ospravedlniť za svoje zlyhania v minulosti;
dnes je z neho už iný človek, ktorý si viac váži svoju rodinu. Manžel podal odvolanie ešte ako ďalší pokus
o znovuobnovenie fungujúcej rodiny, znovu prosí manželku o odpustenie a prehodnotenie tejto životnej
situácie, stále ju ľúbi a verí, že úprimná láska prekoná všetko zlo aj to, ktoré postihlo jeho rodinu.

8. Manželka v reakcii na vyjadrenie manžela zotrvala na návrhu na rozvod manželstva a na dôvodoch,

pre ktoré tento podala. Tvrdenie manžela, že považuje podanie odvolania za pokus o znovuobnovenie
fungujúcej rodiny, manželka považuje za absurdné.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §

2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu,
keďžedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutočnýstav,posúdilhopodľasprávnych
ustanovení zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného
prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.

10. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého
z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

11. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce
len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté

v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

12. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, krajský súd
konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné
pre posúdenie danej veci, z ktorého za aplikácie ustanovenia § 383 CSP vychádzal aj krajský súd, ktorý

nezistil dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu
právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci,

je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného súdneho konania, pretože je základným
predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníka a procesný postoj účastníka zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K
správnemu postupu prvoinštančného súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovenýv uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre
posúdenie prejednávanej veci. Krajský súd v tomto smere prízvukuje, že manžel ani jeho právna
zástupkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie žiadnych dôkazov na doplnenie dokazovania

azistenieskutočnéhostavuvecinenavrhli.Sprihliadnutímnauvedenénebolomožnévyvodiťdôvodnosť
námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

13. V odvolacom konaní odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd
vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, keď
návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

14. K meritu prejednávanej veci odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom spisového

materiálu dospel k záveru, že odvolanie manžela nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Manžel svoje
odvolacie dôvody koncentroval predovšetkým do tvrdenia, že obe strany spolu naďalej komunikujú a že
správanie sa manželky voči manželovi nasvedčuje, že jej rozhodnutie o rozvode nie je konečné ani
pevné, a preto bolo vydanie rozhodnutia o rozvode manželstva predčasné. Odvolací súd vo vzťahu
k tejto argumentácii poukazuje na skutočnosť, že manželka podala návrh na rozvod manželstva z

dôvodu, že medzi manželmi dochádzalo k častým nezhodám, manžel požíval alkohol, bol agresívny
a neprístupný, zosmiešňoval a ponižoval ju aj pred vlastnými deťmi, čo vyústilo do jej odsťahovania
sa zo spoločnej domácnosti. Na týchto dôvodoch, ktoré podľa nej jedli k vážnemu a trvalému rozvratu
vzťahov medzi manželmi, manželka zotrvala nielen vo svojich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej
inštancie, ale aj vo vyjadreniach v odvolacom konaní, kde uviedla, že s manželom odmieta komunikovať,

nestretáva sa s ním, neželá si, aby ju kontaktoval, s tým, že mu opakovane uviedla, že má nový vzťah.
Pre manželku tak nebolo zrejmé, na základe čoho nadobudol manžel dojem, že jej rozhodnutie nie je
pevné a konečné. Zvýraznila, že na jej postoji k manželovi sa nič nezmenilo, komunikáciu a ani súžitie
s manželom neobnovila.

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
konštatoval, že manželstvo neplní svoju funkciu a existuje už len ako formálny zväzok. Odvolací súd
konštatuje, že manželia spolu nežijú, manželka akúkoľvek komunikáciu s manželom odmieta, súžitie
neobnovila a má nový vzťah. Z vyjadrení tak manželky ako aj manžela je pritom možné dospieť k záveru,
že manželstvo aktuálne neplní žiadnu zo svojich zákonom predpokladaných funkcií, manželia spolu

nežijú, nehospodária, a preto vecne správne okresný súd dospel k záveru, že sú naplnené zákonom
vyžadované predpoklady pre rozvod manželstva. Za situácie, kedy manželka jednoznačne odmieta
možnosť obnovenia spolužitia s manželom, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zvýrazňuje,
že nie je možné niekoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné
rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva aktuálne nie sú dané. Podľa

odvolacieho súdu je namieste zvýrazniť skutočnosť, že manželia v manželstve prežili viac ako 20 rokov
a vychovali dve deti, čo svedčí o tom, že manželstvo nepochybne svojho času plnilo svoje spoločenské
funkcie s vytvorením potrebného rodinného zázemia pre deti, ktoré sa v manželstve narodili. Ani tietookolnosti a spoločná minulosť manželov však aktuálne nepostačujú na zachovanie manželstva do
budúcna, keď z vyjadrenia manželky je zrejmé, že k obnoveniu ich spolunažívania už nemôže dôjsť.

16. V zmysle uvedených zhodnotení potom krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak vo výroku I., ktorým okresný súd
manželstvo účastníkov rozviedol, ako aj vo výroku II., ktorým žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods.
1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ manželka vo vyjadrení
zo dňa 26.11.2025 žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, odvolací súd
uvádza, že z tohto a ani z ostatných vyjadrení manželky, rovnako ako zo spisového materiálu, nevyplýva,
že by s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci bolo spravodlivé priznať manželke nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd tak nezistil dôvod odchýliť sa od všeobecnej zásady zakotvenej

v § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.