Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Prčová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 5Pc/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925204370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925204370.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
5
5Pc/3/2025
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou V právnej veci navrhovateľky A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXXX/X, právne zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so
sídlom AK Revúca, Kúpeľná č. 487/19, proti druhému manželovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., D. XXXX/X, o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
5
5Pc/3/2025
I. Súd manželstvo A. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX a A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
23.07.1994 G. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., zväzok XX, ročník XXXX, str. XX,
por. č. 70, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
4
5Pc/3/2025
1.Návrhomdoručenýmsúdudňa21.11.2025,sanavrhovateľkadomáhalarozvodumanželstvasdruhým
manželom, ktoré bolo uzavreté 23.07.1994 v Rožňave. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo
účastníci uzavreli po ročnej známosti. Toto obdobie sa jej však s odstupom času zdá veľmi rýchle,
nakoľko sa s druhým manželom stretli možno raz mesačne na pár dní. Na oko žili manželia v zásade
harmonicky,alevmanželstvechýbaliemócie,porozumeniearovnocennákomunikácia,snahanaslúchať
jeden druhému. Manželia majú rozdielne povahy a rozdielne očakávania od plnohodnotného vzťahu, a
preto nie sú rovnocennými partnermi. V manželstve sa účastníkom narodili dve deti, ktoré už sú plnoleté.
Keď mala ich spoločná dcéra približne šesť rokov, začal manžel pracovať v zahraničí a manželia sa
začali viac odsudzovať. Ich vzťah ochladol, majú rôzne názory na bežné otázky spolužitia a riešenia
problémov. Navrhovateľka má vzhľadom na manželovu výbušnú a agresívnu povahu z manžela strach.
Ku dňu podania návrhu spoločne nekomunikujú asi tri mesiace, ani intímne spolu nežijú. Ich manželstvoje len formalita. Vyše 30 rokov podľa navrhovateľky manželstva fungovalo v zmysle „držania huby a
kroku“, kde ona bola vždy tá submisívna, aby „bolo dobre“. Preto nevidí cestu k obnoveniu manželstva.
2. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní doplnila dôvody návrhu na rozvod manželstva
tak, že manželia už dlhodobo fakticky žijú iba vedľa seba a mentálne ani fyzicky jeden druhého
nezdieľajú. Manžel pracuje dvadsať rokov v zahraničí, čo postupne viedlo k odcudzeniu manželov a k
ochladnutiu ich vzťahu. Manželia si prestali rozumieť, z ktorého dôvodu si navrhovateľka zaobstarala
psa, aby nejako vydržala čas neprítomnosti manžela. Manžel na ich spoločného psa žiarlil a tvrdil, že
ho má navrhovateľka radšej ako jeho. Zo strany manžela navrhovateľke chýbala empatia. Na úmrtie
spoločného psa, ku ktorému mala navrhovateľka veľmi blízky vzťah, druhý manžel nijakým spôsobom
nereagoval a nezdieľal s ňou jej bolesť. Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej poukázala na dlhodobý
alkoholizmus zo strany druhého manžela, ktorý on popieral a odmietal riešiť napriek tomu, že ho o
to navrhovateľka opakovane žiadala. Uviedla, že užívanie alkoholu zo strany druhého manžela je v
podstate na dennej báze a spôsobuje vo večerných hodinách poruchy v komunikácii manželov. Táto
je v súčasnosti už tak narušená, že ani jeden z nich nemá potrebu zmeniť sa a urobiť niečo pre to,
aby došlo k obnove manželského spolužitia. Od augusta 2025 manželia nežijú v spoločnej domácnosti,
intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária. Navrhovateľka manžela informovala o tom, že bude
podávať návrh na rozvod, pričom manžel spočiatku tvrdil že v manželstve chce zotrvať, avšak neurobil
ničpreto,abyakýmkoľvekspôsobomzmenilto,čomujezostranynavrhovateľkyvytýkanéačospôsobilo
citové ochladnutie. Navrhovateľka má z manžela strach, pretože keď je pod vplyvom alkoholu, hádže
predmety, je vulgárny, nemá kontrolované správanie a prejavuje sa agresívne, aj v prítomnosti cudzích
osôb. Opísala konkrétny incident, ku ktorému malo dôjsť v auguste 2025 na spoločnej chalupe manželov
a ich priateľov, kde manžel hodil po slovnej výmene názorov o stenu sklenenú fľašu.
3. Druhý manžel sa k návrhu písomne nevyjadril. Na súdnom pojednávaní s rozvodom manželstva
súhlasil, nesúhlasil však s dôvodmi rozpadu manželského vzťahu, ako boli prezentované zo strany
navrhovateľky. Nesúhlasil s tým, že je alkoholik, uvedené výslovne poprel, ani s tým, že má agresívne
správanie. Potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že od augusta 2025 nežijú v spoločnej domácnosti. Keď je on
v práci, teda mimo bydliska, tak sa navrhovateľka zdržiava v domácnosti, a keď sa z práce vráti domov,
tak sa v tomto čase navrhovateľka zdržiava mimo domácnosti. Potvrdil, že o úmysle navrhovateľky
požiadať o rozvod manželstva vedel, navrhovateľka ho o tom informovala v októbri 2025. Potvrdil tiež,
že sa navrhovateľka zdôverila deťom, že sa manžela bojí, čo mu deti následne tlmočili. Uviedol, že za
celý život vybuchol maximálne tri alebo štyrikrát, z čoho jedenkrát sa jednalo o incident opísaný právnou
zástupkyňou navrhovateľky. Manžel opísal incident a dôvod jeho vzniku čiastočne odlišným spôsobom,
ako právna zástupkyňa navrhovateľky. Vyjadril presvedčenie, že k podaniu návrhu na rozvod došlo kvôli
najlepšej priateľke navrhovateľky, ktorá je výrečná a ktorá ju ovplyvňuje, pričom navrhovateľka preberá
jej názory. On bol jediný schopný navrhovateľkinej priateľke oponovať. Keďže bol kvôli práci často mimo
domu, navrhovateľka sa priateľkou často stretávala na spoločnej chate a preberala jej názory, zastávala
sa ich a priateľku chránila, dokonca aj na jeho úkor.
4. Súd sa v priebehu konania, v úvode pojednávania, pokúsil o zmier manželov a ponúkol im účasť
v manželskej poradni. Toto právna zástupkyňa navrhovateľky v mene navrhovateľky striktne odmietla.
5. Dokazovanie súd vykonal výsluchom druhého manžela a oznámením o uzavretí manželstva.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k zisteniu nasledujúceho skutočného stavu veci:
6. Navrhovateľka a druhý manžel uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C.. Z manželstva pochádzajú
dve už plnoleté deti. Navrhovateľka manželstvo s druhým manželom dlhodobo vníma tak, že žili
„na oko“ harmonicky, ale v manželstve chýbali emócie, porozumenie a empatia, ako aj rovnocenná
komunikácia zo strany druhého manžela. Navrhovateľka sa vo vzťahu s manželom cítila submisívna a
prispôsobovala sa mu, aby „bolo dobre“. Keď mala spoločná dcéra manželov približne 6 rokov, začal
manžel pracovať v zahraničí, čo tiež spôsobilo, že sa manželia začali jeden druhému odsudzovať. Súd
v konaní nemal preukázané tvrdenie navrhovateľky o tom, že druhý manžel má výbušnú a agresívnu
povahu, ani tvrdenie o nadmernom užívaní alkoholu zo strany druhého manžela, ktoré tento poprel.
Ich nepreukázanie však nevylučuje existenciu navrhovateľkou tvrdeného subjektívneho pocitu strachu
z manžela a jej dlhodobej vnútornej nespokojnosti s fungovaním manželského vzťahu a manželstva ako
takého, ktorý navrhovateľka verbalizovala aj pred spoločnými deťmi. Z tvrdenia samotného manžela súd
považoval za preukázané, že tri až štyrikrát počas trvania manželstva vybuchol.7. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd tiež preukázané, že od augusta 2025 účastníci
nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nemajú spoločný účet. V čase, keď sa
druhý manžel zdržiava pracovne v zahraničí, je navrhovateľka v ich poslednej spoločnej domácnosti
a v čase jeho prítomnosti doma, z domácnosti odchádza. Súd mal preukázané, že navrhovateľka
druhého manžela o úmysle podať návrh na rozvod manželstva informovala v mesiaci október
2025. Napriek tomu druhý manžel do termínu súdneho pojednávania neuskutočnil žiadne reálne
kroky za účelom obnovy manželského spolužitia. Navrhovateľka v písomne podanom návrhu, aj na
súdom pojednávaní, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, striktne odmietla možnosť obnovenia
manželského spolužitia.
8. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení (ďalej aj Zákon o rodine) manželstvo
je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť
manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
10. Podľa § 2 Zákona o rodine manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“)
snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“),
alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1) (ďalej len „orgán cirkvi“).
Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú
manželstvo.
11. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa ust. § 19 ods. 2 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Z vyššie citovaných ustanovení § 1 a 2 Zákona o rodine vyplýva, že manželstvo je dobrovoľným
zväzkom muža a ženy a vzniká na základe dobrovoľného súhlasu budúcich manželov s jeho uzavretím.
Podmienka dobrovoľnosti existencie manželstva je podmienka sine qua non, teda taká, bez ktorej
manželstvo nemôže existovať. Tak ako sa vyžaduje dobrovoľný súhlas oboch budúcich manželov pre
vznikmanželstva,takjenevyhnutnýajdobrovoľnýsúhlasobochmanželovsjehoďalšímtrvaním.Nikoho
nemožno nútiť v manželstve zotrvávať.
17. V predmetnej veci navrhovateľka jednoznačne a opakovane, prvýkrát v čase podania návrhu na
rozvod manželstva a druhýkrát na súdom pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne, vyjadrila
jednoznačné stanovisko, že v manželstve zotrvať nechce. Hoci druhý manžel na súdnom pojednávaní s
rozvodom súhlasil, vo vzťahu k presvedčeniu navrhovateľky rozviesť sa vyjadril názor, že je ovplyvnené
treťou osobou – jej najlepšou priateľkou. Vzhľadom na okolnosti danej veci súd nemal dôvod pochybovať
o autentickosti postoja navrhovateľky ďalej v manželstve s druhým manželom nezotrvať. Tvrdenie
manželaoovplyvnenívôlenavrhovateľkyzostranytretejosobyvkonanížiadnymspôsobompreukázané
nebolo. Okrem toho sa súdu sa nejaví ako pravdepodobné, že v prípade, ak by navrhovateľka voči
fungovaniu manželstva nemala dlhodobé a vážne výhrady, tak by (ako situáciu pred súdom prezentoval
druhý manžel) bez vážneho dôvodu, náhle, po jednom konflikte, začala odmietať akýkoľvek osobnýkontakt s manželom, opúšťať spoločnú domácnosť vždy, keď je v nej manžel prítomný, zrušila spoločný
účet, odmietala s manželom ďalej spoločne hospodáriť a pred súdom prezentovala nemennú vôľu
v manželstve ďalej nezotrvať.
18.Naprieksúhlasuobochmanželovsrozvodommanželstvasúdvkonanískúmal,čirozvratmanželstva
je vážny a trvalý ako aj príčiny, ktoré k nemu viedli. Na základe zisteného stavu veci mal za to, že zo
strany navrhovateľky je vzťah voči manželovi dlhodobo vážne narušený. Je zrejmé, že navrhovateľka sa
vovzťahusdruhýmmanželomnecítivypočutá,šťastnáanispokojná,naopak,cíti,žemanželnereflektuje
jej skutočne existujúce potreby a očakávania. Manžela sa bojí. To, že manžel pocity navrhovateľky
nevníma alebo odmieta neznamená, že nie sú prítomné, ani že na existenciu jej pocitov nie sú dané
objektívne dôvody. Navrhovateľka existenciu strachu z manžela už v minulosti verbalizovala aj pred
spoločnými deťmi. Prítomnosť ňou tvrdených pocitov potvrdzuje aj skutočnosť, že pred niekoľkými
mesiacmi opustila spoločnú domácnosť a v tejto sa zdržiava iba v čase neprítomnosti manžela. Manželia
teda dlhodobo, ku dňu rozhodnutia súdu minimálne päť mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti,
intímne sa nestýkajú, nekomunikujú a spoločne nezabezpečujú potreby rodiny. Navrhovateľka zrušila
spoločný účet a s manželom spoločne nehospodári. Z týchto skutočností je nepochybné, že manželstvo
účastníkov neplní účel, ktorým v zmysle vyššie citovaného § 18 Zákona o rodine je, aby manželia
spolu žili, boli si verní, vzájomne rešpektovali svoju dôstojnosť, pomáhali si, starali sa spoločne o deti
a vytvárali zdravé rodinné prostredie. Z nemenného postoja navrhovateľky, ktorá odmietla aj účasť
na manželskej poradni vyplýva, že ani do budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie vzťahov medzi
manželmi a obnovenie manželského spolužitia. Preto súd rozvrat manželstva považoval za trvalý, a
vychádzajúc z ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo účastníkov rozviedol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli zistené také okolnosti prípadu, pre
ktoré by bolo dôvodné náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať.
Poučenie:
2
5Pc/3/2025
Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenia.Odvolanie
sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.