Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125344260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125344260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: Pomoc
Motoristom, s. r. o., so sídlom Pekná 30/36, 010 04 Žilina, IČO: 50 247 026, zast.:ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava
- Staré Mesto, IČO : 00 5885 441, zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej

č. 7325/14, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO : 56 711 832, o zaplatenie 1.320 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.320 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,4 % ročne zo sumy 1.320 eur od 09.11.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 02.07.2025 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č.307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.320 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy
1.320 eur od 09.11.2024 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo vymedzil tak, že dňa 14.07.2024 došlo v A. B. C. k dopravnej nehode,

pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bol poškodený D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX A. B. C.. (ďalej len „Poškodený“).
K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú
na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 299/2024
zo dňa 15.08.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo.
Nájom náhradného motorového vozidla trval od 15.08.2024 do 10.10.2024, a to do ukončenia opravy

a doručenia krycieho listu od žalovaného. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil
žalobca Poškodenému faktúru č. 7003332024, splatnú dňa 25.10.2024 na sumu 1.760 eur s DPH za
57 dní, t.j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový
poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného. Žalovaný

dňa 07.05.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 440 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so
svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov,
preto sa žalobca svojho práva súdnou cestou.3.OkresnýsúdBanskáBystricažalobevyhovelvydanímplatobnéhorozkazuspis.zn.26Up/918/2025zo
dňa08.07.2025(č.l.17).Protitomutoplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor(č.l.22),ktorýodôvodnil

tým, že žalovaný dňa 24.10.2024 skončil šetrenie, zaslal poistné plnenie vo výške 440 eur. Po skončení
šetrenia žalovaný o tejto skutočnosti informoval žalobcu, a to listom zo dňa 24.10.2024, pričom žalovaný
krátil poistné plnenie s odôvodnením, že za primeranú dobu nájmu považuje dobu iba v trvaní 13 dní
s tým, že oprava vozidla bola ukončená 03.10.2024. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z.z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“)
ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomným podaním (č.l. 28 a nasl.), v ktorom uviedol, de
facto zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe.

6. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.07.2024 došlo v A. B. C. k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX A. B. C.. (ďalej len „Poškodený“). K vzniku
spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 299/2024 zo dňa 15.08.2024,

na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného
motorového vozidla trval od 15.08.2024 do 10.10.2024, a to do ukončenia opravy a doručenia krycieho
listuodžalovaného.PoukončenídobytrvanianájmunáhradnéhovozidlavystavilžalobcaPoškodenému
faktúru č. 7003332024, splatnú dňa 25.10.2024 na sumu 1.760 eur s DPH za 57 dní, t.j. za dobu
užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie

a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom jeho
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca
si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného. Žalovaný dňa 07.05.2024 poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 440 eur.

7. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

9. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZPZP), tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie

zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

10. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie
zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015

Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12.Podľaust.§4ods.2písm.b)ZPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.13. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi.

15. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

17. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby súd ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za
škodu treba posudzovať podľa § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky a rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako

aj prevádzateľ lietadla, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového
vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda Poškodenému. Zodpovednosť za škodu podľa cit.
ust. § 427 ods. 2 je zodpovednosť objektívna, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené
konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže,

že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať
(§ 428 Občianskeho zákonníka). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho
hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na
to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade

bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - osobitnej povahy
prevádzky motorového vozidla a následku - vzniku škody.

20. V prejednávanom prípade sa tak súd zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti
prevádzkovateľa (poisteného) osobného motorového vozidla za škodu podľa cit. ust. § 427 ods.

2 Občianskeho zákonníka ako v ďalšom nevyhnutného predpokladu vzniku povinnosti poisťovateľa
(žalovaného) nahradiť Poškodenému, resp. po postúpení pohľadávky na náhradu škody žalobcovi,
škodu. V prejednávanom prípade, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalovaného nároku a
súčasne zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávky (od ktorej odvodzoval žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore) tak škode mali zodpovedať Poškodeným účelne vynaložené náklady za nutné

užívanie náhradného osobného motorového vozidla.

21. Z cit. ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia sa poškodenému (o.i.) uhrádzajú aj
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z

ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniuveci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie
do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná

udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú
škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v
dôsledku dopravnej nehody.

22. Daný spor bol založený na zodpovedaní otázky existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťouakopríčinouanákladmivynaloženýminanáhradnévozidlotitulomnájmunáhradnéhovozidla,
ktoré si poškodený musel zapožičať v dôsledku škodovej udalosti, a to v čase od odovzdania vozidla
na opravu do servisu do jeho odovzdania poškodenému po oprave na ďalšie používanie. V tejto
súvislosti súd poukazuje na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá práva úprava – zákon č. 381/2001

Z.z., a to, že účelom dotknutého zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodenému vo vzťahu k
škodovým následkom zapríčineným motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného pritom
zákon zabezpečuje tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi,
s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, pričom cieľom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť
čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou

spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, nielen vo sfére materiálnej ujmy, ale aj vo sfére
rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola
nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, inštitút povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na
to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody

a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, v ktorom ústavný súd prijal nasledovný záver : „Účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo“...... “V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov zaniká momentom, keď došlo k

ukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedodispozičnej
sféry poškodeného na ďalšie používanie „. Tiež súd odkazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 322/2025 z 17.07.2025 a I. ÚS 291/2025 z 06.08.2025.

23. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že podľa jeho názoru v danom spore je primeraná dĺžka nájmu 13

dní, súd konštatuje, že ide len o „voľnú úvahu“ žalovaného, žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom a neprodukoval ani jediný racionálny argument, ktorý by túto jeho „voľnú
úvahu“ podporoval.

24. V danej veci bolo nesporné, že poškodené vozidlo si poškodený nemohol vyzdvihnúť z opravy po

jej ukončení, nakoľko autoservis nevydal toto vozidlo poškodenému bez doručenia krycieho listu, ktorú
skutočnosť nemohol poškodený ovplyvniť nijakým spôsobom. Možno teda zhrnúť, že pri posudzovaní
účelnosti nájmu motorového vozidla je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Uvedené plynie z vykonaných dôkazov. Celú uvedenú
dobu preto možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady na nájom náhradného vozidla vynaložené

účelne, keďže poškodený bol po túto dobu v dôsledku predmetnej škodovej udalosti vylúčený z užívania
svojho motorového vozidla. Doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného
vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho
zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Zároveň
bolo nesporné, že žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, naopak, žalovaný poistné plnenie

bez preukázania existencie dôvodov uvedených v ust. § 5 zákona č. 381/2001 Z.z., poistné plnenie
svojvoľne krátil a poskytol poistné plnenie iba za dobu 11 dní nájmu, teda poskytol poistné plnenie iba
vo výške 440 eur, pričom náklady na nájom náhradného vozidla činili 1.760 eur. Súd tak žalobe čo do
istiny vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1.320
eur titulom nenahradenej škody (1.760 mínus 440).

25. Záverom je nutné zdôrazniť, že pokiaľ autoservis bezdôvodne a nezákonne zadržiava vozidlo po
ukončení opravy do času doručenia krycieho listu, ako tomu bolo v danej veci, tak takýto nezákonný
postup autoservisu nemôže byť na ťarchu poškodeného. Navyše v danej veci je predmetný autoserviszmluvným partnerom žalovaného. Je tak namieste, aby si žalovaný usporiadal svoj zmluvný vzťah
s daným autoservisom.

26. Žalobca si popri plnení uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo žalovanej sumy
od 09.11.2024 do zaplatenia. Súd vyhodnotil dôvodným aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, tento
bol uplatnený správne aj čo výšky, aj z časového hľadiska, nakoľko k ukončeniu šetrenia predmetnej
poistnej udalosti došlo dňa 24.10.2024 a v zmysle ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu

povinnosti poisťovateľa, t.j. žalovaný bol povinný plniť najneskôr do 08.11.2024, prvým dňom omeškania
žalovaného s plnením peňažného záväzku voči žalobcovi je tak deň 09.11.2024. Súd tak s odkazom na
ust.§517os.1a2Občianskehozákonníkavspojenísust.§11zákonač.381/2001Z.z.priznalžalobcovi
popri plnení aj zákonný úrok vo výške 8,4 % ročne zo žalovanej sumy od 09.11.2024 do zaplatenia.

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanému ako
neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).