Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123324154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123324154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: VFS Financial Services Slovakia
s.r.o., Diaľničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 36 840 211, právne zastúpený: SKLEGAL s.r.o., Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX
XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 17.411,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice z 5. marca 2025, č.k.: 33Cb/20/2023 - 154, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 5. marca 2025, č.k. 33Cb/20/2023 - 154.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 17.411,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.2.2020 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal
žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Uviedol súd prvej inštancie, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.9.2017 ako prenajímateľ

uzavrel so spoločnosťou cargo M&M spol. s r.o., IČO: 46 797 891 ako nájomcom Zmluvu o operatívnom
leasingu č. OL2168 (ďalej len „Zmluva o operatívnom leasingu“) a so žalovaným dohodu o ručení, v
zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal ručiť za záväzky nájomcu ako dlžníka. Z dôvodu porušenia záväzkov
vyplývajúcich zo Zmluvy o operatívnom leasingu žalobca od zmluvy dňa 19.12.2019 odstúpil, ktoré
bolo doručené dlžníkovi dňa 27.12.2019. Zároveň žalobca doručil dlžníkovi vyúčtovanie zmluvy zo dňa
13.2.2020, v ktorom vyčíslil dlžnú čiastku v sume 17.411,87 eur so splatnosťou do dňa 27.2.2020. Keďže
dlžník neuhradil vyúčtované pohľadávky žalobcu, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu záväzku

dlžníka, ktorý žalovaný neuhradil.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal uplatnenú sumu, ktorá predstavuje
rozdiel medzi výnosom z predaja ťahača návesov Volvo FH42T 500 HP, ktorého kúpna cena v 10/2017
bola 105.600,- eur s DPH, pričom žalobca uviedol výnos z predaja v roku 2019, po odobratí, resp.
odovzdaní predmetu leasingu vozidla 48.000,- eur. Žalobca dojednal príliš nízku kúpnu cenu pri jeho
odpredajipersonálneafinančneprepojenejosobesožalobcom,keďževozidlobolonásledneodpredané

tretej osobe za trhovú hodnotu, čo síce nie je v rozpore so zákonom, ale vedie k poškodeniu žalovaného
ako ručiteľa a k obohateniu sa na jeho úkor, teda ide o konanie priečiace sa dobrým mravom. Dlžník
pritom vrátil žalobcovi v tom istom roku aj ďalších päť ťahačov, kde pri ďalšom predaji tretím osobám
došlo k výťažku, ktorý v celosti uspokojil nároky žalobcu. Ďalej žalovaný poukázal, že žalobca pôvodneuplatňoval u dlžníka pohľadávku 20.138,38 eur vyúčtovaním č. 10/2020/0003. Následne zaslal ďalšie
vyúčtovanie, kde bola uvedená ako dlžná suma 17.411,87 eur.

4. Žalobca k rozdielnym vyúčtovaniam uviedol, že neskoršie vyúčtovanie bolo výlučne opravou
pôvodného vyúčtovania, kde položka „Výnos z predaja“ je identická. Neskoršie vyúčtovanie č.
10/2020/0003 na sumu 17.411,87 eur bolo realizované v prospech dlžníka, teda aj žalovaného ako
ručiteľa, nakoľko došlo k poníženiu sumy v položke „Ostatné náklady“. Ozrejmil, že odpredaj vozidiel
medzi žalobcom a spoločnosťou Volvo Group Slovakia, s.r.o. predstavuje štandardne realizovaný

spôsob predaja ako pri väčšine vozidiel, ktoré sú predmetom operatívneho leasingu, o čom bol dlžník
informovaný, teda aj žalovaný ako ručiteľ. Vzhľadom na skutočnosť, že Volvo Group Slovakia, s.r.o.
je autorizovaným predajcom vozidiel, cena vozidla je vždy stanovená s odbornou starostlivosťou, po
zohľadnení technického stavu predmetného vozidla, preto nie je možné považovať takýto odpredaj
vozidiel realizovaný medzi žalobcom a spoločnosťou Volvo Group Slovakia, s.r.o. za rozporný s dobrými
mravmi. Nárok žalobcu voči žalovanému spočíva primárne v zaplatení dlžných splátok, ktoré nie je

žalobca povinný znižovať o akýkoľvek výnos z predaja vozidla. Z obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o operatívnom leasingu vyplýva, že žalobca má voči dlžníkovi ako
nájomcovi, a teda aj voči žalovanému ako ručiteľovi nárok na zaplatenie všetkých leasingových splátok
bez ohľadu na ich splatnosť. Skutočnosť, že žalobca si uplatňuje iba rozdiel medzi nesplatenými
leasingovými splátkami vyplývajúcimi z leasingovej zmluvy a výnosom z predaja je pri operatívnom

leasingu iba dobrou vôľou žalobcu. Dohoda o predčasnom ukončení leasingu zo dňa 20.9.2019,
predložená žalovaným sa vzťahuje na iné zmluvy o operatívnom leasingu a to na Zmluvu č. OL2035,
OL2036 a OL2037. K vysporiadaniu vzájomných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o operatívnom
leasingu č. OL2168 nedošlo, preto nie je súčasťou Dohody o predčasnom ukončení leasingu zo dňa
20.9.2019.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca so spoločnosťou cargo M&M spol.
sr.o.uzatvorildňa28.9.2017Zmluvuooperatívnomleasinguč.OL2168, ktorejneoddeliteľnousúčasťou
boli Obchodné podmienky operatívneho leasingu spoločnosti VFS Financial Services Slovakia s.r.o. V
ten istý deň žalobca uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o ručení, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal,

že bude ručiť za záväzky spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. vyplývajúce zo Zmluvy o operatívnom
leasingu. Z dôvodu porušenia záväzkov žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy dňa 19.12.2019, ktoré
bolo doručené spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. dňa 27.12.2019. Žalobca doručil spoločnosti cargo
M&M spol. s r.o. vyúčtovanie zmluvy, v ktorom vyčíslil dlžnú čiastku v sume 17.411,87 eur so splatnosťou
do 27.2.2020.

6. Súd prvej inštancie citoval bod 13.4 Obchodných podmienok operatívneho leasingu žalobcu, ktorý
upravuje nárok žalobcu ako prenajímateľa voči nájomcovi na finančné vyrovnanie v prípade zániku
leasingovej zmluvy. Finančné vyrovnanie sa vypočíta ako rozdiel medzi:
(i) všetkými pohľadávkami splatnými v dobe zániku leasingovej zmluvy

(ii) všetkými doposiaľ neuhradenými leasingovými splátkami uvedenými v leasingovej zmluve (vrátane
splátkového kalendára), ktorých splatnosť by za normálnych okolností nastala neskôr (to jest po
odstúpení)
(iii) rozdiel medzi skutočnou hodnotou predmetu leasingu a hodnotou predmetu leasingu bez DPH,
pokiaľ by bol vrátený v riadnom technickom stave (pri zohľadnení obvyklého užívania)

(iv) úrokov z omeškania, pokút, nákladov súvisiacich s uplatnením všetkých nárokov, daní a iných
poplatkov, ktoré súvisia s leasingovou zmluvou a jej ukončením a/alebo poistením, PZP, a doplnkovým
poistným programom GAP,TA a úrazovým poistením
(v) všetkými nákladmi, výdavkami, škodami a stratami, hlavne náklady na právnu pomoc, ktoré
Prenajímateľovi v súvislosti sa zánikom, prípadne s ukončením leasingovej zmluvy vzniknú, vrátane

nákladov na odobratie predmetu leasingu a držby nájomcu na jednej strane, a
(vi) poistným plnením prijatým z titulu vinkulácie zriadenej nájomcom na zaplatenie svojich vyššie
uvedených nárokov uvedených v tomto bode
(vii) poistným vráteným poisťovňou v dôsledku zrušenia poistenia na strane druhej.

7. Z vyúčtovaní č. 10/2020/003 zo dňa 13.2.2020 súd prvej inštancie zistil, že žalobca pôvodne vyúčtoval
nájomcovi 20.138,38 eur a následne 17.411,87 eur, ktorá pozostávala z rekapitulácie dlžných splátok
v sume 4.716,67 eur, z náhrady škody v sume 11.937,31 eur (od nesplatenej istiny 59.937,31 eur je
odpočítaný výnos z predaja 48.000,- eur) a ostatných nákladov 757,89 eur (pôvodne 3.484,40 eur).8. Z Lízingovej zmluvy č. 4215500161 zo dňa 6.2.2020, ktorú uzatvorili UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. ako prenajímateľ/kupujúci so spoločnosťou CALLIS-SK s.r.o. ako leasingovým nájomcom a kde je

ako dodávateľ/predávajúci uvedený Volvo Group Slovakia, s.r.o. vyplýva, že predmetom financovania je
Volvo FH 500 HP 4x2T Medium za sumu 52.500,- eur bez DPH.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 303, § 306 ods. 1, § 365, § 369, §
369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú obchodno-záväzkové vzťahy, ručenie, omeškanie

dlžníka a právo veriteľa na úroky z omeškania v prípade omeškania dlžníka so zaplatením peňažnej
pohľadávky, ďalej podľa § 1 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

10. Dôvodil súd prvej inštancie, že medzi stranami nebol sporný vznik záväzku leasingového nájomcu
z leasingovej zmluvy, ktorý zabezpečoval žalovaný ako ručiteľ.

11. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný namietal iba výšku výnosu z predaja predmetu leasingu a
výšku vyúčtovania č. 10/2020/0003, ktorá pôvodne predstavovala sumu 20.138,38 eur, následne sumu
17.411,87 eur.

12. Konštatoval súd prvej inštancie, že výnos z predaja po odobratí motorového vozidla, resp. odovzdaní

predmetu leasingu bola suma 48.000,- eur. Vozidlo bolo následne odpredané spoločnosti CALLIS-SK
s.r.o. za 52.500,- eur bez DPH, ktorá je blízko trhovej ceny predmetu financovania. Zvyk predajcu
automobilov v rámci podnikateľskej činnosti je maximalizovať svoj zisk, preto nemožno považovať
tvrdenie žalovaného, že vozidlo bolo odpredané za oveľa nižšiu cenu, než je jeho trhová hodnota. Takáto
výška ceny je dostatočne blízko sumy, za ktorú bol odrátaný výnos z predaja.

13. Súd prvej inštancie s poukazom na bod 13.4 (ii) Obchodných podmienok operatívneho leasingu
žalobcu uviedol, že z neho jednoznačne vyplýva, že žalobca má nárok na finančné vyrovnanie, ktoré
sa vypočíta ako rozdiel medzi všetkými doposiaľ neuhradenými leasingovými splátkami uvedenými
v leasingovej zmluve (vrátane splátkového kalendára), ktorých splatnosť by za normálnych okolností

nastala neskôr (t.j. po odstúpení). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si uplatnil iba rozdiel
medzi nesplnenými leasingovými splátkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168
(čo bolo v konaní nesporné) po odpočítaní výnosu z predaja 48.000,- eur, čo bolo iba dobrou vôľou
žalobcu.

14. K rozdielnym vyúčtovaniam žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že neskoršie vyúčtovanie bolo
výlučne opravou pôvodného vyúčtovania, pričom v obidvoch vyúčtovaniach je čiastka v položke „Výnos
z predaja“ identická, teda nijakým spôsobom nedošlo zo strany žalobcu k navýšeniu výnosu z predaja
predmetu leasingu. Neskoršie vyúčtovanie na sumu 17.411,87 eur bolo realizované v prospech dlžníka,
teda aj žalovaného ako ručiteľa, nakoľko došlo k poníženiu čiastky v položke „Ostatné náklady“.

15. K Dohode o predčasnom ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu č. OL2035, OL2036,
OL2037 zo dňa 20.9.2019 a tvrdeniam žalovaného, že z jej obsahu vyplýva, že všetky vzájomné práva
u operatívnych leasingov medzi žalobcom a leasingovým nájomcom sú vysporiadané a strany nemajú
voči sebe ďalšie nároky, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu sú nároky vzniknuté zo Zmluvy

o operatívnom leasingu č. OL2168 zo dňa 28.9.2017, ktorá nie je súčasťou Dohody o predčasnom
ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu č. OL2035, OL2036, OL2037 zo dňa 20.9.2019.

16. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný, žalovanému sa
nepodarilo prostriedkami procesnej obrany vyvrátiť tvrdenia žalobcu a preto žalobcovi priznal žalovanú

istinu.

17. Keďže žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, súd prvej inštancie priznal žalobcovi popri
istine aj zákonné úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.19.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Vpodanomodvolaní
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm.

h) C.s.p./.

20. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil bod 13.4 (iii) Obchodných podmienok
operatívneho leasingu žalobcu, podľa ktorého sa finančné vyrovnanie vypočíta, ako rozdiel aj medzi
skutočnou hodnotou predmetu leasingu a hodnotou predmetu leasingu bez DPH, pokiaľ by bol vrátený

v riadnom technickom stave pri zohľadnení obvyklého užívania. Žalobca predajom predmetu leasingu
nedosiahol výťažok, ktorý by bol obvyklý v danom čase, ak by postupoval v súlade so zásadami
poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, pričom tento výťažok za obvyklú trhovú cenu by pokryl
aj nesplatené splátky leasingu. Žalovaný ešte ako konateľ spoločnosti cargo M&M spol. s r.o., ktorá
bola nájomcom predmetu leasingu sa dohodol na postupnom odpredaji štyroch kamiónov, tak aby sa
týmto predajom dosiahlo vyrovnanie so žalobcom. V troch prípadoch sa tak stalo. Žalobca odpredal

vozidlá za ceny, ktoré pokryli dlžné sumy na leasingových splátkach. Tak tomu malo byť aj v žalovanom
spore. Žalobca sa so žalovaným dohodol na postupe vrátenia predmetu leasingu a jeho následnom
predaji tretím osobám za cenu, ktorá vysoko prevyšovala nesplatené splátky predmetu leasingu. V
predchádzajúcich troch prípadoch predaja vozidiel žalobca dodržal dohody so žalovaným a predal
vozidlá za ceny obvyklé a takýmto spôsobom urovnal aj splátky operatívneho leasingu, ktoré splatené

neboli. Nič od žalovaného ako ručiteľa a ani od primárneho dlžníka žalobca nepožadoval. Iba v tomto
poslednom prípade žalobca dohody nedodržal, pritom išlo o technický zhodné vozidlá. Žalobca odpredal
predmet leasingu pod obvyklú trhovú cenu a tým spôsobil škodu žalovanému ako ručiteľovi, ktorý nie je
podnikateľom. U žalovaného ide o vzťah spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu a pri posúdení tohto vzťahu
je nutné aj skúmať obsah dohôd, ktoré predchádzali vráteniu predmetu leasingu a jeho následnému

predaju.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Poukázal, že žalovaný nesprávne interpretuje bod 13.4 Obchodných podmienok, keďže z neho
nevyplýva nárok žalovaného na odpočítanie výnosu z predaja predmetu leasingu. Aj bod 13.4 (iii)

Obchodných podmienok je na strane položiek, na ktoré má žalobca voči žalovanému ako ručiteľovi
nárok na zaplatenie a ktorý vzniká žalobcovi voči žalovanému ako ručiteľovi v prípade, ak predmet
leasingu vrátený žalobcovi pri zániku leasingovej zmluvy nezodpovedá obvyklej hodnote predmetu
leasingu (napr. ak predmet leasingu bol vrátený poškodený alebo opotrebený nad mieru obvyklého
užívania). Keďže bod 13.4 (iii) Obchodných podmienok predstavuje rozdiel medzi skutočnou hodnotou

predmetu leasingu v čase odovzdania predmetu leasingu žalobcovi ako leasingovému prenajímateľovi
a hodnotou predmetu leasingu, ktorú by mal predmet leasingu ak by bol vrátený v riadnom technickom
stave (t.j. rozdiel medzi očakávanou/predpokladanou hodnotou predmetu leasingu v čase odovzdania
predmetu leasingu žalobcovi s prihliadnutím na bežné užívanie a jeho skutočnou hodnotou vzhľadom
na aktuálny stav vozidla – pričom skutočná hodnota môže byť znížená, napr. v dôsledku poškodenia

vozidla). Uvedená položka nijako nesúvisí s prípadným výťažkom za predaj vozidla, ktorý sa naviac v
prípade operatívneho leasingu nezohľadňuje v celkovom nároku prenajímateľa/žalobcu voči nájomcovi/
ručiteľovi/žalovanému. Odpredaj vozidiel je realizovaný v súlade so zásadami poctivého obchodného
styku, dobrými mravmi. Výška sumy výnosu z predaja predmetu leasingu je v prípade operatívneho
leasingu irelevantná, nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému spočíva primárne v zaplatení dlžných

splátok, ktoré nie je žalobca pri operatívnom leasingu povinný znižovať o akýkoľvek výnos z predaja
vozidla. Ide teda iba o dobrú vôľu žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu dohody
o postupe vrátenia predmetu leasingu a jeho následnom predaji tretím osobám za cenu, ktorá prevyšuje
nesplatené splátky predmetu leasingu. Žalovaný v rámci konania predložil iba Dohodu o predčasnom
ukončení leasingu k Zmluve o operatívnom leasingu č. OL2035, OL2036 a OL2037 zo dňa 20.9.2019.

Súčasťou tejto dohody však nie je Zmluva o operatívnom leasingu č. OL2168, ktorá je predmetom sporu
medzi stranami. Žalovaný zároveň nie je ako ručiteľ v postavení spotrebiteľa.

22. V ďalších vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého jepotrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného na
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu

viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd
nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na
spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

27. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolací súd
zastáva názor, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

28. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel

k správnemu právnemu záveru, keď na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou

súdu prvej inštancie. Odvolací súd si osvojil správne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

30. Žalovaný v odvolaní žiadnu novú námietku než tie, s ktorými sa súd prvej inštancie už vysporiadal,
nevzniesol. Odvolanie v zásade založil len na všeobecnom nesúhlase s tým, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s argumentáciou procesných strán týkajúcou sa dôvodnosti nároku žalobcu na úhradu
pohľadávky 17.411,87 eur od žalovaného ako ručiteľa, ktorá predstavuje finančné vyrovnanie zo

zaniknutej Zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168, uzatvorenej medzi žalobcom ako leasingovým
prenajímateľom (veriteľom) a spoločnosťou cargo M&M spol. s r.o. ako leasingovým nájomcom
(dlžníkom). Teda vysporiadanie strán z nepomenovanej zmluvy uzatvorenej podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, v spojení s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si zmluvné
strany môžu časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na Obchodné podmienky.

31. Strany Zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168 si dostatočne určili vzájomné práva a povinnosti,
vrátane vysporiadania práv a povinností pri zániku zmluvy odstúpením, kde v bode 13.4 si dohodli
právo žalobcu na finančné vyrovnanie a spôsob jeho určenia za tam dohodnutých podmienok, z ktorého
vyplýva, že žalobcovi pri odstúpení od leasingovej zmluvy vznikajú pohľadávky voči leasingovému

nájomcovi špecifikované v (i) až (v), ktoré sa ponížia (odpočítajú) o poistné (vi) až (vii).

32. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnosť vyúčtovania určeného žalobcom, ktorý v ňom nezohľadnil
tzv. trhovú hodnotu vozidla pri jeho následnom predaji, čo má vyplývať z bodu 13.4 (iii) Obchodných
podmienok, odvolací súd udáva, že z predmetného ustanovenia (dohody zmluvných strán) takýto postup

pri výpočte finančného vyrovnania nevyplýva, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie. Bod
13.4 (iii) totiž upravuje spôsob vyčíslenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému pre prípad, že pri vrátení
predmetu leasingu, tento nebude v riadnom technickom stave, po zohľadnení obvyklého používania,teda jeho hodnota nebude zodpovedať stavu, ktorý by zodpovedal hodnote pri jeho obvyklom spôsobe
používania (bude nižšia), teda napr. v prípade jeho poškodenia.

33. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že strany leasingovej zmluvy si nedohodli taký
spôsob vysporiadania, podľa ktorého žalobca ako leasingový prenajímať a vlastník predmetu leasingu
bol povinný pre prípad odstúpenia od leasingovej zmluvy pri vzájomnom vysporiadaní práv a povinností
povinný do finančného vyrovnania zohľadniť hodnotu, resp. žalovaným tvrdenú trhovú cenu predmetu
leasingu a o túto položku ponížiť svoje pohľadávky uvedené v bode 13.4 Obchodných podmienok.

Žalovanýmuvádzanýspôsobvyrovnaniapretonemáoporunielenvleasingovejzmluvealeanivzákone,
keďže operatívny leasing je forma prenájmu, pri ktorej prenajímateľ (leasingová spoločnosť) poskytuje
nájomcovi určitý majetok na dočasné používanie za vopred dohodnuté mesačné splátky. Po skončení
leasingovej zmluvy nájomca majetok vráti prenajímateľov.

34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

36.Žalobcavkonanípreukázal,žepredmetleasinguodpredalzasumu48.000,-eurbezDPH,čovyplýva
z vystavenej faktúry č. 12/2020/0011 pre kupujúceho Volvo Group Slovakia, s.r.o., IČO: 35 729 066.

37. K námietke, že žalobca odpredal predmet leasingu pod obvyklú trhovú cenu, čo podľa žalovaného

predstavuje konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, odvolací
súd udáva, že žalobca ako vlastník predmetu leasingu nebol povinný predmet leasingu vôbec odpredať
tretej osobe a zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalobcom realizovaný predaj
predmetu leasingu za 48.000,- eur bez DPH sa mal realizovať za trhovú cenu, resp. jej nezodpovedal,
ktoré konanie žalobcu podľa žalovaného predstavuje rozpor so zásadami poctivého styku alebo dobrými

mravmi.

38. Z leasingovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 28.9.2017 vyplýva hodnota predmetu leasingu
88.000,- eur bez DPH, pričom žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy dňa 19.12.2019, teda po 27
mesiacoch jej trvania a odpredal predmet leasingu v 2/2020 za cenu 48.000,- eur bez DPH, čo vzhľadom

naskutočnúdobutrvanialeasingovejzmluvyoprotijejpôvodnedohodnutejdobe48mesiacov,prevyšuje
1 pôvodnej hodnoty predmetu leasingu, čo nemožno považovať za také konanie, ktoré by predstavovalo
rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Na uvedenom závere nie je
spôsobilé zmeniť ani to, že následne kupujúci Volvo Group Slovakia, s.r.o. totožný predmet predal
ďalšiemukupujúcemu(UniCreditLeasingSlovakia,a.s.)zacenu52.500,-eurbezDPH,ktorábolavyššia

o 4.500,- eur, čo predstavuje sumu vyššiu o 8,5 %, teda rozhodne nepredstavuje tak významný rozdiel
oproti pôvodnej predajnej cene, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že cena 48.000,-
eur bez DPH predstavuje neprimerane nízku predajnú cenu, ktorá by predstavovala rozpor so zásadami
poctivého obchodného styku a dobrými mravmi.

39. Odvolací súd pritom zvýrazňuje, že nosným predmetom podnikania žalobcu nie je predaj/
obchodovanie s predmetom leasingu ale samotná leasingová činnosť, preto od neho nemožno
spravodlivo požadovať, aby v prípade odpredaja predmetu leasingu bol povinný dosiahnuť maximálnu
predajnú cenu. Preto nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že dospel k záveru, že suma 48.000,-
eur bez DPH sa výrazne neodchyľuje od prípadnej trhovej ceny, keďže v sume 52.500,- eur bez DPH,

za ktorú došlo k následnému predaju predmetu leasingu je potrebné zohľadniť aj zisk spoločnosti
Volvo Group Slovakia, s.r.o., ktorá od žalobcu predmet leasingu nadobudla a následne predala v rámci
hlavného predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

40. Ak žalovaný v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti (uhradiť riadne a včas svoj splatný

záväzok)sausilujezbaviťsvojhozáväzkuspoukazomnato,žeideovýkonprávavrozporesozásadami
poctivého obchodného styku, pričom sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu zo
základných zásad poctivého obchodného styku, tak v tomto prípade by ustanovenie § 265 Obchodného
zákonníka nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom výrazne narušujúcimprávnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Pôsobenie zásady poctivého obchodného
styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.
O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných

subjektov. Žalovaný však v konaní existenciu takéhoto správania žalobcu nepreukázal.

41. K obrane žalovaného, že v prípade ďalších leasingových zmlúv v rámci finančného vyrovnania
žalobca neevidoval pohľadávky voči leasingovému nájomcovi, odvolací súd udáva, že predmetom
konania je pohľadávka na finančné vyrovnanie práve zo Zmluvy o operatívnom leasingu č. OL2168,

teda spôsob vysporiadania zmluvných strán z iných leasingových zmlúv je irelevantná a bez právneho
významu. Žalovaný pritom svoje tvrdenia o existencii dojednania medzi zmluvnými stranami zo Zmluvy
o operatívnom leasingu č. OL2168 o predaji predmetu leasingu tretím osobám za cenu, ktorá by
prevyšovala nesplatené splátky predmetu leasingu nepreukázal.

42. Keďže žalovaný ako ručiteľ sa zaviazal uspokojiť pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o operatívnom

leasingu č. OL2168 ako obchodnoprávneho vzťahu, aj ručenie k leasingovej zmluve je akcesorický
obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 7 Obchodného zákonníka).

43. Zároveň posudzovanie postavenia fyzickej osoby v záväzkovom vzťahu (ktorý vznikol za účelom
zabezpečeniazáväzkovobchodnejspoločnosti),ktorájezároveňväčšinovýmspoločníkomvspoločnosti

s ručením obmedzeným nemôže byť posudzované tak, že bolo poskytnuté mimo akúkoľvek činnosť
aleboúčelprofesionálnejalebopodnikateľskejpovahyanezávisleodnich,aktátofyzickáosobamáúzke
profesionálne alebo podnikateľské väzby na uvedenú spoločnosť, teda napríklad v podobe väčšinového
podielu v spoločnosti. Z obchodného registra spoločnosti cargo M&M spol. s r.o. pritom vyplýva, že
žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom cargo M&M spol. s r.o., teda je jej vlastníkom, čo u neho

diskvalifikuje aplikáciu režimu „spotrebiteľa“, vrátane použitia predpisov Občianskeho zákonníka, ktoré
sa na spotrebiteľov vzťahujú.

44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne ak uložil žalovanému ako ručiteľovi povinnosť

uhradiť žalobcovi 17.411,87 eur, keďže túto povinnosť nesplnil hlavný dlžník, spoločnosť cargo M&M
spol. s r.o., vrátane zákonného úroku z omeškania, ktorého výšku a dobu omeškania, tak ako to ustálil
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nebola stranami sporu napokon rozporovaná.

45. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku I.

ako vecne správny.

46. Odvolací súd taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania (výrok II.), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania podľa § 255 C.s.p. voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný.

47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).