Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/165/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5725201915.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti SR,
so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, 2/ Okresný súd Martin, so sídlom E. B.

Lukáča 2/A, 036 01 Martin, IČO: 00 165 786, 3/ Krajský súd v Žiline, so sídlom Orolská 3, 010 01 Žilina,
IČO: 35 995 57, o naliehavom právnom záujme o odôvodnenie rozsudku MT-11C podľa § 137 CSP,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/68/2025-31 zo dňa 1.
októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/68/2025-31 zo dňa 1. októbra 2025 potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný postupom podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcu zo
dňa 14.07.2025, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.07.2025 (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaným v rade 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.)
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 14.07.2025 bolo Okresnému súdu Martin doručené

podanie žalobcu zo dňa 14.07.2025 voči žalovaným v rade 1/ až 3/, ktoré označil ako „Žaloba o naliehavý
právny záujem o odôvodnenie rozsudku MT-11C podľa
§ 137 CSP.“
3. Toto podanie bolo zapísané na označenom súde pod sp. zn. 11C/77/2025. Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 7NcC/3/2025 zo dňa 30.07.2025 postupom podľa § 39 ods. 1 a 3 CSP prikázal
vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.08.2025. Podanie žalobcu by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, avšak toto
nespĺňalo zákonom stanovené náležitosti. Prvoinštančný súd preto uznesením č. k. 5C/68/2025-23 zo
dňa 03.09.2025 vyzval žalobcu, aby svoje podanie doplnil tak, aby jeho žaloba obsahovala náležitosti
uvedené v § 127 a § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj
„CSP“), najmä, aby uviedol, čoho sa domáha, t. j. aby uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný návrh
rozhodnutia (návrh výroku, ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku bol prevzatý

do výroku súdneho rozhodnutia za splnenia podmienky jeho vykonateľnosti), ďalej aby navrhovateľ
opísal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíja svoj nárok a označil dôkazy na preukázanie tvrdených
skutočností. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2025. Na túto výzvu súdu žalobca
reagoval tak, že dňa 22.09.2025 doručil Okresnému súdu Martin podanie označené ako „Odpovedám
na výzvu súdu z 03.09.2025 v lehote 10 dní a doručenú žalobcovi 09.09.2025 o zneužívaní súdnej moci
v sp. zn. MT-11C/311/2002, sp. zn. ZA-23Co/229/2004, z dôvodu nerozsúdenia veci podľa zákona a

dôkazu o preklúzii zo dňa 17.01.2000 od 04.02.2002 do dnes a podľa § 137 CSP“. Ani totopodanie však neobsahovalo predpísané náležitosti ani jednoznačný, zrozumiteľný a presne formulovaný
petit žaloby.
4. Následne súd prvej inštancie ciujúc ust. § 127 ods. 1, § 129 ods. 1 až 4, § 132 ods. 1 a 2 a §

161 ods. 1 CSP uviedol, že žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje
ústavné právo (čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo
porušené. Aby žalobca svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí ako strana sporu, ktorej ako
jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv.
„perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného

sporového konania. Súd podanie odmietne, ak pre vytýkané nedostatky nemôže v konaní pokračovať.
Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších
prekážok. Takouto zásadnou prekážkou je aj nedostatok všetkých náležitostí žaloby podľa § 132 CSP,
pre ktorú súd nemôže ďalej konať.
5. Nadväzne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie podanie žalobcu
zo dňa 14.07.2025, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.07.2025 a ktoré by mohlo byť podľa svojho

obsahu žalobou, odmietol, nakoľko neobsahovalo pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie, ani jednoznačný, zrozumiteľný, presne formulovaný a
vykonateľný petit v súlade s hmotným právom. Žalobca ani po výzve súdu neopravil žalobný návrh tak,
aby bol jasný, určitý a materiálne vykonateľný. Súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť,
lebo nemôže stranám sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, pretože ide

o konanie, ktoré sa môže začať len na návrh a týmto návrhom je súd viazaný. Absencia jasného, určitého
a materiálne vykonateľného petitu súdneho rozhodnutia v súlade s hmotným právom predstavuje taký
nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. Zároveň v podaní žalobcu absentoval jasný a určitý
opis rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo možné ním uplatnený nárok subsumovať pod príslušné
ustanovenia hmotného práva. Povinnosť uviesť relevantné skutkové tvrdenia je procesnou povinnosťou

strany sporu, ktorá nemôže byť v zmysle § 132 ods. 2 CSP nahradená odkazom na dôkazy,
nemôže byť nahradená aktivitou súdu, nakoľko by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán. Uvedené
odstrániteľné nedostatky sa stali nedostatkami neodstrániteľnými. Žalobca teda v zmysle výzvy súdu
neozrejmil, čo svojím podaním sleduje a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať,
na základe čoho konajúci súd predmetné podanie žalobcu v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal,
aby ho odvolací súd zrušil a prikázal Okresnému súdu Liptovský Mikuláš v tomto konaní odôvodniť
v uznesení žalobnú otázku o naliehavom právnom záujme tak, či súd MT-11C spravodlivo konal
a rozhodol podľa zákona o preklúzii a následne vykonal spravodlivé súdne rozhodnutie v konaní

č. k. MT-11C. Žalobca sa od 04.02.2002 dodnes domáha práva na spravodlivé súdne rozhodnutie
a odôvodnenie. Žiada preto, aby mu súd oznámil termín konania a podľa čl. 48 Ústavy SR o žalobe podľa
zákona o preklúzii opakovane rozhodol, či invalidita žalobcu od roku 1988 sa vyliečila alebo nevyliečila
ku dňu príčiny sporu od 20.12.1999 dodnes a nie ináč. Súd má odškodniť žalobcu za
justičný zločin.

7. Odvolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Doplnil,
že v konaní sp. zn. MT-11C/311/2002 od 04.02.2002 dodnes žalobná otázka určená súdu podľa zákona
o preklúzii a dôkazu zo dňa 17.01.2000 tak, či invalidita chrbtice žalobcu podľa platného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne od roku 1988 a účinného dodnes sa žalobcovi vyliečila ku dňu 20.12.1999, nebola
zodpovedaná. Súd MT-11C/311/2022 od 04.02.2002 dodnes nekonal v súlade so zákonom o preklúzii

a čl. 48 Ústavy SR, vec nerozsúdil podľa § 137 CSP, § 216 CSP a konal zmätočne. V tomto konaní
sa žalobca domáha určenia naliehavého právneho záujmu podľa zákona o preklúzii tak, či rozsudok
MT-11C/311/2002 bez rozsúdenia veci za 23 rokov je právoplatný. Ak tento rozsudok nie je právoplatný,
žalobca žiada o nové rozhodnutie podľa zákona o preklúzii a preukázanú dôkazom zo dňa 17.01.2000
tak, či invalidita chrbtice žalobcu od roku 1988 sa vyliečila ku dňu sporu 20.12.1992 a odškodné za

invaliditu. Zároveň žalobca uviedol, že podáva trestné oznámenie o páchaní organizovaného justičného
zločinu. Zdôraznil, že v našom práve sa uplatňuje stará zásada „ius ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká
z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva
(Ústavný súd SR sp. zn. II.ÚS 346/08-37).
8. Ďalej žalobca uviedol, že mal pracovný úraz dňa 01.08.1977 riadne spísaný, uznaný žalovanou

a uznané aj trvalé následky po úraze a operáciách chrbtice s plnením bez výhrad do 20.12.1999.
Žalovaná s uvedeným priamo v súdnom konaní súhlasila so stavom po pracovnom
úraze 01.08.1977 ku dňu príčiny sporu medzi účastníkmi konania od
20.12.1999. Tak sa stalo, že žalovaná premlčala všetky odvolacie lehoty ku dňu príčiny sporu medziúčastníkmi konania od 20.12.1999. Dňa 20.12.1999 žalobca podľa dôkazu o preklúzii zo dňa 17.01.2000
sa stal práceneschopným do 10.01.2000 so škodou na zárobku počas práceneschopnosti vo výške
13.826,20 Čk (predmetnej PN). Uvedenú škodu si žalobca opakovane mnohokrát predtým uplatnil

u žalovanej, ktorá mu však od 20.12.1999 škodu za trvalý následok po prvýkrát odmietla
uhradiť a k svojmu rozhodnutiu nepredložila v konaní žiaden dôkaz, že invalidita chrbtice žalobcu sa
vyliečila. Podľa platného rozhodnutia Sociálnej poisťovne z roku 1988 a účinného dodnes sa žalobcovi
invalidita nevyliečila vzhľadom na ďalší dôkaz predložený v konaní súdu MT-11C/311/2002 asi v júni
2002 takto: v máji 2002 mal žalobca vykonanú tretiu operáciu chrbtice, ktorá je dostatočným dôkazom

o tom, že invalidita chrbtice žalobcu od roku 1988 sa nevyliečila ku dňu príčiny sporu 20.12.1999.
Z dôvodu, že žalovaná odmietla plniť žalobcovi invaliditu podľa zákona o preklúzii, podal žalobca dňa
04.02.2022 žalobu na Okresnom súde Martin vo veci sp. zn. 11C/311/2002, ku ktorej priložil aj dôkaz
zo dňa 17.01.2000 a následne aj asi v júni 2002 dôkaz o vykonanej tretej operácii chrbtice žalobcu
v Ružomberku. Na základe toho, že od 04.02.2002 nebola vyriešená žalobná otázka sporu
od 20.12.1999 dodnes podľa zákona o preklúzii a dôkazu zo dňa 17.01.2000 a tretej operácie chrbtice

z mája 2002, žalobca podal na súd žalobu, ktorá je predmetom aktuálneho konania. Okresný súd na
naliehavom právnom záujme podľa zákona o preklúzii nekonal tak, či súd MT-11C vyniesol rozsudok
podľa zákona o preklúzii v súvislosti s vykonanou treťou operáciou chrbtice žalobcu v máji 2002. Ak súd
LM-5C zistí, že rozsudok MT-11C neodpovedá na žalobnú otázku sporu podľa § 137 CSP a súd MT-11
nekoná od 04.02.2002 dodnes podľa § 216, tak či invalidita chrbtice žalobcu od roku 1988 sa vyliečila

ku dňu 20.12.1999 v priamej príčinnej súvislosti s vykonanou treťou vykonanou operáciou chrbtice
v máji 2002, potom nie je spravodlivo rozsúdené od 04.02.2002 dodnes, a teda neexistuje vykonateľný
rozsudok vzhľadom na platné a účinné rozhodnutie Sociálnej poisťovne od roku 1988 dodnes a porušuje
aj zásadu „ius ex iniuria non orfitur.“ Ďalej odvolateľ namietal, že okresný súd v napadnutom uznesení
nevykonal odborné dokazovanie o právoplatnosti rozsudku MT-11 v žalobnej otázke medzi účastníkmi

konania od 20.12.1999 tak, či invalidita chrbtice žalobcu od roku 1988 sa vyliečila ku dňu príčiny sporu
podľa zákonných podmienok a konal nedôstojne aj zmätočne tak, aby žalobu nespravodlivo odmietol
zneužitím súdnej moci. Okresný súd Liptovský Mikuláš mal povinnosť zvoliť taký postup, aby nebola
pochybnosť podľa zákona o preklúzii, ale práve na súdne konania aj podľa § 130 CSP. Vyššie
uvedeným neboli logicky splnené procesné podmienky na odstránenie vád podania žalobcu podľa

zákona o preklúzii, usvedčujúci dôkaz zo dňa 17.01.2000, následne aj dôkaz o tretej operácii chrbtice
v máji 2002 dokazuje súdu bezdôvodné obohatenie žalovanej porušením súdu aj § 326 Trestného
zákona za účelom súdu bezdôvodne obohatiť žalovanú. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom žiadal, aby žalobca odstránil vady podania nerozsúdenej veci MT-11C, ktoré má dodnes vadu,
že súd nekonal v žalobnej otázke podľa zákona o preklúzii tak, či invalidita sa vyliečila od

20.12.1999. Súd MT-11C odmietol zabezpečiť dôkazy od žalovanej a tieto zatajil znalcovi v posudku.
Zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd nedokázal, či invalidita chrbtice žalobcu od roku 1988
sa vyliečila ku dňu 20.12.1999 v príčinnej súvislosti s vykonanou treťou operáciou chrbtice žalobcu.
Rozhodnutie súdu MT-11C neobstojí, pretože invalidita sa nevyliečila odo dňa príčiny sporu 20.12.1999
dodnes. Tretia operácia je toho dôkazom a súd pácha nezákonne organizovaný justičný zločin 23 rokov,

pretože odmieta spravodlivo konať podľa zákona o preklúzii o žalobnej otázke podľa dôkazu o preklúzii
zo dňa 17.01.2000 tak, či invalidita chrbtice žalobcu od roku 1988 sa vyliečila ku dňu 20.12.1999. Všetky
tieto svoje tvrdenia žalobca opakovane zdôrazňuje vo svojom opravnom prostriedku.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

10. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo Okresnému súdu Martin dňa
14.07.2005 doručené podanie žalobcu voči žalovaným v rade 1/ až 3/, označené ako „Žaloba o naliehavý
právny záujem o odôvodnenie rozsudku MT-11C podľa § 137 CSP“, v ktorom žalobca poukazuje na
porušenie svojich práv v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11C/311/2002, ktoré je
právoplatne skončené a nesprávnosť konania súdu a vydaných meritórnych rozhodnutí označenej veci.

12. Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takéto nedostatku
podania, ktorý bráni súdu pokračovať v spore. Je tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu návrhu
nemožno zistiť okruh sporových strán, čoho sa žalobca domáha, alebo ak podanie neobsahuje uvedenieskutočností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné
posúdiť totožnosť veci.

13. Právo na spravodlivý súdny proces garantované ustanoveniami článkov 46 a nasl. Ústavy SR
znamená okrem iného aj povinnosť súdu poskytnúť stranám priestor na uplatnenie tohto práva, a to aj
realizáciou poučovacej povinnosti. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v ustanovení
§ 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo

sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

14. Vzhľadom na to, že podanie žalobcu zo dňa 14.07.2025 neobsahovalo zákonné náležitosti podľa
§ 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 CSP, okresný súd uznesením č. k. 11C/311/2002-359 zo dňa 12.11.2018
vyzval žalobcu na odstránenie jeho vád, predovšetkým s akcentom na to, čo predmetným podaním

z procesného hľadiska sleduje, najmä, aby žalobca uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný návrh
rozhodnutia (petit) - návrh výroku, ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku mohol byť
prevzatý do výroku súdneho rozhodnutia za splnenia podmienky jeho vykonateľnosti, ďalej aby žalobca
opísal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíja svoj nárok a označil dôkazy na preukázanie tvrdených
skutočností.

15. Na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie reagoval žalobca, kde opakuje tú istú argumentáciu, ako
tomu bolo v jeho opravnom prostriedku. Súčasne osočuje konajúcich sudcov tvrdiac, že nemá peniaze
na úplatok za právo na spravodlivé súdne rozhodnutie, pretože jeho vec bola v konaní vedenom na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11C/311/2002 nespravodlivo rozhodnutá. Záverom žalobca uviedol,

že podľa čl. 48 Ústavy SR sa domáha, aby súd oznámil žalobcovi termín konania vo veci samej podľa
zákona o preklúzii, chce byť prítomný na konaní a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, prečo
súd podľa dôkazu o preklúzii zmenil príčinu aj žalobnú otázku sporu medzi účastníkmi vo veci
od 20.12.1999, prečo súd nekonal spravodlivo podľa zásady „ius ex iniuria non orfitur“ o odškodnení za
stratu na zárobku spôsobenú invaliditou a súdne trovy a domáha sa

od žalovanej, aby súd zabezpečil všetky dôkazy vo veci o plnení žalovanej – žalobcovi
za úraz od 01.08.1979 a aj trvalý následok po úraze bez výhrad do 20.12.1999. Je tak zrejmé, že ani
na základe podania žalobcu zo dňa 16.11.2018, podrobeného prieskumu podľa jeho obsahu v zmysle
§ 124 ods. 1 CSP, nie je možné určiť, čoho sa žalobca podaním zo dňa 14.07.2025 domáha. Vady
podania žalobcu zo dňa 14.07.2025 žalobca podľa výzvy prvoinštančného súdu do času vydania

napadnutého uznesenia neodstránil a v konaní nebolo možné ďalej pokračovať. Pokračovať v konaní
treba chápať v tom zmysle, ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými
sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky (žalôb). Pri odmietnutí podania musí ísť o prekážky
pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu, napr. zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie
vo veci samej

(v tomto smere odvolací súd poukazuje obdobne aj na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 1/02).

16. Pokiaľ žalobca nedefinoval svoje požiadavky procesne konformným spôsobom tak, aby bolo súdu
jasné, o čom má konať, potom nebolo možné priznať ochranu jeho právam. Keďže v konaní
nedošlo k úplnému odstráneniu nedostatku náležitostí podanej žaloby ani

do uplynutia lehoty na podanie odvolania a zároveň nebolo možné v konaní pre uvedený nedostatok
riadne pokračovať (nebolo vôbec jasné, čo by malo byť predmetom sporu), súd prvej inštancie
postupoval procesne správne, keď neúplnú žalobu žalobcu postupom podľa
§ 129 ods. 3 CSP odmietol.

17. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, keď krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako
nedôvodné, napadnuté uznesenie okresného súdu v celom jeho rozsahu (vrátane závislého výroku II.
o trovách konania, proti ktorému žalobca nevzniesol odvolacie námietky), ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ až 3/ nepriznal ich náhradu. Z
obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v rade 1/ až 3/ v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súdpovolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o
nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách

konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1
a 2 CSP), má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel
postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku
u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený

výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

19. Zároveň odvolací súd dodáva, že je len na škodu veci, že žalobca napriek poučeniu okresného
súdu doposiaľ nevyužil služby advokáta alebo služby Centra právnej pomoci, ktoré za

podmienok stanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi v znení neskorších predpisov dáva osobám oprávneným podľa tohto zákona možnosť využitia
právnych služieb v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc
pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie
podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné

alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).