Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Štrkolcová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124215104.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Origon Recovery Solutions,
k.s., sídlo správcu Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821, správca
majetku úpadcu AXE Capital Group SE, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 005 666, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice -

mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému v 1. rade: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX C. D. E., zastúpenému Advokátska Kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, 040 01 Košice –
mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, žalovanému v 2. rade: F. E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
H. XXX, zastúpenému JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, 040
01 Košice, IČO: 42 109 094, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Mestského súdu Košice, č. k. 30Cbi/4/2024-436 zo dňa 23. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Košice, č. k. 30Cbi/4/2024-436 zo dňa 23.
decembra 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaným nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2024 o 14:07 hod. žalobca navrhol,
aby súd určil, že právne úkony AXE Capital Group SE, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 52 005 666, a to bezhotovostné prevody peňažných prostriedkov z bankových
účtov číslo IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonané v prospech bankových účtov žalovaného v 1. rade

číslo C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období od 8.1.2020 do 26.5.2022, v celkovej sume
33.065.127,- eur (konkrétne špecifikované na str. 6 až 60 žaloby) sú voči konkurzným veriteľom úpadcu
právne neúčinné a aby uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť v
prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu AXE Capital Group SE, so sídlom Štúrova 27, 040
01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 005 666, peňažnú náhradu vo výške 3.058.450 eur.

3. Súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku litispendencie (§ 159 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), podľa § 161 ods. 2 CSP argumentujúc, že lustráciou
v registri súdu zistil, že žalobca inicioval viacero súdnych konaní, ktorých predmetom je určenie
neúčinnosti totožných bezhotovostných prevodov peňažných prostriedkov z účtov dlžníka AXE Capital
GroupSEnaúčtyžalovanéhov1.radevcelkovejsume33.065.127,-eur.Rozdielnosťuvedenýchkonaní

spočívalenvosobežalovanéhov2.rade,ktoréhožalobcapasívnelegitimujepodľa§62ods.2zákonač.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „ZKR“) a následku, ktorého sa žalobca v prípade vyslovenia neúčinnosti domáha.
Zo všetkých týchto konaní ako prvé začalo konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 94Cbi/7/2024,
ktoré začalo doručením žaloby súdu dňa 5.8.2024 o 13:58 hod.

4. Súd prvej inštancie existenciu prekážky „už začatej veci“ zdôvodňoval tým, že v prípade konania o
určenie neúčinnosti právneho úkonu v konkurze, je predmetom sporu konkrétny právny úkon, ktorému
žalobca v konaní odporuje. Povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu prevedenú z majetku dlžníka (resp. vydať do dotknutej podstaty takúto

vec, prípadne vrátiť poskytnuté plnenie), je až zákonným následkom vyslovenia neúčinnosti žalobou
napadnutého právneho úkonu. V uvedenom je podľa súdu prvej inštancie špecifikum odporovateľnosti
v konkurze, spočívajúce okrem iného aj v tom, že zo strany žalobcu nie je nevyhnutné, aby sa v
petite odporovacej žaloby nutne domáhal aj povinnosti plniť, pretože táto povinnosť je podľa § 63 ZKR
zákonným dôsledkom úspešného uplatnenia odporovacieho práva. Súd prvej inštancie tak konštatoval,
že povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za vec, právo alebo inú majetkovú

hodnotu prevedenú z majetku dlžníka (resp. vydať do dotknutej podstaty takúto vec, prípadne vrátiť
poskytnutéplnenie)vznikámomentomprávoplatnéhourčenianeúčinnostikonkrétnehoprávnehoúkonu.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že vo vzťahu k otázke litispendencie je potrebné v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu skúmať vždy konkrétne právne úkony, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa

žalobca domáha, nie následky z tohto následne vyplývajúce. Žalobca ako správca majetku úpadcu,
uplatnil odporovacie právo vo vzťahu k všetkým označeným úkonom úpadcu ako celku voči viacerým
osobám, pri ktorých má za to, že pre nich bolo na základe napadnutých úkonov zriadené ďalšie právo,
avšak samostatne osobitnými žalobami. V tejto súvislosti uviedol, že táto totožnosť predmetu uvedených
konaní, a to napadnutých bezhotovostných prevodov peňažných prostriedkov z účtov úpadcu na účty

žalovaného v 1. rade sama o sebe vylučuje, aby sa o určení ich neúčinnosti voči konkurzným veriteľom
rozhodovalo vo viacerých konaniach, pretože zákonné účinky úspešne uplatneného odporovacieho
práva, t. j. neúčinnosť žalobou napadnutých úkonov by nastala voči všetkým konkurzným veriteľom už
v prvom takto právoplatne skončenom konaní. Dodal, že ak bolo zámerom žalobcu uplatniť podanými
žalobami odporovacie právo vo vzťahu k všetkým bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov

z bankových účtov úpadcu na bankové účty žalovaného v 1. rade voči všetkým povinným osobám, pre
ktoré mali byť na základe týchto úkonov zriadené ďalšie práva, t. j. nazerať na tieto úkony ako na celok a
nie izolovane, bolo jeho úlohou urobiť tak procesne správnym spôsobom, teda všetky tieto osoby žalovať
v jednom konaní.

6. Súd prvej inštancie nepovažoval za správne konanie prerušiť do momentu právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 (ako konania, ktoré bolo začaté ako prvé v poradí)
s predmetom vyslovenia neúčinnosti všetkých bezhotovostných prevodov peňažných prostriedkov z
bankových účtov úpadcu na bankové účty žalovaného v 1. rade v celkovej sume 33.065.127,- eur,
pretože osoby, proti ktorým podané žaloby smerujú ako proti osobám, pre ktoré boli na základe

napadnutých úkonov zriadené ďalšie práva by (s výnimkou osôb žalovaných v konaní vedenom pod
sp. zn. 94Cbi/7/2024) nemali možnosť uplatňovať im patriace procesné práva a povinnosti vo vzťahu k
podstate konania, teda samotným napadnutým bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok

na ich náhradu majú žalovaní, ktorým ale doposiaľ žiadne trovy nevznikli, ich náhrada im preto nebola
priznaná.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f), h) CSP.

9. Žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak dospel
k záveru, že konania vedené pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 a sp. zn. 30Cbi/4/2024 sú totožnými vecami,
pretože sa odlišujú vo všetkých troch relevantných znakoch, ktoré sú charakteristické pre „totožnú
vec“ (totožnosť strán sporu, totožnosť žalobných nárokov, totožnosť skutkových okolností).

10. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, žalobca tvrdil, že ust. § 62 ods. 2 ZKR predpokladá uplatnenie
práva odporovať právnemu úkonu aj voči osobám, pre ktoré bolo na základe práva z odporovateľného
právneho úkonu zriadené ďalšie právo. Správca je pre úspech v spore povinný podať žalobu vočivšetkým právnym predchodcom až k predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Vo veci
vedenej pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 vystupujú na strane žalovaných v rámci núteného spoločenstva iné
osoby ako v prejednávanom spore. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom konania sp. zn. 94Cbi/7/2024.

Považoval teda za zrejmé, že ako strany sporov v konaniach sp. zn. 94Cbi/7/2024 a sp. zn. 30Cbi/4/2024
nevystupujú totožné subjekty, preto tento znak charakterizujúci „totožnú vec“ nepovažuje za naplnený.

11. Vo vzťahu k totožnosti žalobných návrhov žalobca argumentoval, že druhý žiadaný výrok nie je s
konaním sp. zn. 94Cbi/7/2024 totožný. Podľa žalobcu je pritom žalobný návrh, t. j. všetky navrhované

výroky, potrebné vnímať ako jeden celok. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 111/2020, ktorý uvádza, že zákonný následok
odporovateľnosti,resp.dôsledokmusíbyťvnímanýajpriformulovanížalobnéhopetituvprípadepodania
odporovacej žaloby. Inými slovami, následok neúčinného právneho úkonu podľa § 63 ZKR v podobe
zaplatenia peňažnej čiastky v prospech konkurznej podstaty tvorí súčasť žalobného petitu pri určení
neúčinnosti právneho úkonu, pričom znenie petitu vyplýva z hmotnoprávnej úpravy.

12. Pokiaľ ide o totožnosť skutkových okolností, žalobca nepopieral, že časť skutkových tvrdení, ktoré sa
týkajú prevodov peňažných prostriedkov úpadcu na žalovaného v 1. rade, sú v oboch konaniach zhodné.
Okrem týchto zhodných skutkových tvrdení sú však v každej žalobe uvádzané aj také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré sú špecifické len pre dané konanie a týkajú sa prevodov peňažných prostriedkov, ktoré

žalovaný v 1. rade vykonával v prospech ďalších osôb, ktoré sú žalované v neskorších poradiach.

13. Žalobca vzhliadol aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), a to v postupe súdu prvej inštancie,
keď neaplikoval na prejednávanú vec, (pri svojej argumentácii, prečo nie je možné žalovať spôsobom

ako žalobca žaloval) postup podľa § 166 CSP.

14. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne
správne. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne uvádza, že ak bolo
zámeromžalobcuuplatniťpodanýmižalobamiodporovacieprávovovzťahukuvšetkýmbezhotovostným
prevodom peňažných prostriedkov z bankových účtov úpadcu na bankové účty žalovaného v 1. rade
voči všetkým povinným osobám, pre ktoré mali byť na základe týchto úkonov zriadené ďalšie práva, t.

j. nazerať na tieto úkony ako na celok a nie izolovane (ako to žalobca zjavne zamýšľal a sám to uvádza
v bode 9. žaloby), bolo úlohou žalobcu učiniť tak procesne správnym spôsobom, a teda všetky tieto
osoby žalovať v jednom konaní. Dodal, že ak medzi subjektami existuje spor, ktorý sa týka ohrozenia
alebo porušenia práva, žalobca má v civilnom súdnom konaní v takomto spore v žalobe vyčerpávajúco
označiť všetky skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a nie iniciovať viaceré súdne spory s

rovnakým predmetom konania, do ktorých skutkový dej rozloží.

16. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie správnosti postupu súdu prvej inštancie, keď

napadnutýmuznesenímzdôvoduprekážkylitispendencie(ktorápredstavujeneodstrániteľnýnedostatok
procesnej podmienky konania), konanie postupom podľa § 159 CSP zastavil.

19. Prekážka už začatého konania (§ 159 CSP) patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky a
vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom

istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie jej existencie je stav v čase začatia
konania, pričom na ňu musí súd prihliadať v ktoromkoľvek jeho štádiu.20. Prekážka už začatého konania je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou strán sporu,
ktorá znamená, že sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby, ako v konaní už skôr začatom (ich
procesné postavenie je bez právneho významu) a totožnosťou predmetu konania - teda žalobného

návrhu. Žalobný návrh sa skladá z dvoch zložiek. Prvou je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje porušenie alebo ohrozenie svojho
materiálneho práva, druhou je žalobný návrh (petit žaloby), t. j. presné označenie toho, čoho sa žalobca
domáha.

21. O rovnakú vec pôjde teda vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom
už bolo konanie začaté, pokiaľ sa týka rovnakého predmetu konania a totožných osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, pokiaľ rovnaký návrh vymedzený v žalobnom petite vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení. Pre posúdenie, či je daná prekážka litispendencie nie je významné, ako bol skutkový
dej posúdený po právnej stránke. O prekážku litispendencie pôjde aj vtedy, pokiaľ bol právny skutok v
neskoršom konaní právne kvalifikovaný inak, ako v konaní pôvodnom.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci a veci
vedenej pod sp. zn. 94Cbi/7/2024 (t. j. veci napadnutej ako prvej) nie je daná totožnosť ani v jednom z
rozhodujúcich kritérií určujúcich prekážku litispendencie. Rozdielnosť je daná osobou žalovaného v 2.
rade a rozdielnym žalobným návrhom, a to aj pokiaľ ide o popis skutkového deja, aj pokiaľ ide o petit

žaloby.

23. Odvolací súd naviac udáva, že je pravdou, že už vyslovením neúčinnosti právnych úkonov AXE
Capital Group SE (v žalobe presne špecifikovaných) v prospech žalovaného v 1. rade v celkovej
sume 33.065.127,- eur, vzniká povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty vyššie uvedené peňažné

plnenie, správca ho môže zapísať do konkurznej podstaty a následne (ak ho povinná osoba dobrovoľne
neuspokojí) ho vymáhať žalobou. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalobca ako „pán sporu“ žalobou
vymedzuje predmet konania a má právo (okrem iného) rozhodnúť, aký nárok uplatní a voči komu ho
uplatní. Ak žalobca ako správca majetku úpadcu uplatnil odporovacie právo vo vzťahu ku všetkým
označeným úkonom úpadcu voči rozdielnym osobám v rôznych sporoch, je to jeho právo a súd nemôže

„vnútiť“ žalobcovi „postupnosť“ uplatňovania jeho práv.

24. Podstatou odporovanej žaloby v konkurznom konaní je odstránenie právnej neistoty v otázke
posúdenia účinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, kde hmotnoprávnym následkom
vyslovenej neúčinnosti je povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie (resp. peňažnú náhradu) do dotknutej

konkurznej podstaty (§ 63 ZKR). Niet žiadneho procesného ani hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré
by bránilo žalobcovi jednou žalobou odporovať danému právnemu úkonu proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol (§ 62 ZKR) a zároveň sa domáhať poskytnutia peňažnej náhrady,
ako od toho, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, tak od toho, pre koho bolo na základe
právazodporovateľnéhoprávnehoúkonuzriadenéďalšieprávo(vrozsahu,koľkosananehovdôsledku

neúčinného právneho úkonu previedlo).

25. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu
uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalobcu v podanom odvolaní
dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP) a zároveň súd prvej inštancie pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav právny predpis nesprávne aplikoval (odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP).

26. Odvolací súd preto uznesenie o zastavení konania zrušil, nakoľko na jeho vydanie neboli splnené
procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP), a to vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.
V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Po zrušení rozhodnutia o zastavení konania, bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať
postupom podľa § 167 CSP a rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou.28.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.