Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/167/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201192
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3823201192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a

členov senátu JUDr. Martina Vladika a Mgr. Petra Melichera v spore žalobcu H. L., narodeného XX. C.
XXXX,L.,J.XXXX/XX,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou-ABOGADAS,s.r.o.,sosídlomBratislava
- mestská časť Petržalka, Ševčenkova 3770/34, IČO: 53 344 219, proti žalovaným 1/ G. Š., narodenej
XX. H. XXXX, M.-Č., H.Á. N. XXXX/XX, 2/ E. R., narodenej XX. C. XXXX, J., Š. XX/XX, o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 5C/12/2023, o
dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. júna 2024 sp. zn. 11Co/18/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalované 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J. ako byt č. XX, vo vchode č. XX, na 3.
poschodí, bytového domu súp. č. XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu č. XXXXX o veľkosti 55/2203-ín a
spoluvlastnícky podiel 55/2203-ín k pozemku CKN parc. č. XXXX o výmere 657 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, patria do dedičstva po H. K., rod. G., narodenej XX. XX. XXXX, naposledy bytom J., Š.

XX/XX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX (ďalej aj len „poručiteľka“). Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľka
bola výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností a nadobudla ich v dedičskom konaní po nebohom
E. K. v podiele 1/2-ica titulom vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica titulom dedenia bez povinnosti
výplaty ustupujúcim dedičom. Poručiteľka bola matkou žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca a žalovaná
2/ boli účastníkmi dedičského konania po ich otcovi, v rámci ktorého uzavreli dohodu, že dedičský
podiel na nehnuteľnosti nadobudne v celosti poručiteľka a zároveň sa ústne dohodli, že predmetnú
nehnuteľnosť po smrti poručiteľky zdedia on - žalobca a žalovaná 2/ ako jej zákonní dedičia. Po

smrti poručiteľky v rámci dedičského konania však žalobca zistil, že predmetný byt nie je predmetom
dedičstva, nakoľko tento poručiteľka za svojho života previedla kúpnou zmluvou so zriadením vecného
bremena k nehnuteľnosti na žalovanú 1/. Uvedeného určenia sa žalobca domáhal na tom tvrdenom
skutkovomzáklade,žeporučiteľkamalazáujemuzavrieťsožalovanou1/darovaciuzmluvu,ktorúajdala
vypracovať advokátke, avšak žalovaná 1/ s tým nesúhlasila a poručiteľku „dotlačila“ k uzavretiu kúpnej
zmluvy s tým, že poručiteľka žalovanej 1/ následne celú kúpnu cenu vrátila s tým, že sú to prostriedky
pre vnúčatá. Kúpna zmluva so zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti bola teda simulovaným

právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva.
Výrokom II. napadnutého rozsudku priznal súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Poručiteľka H. K.,
narodená XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, bola matkou žalobcu a žalovanej 2/ a starou matkoužalovanej 1/. Dňa 30. 04. 2021 uzatvorili poručiteľka ako predávajúca a oprávnená z vecného bremena
so žalovanou 1/ ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena kúpnu zmluvu so zriadením vecného
bremena. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. XXXX pre k. ú. J. ako byt č. XX, na 3. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXXXX,
postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX, na Š. ulici v J., spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 55/2203-ín a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
55/2203,-ín na pozemku CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 657 m2, na
ktorom je bytový dom postavený. Súčasne bolo predmetom zmluvy aj zriadenie vecného bremena v

prospech predávajúcej, t. j. poručiteľky, a to práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností v celom
rozsahu, t.j. všetkých miestností bytu, jeho príslušenstva a vnútorného vybavenia, vrátane doživotného
užívania spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Kúpna cena
bola v zmluve dohodnutá vo výške 30.000 eur a zmluvné strany sa dohodli, že táto kúpna cena bude
zaplatená predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy. Vecné bremeno v prospech poručiteľky bolo zriadené
bezodplatne.Vkladvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamaajvecnéhobremenanazákladetejtozmluvy

bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 10. 05. 2021 pod
č. V 2516/2021. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že suma 30.000 eur bola poručiteľke
vyplatená žalovanou 1/ v hotovosti dňa 30. 04. 2021. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k.
12D/75/2017, Dnot 123/2017, zo dňa 25. 10. 2017, vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
pre k. ú. J. (t.j. byt č. XX s prísl.) poručiteľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, a to v podiele

1/2-ica titulom vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica na základe dedenia po manželovi E. K., narodenom
XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Dedičmi po
zomrelom E. K. boli aj žalobca a žalovaná 2/. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137
písm. c) CSP, § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Najskôr zisťoval, či na požadovanom určení

je daný naliehavý právny záujem. V danej veci je nepochybné, že žalobca je synom poručiteľky H. K.,
teda aj jej dedičom. Rovnako bolo zistené, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J. sú
vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, ktorá ich nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 04.
2021 uzavretej s poručiteľkou. V prípade neplatnosti tohto právneho úkonu by uvedené nehnuteľnosti
patrili ku dňu smrti poručiteľky do jej výlučného vlastníctva a boli by predmetom dedičského konania

po poručiteľke. Bez požadovaného určenia je teda právne postavenie žalobcu neisté. Na základe
uvedených skutočností preto súd považoval naliehavý právny záujem v konaní za preukázaný. Žalobca
v konaní tvrdil, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 30. 04. 2021, uzavretá medzi
poručiteľkou a žalovanou 1/, bola simulovaným právnym úkonom, s cieľom dosiahnuť zastretie iného
právneho úkonu - darovacej zmluvy. Pri simulácii ide o vedomú nezhodu vôle a prejavu na strane oboch

zmluvných strán, prípadne pri dvojstrannom právnom úkone sa nezhoduje vôľa a prejav jednej strany
a konajúci o tom vie. Simulácia spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si
toho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú
skutočne prejavil. Ustanovenie § 41a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka rieši prípad spoločnej
vedomej nezhody vôle a prejavu, ktorá spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone (zmluva)

obe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. Simulovaný
právny úkon (t.j. urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti vôle konajúcej osoby (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Simulovaný právny úkon je neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu
ho uzavrieť. Ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje zachovať v platnosti zastretý
právny úkon, pretože k nemu smerovala skutočná vôľa účastníkov zmluvy, a to za podmienky, že a)

zastretý právny úkon zodpovedá vôli oboch účastníkov a b) zastretý právny úkon spĺňa všetky náležitosti
požadované zákonom pre platný právny úkon. Ustanovenie § 41a ods. 2 veta druhá Občianskeho
zákonníka rieši právne následky jednostrannej simulácie, ktorá spočíva v tom, že konajúci navonok
prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím
osobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavil. Účastník právneho vzťahu, ktorý v prípade simulácie

predpokladal, že ide o vážny prejav vôle a dôveroval urobenému prejavu a jeho právnym následkom,
môže sa dovolávať jeho danosti, ako keby bol platný. Preto ust. § 41a ods. 2 druhá veta Občianskeho
zákonníka pre takýto prípad výslovne ustanovuje, že neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko sa
nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za vážny, t.j. nezastretý. Z uvedeného vyplýva,
že neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu,

ktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za
nezastretý. Na základe uvedených skutočností v danej veci nemožno hovoriť o simulovanom právnom
úkone. V konaní nebolo preukázané, že obe zmluvné strany, t.j. poručiteľka, ako aj žalovaná 1/ nemali
vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie. Vykonaným dokazovaním,najmä výpoveďami žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne E.. E. L. bolo zistené, že poručiteľka mala pôvodne
záujem uzavrieť so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, v súvislosti s čím svedkyňa E.. L. aj vypracovala
darovaciu zmluvu. Rovnako bolo uvedenými výpoveďami preukázané, že žalovaná 1/ s uzavretím

darovacej zmluvy nesúhlasila, preto sa s poručiteľkou dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy s tým, že
poručiteľka nehnuteľnosti žalovanej 1/ predá za kúpnu cenu 30.000 eur. Z výpovede svedkyne E.. L. bolo
preukázané, že poručiteľka bola v čase uzatvárania zmluvy s jej obsahom riadne oboznámená, tento jej
bol vysvetlený. Poručiteľka si bola vedomá, aký právny úkon uzatvára, podľa svedkyne určite rozumela
tomu, čo robila, nemala problém s tým, že uzatvára kúpnu zmluvu. V konaní bolo tiež nepochybne

preukázané, že kúpna cena bola poručiteľke zo strany žalovanej 1/ v hotovosti riadne vyplatená,
poručiteľka si peniaze v prítomnosti svedkyne E.. L. prepočítala a s týmito peniazmi z jej kancelárie
odišla. Z výpovedí žalovaných bolo zistené, že poručiteľka si po obdržaní kúpnej ceny zakúpila sporák,
záclony a nejaké oblečenie. V konaní nebolo ničím vyvrátené ani tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že ona
mala záujem len o uzavretie kúpnej zmluvy, nie o uzavretie darovacej zmluvy. Tomuto jej tvrdeniu
zodpovedá aj výpoveď svedkyne E.. L., ktorá uviedla, že jej poručiteľka sama povedala, že vnučka, t.j.

žalovaná 1/ nesúhlasí s darovaním. Zároveň niet dôvodu pochybovať o tom, že na základe správania
poručiteľky nemala žalovaná 1/ dôvod pochybovať o vôli poručiteľky uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu. V
konaní nebolo sporným, že po viac ako cca 2 mesiacoch poručiteľka darovala sumu 25.000 eur deťom
žalovanej 1/ (každému dieťaťu po 5.000 eur) a sumu 3.000 eur zverila žalovanej 1/ ako prostriedky na
úhradu nákladov za jej pohreb a na zriadenie pomníku. Z výpovede žalovanej 1/ v konaní vyplynulo,

že náklady za pohreb poručiteľky, ako aj pomník poručiteľke aj uhradila. Žalobca v konaní toto tvrdenie
žalovanej 1/ nenamietal, preto ho súd považoval za nesporné. Toto konanie poručiteľky však žalovaná
1/ v čase uzatvárania zmluvy s poručiteľkou nemohla predvídať. V danom prípade nemožno uvažovať
ani o darovaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. J. zo strany poručiteľky žalovanej 1/.
Poručiteľka prostriedky z kúpnej ceny totiž nevrátila (ako dar) žalovanej 1/, ale deťom žalovanej, aj to

iba sčasti (celkom 25.000 eur). Suma 3.000 eur bola určená na úhradu nákladov na pohreb poručiteľky
a zriadenie náhrobného pomníka a sumu 2.000 eur si poručiteľka ponechala pre vlastnú potrebu. Na
základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní nebolo nepochybne preukázané, že
poručiteľka a žalovaná 1/ (prípadne iba poručiteľka) v čase uzavretia zmluvy v skutočnosti nemali vôľu
uzavrieť kúpnu zmluvu, ale darovaciu zmluvu. I v prípade, pokiaľ by poručiteľka nebola stotožnená s

uzavretím kúpnej zmluvy a v skutočnosti zamýšľala darovanie nehnuteľností, nebolo ničím preukázané,
že o tejto jej vôli, resp. úmysle by žalovaná 1/ mohla mať vedomosť. Žalovaná 1/ vzhľadom na správanie
poručiteľky bola dobromyseľná v tom, že s poručiteľkou uzatvára kúpnu zmluvu a podľa ust. § 41a
ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka sa nemožno dovolávať neplatnosti takého právneho úkonu
voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Súd preto považoval kúpnu zmluvu so zriadením

vecného bremena zo dňa 30. 04. 2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou 1/, za platný právny
úkon, v dôsledku ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre k. ú. J. na žalovanú 1/. Pokiaľ žalobca poukazoval na vyplatenie kúpnej ceny vo výške 30.000
eur v hotovosti ako na rozporné so zákonom č. 394/2012 Z.z., ust. § 5 citovaného zákona uvádza, že
platbou v hotovosti prevyšujúcej sumu 15.000 eur nie je dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe

ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Rovnako ústna dohoda dedičov po zomrelom E. K. ohľadom
bytu poručiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou 1/.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalované 1/ a 2/ mali v konaní plný
úspech, preto im voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalobcovi.

3. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že v konaní
nebolo preukázané, že obe zmluvné strany, t.j. poručiteľka a aj žalovaná 1/ nemali vôľu uzavrieť kúpnu
zmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie a súd považoval kúpnu zmluvu so zriadením
vecného bremena zo dňa 30. 04. 2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou 1/, za platný právny
úkon, v dôsledku ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.

XXXX, pre k.ú. J. na žalovanú 1/.

4. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná najmä na tvrdenia o tom, že kúpna
zmluvasozriadenímvecnéhobremenauzatvorenámedziporučiteľkouažalovanou1/bolasimulovanýmprávnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva,
a na tvrdenia, že kúpna zmluva nebola uzavretá slobodne, pretože k prejavu vôle bola poručiteľka
prinútená tým, že žalovaná 1/ trvala na uzavretí kúpnej zmluvy.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

6. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie
zo strany súdu prvej inštancie. S uvedenými odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu, ktoré na
podporu týchto odvolacích dôvodov uviedol, sa nemožno stotožniť.

7. Kúpna zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 1/

nebola simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie darovacej zmluvy a z vykonaného
dokazovania žiaden takýto záver nevyplýva. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkyne
E.. E. L., advokátky, ktorá zmluvu pripravila, bolo preukázané, že poručiteľka uzavrela kúpnu zmluvu
slobodne, vážne, rozumela obsahu právneho úkonu a nemala problém zmluvu uzatvoriť. Poručiteľke
bola pred svedkyňou dokonca aj vyplatená kúpna cena. Z uvedenej svedeckej výpovede, ale ani zo

žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by poručiteľka neuzatvorila kúpnu zmluvu slobodne, t.j. že by k
jej uzatvoreniu bola prinútená žalovanou 1/. Skutočnosť, že poručiteľka chcela pôvodne nehnuteľnosti
žalovanej 1/ darovať, neznamená, že kúpnu zmluvu neuzatvorila slobodne a bola k jej uzatvoreniu
donútená. Námietka žalobcu, že k určeniu kúpnej ceny nedošlo na základe zákonom predpísaného
postupu, a to dohody zmluvných strán, ale na základe jej určenia žalovanou 1/ po porade s jej manželom,

tiež nie je dôvodná, pretože o dohode o kúpnej cene svedčí uzatvorená kúpna zmluva a vyplatenie
kúpnej ceny žalovanou 1/ a jej prijatie poručiteľkou. Okolnosť, že kúpnu cenu navrhla žalovaná 1/ po tom,
čo sa o nej poradila s manželom, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Zmluvy sa vo všeobecnosti
uzatvárajú v určitom procese dohadovania zmluvných strán o ich podstatných náležitostiach a okolnosť,
že navrhovateľ určitej zmluvy má predstavu uzatvoriť konkrétnu zmluvu a po tom, čo svoj návrh

predostrie adresátovi, sa dohodnú na inej zmluve, prípadne sa dohodnú na inej cene, prípadne na inej
podstatnej zmluvnej náležitosti, než bola navrhovateľom zmluvy pôvodne navrhnutá, ako ani okolnosť,
že sa ktorákoľvek budúca zmluvná strana radí o obsahu zmluvy s treťou osobou, neznamenajú bez
ďalšieho, že by takáto zmluva bola neplatná z dôvodu jej simulácie alebo pre nedostatok vôle uzavrieť
takú zmluvu. Takáto argumentácia bez akéhokoľvek dôkazu o donútení uzavrieť zmluvu nemá žiaden

reálny základ. Rovnako námietka žalobcu o cene prevádzaného bytu, ktorá bola podľa neho podstatne
nižšia než jeho trhová hodnota, je bezpredmetná, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie k
tejto otázke žiadny dôkaz vykonať nenavrhol a zároveň sa cena nejaví ako zjavne neprimeraná (napr.
len ako symbolická), a to aj s ohľadom na okolnosti, že prevod sa uskutočnil medzi blízkymi osobami a v
prospech predávajúcej bolo zriadené právo byt bezodplatne až do svojej smrti užívať (vecné bremeno).

8. Okolnosť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, resp. že poručiteľka si ako predávajúca vymienila
zaplatenie kúpnej ceny týmto spôsobom, nie je dôkazom o tom, že kúpna zmluva bola simulovaná.
Takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, ako poručiteľka naložila s kúpnou cenou. Kúpna cena bola
riadne vyplatená a tým sa peňažné prostriedky stali vlastníctvom poručiteľky, ktorá mohla s nimi voľne

nakladať, mohla ich všetky spotrebovať, darovať na charitu, darovať tretej osobe, požičať a podobne.
Skutočnosť, že väčšinu prostriedkov darovala deťom žalovanej 1/, nerobí kúpnu zmluvu neplatnou a z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako tvrdí žalobca. Je tiež
bezpredmetné, či poručiteľka použila časť kúpnej ceny na kúpu nejakých vecí do domácnosti, resp. vecí
osobnej potreby.

9. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie sa odklonil od konštantnej judikatúry v identických
veciach. Odvolací súd však takýto odklon nezistil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tvrdenie o použití časti kúpnej
ceny na úhradu pomníka poručiteľky žalovanou 1/ je v rozpore s vykonaným dôkazom - uzneseniamisúdu 12D/75/2017 a 9D/200/2021-22, tak žalobca neuviedol v čom konkrétne, pričom odvolací súd
neidentifikoval žiadny rozpor skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorý by mohol mať za následok
iné závery v otázke platnosti kúpnej zmluvy.

10. Pokiaľ žalobca namietal rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že uzatvorením
kúpnej zmluvy došlo k porušeniu dohody medzi poručiteľkou, žalobcom a žalovanou 2/, o ktorej mala
žalovaná 1/ vedomosť, že nehnuteľnosť zdedia v rámci dedičského konania po poručiteľke žalobca a
žalovaná 2/ ako jej zákonní dedičia, je aj táto jeho námietka nedôvodná. Súd prvej inštancie sa aj s

touto námietkou vysporiadal, keď uviedol, že ústna dohoda dedičov po zomrelom E. K. ohľadom bytu
poručiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou 1/. Odvolací
súd k tomuto záveru súdu prvej inštancie dodáva, že takáto prípadná ústna dohoda poručiteľky s jej
možnými dedičmi pre prípad smrti poručiteľky nie je a nemôže byť platná. Takúto dohodu náš právny
poriadok nepozná a jediným právnym úkonom fyzickej osoby, ktorým môže táto osoba nakladať so
svojim majetkom pre prípad smrti, je závet (resp. pre vylúčenie, aby sa vlastníkom majetku fyzickej

osoby po je smrti stal neopomenuteľný dedič, je takým úkonom aj listina o vydedení). Okrem toho sa
fyzická osoba nemôže platne ústne vzdať práva nakladať so svojim nehnuteľným majetkom až do svojej
smrti, čo by bol faktický dôsledok dohody, na ktorú žalobca poukázal. Pokiaľ teda poručiteľka ešte počas
svojho života voľne disponovala svojim majetkom bez toho, aby v takejto dispozícii bola obmedzená
zo zákona, platným právnym úkonom alebo rozhodnutím súdu, nemožno sa úspešne dovolať takéhoto

dispozitívneho právneho úkonu poručiteľky ako neplatného z dôvodu existencie akejsi dohody, ktorá je
už v základe neplatná.

11. Ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil žalobca, nebol naplnený, keď súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne

posúdil. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď ju v plnom rozsahu priznal
úspešným žalovaným.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalované, a preto im odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalobca. Dovolanie podal z dôvodov podľa § 421 ods.
1 písm. a) a c) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky ,,či bola kúpna zmluva so zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti
uzatvorená medzi poručiteľkou H. K. a žalovanou 1/ dňa 30.04.2021 simulovaným právnym úkonom s
cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva a vyriešenie právnej

otázky, či bola darovacia zmluva uzatvorená platne, pričom odvolací súd ako súd prvej inštancie sa v
tejto otázke odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“
14.1. Žalobca mal za to, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že kúpna zmluva
so zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti bola simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť
zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva. Poručiteľka a žalovaná jednak uzavreli

kúpnu zmluvu, kúpna cena alebo cena bola zaplatená v hotovosti a následne poručiteľka ako kvázi
predávajúca vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako kvázi kupujúcej opätovne v hotovosti.
14.2. Poručiteľka simulovala kúpnu zmluvu, pretože podľa vyjadrenia žalovanej 1/ jej chcela byt darovať
darovacou zmluvou, ktorá bola disimulovaným právnym úkonom a naopak žalovaná 1/ simulovala kvázi
darovaciu zmluvu, pretože byt chcela kúpiť kúpnou zmluvou, ktorá bola v skutočnosti podpísaná a

zmluvné strany si medzi sebou vymenili plnenia.
14.3. Je zrejmé, že každá zo zmluvných strán pri zatváraní zmluvy zamýšľali niečo iné. Poukázal aj na §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade nebol právny úkon, kúpna zmluva urobený slobodne
a určite, pretože poručiteľka byt nechcela vôbec predať, ale chcela ho darovať žalovanej 1/. Po nátlaku
žalovanej 1/ pristúpili zmluvné strany k uzavretiu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva nebola uzatvorená

slobodne, lebo k prejavu vôle bol účastník kúpnej zmluvy poručiteľka pani H. K. prinútená skutočnosťou
trvania žalovanej 1/ na uzavretí kúpnej zmluvy. Dôkazom, že poručiteľka zamýšľala darovanie a nie
kúpnu zmluvu je aj fakt, že odmietla vyplatenie kvázi kúpnej ceny vo výške 30.000 eur na bankový účet,
ale vyžiadala si dané plnenie v hotovosti, pričom celé plnenia vrátila naspäť žalovanej 1/. Poručiteľka vskutočnosti dosiahla svoju pôvodne zamýšľanú darovaciu zmluvu, nakoľko si plnenie vo výške 30.000
euro nenechala, ale vrátila žalovanej 1/.
14.4. Správne právne posúdenie odvolacím súdom by bolo také, že kúpna zmluva bola simulovaným

právnym úkonom, keďže v jej prípade nešlo o odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ale o bezplatný prevod. Takisto namietala, že trhová cena nehnuteľnosti bola v rozhodnom období cca
100.000 euro.
14.5. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/43/2019 prijaté pod R1/2021, podľa
ktorého predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti

(§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými
účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva.
14.6. Súdy nižších inštancií v mnohých prípadoch posudzovali otázky platnosti simulovaných právnych
úkonov jednotne. Avšak stále sme svedkami vydania aj takých rozhodnutí, ako je to v tomto prípade
rozsudku, v rámci ktorých sa súdy nižších inštancií odklonili od konštantnej rozhodovacej praxe v
identických veciach. V súlade s judikatúrou R1/2021:

- dovolací súd zdôraznil, že platný právny poriadok SR pri nadobúdaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zmluvami predpisuje obligatórnu písomnú formu právnych úkonov. Navyše, ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine,
- dovolací súd preto skonštatoval, že ústna dohoda sa nemôže stať spôsobilým podkladom zápisu v
katastri nehnuteľností,

- ak už sa má úprava o simulácii a disimulácii uplatniť, je nutné zotrvať na tom závere, že simulácia sa
môže týkať len obsahu právneho vzťahu, teda z neho plynúcich práv a povinností jednotlivých subjektov
právneho vzťahu. Simulácia sa teda nemôže týkať aj samotných subjektov,
- náležitosťou vyžadovanou pre platnosť zastretého právneho úkonu, týkajúceho sa nehnuteľnosti, je
aj písomná forma úkonu.

14.7. Rovnako je to aj v prípade konštantnej judikatúry českých súdov. Pritom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1917/2004, 22Cdo/101/2001, 22Cdo/102/1999.
14.8. Správne právne posúdenie veci odvolacím súdom by bolo také, že disimulovaný právny úkon
- darovacia zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená v písomnej forme a neobsahuje

ustanovenie, že ide o darovanie (bezodplatný prevod vlastníckeho práva).
14.9. Na základe uvedeného mal za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Žiadal rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. K dovolaniu podala písomné vyjadrenie žalovaná 1/. Dovolanie považovala za nedôvodné.

Žalobca v dovolaní uvádzal rovnaké dôvody ako vo svojom odvolaní. Kúpna zmluva, ktorú uzatvorila s
poručiteľkou, ktorá bola jej starou mamou nebola žiadnym simulovaným právnym úkonom. S jej starou
mamou sa dohodli na kúpnej cene a aj na tom, že na byte bude v jej prospech zriadené vecné bremeno,
aby mohla byt ďalej užívať. K právnej stránke veci sa nevie vyjadriť. Uviedla, že žalobca pri uzavretí
kúpnej zmluvy nebol, nebol ani pritom, keď si so starou mamou dohadovala podmienky kúpy. Žalobca

dlhú dobu nebol v kontakte s poručiteľkou, preto ani nemohol vedieť, čo si jej stará mama v tom čase
želala a myslela. Považovala rozsudok súdu prvej inštancie za správny.
15.1. K dovolaniu podala písomné vyjadrenie aj žalovaná 2/. Zotrvala na svojich vyjadreniach, ktoré
uviedla v konaní. Predať byt jej dcére sa rozhodla jej matka. Oni si dohodli všetky podmienky okolo
predaja a podľa takto dohodnutých podmienok kúpnu zmluvu uzatvorili. Bola presvedčená, že kúpna

zmluva bola uzatvorená podľa zákona. Preto považuje dovolanie žalobcu za nedôvodné a žiada, aby
bol rozsudok odvolacieho súdu potvrdený.

16. Najvyššísúdakosúddovolací(§35CSP),pozistení,žedovolaniepodalavčasstranasporu,vktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1CSP), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
16.1. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.
16.2. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16.3. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
16.4. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

16.5. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odvolací
súd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) namietajúc
nesprávne právne posúdenie otázky platnosti spornej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena z hľadiska simulácie právneho úkonu s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu,
ktorým mala byť darovacia zmluva. Má za to, že v danom prípade kúpna zmluva bola simulovaným

právnym úkonom, keďže nešlo o odplatný prevod a disimulovaný právny úkon - darovacia zmluva
je neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená v písomnej forme a neobsahuje ustanovenie, že ide o
darovanie.
16.6. Ako odklon namietal odklon od rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019, prijaté aj v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí SR pod R/1/2021 s právnou vetou: ,,Predpokladom platnosti

zastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca
(simulovaná) zmluva.
16.7. Taktiež poukázal v tomto smere aj na konštantnú judikatúru NS ČR a to: sp. zn. 22Cdo/1917/2004,
22Cdo/101/2001 s právnou vetou: že ,,pokud účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu

ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není disimulovaná darovací
smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně a z jejího znění není zřejmé, že šlo o darování“,
22Cdo/202/1999. V tomto smere dovolací súd poukazuje na to, že tieto rozhodnutia nie je možné
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (pozri nasl. bod 16.9.), neznamená to, že
by súdy podporne v prípade obdobnej skutkovej a právnej veci nemohli na tieto poukazovať, v takom

prípade, by však bolo nevyhnutne potrebné precízne zdôvodniť, prípadne prečo na ne prihliadnuť).
16.8. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu
spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru
o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.

Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
16.9. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 01. 01. 1993 s pôvodným
názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období
judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý
právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne

nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených
otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť
aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom
ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia

uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 -
1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami
demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2ods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu
prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

17. Žalobca namieta, že v predmetnej veci v skutočnosti každá zo zmluvných strán zamýšľala niečo
iné, podľa žalobcu, poručiteľka (jeho matka) nechcela byt predať, chcela ho darovať žalovanej 1/,
právny úkon nebol urobený slobodne, preto lebo k prejavu vôle bola poručiteľka prinútená skutočnosťou
trvania žalovanej 1/ na uzavretí kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu kúpna zmluva bola simulovaným právnym

úkonom, keďže nešlo o odplatný prevod vlastníckeho práva.
17.1. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorávskutočnostineexistuje,resp.síceexistuje,avšakvinejkvalite,nežtoukazujejejprejav.Ktakýmto
prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

17.2. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento

úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol
sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka) (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010).
17.3. V predmetnej veci, nie je zrejmé, v čom konkrétne sa mali súdy odkloniť od vyššie uvádzaného

rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019, keď závery v preskúmavanej veci vyjadrené v bode 13. a
14. odvolacieho súdu vychádzajú z odlišných skutkových zistení a vykonaného dokazovania: ,,Kúpna
zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 1/ nebola
simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie darovacej zmluvy a z vykonaného
dokazovania žiaden takýto záver nevyplýva. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkyne

E.. E. L., advokátky, ktorá zmluvu pripravila, bolo preukázané, že poručiteľka uzavrela kúpnu zmluvu
slobodne, vážne, rozumela obsahu právneho úkonu a nemala problém zmluvu uzatvoriť. Poručiteľke
bola pred svedkyňou dokonca aj vyplatená kúpna cena. Z uvedenej svedeckej výpovede, ale ani zo
žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by poručiteľka neuzatvorila kúpnu zmluvu slobodne, t.j. že by k
jej uzatvoreniu bola prinútená žalovanou 1/. Skutočnosť, že poručiteľka chcela pôvodne nehnuteľnosti

žalovanej 1/ darovať, neznamená, že kúpnu zmluvu neuzatvorila slobodne a bola k jej uzatvoreniu
donútená. Námietka žalobcu, že k určeniu kúpnej ceny nedošlo na základe zákonom predpísaného
postupu, a to dohody zmluvných strán, ale na základe jej určenia žalovanou 1/ po porade s jej manželom,
tiež nie je dôvodná, pretože o dohode o kúpnej cene svedčí uzatvorená kúpna zmluva a vyplatenie
kúpnej ceny žalovanou 1/ a jej prijatie poručiteľkou. Okolnosť, že kúpnu cenu navrhla žalovaná 1/ po tom,

čo sa o nej poradila s manželom, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Zmluvy sa vo všeobecnosti
uzatvárajú v určitom procese dohadovania zmluvných strán o ich podstatných náležitostiach a okolnosť,
že navrhovateľ určitej zmluvy má predstavu uzatvoriť konkrétnu zmluvu a po tom, čo svoj návrh
predostrie adresátovi, sa dohodnú na inej zmluve, prípadne sa dohodnú na inej cene, prípadne na inej
podstatnej zmluvnej náležitosti, než bola navrhovateľom zmluvy pôvodne navrhnutá, ako ani okolnosť,

že sa ktorákoľvek budúca zmluvná strana radí o obsahu zmluvy s treťou osobou, neznamenajú bez
ďalšieho, že by takáto zmluva bola neplatná z dôvodu jej simulácie alebo pre nedostatok vôle uzavrieť
takú zmluvu. Takáto argumentácia bez akéhokoľvek dôkazu o donútení uzavrieť zmluvu nemá žiaden
reálny základ. Rovnako námietka žalobcu o cene prevádzaného bytu, ktorá bola podľa neho podstatne
nižšia než jeho trhová hodnota, je bezpredmetná, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie k

tejto otázke žiadny dôkaz vykonať nenavrhol a zároveň sa cena nejaví ako zjavne neprimeraná (napr.
len ako symbolická), a to aj s ohľadom na okolnosti, že prevod sa uskutočnil medzi blízkymi osobami a v
prospech predávajúcej bolo zriadené právo byt bezodplatne až do svojej smrti užívať (vecné bremeno).
14. Okolnosť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, resp. že poručiteľka si ako predávajúca
vymienila zaplatenie kúpnej ceny týmto spôsobom, nie je dôkazom o tom, že kúpna zmluva bola

simulovaná. Takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, ako poručiteľka naložila s kúpnou cenou. Kúpna
cena bola riadne vyplatená a tým sa peňažné prostriedky stali vlastníctvom poručiteľky, ktorá mohla s
nimi voľne nakladať, mohla ich všetky spotrebovať, darovať na charitu, darovať tretej osobe, požičať
a podobne. Skutočnosť, že väčšinu prostriedkov darovala deťom žalovanej 1/, nerobí kúpnu zmluvuneplatnou a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako tvrdí
žalobca. Je tiež bezpredmetné, či poručiteľka použila časť kúpnej ceny na kúpu nejakých vecí do
domácnosti, resp. vecí osobnej potreby.“

17.4. Súdy teda nepochybili po právnej stránke, keď žalobu žalobcu zamietli. Závery uvedené v
citovanom rozhodnutí NS SR, ale nie je možné aplikovať na skutkové závery a vykonané dokazovanie v
predmetnej veci, aj keď tieto nepochybne by boli aplikovateľné v tom prípade, keď by bola preukázané,
že kúpnou zmluvou bolo zastierané darovanie, čo v danom prípade nebolo z vykonaného dokazovania

preukázané. Bolo preukázané, že medzi poručiteľkou (matkou žalobcu) a žalovanou 1/ (vnučkou
poručiteľky) bola uzatvorená platná kúpna zmluva, tak ako to oba súdy konštatovali. Pokiaľ sa dovolateľ
snaží spochybniť skutkové zistenia ako výsledok vykonania a hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci
skutkovýzáver,zktoréhovychádzalodvolacísúd,nesprávnezistenieskutkovéhostavuvšakniejepodľa
Civilného sporového poriadku dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať
skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací

súd (§ 442 CSP). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre
skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia
práva na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie
veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok
skutkových), preto v prípade spochybňovania skutkových záverov odvolacieho súdu dovolanie pre

nesprávne právne posúdenie nie je ani prípustné (§ 447 písm. f) CSP).
17.5. Súdy zohľadňovali okolnosti týkajúce sa spornej nehnuteľnosti, dôsledne posúdili atribúty
právnych úkonov, ktoré s kúpou súviseli, najmä spôsob prevodu nehnuteľnosti (teda spôsob prevodu
nehnuteľnosti, uzatvorenie zmluvy pred svedkyňou E.. E. L., advokátkou, ktorá zmluvu pripravila, pred
ňou bola dokonca vyplatená aj kúpna cena, kúpna cena sa nejavila zjavne neprimeraná, keď šlo o

prevod medzi blízkymi osobami a v prospech predávajúcej bolo zároveň zriadené právo bezodplatne
byt užívať až do svojej smrti); skúmanie zámeru poručiteľky a žalovanej 1/ možno konštatovať, že
aplikovali a vyhodnotili danú vec v súvislosti s § 37 ods. 1, § 41a ods. 2 OZ. Súdy sa zároveň dôkladne
zaoberali vôľou účastníkov sporného právneho úkonu, ich vážnosťou pri prejave vôle a účelom, ktorý
chceli právnym úkonom dosiahnuť. Dovolací súd zdôrazňuje, že súdy vykonali náležité dokazovanie,

abydospelikprávnemuposúdeniuodanostivôlezmluvnýchstránuzavrieťkúpnuzmluvuvzmysle§588
a nasl. OZ. S ohľadom na uvedené komplexné preskúmanie platnosti spornej kúpnej zmluvy, dovolací
súd uzatvára, že nie je možné závery súdov nižších inštancií považovať za nesúladné s ustálenou
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.
17.6. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP preto dovolací súd nepovažoval za

relevantný z hľadiska prípustnosti dovolania, keďže napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posúdenia (ne)platnosti spornej kúpnej zmluvy.

18. Z dovolania vyplýva, že dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.
Podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
18.1. V preskúmavanej veci, vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia §
421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ nevymedzuje právnu otázku, neuvádza v tejto súvislosti rozdielnu
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ani pri posudzovaní daného dovolacieho dôvodu podľa obsahu

tohto mimoriadneho opravného prostriedku (§ 124 ods. 1 CSP) však z neho nevyplýva, konkrétne ktorou
„právnou“ otázkou (odvolacím súdom riešenou a rozhodovanou dovolacím súdom rozdielne) bola podľa
jeho názoru založená prípustnosť podaného dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP. V dôsledku
nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre
uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.

18.2. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil a napriek
tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný
bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj
1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017). Ak by
bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho,
kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).19. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné
a preto ho zamietol (§ 448 CSP).

20. Žalované 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešné (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP), preto im dovolací súd proti žalobcovi priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.