Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723203236
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1723203236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov:
1/ T. W., B.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, L., 2/ U. W.Ň., B.. XX.X.XXXX, I.. B. XXXX/XX, L., obaja
právne zastúpení: IK Advisory s. r. o., Kalinčiakova 33A, Bratislava, IČO: 47 380 331, proti žalovanej: G.
W., B.. XX.X.XXXX, W. XXXX/XX, L., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Gajerom, Záhradnícka 7,
Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
č. k. 8C/62/2023-78, zo dňa 3.6.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/62/2023-90, zo dňa
24.6.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovanej proti napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na
prerušenie konania, o d m i e t a.

III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolnávrhnaprerušeniekonania(výrokI.),žalovanej

uložil povinnosť vypratať pozemok parcela registra „. Č.. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o
výmere 72 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, okres L.,
obec L., katastrálne územie L. (výrok II.) a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu dňa 6.12.2023 domáhali uloženia povinnosti žalovanej vypratať pozemok parcela registra „. Č..
XXXX/XX, v katastrálnom území L., druh pozemku ostatná plocha, o výmere 72 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXXX (ďalej tiež „sporný pozemok“).

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú ako manželia vlastníkmi sporného pozemku, ktorý však podľa ich
vedomostí neoprávnene užíva žalovaná, ktorá je vlastníčkou susedného pozemku parcela registra „. Č..
XXXX/XX, pričom ale vo vzťahu k spornému pozemku nemá žiadne užívacie práva. Napriek tomu si
žalovaná sporný pozemok oplotila a žalobcom ako vlastníkom znemožňuje na daný pozemok prístup,
čím neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Listom zo dňa 19.10.2023 upozornili žalovanú
na neoprávnené užívanie sporného pozemku a súčasne ju vyzvali, aby pozemok vypratala a uvoľnila

v lehote do 29.10.2023, žalovaná však tejto výzve nevyhovela a do vlastníckeho práva žalobcov k
pozemku naďalej neoprávnene zasahuje.3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že v konaní bolo nesporné
(§ 151 ods. 1 C. s. p.), že žalobcovia sú vedení na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne

územie L. ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného pozemku v podiele 1/1. V konaní bolo tiež
nesporné, že žalovaná sporný pozemok užíva, čo aj sama vo svojom vyjadrení potvrdila, pričom jedinou
spornou skutočnosťou v spore bolo, či žalovaná disponuje legitímnym užívacím právom. Žalovaná
odvodzovala právo k spornému pozemku ústnou dohodou, podľa ktorej žalobcovia potom čo nadobudli
parcelu č. XXXX, boli po jej rozdelení na príslušné parcely povinní predmetné novovzniknuté parcely

odpredať pomyselným vlastníkom, okrem iného aj žalovanej. Žalovaná predmetnú právnu skutočnosť
považovala za ústnu Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie L. (č. l. 4 spisu) súd prvej inštancie
zistil, že žalobcovia sú vedení na uvedenom liste vlastníctva ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného
pozemku v podiele 1/1, s titulom nadobudnutia: kúpna zmluva (V-2018/2023, zo dňa 11.8.2023), ktorý

je podľa svojpomocne vyhotovenej fotodokumentácie dlhodobo oplotený a užívaný, pričom žalobcovia
listom zo dňa 19.10.2023 vyzvali žalovanú na vypratanie sporného pozemku. Z Geometrického plánu
č. G1-654/2023 zo dňa 6.9.2023
(č. l. 52 až 55 spisu), súd prvej inštancie zistil stav rozdelenia a rozparcelovania pôvodných parciel, na
základe ktorého vznikla aj predmetná parcela č. XXXX/XX. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2023,

uzatvorenej medzi Slovenskou republikou ako scudziteľom a žalobcami ako nadobúdateľmi (č. l. 56 až
58 spisu), nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k neskôr novovytvorenej parcele č. XXXX/XX. Vklad
predmetnej zmluvy bol schválený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok zo dňa
11.8.2023, pod V-2018/2023. Z listu žalovanej zo dňa 19.10.2023 vyplynulo, že žalovaná nesúhlasila
s ponukou žalobcov na odkúpenie pozemku z dôvodu premrštenej ceny a žiadala, aby žalobcovia

dodržali ústnu dohodu, ktorú mali a aby previedli do jej vlastníctva predmetný pozemok v alikvotnej časti.
Následne pokusom o zmier zo dňa 29.11.2023 vyzvala žalobcov, aby prehodnotili kúpnu cenu za odkup
parcely č. XXXX, katastrálne územie L., a to z dôvodu neprimeranej výšky kúpnej ceny.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná navrhla prerušiť konanie s poukazom na § 162 ods. 1

písm. a) C. s. p., pričom svoj návrh zdôvodňovala tým, že je potrebné konanie prerušiť do skončenia
konania o nahradenie prejavu vôle. Na ozrejmenie uviedol, že § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. upravuje
obligatórne dôvody prerušenia konania a v prípade existencie takého dôvodu súd vždy konanie preruší,
avšaklenvprípadeaksámdospejeknázoruopotrebevýkladuurčitýchprávnychotázok(tzv.predbežná
otázka). Prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. je potom potrebné vykladať v intenciách

§ 193 C. s. p. posledná veta, kedy súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov a kto ich spáchal (nie je však viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v § 164

C. s. p., keď prerušenie konania je v tomto prípade na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené
len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných
vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Dodal, že prerušením
konaniabezsplneniazákonnýchpredpokladovsazasahujedoprávstránsporu,keďžepočasprerušenia

sa podľa
§ 165 ods. 2 C. s. p. nevykonávajú pojednávania a neplynú ani lehoty; nedôvodné prerušenie konania
zasahuje predovšetkým do práva strany na prerokovanie veci bez prieťahov.

6. Návrh žalovanej na prerušenie konania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný, pričom daný

návrh posúdil podľa § 164 C. s. p. a nie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. ako navrhovala žalovaná,
pretože o takýto prípad prerušenia konania nešlo, nakoľko posúdil nárok o nahradenie prejavu vôle
ako predbežnú otázku, pričom mal za to, že deklarovaná zmluva o budúcej zmluve je absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu absencie zákonom predpísanej formy. Za potrebné považoval uviesť,
že aj eventuálna povinnosť žalobcov uzatvoriť so žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bolo

scudzenie predmetnej nehnuteľnosti, neoprávňuje žalovanú túto nehnuteľnosť toho času bez ďalšieho
užívať. Preto považoval žalovanou prezentovanú ústnu dohodu, ktorá navyše nebola v spore právne
relevantným spôsobom preukázaná, za skutočnosť, ktorá aj v prípade, že by bola daná, nebola byspôsobilá nahradiť absentujúci užívací titul žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti, preto návrh na
prerušenie konania zamietol.

7. Ďalej uviedol, že mal za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti nadobudnutej
na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V-2018/2023, zo dňa 11.8.2023. Poukázal pritom
na § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné,
pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom konštatoval, že žalovaná opak nepreukázala. Za uvedeného
skutkového stavu mal za jednoznačne preukázané, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi spornej

nehnuteľnostiapredmetnoužalobouovypratanie,smerujúcouprotižalovanej,idezostranyžalobcovlen
o výkon ich práva, keď sa zákonom predpísaným spôsobom (vindikačnou žalobou) domáhajú ochrany
svojho vlastníckeho práva. Zdôraznil pritom, že takéto konanie žalobcov v žiadnom prípade nemožno
vyhodnotiť ako nezákonné, resp. zneužívajúce právo, keď práve žalovaná žalobcov obmedzuje vo
výkone ich vlastníckeho práva a bráni im užívať, resp. nakladať s nehnuteľnosťami nimi zvoleným
spôsobom. Dospel preto k záveru, že žalobcovia si svoj nárok uplatnili v súlade s hmotným právom (§

126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď vlastnícke právo nadobudli legitímnym spôsobom. Dodal, že
žalovaná užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov bez akéhokoľvek právneho titulu a nemá žiaden
ďalší nárok na zotrvanie v sporných nehnuteľnostiach (medzi stranami neexistovala žiadna nájomná
zmluva, či iný právny dôvod užívania predmetných nehnuteľností).

8. Doplnil, že ďalšími argumentmi žalovanej sa už nezaoberal, nakoľko neboli pre rozhodnutie vo veci
podstatné. V konaní boli preukázané zo strany žalobcov všetky podstatné skutočnosti pre vyhovenie
podanej žalobe, keď preukázali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiadajú vypratať a taktiež
preukázali, že žalovaná užíva danú nehnuteľnosť, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom zo
strany žalovanej neboli tieto tvrdenia žalobcov žiadnym spôsobom vyvrátené. Uviedol tiež, že nevyhovel

návrhu žalovanej na vykonanie dôkazov výsluchom všetkých majiteľov susediacich parciel, z ktorého
nebolo zrejmé, aké osoby majú byť vypočuté a k akým otázkam, keď vykonanie týchto dôkazov
nepovažoval za účelné a hospodárne. Uvedené dôkazy neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci
a neboli relevantné pre posúdenie prejednávaného sporu a následné rozhodnutie vo veci.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie za použitia § 46 ods. 1, § 50a
ods. 1, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 C. s. p. návrh na prerušenie
konania zamietol (výrok I.), nárok žalobcov vyhodnotil ako preukázaný, preto žalobe vyhovel a žalovanej
uložil povinnosť vypratať sporný pozemok (výrok II.), pričom v súlade s § 323 ods. 3 C. s. p. určil lehotu
na plnenie 5 dní, tak ako to žiadali žalobcovia, nakoľko mal za to, že dlhšia lehota na plnenie bola

v danom prípade odôvodnená predmetom konania a žalovaná sa k lehote na plnenie nevyjadrila. O
trovách konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a pretože žalobcovia 1/ a 2/ mali v spore plný úspech, priznal im
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.).

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
eventuálne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, potrebných na spoľahlivé zistenie skutkového
stavu a správne rozhodnutie vo veci, a to výsluchu vlastníkov susedných parciel, t. j. manželov L. W., B..

XX.X.XXXX H. N. W., B.. XX.X.XXXX, C. O. XXXX/XX, X., Y. L., B.. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, P., J. B.W.,
B.. XX.X.XXXX, V. XX/XX, P. H. J. L., B.. X.X.XXXX, Za J. XXXX/X, L., prostredníctvom ktorých chcela
preukázaťoprávnenéužívanieparcelyč.XXXX/XX,katastrálneúzemieL.(ďalejtiež„kupujúci“).Uviedla,
že je výlučnou vlastníčkou pozemku s parcelným č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území
L., vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom,

od roku 2022. Túto parcelu zdedila po rodičoch, pričom už dňa 28.4.1998, ako nadobudli jej rodičia
vlastnícke právo k tejto parcele, bola k nej zahrnutá aj časť parcely č. XXXX, ktorá bola pred tým ako sa
stali jej vlastníkmi žalobcovia, vo vlastníctve Slovenskej republiky - Štátny majetok Senec, š. p. Dodala,
že ešte predtým ako sa žalobcovia stali vlastníkmi parcely č. XXXX v katastrálnom území L., na tejtoparcele už bolo vybudované oplotenie pevne spojené so zemou, ktoré rozdelilo danú parcelu č. XXXX
tak,žebolarozdelenánaužívaniemedziparcelyč.XXXX/XX,Č..XXXX/XX,Č..XXXX/XX,Č..XXXX/XX,
Č.. XXXX/XX a parcelou vo vlastníctve žalobcov, a to parcelou č. XXXX/XX H. Č.. XXXX/XX pomerne,

podľa dĺžky susediacej hranice s uvedenými parcelami.

12. Mala za to, že vek oplotenia pozemku je dostatočne jasný z fotografií plotu, ktoré predložila v konaní,
z ktorých mala za zrejmé, že plot nebol vybudovaný po septembri 2023, t. j. po tom ako žalobcovia
nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX. Poukázala na to, že spolu s navrhnutými svedkami

vedia dosvedčiť, že užívanie časti parcely č. XXXX (teraz parcela č. XXXX/XX) schválil vtedajší vlastník
tejto parcely Slovenská republika - Štátny majetok Senec, š. p. v likvidácii, a že jestvuje záväzok
žalobcov, že keď nadobudnú vlastnícke právo k parcele č. XXXX, túto parcelu rozdelia medzi susedné
parcelypodľasusednejdĺžkyhranicesusednýchparciel,atoparcielč.XXXX/XXvovlastníctvežalovanej
a ostatné parcely č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX H. Č.. XXXX/
XX a ako odplata budú náklady, za ktoré žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX,

(geometrický plán a cestovné náklady spojené s vybavovaním nadobudnutia vlastníckeho práva k
parcele č. XXXX). Zdôraznila, že v zmysle uvedeného a na dokázanie oprávneného užívania parcely
č. XXXX/XX navrhla výsluch svedkov ako prostriedok procesného útoku, čo však súd prvej inštancie
nevykonal, následkom čoho nesprávne rozhodol, pričom zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania
výsluchom týchto svedkov porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, nakoľko ich výsluch bol

potrebnýnaspoľahlivézistenieskutkovéhostavu.Dôvodila,žedanédôkazymohlivkonaníjednoznačne
preukázaťskutočnosti,ktorévpriebehukonaniatvrdila,tedaichnevykonaniesťažilojejdôkaznúpozíciu,
čo viedlo k vyhoveniu žalobe.

13. Nesprávne právne posúdenie veci namietala z dôvodu, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu

žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod
sp. zn. 9C/28/2024, kde vystupuje na strane žalobcu a žalobcovia na strane žalovaných, predmetom
ktorého je nahradenie prejavu vôle žalobcov (v postavení predávajúcich) uzavrieť kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/XX a kúpnu cenu stanoví
znalec. Bola názoru, že pokiaľ jestvuje akákoľvek možnosť, že sa stane vlastníčkou parcely č. XXXX/

XX, je nehospodárne, aby túto parcelu do skončenia iného súdneho konania vypratala, nakoľko sa
o túto parcelu starala ako o svoj vlastný majetok, ktorý vlastnými rukami zveľaďovala. Poukázala
na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 3.6.2024 vzniesla aj námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2023, uzatvorenej medzi Slovenskou
republikou - Štátnym majetkom Senec, š. p. v likvidácii, zastúpenou T.. L. H., správcom konkurznej

podstaty a žalobcami, predmetom ktorej bol okrem iného odplatný prevod parcely č. XXXX, katastrálne
územie L. za kúpnu cenu 5,5 eura za 1m2. Ozrejmila, že žalobcovia jej a ostatným kupujúcim zatajili
presný termín dražby, na ktorej nadobudli výlučné vlastnícke právo k tejto parcele. Uviedla, že jej a
kupujúcim bolo zrejmé, že nie je potrebné, aby sa dražby zúčastňovali, nakoľko v tom čase išlo o ornú
pôdu a takúto parcelu nebolo možné drobiť na menšie parcely v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., pričom

svojou účasťou by len zvýšili cenu.

14. Dala do pozornosti, že v zmysle uvedeného a dobrých susedských vzťahov sa dražby spomedzi
vlastníkov nehnuteľností v O. J. L. zúčastnili iba žalobcovia, ktorí nadobudli 1 m2 parcely č. XXXX za
5,5 eura za 1 m2. Následne tejto parcele zmenili druh pôdy na ostatné plochy, geometrickým plánom

ju rozdelili podľa dohody so žalovanou a kupujúcimi podľa dĺžky susedných strán susediacich parciel
a obratom ju ponúkli na odkup žalovanej a ostatným kupujúcim za cenu 120 eur za 1m2. Na základe
uvedeného mala za to, že daná kúpna zmluva je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená v
rozpore s dobrými mravmi, pričom súdu prvej inštancie vytkla, že sa k tejto námietke vôbec nevyjadril.
Doplnila, že skutočnosť, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX boli poverení

žalobcovia kupujúcimi a T. T., môže dosvedčiť T.. L. H., pred ktorým žalobcovia túto skutočnosť vyslovili,
preto navrhla doplniť dokazovanie výsluchom T.. L. H., ktorého doteraz nenavrhla, lebo dosiaľ nemala
vedomosť o tom, že takúto skutočnosť žalobcovia pred ním vyslovili, a teda že je možnosť využitia jeho
výsluchu ako prostriedku procesného útoku. Opätovne mala za dôvodné prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu a kupujúcimi, pričom žalobcom navrhli

odplatu za prevod bývalej parcely č. XXXX za sumu vo výške 40 eur, ktorú žalobcovia dňa 7.5.2024
odmietli a dali protinávrh na sumu 75 eur za 1 m2, čo je pre žalovanú stále neprimerane vysoká cena,
avšak spolu s kupujúcimi prehodnocujú ďalšiu ponuku.15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne
správny, zrozumiteľný a dostatočne a presvedčivo odôvodnený, plne zohľadňujúci zistený dôkazný stav.
Poukázali na to, že žalovaná sa k svojmu protiprávnemu konaniu, t. j. k neoprávnenému užívaniu

sporného pozemku žalobcov v plnom rozsahu priznala vo svojom vyjadrení zo dňa 14.3.2024, aj preto
nebolo možné o žalobe rozhodnúť inak, keď súd prvej inštancie poskytol účinnú právnu ochranu ústavne
chránenému vlastníckemu právu žalobcov. Rozporovali tvrdenia žalovanej o údajných procesných
vadách konania, keďže výsluch navrhovaných svedkov, ktorých okruh žalovaná nedokázala počas
konania ani len presne vymedziť (návrh výsluchu „všetkých majiteľov susediacich parciel“, vyjadrenie

zo dňa 14.3.2024), by nepriniesol žiadnu zmenu do zisteného skutkového stavu, ktorý po vyjadrení
žalovanej zo dňa 29.12.2023 ani nebol sporný, nakoľko potvrdila užívanie dotknutého pozemku a
súčasne nedoložila, ba ani len nepomenovala (netvrdila) žiadny svoj užívací titul k pozemku. Dodali,
že skutkový stav bol teda zistený dostatočne a nebol žiadny dôvod predvolávať neurčito označených
svedkov, ktorí by tento stav nijako nezmenili, pričom obdobný záver možno urobiť aj ohľadom návrhu
žalovanej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p., keď existenciu žiadnej právnej ani

skutkovej otázky spadajúcej pod toto ustanovenie žalovaná neosvedčila.

16. Osobitne rozporovali žalovanou uvádzané okolnosti predchádzajúce nadobudnutie dotknutého
pozemku. Uviedli, že tieto neboli nikdy predmetom dokazovania, nikdy neboli spochybnené a ich popis
žalovanou nezodpovedá skutočnosti ani obsahu súdneho spisu. Bez ohľadu na to boli názoru, že

uvedené nemá žiadny vplyv na absolútnu neplatnosť žalovanou tvrdenej ústnej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve vo vzťahu k žalovanou neoprávnene užívanému pozemku žalobcov. Poukázali aj na
to, že „námietka absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.7.2023“ nemá
žiadnu súvislosť s týmto súdnym konaním, keďže žalovaná nebola ani len zmluvnou stranou spomenutej
zmluvy, teda nemôže namietať jej údajnú neplatnosť a preto je táto otázka pre konanie úplne irelevantná.

Dodali, že medzi nimi a žalovanou aktuálne neprebiehajú žiadne mimosúdne rokovania, keď v minulosti
sa so svojimi ponukami nestretli a k mimosúdnej dohode o urovnaní sporu nedošlo.

17. Žalovaná na vyjadrenie žalobcov odvolacou replikou nereagovala.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadovalanidôležitýverejnýzáujemadospelkzáveru,žeodvolanieprotivýrokuozamietnutínávrhu

na prerušenie konania (výrok I.) je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) C. s. p. a že rozsudok súdu
prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania (výroky II. a III.) je vecne
správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3
C. s. p.).

19. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

20. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k
podstatnýmodvolacímtvrdeniamžalovanejonevykonanínavrhnutýchvýsluchovsvedkovaoabsolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.7.2023 odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k

uloženiu povinnosti žalovanej vypratať sporný pozemok.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. S argumentami žalovanej sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia.22. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovanej odvolací súd uvádza, že ako nedôvodnú
vyhodnotil námietku žalovanej o absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2023 z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Na základe predmetnej zmluvy

žalobcovia od Slovenskej republiky - Štátny majetok Senec
š. p. v likvidácii, nadobudli vlastnícke právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie L..

23. Nakoľko žalovaná sama uviedla, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v dražbe, teda

zákonným procesom, na čo poukázal aj súd prvej inštancie, nemožno prisvedčiť dôvodnosti tvrdenia,
že žalobcovia nadobudli spornú nehnuteľnosť v rozpore s dobrými mravmi, pričom hodno uviesť, že
takto nadobudnuté vlastníctvo možno spochybniť len postupom a za podmienok upravených v zákone
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

24. Žalovaná procesnú obranu založila tiež na tvrdení o existencii ústnej dohody (zmluvy o budúcej

zmluve), kde však odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že aj v prípade
preukázania takejto zmluvy, za situácie, že žalovaná ani netvrdila existenciu danej zmluvy v písomnej
forme, bola by takáto zmluva neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie zákonom predpísanej
písomnej formy (§ 50a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalovaná ničím dôvodne nespochybnila existenciu vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej

nehnuteľnosti (pozemku).

25. Bez právnej relevancie je aj námietka žalovanej o nevykonaní navrhnutých výsluchov svedkov,
ktoré žalovaná považovala za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z dôvodu, že žalovaná
ani vo vzťahu k navrhovaným svedkom netvrdila, že by svojimi svedectvami potvrdili existenciu iného

relevantného (písomného) právneho titulu, okrem uvedenej ústnej dohody, súd prvej inštancie správne
poukázal na neúčelnosť a nehospodárnosť uvedených dôkazov, ktoré by tak neboli spôsobilé privodiť
iné rozhodnutie vo veci. V zmysle § 185 ods. 1 C. s. p. je úlohou súdu rozhodnúť, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná, pričom vzhľadom na neúčelnosť navrhovaného dokazovania neobstojí námietka
žalovanej, že nevykonaním navrhovaných výsluchov súd prvej inštancie porušil právo žalovanej na

spravodlivý proces.

26.Žalovanávpodanomodvolanínavrhlavykonanienovéhodôkazu,atovýsluchusvedkaT..L.H.,ktorý
mal ozrejmiť, kto poveril žalobcov na nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX, katastrálne
územie L.. Pretože žalobkyňa vo vzťahu k navrhovanému dôkazu nepreukázala splnenie podmienok

uplatnenia daného prostriedku procesnej obrany až v odvolacom konaní, predstavuje uvedený návrh v
konaní neprípustnú novotu v zmysle § 366 C. s. p., preto naň odvolací súd neprihliadal.

27. Sumarizujúc odvolací súd uvádza, že z dôvodu, že žalovaná nerozporovala užívanie sporného
pozemku vo vlastníctve žalobcov a nepreukázala žiadny právny titul na jeho užívanie, súd prvej inštancie

dospel k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby.

28. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázala vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vo výroku vecne

správny potvrdil.

29. Žalovaná odvolaním napadla aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na
prerušenie konania.

30. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 písm. n) pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1
písm. a) a § 164.

31. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.32. Rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania nie je meriórnym rozhodnutím vo veci, súd preto o
ňom rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 C. s. p.). Hoci v prejednávanej veci je rozhodnutie o návrhu na
prerušenie konania súčasťou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (rozsudku), má charakter

uznesenia.

33. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých
prípadoch, ktoré sú taxatívnevymedzené v § 357. Vo vzťahu k prerušeniu konania zákonodarca nielenže
vylúčil možnosť podať odvolanie v obligatórnych prípadoch podľa § 162 ods. 1 písm. b), písm. c) C. s.

p., či § 163 C. s. p., ale jeho prípustnosť (v ostatných prípadoch) obmedzil v závislosti od toho, akým
spôsobom súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol, nakoľko odvolanie pripúšťa iba v prípade, ak
súd konanie prerušil podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. a § 164 C. s. p.; odvolanie proti uzneseniu,
ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. a § 164 C. s. p.,
nie je prípustné (viď aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 512/2021-16, zo dňa 16.9.2021).

34.Vposudzovanejvecisúdprvejinštancienapadnutýmvýrokomzamietolnávrhnaprerušeniekonania,
ktorý podala žalovaná podľa § 162 písm. a) C. s. p. a ktorý posúdil podľa § 164 C. s. p., keďže mal za to,
že nejde o prípad prerušenia podľa žalovanou uvádzaného ustanovenia C. s. p.. Vychádzajúc z vyššie
uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie,
odvolací súd napadnutý výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §

164 C. s. p. (majúci charakter uznesenia ako bolo vyššie uvedené) považoval za také rozhodnutie, proti
ktorému Civilný sporový poriadok odvolanie nepripúšťa.

35. Je potrebné dodať, že uvedený záver platí aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, o možnosti podať odvolanie proti celému rozsudku (teda aj proti výroku o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania). Skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného
prostriedku proti napadnutému výroku zo strany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú
legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je zo zákona (ex lege) vylúčená.

36. Civilný sporový poriadok v § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho

poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať
odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia
odvolanímnapadnuteľnéhorozhodnutia.Aktedasúdprvejinštancievpoučenínapadnutéhorozhodnutia
uviedol, že odvolanie je prípustné aj proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, táto
skutočnosť nezakladá právo na jeho uplatnenie (Z IV, str. 768, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

7.12.2010, sp. zn. 5Sžf/47/2010).

37. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovanej proti napadnutému výroku, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, podľa § 386
písm. c) C. s. p. odmietol a preto sa vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku ďalej

nezaoberal.

38. Záverom odvolací súd uvádza, že o prerušení konania do skončenia mimosúdnych rokovaní medzi
stranami nerozhodoval, nakoľko neboli naplnené podmienky v zmysle § 163 C. s. p., ktorý vyžaduje, aby
prerušenie konania navrhli (v danom prípade obe) strany konania.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že aj odmietnutie odvolania žalovanej proti
výroku I. možno po procesnej stránke považovať za jej neúspech v konaní a teda žalobcom 1/ a 2/, ktorí
mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).