Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425203750
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425203750.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: L. K. L., B.. X.X.XXXX,
P.XX,Š.,zastúpenejadvokátomMgr.TomášomMatúšekom,Jamnického8,Bratislava,protipovinnému:
Q. K., B.. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 0C/14/2025-23, zo dňa 22.4.2025,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o
t v r d z u j e.

II. Povinnému priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
časti týkajúcej sa povinnosti dočasne nevstupovať do domu na P. D. Č.. XX P. Š., v ktorom v súčasnosti
býva navrhovateľka (výrok I.); návrh v časti týkajúcej sa povinnosti nekontaktovať navrhovateľku
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a povinnosti nepribližovať
sa k osobe navrhovateľky na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, vylúčil na samostatné konanie (výrok
II.) a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu dňa 17.4.2025 domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť dočasne najneskôr do
rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v trestnej veci nevstupovať do domu, v
ktorom v súčasnosti býva, t. j. rodinného domu na adrese: P. XX, Š.. Zároveň sa domáhala uloženia
povinnosti písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať

navrhovateľku, ako aj nepribližovať sa k jej osobe na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Návrh
odôvodnila tým, že procesné strany sú manželia a rodičia maloletej U. K., B.. X.X.XXXX, pričom do
12.4.2025 žili v spoločnej domácnosti na L. XXX/XX, X., avšak v dôsledku neprijateľného, vulgárneho
a nad mieru agresívneho správania povinného bola nútená opustiť s maloletou spoločnú domácnosť
z dôvodu obáv o svoj život a zdravie s tým, že situácia sa vyostrila víkend pred podaním návrhu,
kedy povinný sa priamo vyhrážal navrhovateľke smrťou a ublížením na zdraví, vulgárne nadával aj v

prítomnosti maloletej. K návrhu pripojila videozáznam, podľa ktorého sa povinný dňa 12.4.2025 (okrem
iného) vyjadril, že „pociťuje potrebu (navrhovateľke) fyzicky ublížiť; zabije ju a normálne si to užije; cíti
potrebu (navrhovateľku) zbiť; (navrhovateľke) najebe a pôjde si sadnúť do basy, aspoň si oddýchne;
(navrhovateľke) švihne cez drbnutú hlavu; ešte raz ma vymkneš, zabijem ťa, hneď ti letí; túžim vykonať
akt fyzického násilia na tebe; jeden švih cez tú tvoju hlavu drblú a budem“ a pod.. Dôvodnosť strachu o
svoj život a zdravie vzhliadla v tom, že povinný v decembri 2024 navrhovateľku fyzicky napadol tak, že ju

doma v prítomnosti maloletej U. zovrel rukami na zápästiach a pritlačil ku skrini, pričom sa jej vyhrážal.
Ďalej uviedla, že povinný ju kontaktoval prostredníctvom aplikácie messenger potom, ako s maloletouopustila spoločnú domácnosť a uchýlila sa k jej rodičom do domu na P. XX P. Š., ktorý v súčasnosti
obýva, dokladajúc komunikáciu procesných strán, v rámci ktorej sa mal povinný domáhať toho, aby
mu vydala maloletú dcéru, čo viacnásobne zopakoval a naďalej sa vyhrážal navrhovateľke obdobným

spôsobom, ako v predchádzajúcich dňoch, najmä s poukazom na správy typu „Aj keby som si myslel
to čo som ti povedal“ a „výsledok sa ti nebude ľúbiť“. Záverom uviedla, že dňa 17.4.2025 podala na
povinného trestné oznámenie, ktoré pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

po právnej stránke ozrejmil, že pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento
vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre

vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo
dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

4. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle
a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.7.2010, sp. zn. 2MCdo/3/2010).

5. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
C. s. p. musí mať súd prvej inštancie za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Účelom
zákonného ustanovenia je ochrana práva na život a zdravie osoby, ktoré je ohrozované násilníkom.
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. má spravidla nadväzovať na postup podľa §
27a zákona č. 171/1993 Z. z., podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného

priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej
možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný
útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou
vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas
14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať

zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Policajt je povinný poučiť ohrozenú
osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.
s. p.. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia,
ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd
počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do

nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o čom sa
vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia. Primárnym účelom neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) C. s. p. je zabrániť akejkoľvek forme násilia.

6. Vychádzajúc z Čl. 15 ods. 1, ods. 2, Čl. 16 ods. 1 a Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR upravujúcich základné

ľudské práva (právo na život, nedotknuteľnosť osoby a jej obydlia), ktoré pôsobia voči každému (erga
omnes) a prislúchajú každému človeku z titulu jeho ľudskej existencie; mal súd prvej inštancie za
nepochybné, že trvanie nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je
potrebné osvedčovať vecnými dôkazmi vo forme listín osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť atrvanie jej nároku na ochranu osoby a obydlia, nakoľko ich ochrana je ústavnoprávne garantovaná vždy
a každému z dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti základných ľudských práv.

7. K osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (manželmi) súd prvej inštancie
uviedol, že povinný nebol príslušníkmi Policajného zboru postupom podľa
§ 27a zákona č. 171/1993 Z. z. vykázaný z obydlia spoločne obývaného s navrhovateľkou a z
elektronickej komunikácie manželov, ktorá sa mala uskutočniť po 12.4.2025, kedy navrhovateľka
opustila spolu s maloletou dcérou U. zdieľanú spoločnú domácnosť na L. XX P. X. vyplynulo, že povinný

sa domáhal kontaktu s maloletou dcérou U.. Nenamietol skutočnosť, že v sobotu ráno (pravdepodobne
12.4.2025) sa navrhovateľke vyhrážal, keď nepriamo („áno viem malo mi dôjsť, že keď si zrazu prestala,
že si ma nahrávaš“) stotožnil svoj hlas s vyhotovenou zvukovou nahrávkou zo dňa 12.4.2025, nepoprel
na adresu navrhovateľky mierené nadávky, emočné výkyvy a vyhrážky, uvádzajúc, že ho to mrzí a v
rámci elektronickej komunikácie strán tiež napísal, že nebude navrhovateľke písať, ale nenechá si, aby
mu navrhovateľka bránila v kontakte so U.. Dôvodil, že z obsahu elektronickej komunikácie nemožno

vyvodiť odôvodnený záver, že povinný ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky a nemožno
konštatovať dôvodné podozrenie z fyzického či psychického násilia, keď v dôsledku odsťahovania
sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti jej manžel a zároveň otec maloletej U. predmetnou
komunikáciou riešil možnosť svojho kontaktu s jedenásťmesačnou dcérou a vo vzťahu k navrhovateľke
neútočil verbálnym spôsobom, pričom navrhovateľka nepredložila žiadnu inú písomnú komunikáciu

strán, z ktorej by bolo možné vydedukovať, že je pod dlhodobým a ustavičným psychickým tlakom
vykazujúcim znaky psychického násilia zo strany svojho manžela. Rodičia navrhovateľky v čestných
vyhláseniach zo dňa 17.4.2025 neuviedli a nedokladovali žiadne situácie, z ktorých by bolo zistiteľné,
či povinný komunikuje alebo v dohľadnej minulosti komunikoval s navrhovateľkou ústne alebo formou
prostriedkovpísomnej,telefonickejaleboinejelektronickejkomunikácienásilnýmspôsobom,ktorýbybol

spôsobilý vzbudiť u navrhovateľky obavu z ohrozenia jej života a zdravia, a preto navrhovateľka tvrdenia
o psychickom násilí povinného neosvedčila žiadnym relevantným dôkazom a záver o psychickom
násilí nemožno vyvodiť ani z videozáznamu zo dňa 12.4.2025, na ktorom povinný sa síce vyhrážal
navrhovateľkefyzickouujmouavulgárnejejnadával,vyjadrujúctúžbuvykonaťnajejosobeaktfyzického
násilia, avšak okrem tohto rozhorčeného emočného prejavu povinného prameniaceho zo situácie, že

navrhovateľka povinného vymkla, nepredložila iné dokumenty, správy či záznamy, z ktorých by bolo
možné vzhľadom na intenzitu, sústavnosť a pravidelnosť agresívneho správania povinného dôvodne
usúdiť, že pácha voči osobe navrhovateľky psychické násilie.

8. Ďalej uviedol, že fyzické násilie navrhovateľka neosvedčila a ani netvrdila, že v čase rozhodnom

pre posúdenie predmetného návrhu povinný na osobu navrhovateľky fyzicky zaútočil, keď podľa
jej tvrdenia povinný ju mal fyzicky napadnúť raz v decembri 2024 (pritlačením ku skrini), avšak
navrhovateľka v danom predchádzajúcom období žiadne právne kroky voči povinnému v súvislosti s
fyzickým napadnutím nepodnikla ani nepredložila žiadne listiny svedčiace o fyzickom ataku zo strany
povinného, a preto o dôvodnom podozrení z fyzického násilia v tomto ohľade nemožno uvažovať.

Dodal, že ani v trestnom oznámení pre nebezpečné vyhrážanie, ktoré navrhovateľka podala na Okresnú
prokuratúru Bratislava I dňa 17.4.2025, neuviedla žiadnu zmienku o fyzickom útoku na jej osobu zo
strany povinného, pričom v trestnom oznámení neopísala žiadnu časom a skutkom konkretizovanú
situáciu, za ktorej povinný mal navrhovateľku napádať slovne. Mal za to, že navrhovateľka neosvedčila
fyzické násilie páchané na jej osobe zo strany povinného a skutočnosť, že verbálne útoky zachytené

na videozázname zo dňa 12.4.2025 majú bez ďalšieho povahu psychického násilia, keďže iné listiny,
úradné záznamy, potvrdenia, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, ktoré by osvedčovali intenzitu
a pravidelnosť agresívnych verbálnych prejavov povinného nepredložila a tým neosvedčila dôvodnosť
obavy o svoj život a zdravie. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zákonný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v dôvodnom podozrení z násilia voči navrhovateľke zo

strany povinného daný nie je.

9. Súd prvej inštancie bol názoru, že v posudzovanom prípade nie je prítomná náležitá obava
navrhovateľky z násilia povinného, nakoľko navrhovateľka z ich spoločnej domácnosti (na L. P. X.) po
dátume 12.4.2025 odišla a v súčasnosti býva u svojich rodičov v dome na P. XX P. Š., pričom z obsahu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani pripojených listín nevyplynula skutočnosť, že by
povinný mal vecné alebo iné užívacie právo k domu, v ktorom navrhovateľka aktuálne býva a ku ktorému
sa nariadenie neodkladného opatrenia v podobe dočasného zákazu vstupu domáha. Súd prvej inštancie
z vlastnej činnosti zistil, že v katastrálnom území Š. je pod súpisným č. XX (označeným v návrhu) na listevlastníctva č. XXXX evidovaná stavba garáže na pozemku s parcelným č. XXXX o výmere 23 m2, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve matky navrhovateľky o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 k celku,
pričom povinný, ktorý trvale býva a zdržiava sa na L. XX P. X. nemá k nehnuteľnosti na P. XX P. Š. žiadne

vlastníckeaniinévecnéaleboobligačnéprávo,atedanemáprávnyanivecnýdôvodvstupovaťdodomu,
v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka, preto i za splnenia predpokladu dôvodného podozrenia z
násilia, berúc do úvahy fakt, že povinný nebýva spoločne s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a do
obydlia, do ktorého sa navrhovateľka zo strachu pred povinným odsťahovala, nemá faktický ani právom
aprobovaný prístup, je zrejmé, že návrh na uloženie povinnosti dočasne nevstupovať do domu, v ktorom

v súčasnosti navrhovateľka býva, je voči povinnému nedôvodný a bezpredmetný, keďže navrhovateľka
sa už zo spoločnej domácnosti manželov odsťahovala do nehnuteľnosti, ku ktorej povinný žiadne právo
vstupu nemá, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný podľa § 325 ods. 2 písm. e)
C. s. p., za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. g), písm. h), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods.
2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 v spojení s § 331 ods. 1 veta prvá, § 332 ods. 2, zamietol.

10. Návrh v časti týkajúcej sa povinnosti nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a povinnosti nepribližovať sa k osobe
navrhovateľky na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, postupom podľa § 328 ods. 2 veta prvá C. s. p.
v spojení s platným rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava IV na rok 2025, vylúčil na samostatné
konanie, v ktorom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne najneskôr do 30 dní od

jeho doručenia zákonný sudca, ktorému bude návrh v uvedenej časti pridelený náhodným výberom cez
program elektronickej podateľne.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
C. s. p. tak, že úspešnému povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne

trovy nevznikli.

12.Protizamietajúcemuvýrokuuznesenia(výrokI.)podalanavrhovateľkaodvolanieažiadalauznesenie
v napadnutej časti zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania

(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté
uznesenie považovala za arbitrárne, rozporné so zákonom a za podstatného nedodržania lehoty
stanovenej zákonom. Uviedla, že mala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ale aj dôvodné obavy
o zdravie, bezpečnosť, priaznivý vývoj maloletej, pokiaľ by sa maloletá ocitla v opatere povinného.
S prihliadnutím na § 366 písm. d) C. s. p. poukázala na uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.

k. 40P/55/2025-24, zo dňa 23.4.2025, ktorý nariadil neodkladné opatrenie vo veci ochrany maloletej
podľa § 365 ods. 1 C. m. p. na základe návrhu zo dňa 17.4.2025. Mestský súd Bratislava II dospel k
záveru, že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú
dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matky. Poukázala na to, že jeden súd jej dal za pravdu na základe návrhu, o

ktorom rozhodoval Mestský súd Bratislava II a v ktorom bol uvedený totožný skutkový stav veci, ako
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti ktorému smeruje odvolanie a ktorému súd prvej
inštancie nevyhovel a odmietol jej poskytnúť nevyhnutú ochranu.

13. Navrhovateľka pripojila k odvolaniu doplnenú Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 25.4.2025,

z ktorej vyplýva zrejmá a dôvodná obava o život a zdravie a komunikáciu, ktorou nad únosnú mieru
ju povinný naďalej kontaktuje, ako aj jej blízku rodinu, pričom uvedené má priamy vplyv na dojčenie
a výchovu maloletej. Uviedla, že od presťahovania sa k rodičom žije v neustálom strachu, či sa pred
dverami rodičovského domu neobjaví povinný, nakoľko adresu pozná a svoj príchod avizoval aj vo
svojej komunikácií. Namietala, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti nariadenia

zákazu vstupu do rodičovského domu bol bez náležitého vysporiadania sa so skutkovým stavom
a bez dostatočného odôvodnenia zamietnutý a arbitrárny, nakoľko bol vydaný až po piatich dňoch
odo dňa doručenia návrhu, hoci súd prvej inštancie mal v zmysle zákona rozhodnúť v lehote do 24
hodín od doručenia návrhu. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Argumentácia súdu prvej inštancie, ktorá pozostávala iba z toho, že pred podaním návrhu
nevyužila inštitút dočasného vykázania povinného z ich spoločného bytu, a preto nemá byť daná

dôvodná obava o jej život a zdravie, je formalistická a znižuje dôveru občanov v orgány justície, ktoré by
mali poskytnúť ochranu, keď to bezprostredne potrebujú. Legislatíva a judikatúra nepodmieňuje vydanie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. tým, aby bol páchateľ domáceho násilia
(či už fyzického alebo psychického) najskôr vykázaný zo spoločného domu. Uviedla, že s ohľadom na
bezprostrednú obavu o svoje zdravie a život dobrovoľne spoločný byt opustila a návrhom sa domáhala

toho, aby bol povinnému zamedzený prístup do nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne býva a do ktorej povinný
avizoval svoj príchod.

14. Mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal predložené dôkazy riadne, nakoľko ak by ich riadne
vykonal a riadne vyhodnotil predložené videozáznamy, tak by nemohol konštatovať, že dôvodná obava o
život a zdravie nie je daná. Dôvodila, že nielen zo slovného prejavu povinného, ale aj z tónu jeho hlasu a

spôsobu reči je zrejmé, že pociťuje silné antipatie voči jej osobe a bol by schopný fyzicky ublížiť. Povinný
sa v prítomnosti maloletej vyhráža manželke a matke jeho dieťaťa fyzickou likvidáciou, fyzickým násilím
a agresívne a vulgárne jej nadáva len za to, že ho vymkla. Uvedené nepredstavuje ojedinelý prípad,
nakoľko už v návrhu, ako aj v úkonoch v rámci trestného konania uviedla, že stav povinného a jeho
správanie voči navrhovateľke je na dlhodobom úpadku a obdobné situácie sa opakujú. Okrem toho, že

takékonaniejepotrebnémorálneodsúdiť,takjeajpotrebnéposkytnúťbezodkladnúochranu.Namietala,
že súd prvej inštancie arbitrárne bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku a nedôvodne zľahčuje konanie
povinného, ktorý sa jej vyhráža smrťou. Súd prvej inštancie v záujme predchádzania vzniku možnej
poruchy v právnom vzťahu radšej neposkytol ochranu, hoci na to boli riadne splnené všetky podmienky.
Bola názoru, že je priečiace sa zásadám spravodlivého procesu, ak súd prvej inštancie požaduje

od navrhovateľky ako obete domáceho násilia, aby svoje skutkové tvrdenia preukazovala ďalšími
dôkazmi, ktoré z objektívnych príčin získať nie je možné. Domáce násilie páchané v psychickej rovine
nezanecháva rany na tele a nie je možné predkladať o ňom lekársku správu s popisom, ako k zraneniu
došlo. Psychické násilie naberá na sile, až dosiahne neúnosnú mieru, čo bolo aj dôvodom, prečo
povinného nahrala na telefón, pritom akékoľvek skoršie excesy povinného objektívne nie je možné

dokázať.

15. Namietala, že súd prvej inštancie vyžaduje dokazovať skutkové tvrdenia v miere rovnajúcej sa
klasickému kontradiktórnemu civilnému konaniu, čo sa javí ako porušenie jej práva na spravodlivý súdny
proces. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná

taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak konal v priamom rozpore
s touto hypotézou. Mala za to, že ako obeť trestného činu (nebezpečného vyhrážania) je konštatovaním
súdu prvej inštancie sekundárne viktimizovaná. Skutočnosť, že podnikla právne kroky na ochranu svojej
osoby až teraz, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej
inštancie, že v trestnom oznámení nie je opísané násilie, tak dala do pozornosti, že k návrhu priložila iba

prvú stranu trestného oznámenia, aby mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že také oznámenie bolo
podané a kam. Bola názoru, že súd prvej inštancie buď nevykonal vôbec predložené dôkazy alebo ich
vykonal a interpretoval v rozpore so zákonom, keď dospel k záveru, že nie je dané dôvodné podozrenie
z násilia.

16. Vyčítala súdu prvej inštancie, že z vlastnej činnosti zistil nesprávne údaje, keďže býva v rodinnom
dome svojich rodičov, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š. a nie v garáži
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že povinný nemá do rodinného
domu právo vstupu, resp. iné vecné právo, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu. Dôvodila,
že účelom inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej

z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje,
uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho
hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná
ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania
obydliazaúčelombývania.Prenariadenieneodkladnéhoopatreniajeirelevantné,čivprospechpovinnej

osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné
obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery
zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zoznenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych
osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

17. Považovala za dôvodné, aby súd prvej inštancie dočasne upravil pomery sporových strán tým, že
zamedzí povinnému prístup do domu, v ktorom sa aktuálne nachádza. Povinný niekoľkokrát prišiel po
incidente dňa 12.4.2025 k domu, z vonku kričal, zvonil, volal navrhovateľke, vhodil cigaretu na pozemok
na ktorom je rodinný dom postavený, pričom musela byť zavolaná hliadka mestskej polície a následne aj
štátnej polície, a to dňa 19.4.2025 (v čase kedy malo byť v zmysle zákona rozhodnuté o návrhu). Dôvodil,

že ak súd prvej inštancie zisťoval svojou nadprácou niektoré skutočnosti z vlastnej činnosti, tak mal
kontaktovať aj policajné útvary, resp. prokuratúru, ktoré evidovali trestné oznámenie v rozhodnom čase.
Skutočnosť, že dotknuté inštitúcie nedostatočne komunikujú nemôže byť interpretované v neprospech
osoby, ktorá sa odôvodnene domáha ochrany svojho života a zdravia. Vzhľadom na uvedené je
objektívne naliehavo potrebné, aby súd prvej inštancie upravil súčasné pomery a povinnému zakázal
vstup do nehnuteľnosti, v ktorej v súčasnosti žije. Ak ide o zvyšnú časť návrhu (i) povinnosť povinného

nepribližovať sa na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov a (ii) povinnosť povinného písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať navrhovateľku, tak mala za
to, že ak už súd prvej inštancie vydával uznesenie, tak mohol a mal vydať aj rozhodnutie v tejto časti
návrhu a nie formalisticky vylúčiť na samostatné konanie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a Čl. 17 C. s. p..

18. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Nestotožnil sa s odvolaním navrhovateľky a tvrdením, že napadnuté uznesenie je arbitrárne. Právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument účastníka (II. ÚS 76/07). Mal za to, že súd prvej inštancie sa jasne, zrozumiteľne a pomerne

vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s podstatnými otázkami pre toto konanie. S nedodržaním
lehoty na vydanie neodkladného opatrenia zákon nespája následok v podobe osvedčenia tvrdení
navrhovateľky alebo automatického vyhovenia jej návrhu, a preto tento argument je bez právneho
významu. Podstatným pre posúdenie veci je skutočnosť, že povinný nemá žiadny právny vzťah
k nehnuteľnosti, v ktorej v súčasnosti navrhovateľka býva, do nehnuteľnosti nemá žiadne právo

vstupu alebo jej užívania. Z navrhovateľkou prezentovaných skutočností vyplýva, že povinný do
domu nikdy nevstúpil, ani sa o to žiadnym násilným spôsobom nepokúsil. Dôvodom týchto návštev
povinného(čovyplývazkomunikáciesporovýchstrán,ktorúpredložilanavrhovateľka),jespoločnádcéra
navrhovateľky a povinného. Uviedol, že jeho rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené a teda
návštevami chcel realizovať svoje rodičovské práva k spoločnej dcére; pritom nemal žiadny úmysel ani

potrebu konfrontovať alebo sa inak stretávať s navrhovateľkou. Zo žiadneho predloženého dôkazu, či
už v tomto konaní alebo v konaní o vydanie neodkladného opatrenia na Mestskom súde Bratislava
II nevyplynulo rizikové alebo inak nevhodné správanie sa povinného voči maloletej dcére, ktoré by
odôvodňovalo konanie matky, ktorá protiprávne bráni otcovi v styku s maloletou dcérou.

19. Ustanovenie § 27 ods. 4, ods. 7 a ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. priamo odkazuje na neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. e) C. s. p.. Z uvedeného vyplýva, že sa má na mysli predovšetkým
spoločné obydlie prípadne iný dom alebo byt, do ktorého má povinná osoba právo vstupu. Nedáva
zmysel zakazovať povinnému niečo k čomu mu nesvedčí žiadny právny titul priamo zo zákona. Pri
pokuse o vstup do cudzieho domu alebo bytu bez oprávnenia, by tak automaticky hrozili povinnému

závažnejšie dôsledky, ako len prípadné marenie výkonu úradného rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukázal na nesprávny výklad a aplikáciu záverov odbornej literatúry, ktoré navrhovateľka v odvolaní
cituje, keď uviedla, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej
osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné
obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel. Mal za to, že uvedené

smeruje k situácii, kedy je povinná osoba vlastníkom alebo iným oprávneným užívateľom domu či
bytu a teda pre nariadenie daného neodkladného opatrenia je toto jej vlastnícke alebo užívacie právo
irelevantné a je tak prípustné uvedeným spôsobom obmedziť vlastnícke alebo užívacie právo povinnej
osoby. Z citovaného textu nevyplýva opak, tak, ako si to nesprávne vyvodzuje navrhovateľka, t. j. že by
bolo vlastnícke či užívacie právo úplne irelevantné; irelevantná je podľa tejto literatúry jeho existencia,

nie neexistencia, ako sa o tom snaží presvedčiť navrhovateľka.

20. Namietal čestné vyhlásenia podpísané rodičmi navrhovateľky, nakoľko sa nezakladajú na pravde.
V čestných vyhláseniach uvádzajú, že zo strany Q. K. došlo podľa mojich vedomostí v minulosti kfyzickému napadnutiu mojej dcéry, a teda z čestných vyhlásení nevyplýva, že by rodičia boli v minulosti
svedkami násilného konania. Mal za to, že navrhovateľka cituje časť odôvodnenia Mestského súdu
Bratislava II, vytrhnutú z kontextu. Uviedol, že Mestský súd Bratislava II v odôvodnení uznesenia o

nariadeníneodkladnéhoopatrenianereflektujevyjadrenianavrhovateľkyajejobvineniavočipovinnému;
vydanie neodkladného opatrenia súd odôvodnil potrebou neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a výkon práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je
doposiaľ upravený. Vyjadrenia a obvinenia navrhovateľky, uvedené v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia preto treba považovať za nepreukázané a neosvedčené. Dôvodil, že uvedené priamo vyplýva

aj z poslednej vety odseku 21. uznesenia Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/55/2025-24, podľa
ktorej sa súd nestotožnil s potrebou vydania neodkladného opatrenia do 24 hodín podľa § 365 ods. 1 C.
m. p., nakoľko toto ustanovenie rieši situácie, kedy je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa
vážne ohrozený alebo narušený, čo súd z predloženého návrhu nemal za preukázané. Navrhovateľka
sa pokúša preniesť manželské nezhody do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, nakoľko povinnému bráni vo výkone týchto práv, čo ostatne priznáva aj samotná navrhovateľka

vo svojom návrhu. Výkon rodičovských práv povinného tak bol jediný a reálny dôvod jeho návštevy pred
domom navrhovateľkiných rodičov.

21. Mal za to, že zápisnica o doplnení trestného oznámenia je na úrovni skutkového tvrdenia
navrhovateľky, ktoré nebolo preukázané a osvedčené (okrem nahrávky, ktorou si navrhovateľka

povinného nahrala); väčšina uvedených tvrdení je v rovine tvrdení, ktoré neboli ničím konfrontované; vo
veci nebol vypočutý a nemal možnosť predložiť akékoľvek dôkazy a druhý pohľad na vec. Navrhovateľka
na otázku povereného príslušníka Policajného zboru uviedla, že pri incidente z decembra 2024 nebola
fyzicky napadnutá; potvrdila, že pred aprílom 2025 nikdy nepočula od povinného žiadne vyhrážky a na
otázku, či sa povinný pred decembrom 2024 voči nej prejavil násilne, resp. fyzickým útokom odpovedala

nie. Uviedol, že strany budú musieť do budúcna komunikovať kvôli spoločnej maloletej dcére, avšak
povinný sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by ho diskvalifikovalo z výkonu jeho rodičovských
práv a povinností. Nestotožnil sa s tvrdením, že vydaním uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia po lehote stanovenej zákonom súd prvej inštancie znemožnil navrhovateľke,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, nakoľko s nedodržaním lehoty zákon nespája priame následky; maximálne možno hovoriť o
prieťahoch, avšak tie nemali vplyv na právne postavenie navrhovateľky; navrhovateľka ani netvrdí, že by
jej nedodržaním lehoty vznikla akákoľvek ujma. Namietal, že by na navrhovateľke vykonával psychické
alebo fyzické násilie. Mal za to, že navrhovateľka sa svojou zavádzajúcou a účelovou argumentáciou
snaží odviesť pozornosť od dôkaznej núdze, v ktorej sa ocitla, keď neosvedčila potrebu neodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami.

22. Navrhovateľka v odvolacej replike dodala, že zákon pri nariadení dočasného zákazu vstupu do
domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinná osoba dôvodne podozrivá z
násilia, nepredpokladá, aby bola nehnuteľnosť vo vlastníctve niektorého zo zúčastnených subjektov, a

teda nie je rozhodujúce, či má povinný k nehnuteľnosti vlastnícke, spoluvlastnícke alebo iné majetkové
právo. Zákon ani súdna prax nevyžadujú, aby osoba, voči ktorej návrh na zákaz vstupu smeruje,
bola vlastníkom obydlia, do ktorého jej má byť vstup zakázaný. Zákaz vstupu povinného do obydlia
zodpovedá zákazu vstupovať alebo zdržiavať sa v určitom objekte alebo lokalite, kde býva poškodená
osoba domáhajúca sa ochrany svojich práv z dôvodov ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity.

Povinný opakovane kontaktuje nielen navrhovateľku, ale aj jej rodičov, napríklad rôznymi SMS správami.
Povinný sa opakovane dostavuje k rodičovskému domu navrhovateľky, o čom svedčí aj výpoveď matky
navrhovateľky v zmysle zápisnice z jej výsluchu realizovaného OR PZ Bratislava IV dňa 26.4.2025.
Povinný mal ešte v ráno výsluchu matky navrhovateľky čakať v aute v blízkosti rodinného domu a
sledovať matku navrhovateľky pri tom, ako autom vychádza z domu. Uviedla, že povinný sa aj po

incidente zo dňa 12.4.2025 dostavil do blízkosti rodičovského domu navrhovateľky a dožadoval sa
odovzdania maloletej, na čo bola volaná aj hliadka policajného zboru. Mala za to, že povinný v úmysle
provokovať, zastrašovať a obťažovať navrhovateľku a jej rodinu v domácnosti, zastiera svoju opakovanú
prítomnosť pri rodičovskom dome navrhovateľky záujmom o dcéru. Poukázala na skutočnosť, že jej
matka bola osobne prítomná v situácii, keď sa jej povinný vyhrážal zabitím. O tejto skutočnosti matka

navrhovateľky vypovedala v rámci svojho výsluchu dňa 26.4.2025, a preto spochybňovanie relevantnosti
dôkazných prostriedkov protistranou je nedôveryhodné a javí sa ako účelové. Zdôraznila, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, nesmeruje k akémukoľvek obmedzeniu rodičovských právpovinného ako otca maloletej dcéry, ale výlučne k ochrane jej fyzickej a psychickej integrity, ako aj k
zabezpečeniu základného pocitu bezpečia v rodičovskom dome, kde sa má objektívne cítiť bezpečne.

23. Povinný v odvolacej duplike mal za to, že navrhovateľka neuviedla žiadne nové rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť napadnuté uznesenie. Dodal, že skutočnosť zverenia
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a neupravenie styku druhého rodiča automaticky
bez ďalšieho nevylučuje druhého rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Tvrdenia
navrhovateľky o úmysle povinného provokovať navrhovateľku a jej rodinu pod zámienkou záujmu

o dcéru sú nepodložené hodnotiace úsudky navrhovateľky. Bol názoru, že navrhovateľka uplatňuje
nesprávny procesný inštitút a smeruje k celkom zjavne neúčelnému uplatňovaniu práva, keď zabráneniu
fyzickej blízkosti alebo zabráneniu komunikácie slúžia odlišné právne nástroje, ako je zákaz vstupu do
domu, do ktorého povinný nemá akékoľvek právo vstupu. Neodkladné opatrenie v navrhovanom znení
nesmerujekzabráneniufyzickejblízkosti,pričomnavrhovateľkaanilennetvrdí,žebysapovinnýpokúšal
akokoľvek vstúpiť do domu.

24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal
odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne

správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

25. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

29. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

31. Bez vecnej opodstatnenosti (napĺňajúc zásadu hospodárnosti konania) replikovať zákonné
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia uvedené v odsekoch 3 až 5 odôvodnenia uznesenia

odvolacieho súdu, ktoré ozrejmil už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí; so zreteľom na
dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce
v neosvedčení naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi stranami založenom na tiež na závere o
nedôvodnosti zvolenej formy právnej ochrany, keďže povinný nemá faktický ani právom aprobovaný
prístup do nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne navrhovateľka býva; a súčasne súc viazaný rozsahom,

dôvodmi odvolania a argumentami odvolateľky, ktoré majú naplnenie odvolacích dôvodov preukazovať;
odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v odvolaní nepreukázala nesprávnosť dôvodov, pre ktoré súd
prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Hodno uviesť, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia dostatočne rozviedol rozhodujúci

skutkový stav a na spor aplikované právne normy, zrozumiteľne opísal svoje úvahy vedúce ku
komplexnému posúdeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; z odôvodnenia
napadnutéhouznesenianevyplývajednostrannosť,anitakáaplikáciapríslušnýchustanovenívšeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštanciejasne a výstižne vysvetlil prečo považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný;
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia spĺňa

požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
navrhovateľky (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu

navrhovateľky, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto
procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý
(bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti
fyzickýchaleboprávnickýchosôbzaistiťokamžitúprocesnúochranu,ktorúbynebolomožnésozreteľom
na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie
neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by

sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon,
ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd
teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie
reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa
jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

34. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že navrhovateľka neodkladného
opatrenia neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako jedného z predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia spočívajúcu v obmedzujúcom opatrení proti povinnému za účelom ochrany
jej zdravia a života; zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zvukovoobrazový záznam

zo dňa 12.4.2025 síce bez pochýb vykazuje znaky psychického násilia a hrozby fyzického násilia
povinného proti navrhovateľke, avšak súčasne za situácie, že sa zo spoločného bytu po tomto
incidente spolu s maloletou dcérou odsťahovala do rodinného domu svojich rodičov, pričom z opisu
rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených
dôkazovnevyplýva,žebysapovinnýfaktickydomáhalvstupudodomu,vktoromnavrhovateľkaaktuálne

po incidente dňa 12.4.2025 býva, resp. z nich nevyplýva pravdepodobnosť, že domu chce vstúpiť
hoci k tomu nemá právnu ani faktickú možnosť; nemôže byť ochrana fyzickej a psychickej integrity
navrhovateľky zabezpečená navrhovaným spôsobom. Potom absencia ďalších dôkazov, ktoré by
osvedčovali sústavnosť, intenzitu, resp. pravidelnosť násilného konania povinného voči navrhovateľke
a súčasne konanie povinného za účelom vstupu do domu rodičov navrhovateľky; bránia, aby neboli

vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom.

35. V súvislosti s doplnením zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 25.4.2025, odvolací súd bližšie
poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv.
neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom

konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v
konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní
vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 C.
s. p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd
prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť.

Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené tým, že odvolateľ
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej
inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní,
nanovotyodvolacísúdnemôžeprihliadnuť.Nadiskvalifikáciunovotypostačíopomenutiejejneskoršieho

uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

36. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré bolo redukované výlučne na
posúdenie návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, neuviedla incidenty vymenované v doplnení
trestného oznámenia týkajúce sa obdobia pred 12.4.2025; teda v odvolacom konaní si uplatnila

novoty, avšak v podanom odvolaní nekonkretizuje dôvod uplatnenia novôt podľa § 366 C. s. p.
a tiež neuvádza žiadne
skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesnej obrany nemohla použiť v doterajšom priebehu konania
bez svojej viny. Odvolací súd tak na nové skutočnosti neprihliadol rovnako ako s odvolaním predloženúvzájomnú komunikáciu strán sporu v období od 12.4.2025 do 16.4.2025 (deň pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia).

37. Súčasne odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia nemohol prihliadať na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia,
preukazované dôkazmi predloženými navrhovateľkou v odvolacom konaní, nakoľko je viazaný stavom
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C. s. p.).

38. Napokon nielen veľmi zjednodušujúco, ale aj nesprávne dôvodila navrhovateľka v prospech
vyhoveniu jej návrhu tým, že Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 40P/55/2025-24, zo dňa
23.4.2025, nariadil neodkladné opatrenie, čím jej mal dať za pravdu. Mestský súd Bratislava II v konaní
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa dočasne zveril maloletú dcéru strán sporu do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a uložil povinnému prispievať na výživu maloletej dcéry, z dôvodu naliehavej
potreby úpravy pomerov účastníkov spočívajúcej v ochrane záujmov maloletej dcéry vzhľadom na jej

útly vek, kedy je prirodzene fyzicky a psychicky naviazaná na matku, keďže rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti; teda rodinnoprávny súd vôbec neriešil otázky aktuálneho konania. Hodno doplniť, že ani
namietané nedodržanie lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
328 ods. 2 veta druhá C. s. p., nemôže zakladať vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

39. A pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mali preukazovať
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; bolo potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného
odvolania navrhovateľky nevyvrátili skutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky v ich súhrne ako právne

irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie; preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vo výroku
vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému priznal proti
navrhovateľke plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C. s. p.).