Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/135/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111228731
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6111228731.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q. B., narodenej XX. P. XXXX, A. A., Č. P. XX,
zastúpenej JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, Banská Bystrica, Jelšová 2A, proti žalovaným
1/ MIONEX, s.r.o., Banská Bystrica, Kpt. Jaroša 11, IČO: 36 637 726 a 2/ Q. Q., narodenému XX. P.
XXXX, A. A., V. XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a iné, vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 16C/170/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 18. novembra 2021 sp. zn. 12Co/21/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. novembra 2021 sp. zn. 12Co/21/2019 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. septembra 2018
č. k. 16C/170/2011 - 365 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa pôvodne proti trom žalovaným (dnes

už neexistujúcej obchodnej spoločnosti EFFECTAL s.r.o. so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 18, IČO: 36
280 666 ako právnej nástupkyni pôvodnej žalovanej 1/ v osobe ďalšej taktiež už dnes neexistujúcej
obchodnej spoločnosti R&B FAKTORING, s.r.o., so sídlom v Brezne, Štúrova 9, IČO: 45 662 649
a žalovaným 1/ a 2/ zhora ako pôvodným žalovaným 2/ a 3/) domáhala určenia neplatnosti dražby
osvedčenej notárskou zápisnicou notárky JUDr. Daniely Vozárovej, vykonanej 16. novembra 2011,
predmetom ktorej bol byt č. XX na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu súp. č. XXXX na V.

L. XX v A. A., postaveného na parcelách CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX,
zapísaný príslušným katastrálnym úradom na LV č. XXXX pre kat. úz. T. a určenia svojho výlučného
vlastníctva k takémuto bytu i so spoluvlastníckym podielom na pozemku k nemu prináležiacim veľkosti
2894/748643). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť všetkým žalovaným náhradu trov prvostupňového (?,
tu inak správne „prvoinštančného“ - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší
súd“ alebo „dovolací súd“) a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,

ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške). Tento svoj v poradí druhý rozsudok, vydaný po
zrušení prvého z 27. marca 2017 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací
súd“ a spolu so súdom prvej inštancie len „nižšie súdy“) z 20. decembra 2017 sp. zn. 12Co/315/2017,
ktorým rozhodol rovnako ako prvýkrát, odôvodnil právne ustanoveniami § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 a 9,
§ 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „dražobný zákon“ alebo „ZoDD“); vecne potom
názorom o nedôvodnosti žaloby, ak v konaní bolo preukázaným požičanie si žalobkyňou od právnej
predchodkyne žalovanej 1/ na základe zmluvy o úvere z 5. novembra 2010 a dodatku k nej z 10.
decembra 2010 celkom sumy 18.025 € (14.000 + 4.025) so záväzkom dlh splatiť do 5. marca 2011, čo
žalobkyňa ani nenamietala, pričom v priebehu konania sa nepreukázala zlá finančná situácia žalobkyne
ani jej uvedenie do stavu tiesne a k dražbe došlo pre nesplnenie podmienok zo zmluvy a s vedomím

žalobkyne o možnosti aktivácie záložného práva za účelom uspokojenia finančných záujmov veriteľa,
teda zákonným spôsobom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. §§ 251 a 255 a § 262ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej tiež len „CSP“) a vecne plným úspechom žalovanej (jednej ?) a vznikom jej voči neúspešnému
žalobcovi (?) nároku na náhradu trov v plnom rozsahu.

2. Odvolací súd rozsudkom z 18. novembra 2021 sp. zn. 12Co/21/2019 na odvolanie žalobkyne
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok vydaný po zániku
žalovanej 1/ v priebehu odvolacieho konania (v ktorého úvodnej časti uviedol troch žalovaných, z toho
žalovanú 1/ s poznámkou o jej zániku bez právneho nástupcu dňa 3. januára 2019) odôvodnil vecnou

správnosťourozsudkusúduprvejinštancievjehovýroku,avšakzinýchdôvodov.Spoukazomnahistóriu
ustanovenia § 21 ods. 2 dražobného zákona síce považoval za správnu úvahu súdu prvej inštancie o
nepreukázaní (pri uskutočnení dražby primárne spochybňovanej žalobou) porušenia ustanovení tohto
zákona, majúc za to, že toto bol v čase dražby aj podania žaloby jediný dôvod, pre ktorý šlo dražbu (na
rozdiel od neskoršieho znenia, umožňujúceho tak urobiť aj pri spochybňovaní platnosti záložnej zmluvy)
spochybniť a vytkol mu len citáciu ustanovenia, o ktorom je reč, v nesprávnom znení; sám však právne

argumentujúc ustanovením § 78 (ods. 1 aj 2) CSP v spojení s § 21 ods. 4 ZoDD a odvolávajúc sa tiež
na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/66/2008 (R 23/2010) a 3Cdo/272/2007 považoval za
prekážku vyhovenia žalobe práve neúplnosť okruhu strán sporu, ku ktorej došlo až po rozhodnutí súdu
prvej inštancie v dôsledku zániku žalovanej 1/ (ako právnej nástupkyne pôvodnej navrhovateľky dražby)
bez právneho nástupcu, hoci tu (v spore o neplatnosť dražby) šlo o nútené spoločenstvo, vyžadujúce

pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Nebola pritom podľa neho použiteľnou
judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej tiež len „NS ČR“) uvádzaná žalobkyňou (rozsudok z
23. januára 2017 sp. zn. 21Cdo/3697/2016) a to preto, že rozhodnutia NS ČR ani tamojšieho ústavného
súdu nepredstavujú pre súdy Slovenskej republiky rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ale i
preto, že určitým zdrojom pre rozhodovanie (tu rozumej návodom či inšpiráciou) by tieto mohli byť len

v prípade totožnosti skutkového stavu aj právnej úpravy a o taký prípad pre odchylnosť hmotnoprávnej
úpravy (neobsahujúcej taxatívny výpočet subjektov sporu tvoriacich nútené spoločenstvo) i tej procesnej
(neobsahujúcej úpravu totožnú s ustanovením § 78 ods. 2 CSP) nešlo. Žalovaným 2/ a 3/ odvolací súd
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a toto rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 396 ods. 1 a §
257CSPavecnedôvodmihodnýmiosobitnéhozreteľapretakýpostup.Týmipodľanehobolaobjektívna

skutočnosť vedúca k zamietnutiu žaloby, na ktorú žalobkyňa nemala vplyv a ktorá nastala až v priebehu
dlhodobého sporu, ako aj nesporná veľmi nepriaznivá sociálna a finančná situácia žalobkyne, pre ktorú
žalovaní 2/ a 3/ ani náhradu trov nepožadovali.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Právnou otázkou, od ktorej vyriešenia
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorú podľa nej odvolací súd vyriešil nesprávne, a ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, je podľa nej otázka, či je zánik strany sporu
bez právneho nástupcu ako spoločníka núteného procesného spoločenstva počas konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby na strane žalovaných dôvodom na zamietnutie žaloby v zmysle § 78 ods. 2 CSP.

Popri rekapitulácii nosných záverov nižších súdov (z odôvodnení ich rozsudkov), zotrvaní na názore o
potrebe vyvodenia aj v tejto veci záverov totožných s tými prijatými v judikatúre NS ČR (okrem rozsudku
spomínaného vyššie tiež rozsudok z 24. januára 2006 sp. zn. 21Cdo/20/2005) a citáciách tiež § 64
CSP a časti komentára k takémuto zákonu mala za to, že odvolací súd ním použité ustanovenie § 78
ods. 2 CSP neinterpretoval správne, keď podmienka zapojenia do sporu všetkých účastníkov núteného

spoločenstva (ktoré aj podľa odbornej spisby je spoločenstvom nerozlučným) má byť splnená v čase
vzniku takéhoto spoločenstva (vykonaním dražby), resp. k času podania žaloby, ústavne konformným
výkladom rozhodnej úpravy ale podľa nej nemožno dospieť k tomu, aby znášala (v podobe straty sporu,
či už pre zastavenie konania alebo zamietnutie žaloby) tiež také následky vo sfére subjektov vzťahu,
ktoré nemá ako ovplyvniť. Neobstojí podľa nej ani to, že odvolací súd odmietol vztiahnuť závery z

rozsudku NS ČR riešiaceho identický problém s poukazom na rozdielnosť právnych úprav, nakoľko
NS ČR výkladom dovodil presne to isté, čo na Slovensku upravil priamo zákon (okruh strán sporu o
neplatnosť dobrovoľnej dražby). Navrhla zrušenie rozsudku odvolacieho súdu s vrátením mu veci na
ďalšie konanie.

4. Obaja žalovaní (žalovaní 2/ a 3/ z konania pred nižšími súdmi) navrhli dovolanie zamietnuť (žalovaná
1/ a skoršia žalovaná 2/ explicitne) a to ako pre uzavretie úverovej zmluvy žalobkyňou s vedomím
všetkých rizík z toho plynúcich vrátane nereálnosti splnenia prevzatého záväzku na vrátenie dlhu z jej
strany, vedúce až k exekúcii a následnému osobnému bankrotu (žalovaný 2/ a skorší žalovaný 3/), takaj pre nedostatok vecnej - tzv. aktívnej - legitimácie žalobkyne, tiež pre konkurz žalobkyne a potrebu
zapojenia do sporu na jej strane správcu (žalovaná 1/ a skoršia žalovaná 2/).

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1
CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a inak aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru,
že dovolanie treba považovať za prípustné a tiež dôvodné (vecne opodstatnené).

6. Ešte pred pristúpením k zaoberaniu sa problémom nastoleným dovolaním sa však (špecificky k
námietke nedostatku vecnej legitimácie žalobkyne, uplatnenej v rámci vyjadrenia žalovanej 1/ totožnej
so žalovanou 2/ z konaní pred nižšími súdmi) žiada uviesť, že dovolací súd si je samozrejme vedomý zo
spisu vyplývajúcej okolnosti vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne (tzv. osobného bankrotu) ešte
v roku 2019 i právnych následkov s týmto štandardne spájaných, v tomto prípade je však evidentne

potrebnépripomenúť,žesúčasťourozhodovacejpraxenajvyššiehosúdujeajdosiaľneprekonanýnázor,
podľa ktorého prerušenie konania, ako i zákonná požiadavka na návrh správcu na pokračovanie v
prerušenom konaní a (do tretice) nahradenie úpadcu v spore správcom (podľa čl. I § 47 ods. 1 vety
prvej a ods. 4 vety prvej zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
zmien a doplnení) sa viažu výlučne k súdnym a iným konaniam, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho

konkurzu patriaceho úpadcovi a takýmto majetkom principiálne nie je majetok, o ktorý sa vedie spor
(tu porovnaj 2Cdo/185/2021). Práve preto ani v tentoraz prejednávanej veci (v ktorej - ako na to
upozornil už odvolací súd - podstatou oboch určovacích požiadaviek žalobkyne I. o neplatnosť dražby
aj II. o určenie jej vlastníckeho práva bolo obnovenie nateraz sporného a najmä z údajov v katastri
momentálne nevyplývajúceho vlastníckeho statusu žalobkyne k majetku tvoriacemu predmet dražby)

nebol dôvod podanie dovolania samou žalobkyňou považovať za prekážku vykonania dovolacieho
konania, odhliadajúc na tomto mieste od faktu, že už prejednanie veci odvolacím súdom so žalobkyňou
bez zreteľa na konkurz a vydanie v takomto konaní vecného rozhodnutia v spojení s následným
napadnutím rozsudku priamo žalobkyňou by akýkoľvek iný výklad činilo takým, ktorý by s právom na
spravodlivý proces nemal do činenia vôbec nič.

7. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom
a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a jedného
nálezu ústavného súdu, ďalej tiež len „Ústava“) aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (uverejneného ako príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí
ČSFR č. 209/1992 Zb.) je totiž zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť
všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak
súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom
predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva

na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je tiež zákonom upravené relevantné
konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného
práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

8.Pokiaľšlopotomonesprávnosťprávnehoposúdeniaveci,namietanúdovolaním,tubolotrebasúhlasiť
so žalobkyňou, podľa ktorej postup odvolacieho súdu v prejednávanej veci bol príliš formalistickým
a v konečnom dôsledku neposkytoval uspokojivú odpoveď na otázku, ako (a či vôbec) sa v druhovo
totožných prípadoch dá účinne domôcť vecného posúdenia súdom problému súladnosti dobrovoľnej
dražby so zákonom. Žalobkyni bolo treba dať za pravdu aj v tom, že ňou nastolená otázka bola pre

rozhodnutie napadnutým rozsudkom doslova kľúčovou, v tom, že táto otázka je otázkou v doterajšej
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (navzdory existencii judikatúry na poli neplatnosti dobrovoľných
dražieb) neriešenou, teda zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a
napokon i v tom, že spôsob vyriešenia tejto otázky odvolacím súdom nemožno považovať za správny
(hocako práve tu sa nešlo úplne stotožniť ani s odpoveďou ponúkanou dovolaním, ktorým sa napriek

zásadne opodstatnenému zaštíteniu argumentácie dovolateľky rozhodnutiami NS ČR neakcentoval
celkom dostatočne procesný rozmer problému).9. Podľa čl. I § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2;
podľa odseku 2 prvých dvoch viet rovnakého ustanovenia (v znení platnom a účinnom do 31. mája 2014

vrátane, teda v čase uskutočnenia dražby a aj začatia konania v prejednávanej veci - v tejto súvislosti
porovnaj tiež čl. V bod 7 v spojení s čl. VIII zákona č. 106/2014 Z. z.) potom v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby a právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu [odkaz poznámkou č. 12b) v
dražobnom zákone na § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a
registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 454/2004 Z. z.], v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 Základných princípov CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené; podľa § 60 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť

na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva; podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú
subjektivitu, súd konanie zastaví; podľa 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom a ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví; podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť

(ďalej len ,,procesné podmienky“) a podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu; podľa odseku 2 rovnakého

ustanovenia potom súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa
odseku 1.

12. Hoci s odvolacím súdom nie je dôvod nesúhlasiť v tom, že ustanovenie čl. I § 21 ods. 4 dražobného
zákona obsahuje taxatívny (úplný a uzavretý) výpočet účastníkov súdneho konania (dnes v civilnom

sporovom procese, o aký ide aj v tentoraz prejednávanej veci, strán sporu) o neplatnosť dražby a
použiteľná judikatúra aj tento typ spoločenstva považuje za nútené spoločenstvo, zisteniu skutočnosti
zániku jednej z právnických osôb spadajúcich do takéhoto výpočtu (tu konkrétne právnej nástupkyne
navrhovateľkydražbyvosobepôvodnejúverovejizáložnejveriteľky)eštepredprávoplatnýmskončením
konania (v štádiu odvolacieho konania) už nezodpovedal procesný postup zvolený odvolacím súdom,

ktorý nešlo označiť inak než za protirečivý. Zanesenie do úvodnej časti písomného vyhotovenia
rozsudku aj označenia osoby v čase rozhodovania už neexistujúcej (čo odvolací súd ešte zvýraznil
poznámkou o čase zániku) v spojitosti s výrokom rozsudku potvrdzujúcim preskúmavaný rozsudok
súdu prvej inštancie en bloc (tu rozumej bez vyjadrenia odlišného prístupu k žalovaným nedotknutým
spomínanou skutočnosťou a skoršej žalovanej 1/ touto dotknutej), teda s nutnosťou vztiahnutia

meritórneho potvrdzujúceho výroku rozsudku odvolacieho súdu, viažúceho sa k výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby aj vo vzťahu k dnes už len niekdajšej žalovanej
1/, aj na takúto „osobu“, sa totiž dostalo do priameho stretu s procesnou úpravou prikazujúcou súdu
I. skúmať procesné podmienky kedykoľvek počas konania a II. na výskyt neodstrániteľnej prekážky
konania (vrátane nedostatku procesnej subjektivity strany sporu bez ohľadu na čas, kedy tento nastal,

ak tento až po začatí konania nebol sprevádzaný prechodom práv a povinností na právneho nástupcu)
reagovať zastavením konania (nemeritórnym rozhodnutím, samozrejme len v časti týkajúcej sa toho,
koho sa prekážka ďalšieho vecného rozhodovania týkala).

13. To bol dôvod, pre ktorý by v tejto konkrétnej veci obstál (logicky len za predpokladu jeho uplatnenia)

aj dovolací dôvod (a dôvod prípustnosti dovolania) podľa § 420 písm. b/ CSP, ak sa však dovolateľka
rozhodla ísť cestou namietania správnosti vyriešenia odvolacím súdom právnej otázky s tým súvisiacej
(ktorá v širšom kontexte posudzovaného problému ako celku s otázkou procesnej subjektivity subjektovprávneho vzťahu z dobrovoľnej dražby zaradených do už vyššie priblíženého zákonného výpočtu plnila
funkciu tzv. spojených nádob), namieste bol záver, že aj táto jej námietka bola dôvodnou.

14. Procesné právo má slúžiť vytvoreniu podmienok pre účinnú ochranu porušených alebo aj len
ohrozených práv toho, kto sa na súd obracia. Preto súladné s právom na spravodlivý proces môže byť
kladenie na iniciátora sporu len tých povinností, ktoré možno splniť či ktorých splnenie je v jeho moci. Ak
má žalobca v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby taxatívne zákonom definovaný okruh subjektov,
ktoré majú byť viazané prípadným žalobe vyhovujúcim rozsudkom, a ktoré z tohto dôvodu majú byť

do sporu zapojené (s logickým poskytnutím im možnosti sa požiadavkám zo žaloby brániť), nemôže
byť žiadnej pochybnosti o tom, že učiniť zadosť príslušnej povinnosti môže iniciátor sporu len do času
podania ním žaloby, či pri záujme na absolútnej presnosti najneskôr do uplynutia zákonom ustanovenej
prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie žaloby. Akékoľvek zmeny v okruhu riadne určených strán
sporu,spadajúcichpoddefiničnévymedzenievčl.I§21ods.4dražobnéhozákona,ktorésúnezávislými
od vôle žalobcu, a ku ktorým príde až po začatí konania, nemôžu byť tomuto na neprospech, pričom ich

prípadný výskyt s následkom nemožnosti dokončiť konanie proti niektorej zo sporových strán (alebo aj
viacerým takýmto stranám - z povahy veci samozrejme nie voči všetkým) nemožno interpretovať ako
nesplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 78 CSP, pri ktorom by mohlo dôjsť k zamietnutiu
žaloby. To musí platiť tým skôr, ak výpadok niektorého zo subjektov majúcich sa konania zúčastniť a
tvoriacich nútené spoločenstvo bez náhrady jeho právnym nástupcom sa prejaví ako nedostatok jednej

z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, a ktorý bráni (vo vzťahu k tomu, u koho diskutovaná
právna skutočnosť nastala) dokončeniu konania vydaním meritórneho rozhodnutia (o podstate sporu) -
i tu rozumej však len vo vzťahu k tomu, koho sa zánik bez právneho nástupcu v priebehu konania týka.

15. Pri riadení sa uvedeným vyššie preto otázku položenú dovolaním treba podľa názoru dovolacieho

súdu zodpovedať tak, že zánik strany sporu ako spoločníka núteného procesného spoločenstva bez
právneho nástupcu počas konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby na strane žalovaných nie je
dôvodom na zamietnutie žaloby v zmysle § 78 ods. 2 CSP (voči zostávajúcim žalovaným), ale dôvodom
na zastavenie konania voči strane, ktorá stratila procesnú subjektivitu a zároveň dôvodom, pre ktorý už
nasplnenípodmienkyúčastivšetkýchsubjektovprávnehovzťahuvsporeajpotom,čotakátoskutočnosť

nastala, nemožno trvať. Opak by bol práve oným kladením na iniciátora sporu bremena, ktoré by ani pri
vynaložení ním všetkého úsilia nemusel byť schopný uniesť a takto aj postavením jeho práva na súdnu
ochranu len do polohy práva iluzórneho (formálneho a nie reálneho). Tým, v čom ale dovolací súd s
dovolaním ponúknutou interpretáciou nemohol súhlasiť, či presnejšie v tomto nepovažoval ani takúto
interpretáciu za celkom úplnú, a preto správnu, bolo de facto bezpodmienečné naviazanie podmienky

zapojenia do sporu o neplatnosť dražby všetkých osôb uvedených v čl. I § 21 ods. 4 dražobného
zákona na čas začatia konania. Zánik niektorej z takýchto osôb aj v čase medzi uskutočnením dražby
a uplynutím lehoty na podanie žaloby o jej neplatnosť (pokiaľ pravda nejde o prípad, v ktorom zákon
počíta s možnosťou podania žaloby i po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa príklepu) síce najmä
s prihliadnutím ku krátkosti lehoty je pomerne málo pravdepodobným, to, že sa tak stane, však celkom

vylúčiť zjavne nejde. Ak by šlo o taký prípad, ani interpretácia ponúkaná dovolaním by tomu, kto má
záujem na určení neplatnosti dražby, nemusela pomôcť, a preto vyššie poskytnutú odpoveď na otázku
z dovolania je nepochybne žiadúce posunúť ešte ďalej a zovšeobecniť ako pravidlo sformulovateľné
tak, že povinnosť zapojiť do sporu o neplatnosť dražby celý okruh subjektov vymenovaných v čl. I §
21 ods. 4 dražobného zákona (pod hrozbou sankcie uvedenej v § 78 ods. 2 CSP) je tu len vtedy, ak

je splnená tiež podmienka procesnej subjektivity všetkých osôb majúcich byť povolaných do sporu. Ak
takáto podmienka splnená nie je, žalobca má povinnosť žalobu nasmerovať len voči tým subjektom
právneho vzťahu z dražby, u ktorých splnená je.

16. Bez ohľadu na ostatné závery zhora však prisvedčiť bolo treba žalobkyni, pokiaľ namietala,

že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (založený na presnom opaku interpretácie ponúknutej v
rozhodnej časti dovolaním a osvojenej si tiež - s výhradou priblíženou zhora - dovolacím súdom) bol
rozhodnutím spočívajúcim na nesprávnom právnom posúdení veci.

17. Pretože nesprávne riešenie dovolaním nastolenej otázky sa týkalo výlučne rozsudku odvolacieho

súdu (keďže len ten bol - na rozdiel od ním potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie - argumentačne
opretý o takú interpretáciu ustanovení čl. I § 21 ods. 4 ZoDD a § 78 CSP, ktorá bola v dovolacom konaní
odmietnutá); najvyššiemu súdu ani neostávalo iné, než napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť avec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP); pričom právny názor dovolacieho
súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je pre odvolací súd záväzný (§ 455 CSP).

18. Pre úplnosť aspoň vo forme poznámky na okraj inak dovolací súd považuje za potrebné doplniť, že
i keď odvolací súd požiadavky zo žaloby rozdelil na primárnu neplatnosť dražby a sekundárne určenie
vlastníctva žalobkyne k predmetu dražby a voči tomuto rozdeleniu by principiálne nebol dôvod namietať,
v rámci argumentácie z napadnutého rozsudku obraznou stávkou na jedného koňa došlo podľa všetkého
k prehliadnutiu toho, že kým úvahy o nútenom spoločenstve by (za predpokladu stotožnenia sa s nimi)

mohli byť postačujúcimi na zamietnutie žaloby o neplatnosť dražby, toto by už (bez ďalšieho) neplatilo
pri žalobe o určenie vlastníctva, ktorú v zmysle záverov dostatočne stabilizovanej judikatúry súdov, na
ktorých ani v tejto veci nevznikol dôvod niečo meniť, stačí nasmerovať voči vlastníkovi nehnuteľnosti,
ktorému toto právo svedčí podľa zápisu v katastri.

19. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania aj dovolacieho

konania (§ 453 ods. 3 CSP).

20. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Kategória rozhodnutia „B“

- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí

Návrh právnej vety :

Zánik strany sporu ako spoločníka núteného procesného spoločenstva bez právneho nástupcu počas

konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby na strane žalovaných nie je dôvodom na zamietnutie žaloby
v zmysle § 78 ods. 2 CSP (voči zostávajúcim žalovaným), ale dôvodom na zastavenie konania voči
strane, ktorá stratila procesnú subjektivitu a zároveň dôvodom, pre ktorý už na splnení podmienky účasti
všetkých subjektov právneho vzťahu v spore aj potom, čo takáto skutočnosť nastala, nemožno trvať.

Povinnosť zapojiť do sporu o neplatnosť dražby celý okruh subjektov vymenovaných v čl. I § 21 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (pod
hrozbou sankcie uvedenej v § 78 ods. 2 CSP) je tu len vtedy, ak je splnená tiež podmienka procesnej
subjektivity všetkých osôb majúcich byť povolaných do sporu. Ak takáto podmienka splnená nie je,

žalobca má povinnosť žalobu nasmerovať len voči tým subjektom právneho vzťahu z dražby, u ktorých
splnená je.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.