Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203864
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203864.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky:
C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, E.,

právne zast.: JUDr. Eva Klenová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 6, Pezinok, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 16. decembra 2025, č.k. 73P/165/2025-10, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie ruší akonanieonávrhumatkynanariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 05.12.2025 z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,

§ 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 28
ods. 2 Zákona o rodine, ako aj Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný. Uviedol, že matka sa návrhom, doručeným
súdu dňa 05.12.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do skončenia
konania vo veci samej zakázal styk otca s maloletým A. a zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.

Dôvodila, že ju pracovníčka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava I telefonicky informovala,
že úradu bola doručená správa od klinického psychológa, ktorá potvrdzuje prítomnosť hlbokej traumy
u maloletého; a že na základe tejto správy je pre maloletého A. odporúčané dlhodobé psychologické
vedenie a terapeutická starostlivosť, aby sa zistená trauma mohla spracovať a zmierniť jej následky.
Následne jej oznámila, že obnovila osobný kontakt otca s maloletým, ktorý bol zastavený, a že sa
majú znova striedať v starostlivosti, keďže správa nepotvrdila sexuálne zneužívanie. Kolízny opatrovník

však nekonal v súlade s odporúčaním psychologičky, ktorá zdôrazňuje potrebu dodatočnej odbornej
pomoci a stabilizácie dieťaťa. Napriek týmto záverom obnovil kontakt otca s maloletým bez toho, aby
bola zabezpečená odborníkmi odporúčaná ochrana a stabilizácia maloletého a tiež napriek tomu, že v
súčasnosti prebieha trestné konanie týkajúce sa podozrenia z ohrozenia maloletého. Na základe týchto
skutočností má matka za to, že je nutné bezodkladne prijať opatrenie, ktorým sa zabezpečí ochrana
maloletého pred ďalším psychickým poškodzovaním a destabilizáciou jeho vývinu. K návrhu matka

pripojila správu klinickej psychologičky F. B. I. zo dňa 03.12.2025 (ďalej len „správa“) .3. Súd prvej inštancie lustráciou poručenských spisov zistil, že Mestský súd Bratislava II uznesením
č.k. 73P/126/2025-16 zo dňa 16.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletým dieťaťom a vo zverení maloletého do jej osobnej
starostlivosti.

4. Súd po oboznámení sa s návrhom matky a k nemu priloženého listinného dôkazu dospel opätovne
( nakoľko sa jedná už v poradí o druhý návrh matky, ktorým sa domáha zákazu styku otca s dieťaťom

a jeho zverenia do jej osobnej starostlivosti) k záveru, že ani tento návrh nie je dôvodný. Vychádzajúc
zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu nemožno prijať záver o osvedčení
potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ktorá má spočívať nielen v zmene výkonu
doterajšej právoplatnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, ktorá sa realizuje od februára 2025 až
doposiaľ, a to z (asymetrickej) striedavej osobnej starostlivosti (9 dní u matky a 5 dní u otca) do
výlučnej osobnej starostlivosti matky, ale aj v uložení zákazu styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý

súd považuje za závažný zásah do rodičovských kompetencií, ako aj do práva maloletého dieťaťa
na rovnocennú výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Z obsahu návrhu matky a jeho prílohy vyplýva,
že starostlivosť o maloletého A. zabezpečuje len matka pravdepodobne od 12.09.2025, kedy nebol
maloletý do starostlivosti otca riadne odovzdaný, čo vyplýva z návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, a podľa klinickej psychologičky, u ktorej bol maloletý vyšetrený, možno

usudzovať, že približne v prvej polovici roka 2025 maloletý vykazoval symptomatiku typickú pre sexuálne
zneužívané dieťa. Uvedené sa však doposiaľ riadne nepreukázalo a v súčasnosti prebiehajú rôzne
trestnéstíhaniavedenévočiobomrodičom.Správapredloženámatkoužiadnymspôsobomneosvedčuje
a ani nepreukazuje, že by mal otec v rozhodnom období sexuálne zneužívať maloletého a ani že by jeho
zhoršenésprávaniemalnasvedomípráveotec.Pretovšetkytvrdeniamatkyoúdajnomsprávanísaotca,

ktoré mala k dispozícii aj klinická psychologička, sú len v rovine matkiných domnienok a doposiaľ neboli
žiadnym relevantným spôsobom preukázané (napr. znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom
konaní). Súd teda nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletého
dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky a už vôbec nie zákaz styku otca s maloletým dieťaťom
formou neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu,
keď v spojení so záverom, že maloletý v prvej polovici roka 2025 vykazoval symptomatiku typickú pre
sexuálnezneužívanédieťa,nemoholsúdprvejinštanciezažiadnychokolnostídospieťkzáveru,ženieje
ohrozenýžiadnydôležitýzáujemmaloletého.Poukázalanato,žesúdprvejinštancievkonanípodsp.zn.

73P/126/2025 posudzoval návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia založený na faktografickom
popise skutočností zo strany matky, ktoré u matky vzbudzovali obavu z ohrozenia vývinu maloletého
zásahmi do jeho dôstojnosti majúcimi traumatizujúci dopad, ku ktorým dochádzalo v čase, keď sa o
maloletého staral otec. V danom čase ešte neprebehlo u maloletého psychologické vyšetrenie, pričom
maloletý ho podstúpil až v priebehu odvolacieho konania pred Krajským súdom v Trnave vedenom pod

sp. zn. 12CoP/187/2025. Závery tejto správy následne potvrdili obavy matky, že maloletý bol vystavený
traumatizujúcemu zážitku a že príznaky, ktoré sa u neho prejavovali aj v predškolskom zariadení a
boli týmto zariadením popísané, boli symptómami charakteristickými pre deti, ktoré prežili alebo boli
vystavené potenciálne traumatizujúcej skúsenosti spadajúcej do kategórie sexuálneho zneužívania.
Z hľadiska osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov za daných okolností nebola dôvodná

požiadavka súdu prvej inštancie, že matka mala preukázať, že otec maloletého sexuálne zneužíval.
V zmysle záverov správy mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčené, že u maloletého nejde len o
„zhoršené správanie“, ale že bol traumatizovaný prežitkom, ktorý nedokáže spracovať, s negatívnymi
prejavmi vo vzťahu k otcovi, pričom je aktuálne v stave vyžadujúcom ďalšiu psychologickú intervenciu.
Ďalej matka namietala, že súd neposudzoval záujem maloletého A. v súlade s Čl. 5 Zákona o rodine,

nakoľko nezohľadnil bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa maloletý
zdržiava, ochranu duševného, telesného a citového vývinu maloletého, či ohrozenie vývinu maloletého
zásahmi do jeho dôstojnosti v zmysle záverov správy, ku ktorým dochádzalo v čase, keď sa o maloletého
staral jeho otec, majúcimi traumatizujúci dopad na maloletého. V situácii, kedy maloletý A. nachádza
oporu výhradne v starostlivosti matky v dobe spracúvania vážnej psychickej traumy, ktorej príčinu je

nevyhnutnévyšetriť,atoajvrámcitrestnéhokonaniavedenéhovovecipodozreniazospáchaniazločinu
sexuálneho násilia otcom maloletého, je nevyhnutná neodkladná dočasná úprava výkonu rodičovských
práv a povinností. Matka maloletého opakovane vyjadrovala obavy o syna, odborníci a úradníci, na
ktorých sa obracala, však situáciu zľahčovali, v čom pokračuje i súd a to bez náležitého dôvodu. Zároveňpoukázalanajudikatúruslovenskýchsúdov,Európskehosúdupreľudsképráva,akoiDohovoroprávach
dieťaťa. Navrhla preto napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu vyhovieť.

6. Otec považoval odvolanie matky za nedôvodné. Konštatoval, že matka svoj návrh
odôvodnila skutočnosťami vyplývajúcimi zo správy F. B. I., klinického psychológa, z klinického
psychodiagnostického vyšetrenia maloletého A. zo dňa 03.12.2025, pričom záver správy nepreukazuje,
že daný stav maloletého je dôsledkom otcovej starostlivosti o neho, keďže v danom období bol maloletý
v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tzn. mohol byť dôsledkom aj konania matky. Žiadny

z doposiaľ konajúcich súdov, odborníkov, či úradníkov, obavy matky o maloletého nezľahčoval. Každý
ich úkon vychádzal z podrobného a dostatočného vyhodnotenia tvrdení matky a dôkazov, ktoré matka
na ich podporu produkovala. S poukazom na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn.
73P/126/2025 a zároveň odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 12CoP/187/2025 otec uviedol, že je
nepochybné, že v odvolacom konaní mal odvolací súd správu k dispozícii aj od matky, ktorá ju učinila
prílohou svojho podania na odvolací súd zo dňa 05.12.2025, tzn. že matka jej predložením odvolaciemu

súdu prezentovala skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Skutkové okolnosti
vyplývajúce zo správy boli preukázateľne predmetom posúdenia odvolacím súdom, čo je zrejmé z bodu
35. a 36. uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025, toto konanie
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne skončené dňa 17.12.2025.
Vyššie uvedený stav spôsobil, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie o aktuálnom návrhu matky bránila

prekážka litispendencie (§ 159 CSP), súd prvej inštancie mal na ňu ex offo prihliadať a konanie zastaviť,
aby sa zachovala procesná efektivita, vychádzajúca z princípu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej
veci). Nezastavenie konania pre prekážku litispendencie považuje za nesprávne právne posúdenie
veci v čase vydania uznesenia. Pre aktuálne odvolacie konanie je teda podstatná skutočnosť, že dané
konanie je od 17.12.2025 zaťažené prekážkou rozhodnutej veci, pretože skutkové okolnosti vyplývajúce

zo správy už boli posúdené odvolacím súdom v odvolacom konaní, právoplatne skončenom a k žiadnej
zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o aktuálnom návrhu reálne nedošlo, keďže
návrh je odôvodnený skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo správy. K vyjadreniu pripojil Znalecký
posudok č. 33/2025 zo dňa 15.12.2025 vypracovaný PhDr. Igorom Obuchom, znalcom z odboru
psychológia a odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, majúc za to, že je z neho zrejmé, že

obvinenia matky voči osobe otca nemôžu mať a nemajú reálny základ, pretože jeho závery matkin návrh
aj odvolanie spochybňujú. Navrhol konanie zastaviť, prípadne napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne
správne.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že konanie je treba zastaviť.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Medzi neodstrániteľné nedostatky patrí nedostatok právomoci súdu (Čl. 1 CSP, § 9 CSP), prekážka
už skôr začatého súdneho konania v tej istej veci, tzv. litispendencia (§ 159 CSP), prekážka právoplatne
rozsúdenej veci, tzv. res iudicata (§ 230 CSP) a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 61
CSP).

13. V danom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka sa svojim prvým návrhom, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 10.09.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd do
právoplatného skončenia vo veci samej zakáže styk otca s maloletým A. a zároveň maloletého zverí
do jej výlučnej starostlivosti. Súd o predmetnom návrhu rozhodol uznesením č.k. 73P/126/2025-16 zodňa 16.09.2025 tak, že návrh matky zamietol. Proti tomuto uzneseniu matka podala odvolanie, o ktorom
Krajský súd v Trnave rozhodol potvrdzujúcim uznesením č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025,
keď zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy

účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože ňou uvádzané
dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého
nevyhnutný zásah formou neodkladného opatrenia. Predmetné konanie je právoplatne skončené. Ešte
v priebehu uvedeného odvolacieho konania, dňa 05.12.2025 matka podala na súd prvej inštancie ďalší
(predmetný) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa opätovne domáhala, aby súd do

skončenia konania vo veci samej zakázal styk otca s maloletým A. a zveril maloletého do jej výlučnej
osobnej starostlivosti a súd prvej inštancie napadnutým uznesením jej návrh v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný. Proti tomuto uzneseniu matka podala odvolanie, ktoré je predmetom prieskumu tohto
odvolacieho konania.

14. V oboch vyššie uvedených prípadoch sa vec týka tých istých účastníkov konania, ide o vec

starostlivosti súdu o to isté maloleté dieťa a predmetom je dočasná úprava rodičovských práv
a povinností k maloletému na čas do rozhodnutia vo veci samej. Aktuálne v predmetnej veci už
existuje právoplatné rozhodnutie (uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 73P/126/2025-16 zo
dňa 16.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa
08.12.2025, právoplatné dňa 17.12.2025).

15. Z obsahu návrhu matky zo dňa 05.12.2025 na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z jej
odvolania vyplýva, že tieto sú odôvodnené totožnými skutočnosťami (t.j. podozrenie matky zo
sexuálneho zneužívania maloletého A. zo strany otca s poukazom na správu F. B. I., klinického
psychológa, z psychodiagnostického vyšetrenia maloletého A. zo dňa 03.12.2025), ktoré skutkové

okolnosti boli už predmetom posúdenia odvolacím súdom a s ktorými sa už Krajský súd v Trnave
vysporiadal v konaní sp. zn. 12CoP/187/2025, v priebehu ktorého bol maloletý vyšetrený klinickou
psychologičkou F. B. I. za účelom posúdenia jeho aktuálneho psychického stavu z dôvodu podozrenia na
sexuálne zneužívanie. Z predloženej správy z klinického psychodiagnostického vyšetrenia maloletého
zo dňa 03.12.2025 nevyplýva, že by bol maloletý zo strany otca sexuálne zneužívaný. Hoci F. I.

konštatovala, že pri vyšetrení sa objavili pri zmienke otca negatívnejšie prejavy maloletého, zároveň
doplnila, že uvedené môže naznačovať aj rodičovský konflikt medzi matkou a otcom, či matkou
vykazované známky nervozity. Vzhľadom na prítomnú symptomatiku u maloletého, ktorá naznačuje, že
v minulosti zažil niečo vážne, čo nevie spracovať, považovala za nevyhnutné zabezpečiť maloletému
dlhodobé psychoterapeutické sedenia.

16. Vzhľadom na vyššie opísanú procesnú situáciu treba konštatovať, že prvoinštančný súd pochybil,
keď po doručení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 05.12.2025 vecne o jej
návrhu rozhodol (jeho zamietnutím), keďže vzhľadom na v tom čase už prebiehajúce konanie sp.
zn. 73P/126/2025 o predchádzajúcom totožnom návrhu matky bolo v zmysle ustanovenia § 159 CSP

potrebné toto neskôr začaté konanie (sp. zn. 73P/165/2025) zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok
procesnej podmienky. Začatie konania totiž bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie.

17. V súčasnosti, to znamená v čase kedy rozhoduje tunajší odvolací súd, už však prvá vec (sp. zn.

73P/123/2025) je medzičasom právoplatne skončená a jediný do úvahy prichádzajúci postup súdu je
potom v zmysle § 230 CSP.

18. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata
pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie

domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Prekážka veci rozhodnutej svojou
podstatou patrí k procesným podmienkam a zistenie existencie takejto prekážky v ktoromkoľvek štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, teda ak vyplýva z rovnakého skutku.19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a po zistení vyššie uvedených súvislostí dospel preto
k záveru, že nie je možné vecne preskúmavať napadnuté uznesenie č.k. 73P/165/2025-10 zo dňa
16.12.2025, bráni tomu totiž právoplatné uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 73P/126/2025-16

zo dňa 16.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo
dňa 08.12.2025, pretože išlo o rozhodnutie medzi totožnými účastníkmi konania a bolo odôvodnené
totožnými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu aj v prejednávanej veci. Uvedený
záver potvrdzuje aj ustanovenie § 329 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého ak
po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k

zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci, teda opačne
potom platí, že ak k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nedôjde, právoplatné
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) zakladá, čo je aj prípad prejednávanej veci.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd po zistení neodstrániteľného
nedostatku procesnej podmienky konania, odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa 389 ods. 1 CSP zrušil a konanie podľa § 230 CSP zastavil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, keď neboli zistené okolnosti pre aplikáciu ustanovenia § 55 CSP.

24. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred

odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).