Uznesenie – Nájom a podnájom nebytových… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722202438
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722202438.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou AK
JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36868108, konajúca
prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Silvie Tatarkovej, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. F. C. XX, XXX XX G. F. C., v konaní zastúpená Mgr. Martinom Orviským, advokátom,
Vígľašská Huta Kalinka 67, 962 25 Vígľašská Huta Kalinka, IČO: 53581571, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/35/2022-184 zo dňa 27.04.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/35/2022-184 zo dňa 27.04.2023 z r u š u j e a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a žalovanej uložil povinnosť vypratať a odovzdať
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. H. A., zapísanú Okresným úradom Detva, katastrálny odbor,
na LV č. XXXX a to byt č. 2, na prízemí, bytového domu súpisné č. XXX, vchod č. 1, postavenom na
parc. registra KN-C, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 251 m2
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu

a zastavanom pozemku o veľkosti 91/565-ín a spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku parc.
registraKN-Cparc.č.XXX/XX,ovýmere569m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,oveľkosti
91/565-ín žalobcovi do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná
povinná uhradiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania (výrok II.).
SúdprvejinštancierozhodovaložalobepôvodnepodanejI.J. akovlastníkombytuč.2,nachádzajúceho

sa na prízemí bytového domu súpisné č. XXX, vchod č. 1, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. H.
A.. Keďže pôvodný žalobca po začatí konania odpredal predmetný byt A. B. a následne navrhol, aby
do konania na jeho miesto vstúpila A. B., ktorá s návrhom na zmenu subjektu v konaní súhlasila, súd
prvej inštancie uznesením č. k. 15C/35/2022-118 zo dňa 17.01.2023 pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca I. J. a na jeho miesto vstupuje ako žalobkyňa A. B..
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2023.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, ktoré uviedol v bodoch 1.4, 2.2, 3., 4., 4.1, 5., 6.,
6.1, 7., 8., 9., 10., 11., 12., 12.1, 13., 14., v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou žalobkyňa
žiadala poskytnúť ochranu vlastníckemu právu voči tomu, kto do jej vlastníckeho práva zasahuje.
Žalovaná namietala, že žaloba dôvodná nie je z dôvodu, že pôvodný žalobca nie je vlastníkom bytu,
pretože kúpna zmluva, od ktorej si odvodzuje svoje vlastnícke právo je absolútne neplatný právny
úkon s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. Ako dôvod poukázala na tieseň, v

ktorej uvedenú kúpnu zmluvu dňa 02.11.2017 uzatvorila s tým, že okrem tiesne, v ktorej sa nachádza,
poukazovala aj na rozpor medzi cenou dohodnutou v kúpnej zmluve a trhovou cenou, ktorú mal v časeuzatvárania kúpnej zmluvy byt. Konštatoval, že skutočnosť, že zmluva o prevode nehnuteľnosti bola
preskúmaná katastrálnym úradom, ktorý rozhodol právoplatne o povolení vkladu vlastníckeho práva na
nadobúdateľa(pôvodnýžalobca),nebránitomu,abysúdvkonaníposúdilplatnosťtejtozmeny.Poukázal

na to, že zápis v katastri nehnuteľností nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve,
ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že nemôže ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníctva k
nehnuteľnostiam. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva, ktorou previedla vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam na pôvodného žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom
na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, súd sa musel touto otázkou zaoberať a vysporiadať

sa v rámci predbežnej otázky s otázkou platnosti alebo neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy zo dňa
02.11.2017. V tejto súvislosti však súd poukázal aj na vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej, ktorý
tvrdil, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola na súde podaná, avšak lustráciou ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia nebola zistená a preukázaná táto skutočnosť. Naopak žalovaná za celé obdobie neuplatnila
svojevlastníckeprávosamostatnoužalobouvinomkonaní.Tvrdenieohľadomneplatnostikúpnejzmluvy
zo dňa 02.11.2017 obmedzila len na konanie o vypratanie nehnuteľnosti, kde sa súčasná vlastníčka bytu

domáhala ochrany svojich práv. Pokiaľ ide o riešenie prejudiciálnej otázky, ktorou je určenie platnosti
alebo neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2017, súd dospel k záveru, že táto kúpna zmluva je
platná. V roku 2014 predmetný byt kúpila žalovaná, čo nikým v konaní spochybňované nebolo. Rovnako
nebolospochybňovanéanipodpísaniezmluvyzodňa02.11.2017aakovyplynulozuvedenejzmluvytáto
bola odvkladovaná v rámci vkladového katastrálneho konania pod č. V 1892/2017 dňa 08.03.2018. V

zmysle uvedenej kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 9.000,-- Eur, ktorej výšku žalovaná v konaní
namietala s tým, že od G. jej bolo daných 5.000,-- Eur. I. G., ktorý v konaní následne vypovedal ako
svedok uvádzal 5.000,-- Eur, 8.000,-- Eur, spomínal čiastku 2.000,-- Eur, avšak tvrdil, že nebol prítomný
a nezúčastnil sa uzatvárania tejto zmluvy. Uviedol len, že sa malo jednať o pôžičku, ktorá mala byť
zabezpečená kúpnou zmluvou. Všetko sa to malo odohrávať medzi pôvodným žalobcom a žalovanou,

ktorá je matkou jeho dvoch maloletých detí. Pôžičku mal dojednávať on s tým, že podpisovať to mala F. -
žalovaná. Náležitosti údajnej zmluvy o pôžičke dohodnuté nemali, vedel len, že má to splatiť a následne
J. prevedie byt na F.. V zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka je neplatný úkon urobený
fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej

strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na
vzájomnéplnenievhrubomnepomere.Vzhľadomktomusasúdzameralnazisteniefinančnej,sociálnej,
osobnej situácie žalovanej. Výsluchom tejto bolo zistené, že v uvedenom období poberala rodičovský
príspevok a mala byť na rizikovom tehotenstve, o čom doklady nepredložila. Len z evidenčného listu
ohlasovne Obce H. A. vyplynulo, že v septembri 2017 sa jej narodil syn J.. Ďalej tvrdila, že má dlh

na poplatkoch pre správcu bytového domu spoločnosť K. cez 2.000,-- Eur, pričom doložila doklad
o vyplatení sumy 2.883,-- Eur, čo v konaní nikým zo strán sporu spochybňované nebolo. V rámci
vyjadrení uvádzala, že jej hrozila dražba, čo rovnako ničím nepreukázala. Žalovaná uviedla, že má
stredoškolské vzdelanie bez maturity, vie čítať, písať, nemá žiadne zdravotné problémy. Na otázky
týkajúce sa podpísania kúpnej zmluvy, ale aj samotnej nájomnej zmluvy o krátkodobom nájme uviedla,

že si kúpnu zmluvu neprečítala. Pri nájomnej zmluve, ani nie ona, ale I. G. uviedol, že si mysleli, že
podpisuje doklady o vrátení bytu. Následne v rámci výpovede uviedol, že F. podpísala len jednu zmluvu,
ktorú však upresniť nevedel. Navyše, v čase podpisovania zmluvy o krátkodobom nájme mala zrušený
trvalý pobyt na uvedenej adrese a to od roku 2019. Súd neuveril tvrdeniam žalovanej tiež z dôvodu, že
sa nikdy po uzavretí údajnej zmluvy o pôžičke, prípadne kúpnej zmluvy nedomáhala spätného prevodu

nehnuteľnosti. Otázne potom zostáva prečo od roku 2017, kedy bola kúpna zmluva podpísaná, (ak mali
vracať pôžičku na základe ústnej dohody a platili 350,-- Eur, resp. 352,-- Eur tak potom kúpna cena bola
splatená už omnoho skôr, už v čase, keď sa mala podpisovať zmluva o krátkodobom nájme bytu), sa
nedomáhala ochrany svojho vlastníckeho práva. Je zarážajúce, že sa správala ako nedbalý vlastník,
ktorý sa nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva a nežiadala vrátiť predmet vlastníctva po splnení

údajnej zmluvy o pôžičke. Rovnako súd mal pochybnosti pri tvrdeniach o existencii zmluvy o pôžičke,
nakoľko nedoložili tak žalovaná, ako aj vypočúvaný svedok I. G. žiadne dôkazy preukazujúce existenciu
takejto zmluvy, existenciu samotnej pôžičky a ani neobjasnili skutočnosti, za ktorých mala byť pôžička
poskytnutá. Rovnako nevedeli uviesť za akých podmienok bola pôžička poskytnutá. Pokiaľ žalovaná
tvrdila, že existuje zmluva o pôžičke, súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že existencia pôžičky sa objavila

až ako obrana po vstúpení právneho zástupcu žalovanej do konania, ktorá dovtedy takúto obranu
nemala, netvrdila to, naopak bola absolútne nečinná. Pokiaľ poukazovala v súvislosti s uzavretím kúpnej
zmluvy na neprimeranosť kúpnej ceny s tým, že podľa kúpnej zmluvy bolo dohodnutých 9.000,-- Eur, na
pojednávaní tvrdila, že vyplatených malo byť 5.000,-- Eur a hodnota nehnuteľnosti ku dňu podpísaniakúpnej zmluvy bola 53.000,-- Eur (v zmysle znaleckého posudku), tu súd poukázal na tú skutočnosť, že
ak sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na kúpnej cene 9.000,-- Eur táto bez ďalšieho nesignalizuje
porušenie dobrých mravov a rozpor s ustanoveniami zákona. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy

výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie
kúpnej ceny v takejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločenský neakceptovateľné
ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Dohoda o kúpnej cene je obligatórnou
náležitosťou kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny sa v praxi stanovuje spravidla dohodou predávajúceho
a kupujúceho, pričom nemusí zodpovedať trhovej cene. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú viazaní alebo

obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny. Neprieči sa to preto zákonu pokiaľ sa účastníci kúpnej
zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia dojednávajú ohľadom ceny vo výške, ktorá
je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch
právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie, pri ktorom
je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti. To, že žalovaná mala
záujem previesť nehnuteľnosť na žalobcu aj za takú cenu v podstate nespochybňovala. Žalobca uviedol,

že práve žalovaná a jej partner ho oslovili a mali záujem o poskytnutie pôžičky vo výške 2.000,-- Eur. Aj
tu ide o tvrdenie ničím nepodložené s tým, že výška dlhu podľa potvrdenia K. bola takmer 3.000,-- Eur,
avšak svedok, bývalý priateľ žalovanej a žalovaná tvrdili, že potrebovali pôžičku 2.000,-- Eur. Rovnako
neobstojí ani tvrdenie, že im hrozila dražba bytu pre dlh v necelej výške 3.000,-- Eur. To, že pôvodný
žalobca bol ochotný poskytnúť žalovanej kúpnu cenu v sume 9.000,-- Eur nespochybňoval. Nemal

záujem o uvedenú nehnuteľnosť a v tom čase podľa vlastných slov bol ochotný vyplatiť práve takúto
čiastku. Žalovaná pri podpise zmluvy potvrdila, že pred podpisom prevzala sumu 9.000,-- Eur. Preto
pokiaľ následne v rámci konania tvrdila, že to bolo 5.000,-- Eur s tým, že peniaze boli vyplatené G., nie
je zrejmé prečo mali byť vyplácané G. a prečo len vo výške 5.000,-- Eur. Tak I. G., ako ani žalovaná tieto
nezrovnalosti vysvetliť nevedeli. Navyše pri svedkovi I. G. sa nezhodovali ani následne sumy uvádzané

žalovanou. Preto samotné vyjadrenia ohľadom výplaty kúpnej ceny nevyznievajú dôveryhodne a súd
sa priklonil k verzii a dôkazom doložených žalobcom ohľadom kúpnej ceny v sume 9.000,-- Eur, ktorá
nezodpovedala trhovej cene, avšak účastníci kúpnej zmluvy neboli žiadnym predpisom obmedzení pri
dojednávaní výšky kúpnej ceny a žalovaná s takouto čiastkou súhlasila. Samotná skutočnosť, že si
dohodli nízku kúpnu cenu nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá ani absolútnu neplatnosť

tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Súd nemal preukázané
podmienky úžery, na ktorú žalovaná poukazovala a preto vyhodnotil právny úkon, ktorým bola kúpna
zmluva zo dňa 02.11.2017, za platný.
Po vyriešení otázky platnosti kúpnej zmluvy, súd ďalej skúmal naplnenie podmienok pre rozhodnutie
o predmete sporu a to vypratanie nehnuteľnosti žalovanou, ktorá uvedenú nehnuteľnosť užíva bez

právneho dôvodu. V konaní nebolo sporné, že žalovaná následne v roku 2021 uzatvorila zmluvu o
krátkodobom nájme bytu, ktorú na každej jednej strane riadne podpísala. Neobstojí preto tvrdenie, že
sa domnievala, že podpisuje zmluvu o spätnom prevode nehnuteľnosti. To, že si doklady a dokumenty
neprečítala nemôže ísť na ťarchu vlastníka nehnuteľnosti. Naopak nič jej nebránilo dať si uvedený
dokument preveriť, vysvetliť tak, aby mu porozumela. Je tiež otázne, či mala, resp. nemala vedomosť

o existencii nájomnej zmluvy, keďže nájom, ako aj energie riadne platila. Už v roku 2019 bola zo strany
pôvodného žalobcu odhlásená z trvalého bydliska. Aj napriek tomu v roku 2021 podpísala zmluvu o
krátkodobom nájme. Za celý čas sa nedomáhala určenia vlastníckeho práva. Nenapadla neplatnosť
pôvodnej kúpnej zmluvy. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú. Mal za to, že žalovaná
v predmetnej nehnuteľnosti býva neoprávnene po uplynutí doby nájmu, neoprávnene užíva predmet

vlastníckypatriacižalobkyni.Vzhľadomnataktozistenéskutočnosti,súdvyhodnotilžalobouuplatňovaný
nárok za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP súdnym úradníkom po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súd prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu,
že rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu sa nesprávne s poukazom na odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Vo vzťahu k nesprávnemu

vyhodnoteniu dôkazov o uzavretí kúpnej zmluvy a nesprávnemu právnemu posúdeniu naplnenia znakov
civilnoprávnej úžery namietala, že sa nestotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorý
dospel k záveru, že kúpnu zmluvu uzatvorila dobrovoľne a dobrovoľne sa dohodla aj na kúpnej cene
vo výške 9.000,- Eur s poukazom na to, že súd ďalej poukazoval na skutočnosť, že uveril tvrdeniampôvodnéhožalobcu,resp.žalobkyneouzavretíkúpnejzmluvyažeaninízkovzájomnedojednanákúpna
cena bytu nezakladá neplatnosť zmluvy ani naplnenie civilnoprávnej úžery podľa § 39a Občianskeho
zákonníka. Tieto skutkového závery súdu považuje za nesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi.

Za nesprávne považuje aj právne posúdenie naplnenia predpokladov civilnoprávnej úžery podľa § 39a
Občianskeho zákonníka. Poukázala na dva základné znaky civilnoprávnej úžery, a to objektívny znak
– konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a subjektívny
znak, ktorým je tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,
finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany. V prípade kumulatívneho naplnenia

objektívneho znaku a aspoň jedného zo subjektívnych znakov je naplnená tzv. civilnoprávna úžera,
ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Prvostupňový súd uviedol, že podľa jeho
názoru dojednanie kúpnej zmluvy o kúpnej cene, ktorá je nízka, nepredstavuje rozpor so zákonom a
nezakladá ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, opomenul
skutočnosť, že pre posúdenie neplatnosti zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje,
aby bola nízko dojednaná kúpna cena v rozpore so zákonom a/alebo dobrými mravmi, ale vyžaduje sa,

aby bolo poskytnuté plnenie v hrubom nepomere vzhľadom na vzájomne poskytnuté plnenie (v tomto
prípade dojednaná kúpna cena oproti hodnote bytu). Bolo preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy zo dňa 02.11.2017 hodnota bytu podľa znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného znalkyňou
Ing.MáriouNovotnou,bolastanovenánasumuvovýške53.000,-Eur.Naprotitomuoficiálnakúpnacena
podľa kúpnej zmluvy bola v zmluve uvedená ako suma vo výške 9.000,- Eur (a to napriek tomu, že trvá

na tom, že suma, ktorú žalovanej vyplatil pôvodný žalobca bola len suma 5.000,- Eur). Žalobca počas
celého konania žiadnym spôsobom nerozporoval cenu bytu určenú znaleckým posudkom; vzhľadom
na tento obrovský nepomer medzi cenou podľa znaleckého posudku a cenou uvedenou v kúpnej
zmluve, má žalovaná za to, že táto cena je jednoznačne v hrubom nepomere vzájomne poskytnutému
plneniu, a preto je naplnená objektívna stránka civilnoprávnej úžery. Vo vzťahu k subjektívnemu znaku

civilnoprávnej úžery jedným zo subjektívnych znakov je tieseň, pričom súd prvej inštancie v bode 19.1
uviedol, že sa zameral na zistenie finančnej, sociálnej a osobnej situácie žalovanej, pričom z výsluchu
žalovanej malo byť zistené, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy poberala rodičovský príspevok, bola
na rizikovom tehotenstve, pričom súd aj uviedol, že v septembri 2017 sa žalovanej narodil syn J.. Ďalej
uviedol, že žalovaná mala dlh voči správcovi bytového domu – obchodnej spoločnosti Bytes, s.r.o.,

ku ktorému tvrdeniu žalovaná doložila aj doklad o vyplatení sumy 2.883,- Eur. Súd prvej inštancie
však z hľadiska právneho posúdenia neuviedol výklad ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka, a
preto má za to, že z hľadiska právneho posúdenia súd neposúdil naplnenie predpokladov existencie
subjektívneho hľadiska tiesne správne. Vzhľadom na skutkové okolnosti zistené súdom prvej inštancie
má za to, že boli naplnené predpoklady tiesne podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Bolo jednoznačne

preukázané,žebolavofinančnejtiesni,apretobolnaplnenýajsubjektívnyznakcivilnoprávnejúžery,ato
existencia finančnej tiesne žalovanej, v dôsledku čoho s pôvodným žalobcom uzatvorila kúpnu zmluvu.
Okresný súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušil. Namietala nesprávne aj skutkové závery súdu prvej inštancie, že kúpnu zmluvu s pôvodným

žalobcom uzatvorila dobrovoľne, keďže k tomuto bola donútená v dôsledku jej ťažkej finančnej situácie,
tiež má za to, že prostredníctvom výsluchu žalovanej ako aj výsluchu svedka I. G. bolo preukázané,
že v danom prípade išlo o pôžičku, ktorá bola zabezpečená prevodom nehnuteľnosti – bytu, ktorú
spolu s vtedajším priateľom I. G. pôvodnému žalobcovi splácala mesačne splátkami vo výške 350,- Eur.
Ďalej namietala absenciu vyrovnania sa súdom prvej inštancie s eventuálnou právnou argumentáciou

žalovanej v záverečnej reči a nesprávnemu právnemu posúdeniu eventuálnej právnej argumentácie.
Poukázala na to, že z hľadiska procesnej obrany v rámci záverečnej reči uviedla eventuálna právnu
argumentáciu (na základe vykonaného dokazovania, ktorú žiadala aplikovať v prípade, ak by sa
prvostupňový súd nestotožnil s argumentáciou o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy), keď žalovaná
má za to, že medzi žalovanou a pôvodným žalobcom došlo od 02.11.2017 k uzavretiu ústnej nájomnej

zmluvy, predmetom ktorej bol nájom bytu, avšak súd prvej inštancie sa k tejto eventuálnej právnej
argumentácii žiadnym spôsobom nevyjadril, napriek tomu, že išlo o argumentáciu, ktorá mohla mať
podstatný význam pre rozhodnutie vo veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva (čo potvrdil vo svojom
výsluchu ako pôvodný žalobca tak aj svedok I. G. a žalovaná), že byt žalovaná užívala aj napriek
podpisu kúpnej zmluvy nepretržite od podpisu kúpnej zmluvy dňa 02.11.2017 až do súčasnosti. Pokiaľ

žalovaná nie je vlastníčkou bytu a kúpna zmluva je platným právnym úkonom, vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná byt užívala aj po podpise kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek námietok pôvodného žalobcu od
02.11.2017 a platila pôvodnému žalobcovi pravidelne mesačnú sumu vo výške 350,- Eur, došlo medzi
žalovanou a pôvodným žalobcom k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy podľa § 685 a nasl. Občianskehozákonníka, keď nájomná zmluva môže byť uzatvorená aj ústne. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak doba nájmu nie je určená, platí, že nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. Pôvodný žalobca
I. J. so žalovanou po tom ako predmetný byt nepretržite užívala od 02.11.2017 uzatvoril dňa 01.03.2021

zmluvu o krátkodobom nájme. Napriek tomu však nedošlo k akémukoľvek ukončeniu pôvodnej ústnej
nájomnej zmluvy, pričom zmluva o krátkodobom nájme neobsahuje žiadne ustanovenia o tom, že
by pôvodná ústna nájomná zmluva zanikla. V prípade zmluvy o krátkodobom nájme išlo o účelové
konanie pôvodného žalobcu, ktorý napriek trvajúcej ústnej nájomnej zmluve si pripravil priestor na to,
aby mohol žalovanú spolu s jej dvomi maloletými deťmi z bytu vysťahovať bez toho, aby jej bol povinný

poskytnúť bytovú náhradu. Keďže zmluva o krátkodobom nájme vo svojom texte neuvádza, že ruší
pôvodne uzavretú ústnu nájomnú zmluvu, nedošlo k privatívnej novácii záväzku, ale ku kumulatívnej
novácii, a preto popri zmluve o krátkodobom nájme súčasne trvala aj ústna nájomná zmluva. Ústna
nájomná zmluva však nebola nijakým spôsobom ukončená, keď v celom konaní nebolo preukázané, že
by pôvodný žalobca akýmkoľvek spôsobom ústnu nájomnú zmluvu platne ukončil. Vzhľadom na túto
skutočnosť má za to, že ústna nájomná zmluva medzi žalovanou a pôvodným žalobcom (v súčasnosti

so žalobkyňou) naďalej trvá a keďže nebola platne ukončená, má právo byt aj naďalej užívať, a preto nie
je správny záver súdu o dôvodnosti žaloby o vypratanie a odovzdaní bytu. Keďže súd prvej inštancie sa
touto eventuálnou argumentáciou v prvostupňovom konaní absolútne nevysporiadal, napriek tomu, že
išlo o podstatnú argumentáciu pre rozhodnutie vo veci, porušil právo žalovanej na spravodlivý proces,
zaťažil konanie inou vadou a vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho žiada, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo alternatívne,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu žalobkyne
zamieta.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že s odvolaním sa nestotožňuje

v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že súd sa dostatočne nezaoberal údajnou tiesňovou
situáciou žalovanej, v dôsledku ktorej mala uzavrieť zmluvu o prevode bytu, podľa žalobkyne sa
súd s touto otázkou vysporiadal v pomerne obsiahlom odôvodnení, kde správne poukázal na fakty,
ktoré potvrdzovali skutočnosť, že sa žalovaná nikdy nedomáhala údajných vlastníckych práv, do
momentu prizvania právneho zástupcu nikdy nepoukazovala na svoju údajnú tieseň, nenamietala

predžalobnú výzvu ani inak nebola činná v ochrane svojich domnelých práv. V rámci subjektívnych
znakov sa snaží argumentovať tiesňou, ktorá jej mala hroziť formou dražby v dôsledku neplatenia
poplatkov pre správcu bytového domu, takáto hrozba nebola nijakým spôsobom preukázaná, pričom
tiesňou sa podľa § 39a Občianskeho zákonníka predovšetkým rozumie mimoriadna ťaživá situácia
poškodeného, ktorá je vyvolaná určitou, v danej situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie

nie je v možnostiach poškodeného. Tiesňou je osobitne pri úžere situácia, ktorá je tak závažná, že
priamo ohrozuje existenciu dlžníka. Menej priaznivé majetkové pomery nemožno stotožňovať s pojmom
tieseň. Objektívnym znakom tzv. úžerníckej zmluvy je existencia písomne uzatvorenej zmluvy o prevode
nehnuteľností, v ktorej je poskytované plnenie v hrubom nepomere oproti hodnote prevádzaného
majetku. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o hrubý nepomer vo vzájomnom plnení nemožno

spravidla vystačiť iba so zistením hodnôt jednotlivých plnení a ich prostým porovnaním, ale bude
potrebné prihliadať i na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré spoločne s naplnením jedného zo subjektívnych
znakov úžerníckeho konania, môžu mať spravidla vplyv na takto realizované vzájomné plnenie. Pre
určenie, či ide o hrubý nepomer medzi plneniami je rozhodujúcim momentom doba uzavretia právneho
úkonu. Na nepomer, ktorý nastal neskôr sa neprihliada. Na to, že sa nejedná o hrubý nepomer

žalobca poukazoval aj vo svojej výpovedi, v ktorej preukázal kúpu 4-izbového bytu v neďalekej obci
Závada za cenu 12.000,- Eur v roku 2022. Predchádzajúci žalobca dal žalovanej ponuku za akú by
bol ochotný byt kúpiť. Bolo výsostne na jej rozhodnutí, či chce byt predať alebo nie. Aj v prípade,
že by súd vyhodnotil kúpnu cenu ako hrubý nepomer, poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/244/2018, s poukazom na to, že samá skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy

dohodli príliš nízku cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa s otázkou kúpnej ceny adekvátne,
v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo244/2018, vysporiadal, kde správne poukázal aj na
voľnosť účastníkov zmluvy pri dojednávaní kúpnej ceny, ktorá sa nepriečila dobrým mravom. Žalovaná
síce na súde spochybnila prevzatie celej sumy a zjavne celkom účelovo dáva do pomeru údajne

vyplatenú čiastku so znaleckým posudkom z roku 2023, avšak prevzatie celej čiastky potvrdila pred
notárom, čo bolo doložené žalobcom. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené, ako aj ďalšie fakty a okolnosti
osobitne po tom, že ani žalovaná, ani svedok za celú dobu ani raz nenamietali úžeru, nátlak, tieseň
alebo akékoľvek iné okolnosti, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť zmluvy, nedomáhali sasvojich domnelých vlastníckych práv, a to ani po zrušení trvalého pobytu na adrese, má žalobkyňa za
preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená s pôvodným žalobcom bola uzavretá dobrovoľne a s plným
vedomým žalovanej. K údajnej absencii vyrovnania sa s eventuálnou právnou argumentáciou žalovanej

v záverečnej reči a údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu eventuálnej právnej argumentácie,
keď žalovaná argumentuje ústnou dohodou podľa § 685 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že
zákon nevyžaduje predpísanú písomnú formu, uviedla, že s týmto žalobkyňa súhlasí, avšak akékoľvek
dôkazné bremeno je vždy na ťarchu toho, kto sa práv plynúcich z takto uzatvorenej dohody domáha.
Žalovaná dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla, a teda nepreukázala, že by ňou uvádzaná dohoda

existovala,atedasanemôžedomáhaťnásledkovznejplynúcich.Ajkebybolaústnadohodauzatvorená,
bola by zmluvnými stranami vypovedaná rovnakou formou ako bola uzavretá – ústnou dohodou. Na
základe toho uzavreli novú zmluvu o krátkodobom nájme. Argumentácia žalovanej v odvolaní o tom, že
nedošlo k zrušeniu pôvodnej dohody, nedošlo k privatívnej novácii, ale ku kumulatívnej novácii a že sa
s touto argumentáciou súd adekvátne nevysporiadal sa nezakladá na pravde. Zmluvu o krátkodobom
nájme žalovaná podpísala na každej strane, osobitne, poukázala na bod 12.5 „zmluvné strany vyhlasujú,

že táto zmluva predstavuje celkovú dohodu medzi stranami o predmete zmluvy a nahrádza všetky
predchádzajúce i súčasné ústne alebo písomné dojednania, dokumenty a dohovory zmluvných strán“.
Z uvedeného je zrejmé, že všetky dohody, hoc by boli medzi stranami uzavreté ústne, sa uzavretím
zmluvy o krátkodobom nájme zrušili a nahradili sa práve touto zmluvou. Poukázala na to, že žalovaná
nemá trvalý pobyt na uvedenej adrese a neplatí dlhodobo ani nájom, ani ekvivalent nájomného.

V podstate býva „zadarmo“ a vlastník bytu nemôže nielen užívať byt, ale žalobca platí výdavky za byt,
ktorý naďalej užíva žalovaná. Odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

4.Žalovanásakpísomnémuvyjadreniužalobkynenevyjadrila,hocipouplynutísúdomstanovenejlehoty

na podanie vyjadrenia žiadala o predĺženie procesnej lehoty na podanie repliky k vyjadreniu žalobkyne
o 3 kalendárne dni, v lehote do dňa predloženia veci odvolaciemu súdu, t.j. do 17.08.2023 a ani následne
do dňa rozhodovania odvolacieho súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne nedoručila.

5. V dôsledku odvolania podaného žalovanou krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario,
rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd uvádza, že pôvodný žalobca, teraz žalobkyňa, sa domáha podanou žalobou vypratania
a odovzdania bytu, ktorý je predmetom sporu, a ktorý žalovaná odpredala pôvodnému žalobcovi na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2017, ktorej vklad bol povolený pod č. G. zo dňa 08.03.2018
(ako to vyplýva z kúpnej zmluvy na č. l. 70 a výpisu z listu vlastníctva č. XXXX na č. l. 13). Žalobca
odvodzoval nárok uplatnený žalobou tým, že ako prenajímateľ (pôvodný žalobca) uzatvoril so žalovanou

zmluvu o krátkodobom nájme bytu dňa 01.03.2021, pričom nájomný vzťah bol uzavretý na dobu
určitú od 01.03.2021 do 28.02.2022. Podľa žalobcu žalovaná bez právneho dôvodu byt naďalej užíva.
Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie namietala neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou odpredala I.
J. predmetný byt dôvodiac tým, že dohodnutá kúpna cena v kúpnej zmluve bola v hrubom nepomere
s protihodnotou – cenou bytu, keď podľa znaleckého posudku, ktorý v konaní predložila, cena bytu ku

dňu uzavretia kúpnej zmluvy predstavovala čiastku 53.000,- Eur. Zároveň namietala, že žalovaná sa
včaseuzatvoreniakúpnejzmluvynachádzalavtiesniaztýchtodôvodovpretokúpnazmluvauzatvorená
medzi žalovanou, ako predávajúcou a I. J., ako kupujúcim, je neplatný právny úkon v zmysle § 39a
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia aj uviedol.
Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou

žalovanej (jej právneho zástupcu v záverečnej reči) ohľadom existencie nájomnej zmluvy v prípade, ak
súd dôjde k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou a I. J. je platným právnym úkonom
s poukazom na to, že podľa žalovanej u žalovanej trvá nájomný pomer s prihliadnutím na ústnu dohodu
medzi žalovanou a I. J., keď táto aj po uzavretí kúpnej zmluvy stále bývala v predmetnom byte a platila
za bývanie určité finančné čiastky.

Preskúmaním veci odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaného odvolania žalovanej
odvolací súd zistil, že musí prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie z hľadiska
právneho posúdenia neuviedol výklad ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka, ktorou odvolacou
námietkou žalovaná namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k splneniu všetkýchpredpokladov, a to objektívnych ako aj subjektívnych pre aplikáciu ustanovenia § 39a Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu existencie
úžery. Občiansky zákonníka v ustanovení § 39a kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak

subjektívnu stránku. Pre naplnenie objektívnej stránky úžery je sľúbenie alebo poskytnutie plnenia,
ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Pokiaľ súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli
na kúpnej cene 9.000,- Eur, táto bez ďalšieho nesignalizuje porušenie dobrých mravov a rozpor
s ustanoveniami zákona, s poukazom na to, že sa neprieči zákonu pokiaľ sa účastníci kúpnej zmluvy

v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia dojednávajú ohľadom ceny vo výške, ktorá je
buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
posudzoval neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k dojednanej cene s prihliadnutím na rozpor
sdobrýmimravmi,ktorýsúdprvejinštancienezistil,avšakžiadnymspôsobomsapodrobnejšienevyjadril
a neuviedol k otázke vo vzťahu k naplneniu, resp. nenaplneniu objektívnej stránky úžery, a to existencie
hrubého nepomeru pri vzájomnom poskytnutom plnení v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka.

Preskúmaním veci odvolací súd taktiež zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia len
konštatoval zistený skutkový stav ohľadom finančnej, sociálnej a osobnej situácie žalovanej, ktorý zistil
pri vykonanom dokazovaní, avšak sa náležite nevysporiadal s vyhodnotením, či pri uzatváraní kúpnej
zmluvy boli alebo neboli splnené subjektívne podmienky úžery, čo zakladá dôvod nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rovnako je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalovanej, že

súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovanej v záverečnej reči vo
vzťahu k prípadnej existencii nájomného vzťahu žalovanej k predmetnému bytu, čo rovnako zakladá
dôvod nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím došlo k nesprávnemu
procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým súd znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom

tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a teda je splnená podmienka pre
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd uvádza, že
hoci rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky štyri časti, trpí vadou nepreskúmateľnosti. Štruktúra
odôvodnenia rozsudku musí byť v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1. Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne

určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Práve odôvodnenie rozhodnutia stranám sporu dovoľuje
posúdiť ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy, akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozsudku je veľmi významnou časťou rozsudku,

a to z hľadiska jeho presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia,
a to aj odvolacím súdom. Súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom nezhrnul vykonanú
dôkaznú situáciu a dostatočne neodôvodnil vykonané právne posúdenie s prihliadnutím na citované
ustanovenia, predovšetkým ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. Nevyložil ako toto ustanovenie
v intenciách súdenej veci interpretoval. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí obsahovať skutočnosti,

ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, a to základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď
dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne
pochopiteľné pre strany sporu a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený vo
výrokovejčastirozhodnutia.Zároveňjesúdpovinnývysporiadaťsasovšetkýminámietkamipodstatnými
pre rozhodnutie súdu, ktoré boli stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzané.

Nevyhnutnou súčasťou takého postupu je povinnosť súdu zaoberať sa námietkami strán sporu, ktoré sú
relevantnévzhľadomnaprijatérozhodnutiesúduauviesťzároveňargumenty,ktorésúdviedliksúvislosti
s uvedenými námietkami k právnemu vyjadreniu vo výroku rozhodnutia. Napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie takéto náležitosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nemôže posúdiť na základe
akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a pri akom právnom posúdení veci dospel prvostupňový

súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Z týchto dôvodov preto odvolací
súd nemôže posúdiť, či prvostupňový súd postupoval správne, pretože nevie z akých skutočností súd
vychádzal a akými právnymi úvahami sa vo veci riadil. Písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre
zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP

musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia
a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
vodôvodnenídostatočnevysvetlenýspoukazomnazistenérozhodujúceskutočnosti,ajtiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jehorozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia nižšej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi súdne
konanie vyjadruje vzájomnú nadväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným

pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní
musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže
vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade odvolacieho konania.
Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie za
predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné však najskôr zistiť

ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, čo je zistiteľné práve
z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie musí teda spĺňať požiadavky zákona
zhľadiskajehoodôvodnenosti(preskúmateľnosti)vzmysle§220ods.2CSPakeďžesúdprvejinštancie
nepostupoval v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a žalovaná v odvolaní namietala jednak
neuvedenie výkladu ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka v predmetnej veci, ako aj absenciu
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k nevysporiadaniu sa s eventuálnou právnou

argumentáciou žalovanej týkajúcej sa existencie nájomného vzťahu žalovanej k predmetnému bytu,
nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako aplikovať ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí sa
súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiavysporiadasovšetkýmipodstatnýminámietkamižalovanej
uvedenými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, opakovane posúdi existenciu, resp.

neexistenciu zákonných predpokladov neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanou a I. J. pri aplikácii § 39a, pričom sa náležite vysporiada ako s objektívnou stránkou, tak aj so
subjektívnou stránkou úžery a žalovanou tvrdenou tiesňou pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Pri právnom
posúdení súd je povinný vychádzať zo zisteného skutkového stavu a zároveň záver prijatý v rozhodnutí
vo veci samej je povinný odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP spôsobom, aby

rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné a aby spĺňalo všetky atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia
a nezakladalo tak procesnú vadu zmätočnosti. Zároveň sa súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiada
aj s eventuálnou právnou argumentáciou žalovanej vo vzťahu k tvrdenej existencii nájomnej zmluvy
žalovanej k predmetnému bytu v čase rozhodovania súdu, keďže v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo
zrušené odvolacím súdom sa súd prvej inštancie k tejto argumentácii žiadnym spôsobom nevyjadril

a týmto tiež založil nesprávny procesný postup súdu.

7. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania.

8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).