Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Duman
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/38/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324203654.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek
senátu: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
XXX/XX, D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, D. (bez adresy), t. č. G. XXX/X, E. H., o 1 160 €, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22.01.2025 č. k. 35C/107/2024-27, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku sa odmieta.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1 160 € (výrok I) a náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
2. Včasným odvolaním žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Predniesol, že z dôvodu odcudzenia dokumentov nedokázal
predložiť dôkazy, že žalobkyňa si od neho požičala vyššiu sumu peňazí, že jej platil opravy auta, že súd
by dokázal vykonať šetrenie pohybov na jej účte, že faktúry, za veci, ktoré platil, zmizli, že žalobkyňa mu
z mobilu vymazala správy, donútila ho mať účet aj na jej meno, takže mala prístup k jeho dokumentom
a peniazom a len čo si otvoril vlastný účet, žalobkyňa ho vyhodila z domu, zablokovala mu prístup k účtu
a všetky dokumenty odcudzila.
3. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti napadnutému
rozsudku podala oprávnená osoba – strana sporu (§ 359 CSP), skúmal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 a contrario CSP) na základe obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) najskôr jeho
prípustnosť [§ 356 písm. b) CSP] a dospel k záveru, že takéto odvolanie nie je proti napadnutému
rozsudku pre zmeškanie prípustné.
4. Civilný sporový poriadok všeobecne pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré
má formu rozsudku (§ 355 ods. 1 CSP). Z tohto pravidla ale stanovuje výnimky týkajúce sa skrátených
foriem rozsudkov, ktoré boli vydané na základe uznania alebo vzdania sa nároku [§ 356 písm. a) CSP]
alebo pre zmeškanie [§ 356 písm. b) CSP]. Tieto rozsudky sa vyznačujú zjednodušenou podobou,
pretože súd nimi nerozhoduje po vykonaní dokazovania a posúdení veci samej, ale ich vydáva bez
hmotnoprávneho vyhodnotenia žalobou uplatneného nároku a po splnení podmienok stanovených
procesnými predpismi, ktoré súvisia so správaním strán počas súdneho konania. Preto sa kladú aj nižšie
nárokynaodôvodnenietýchtorozsudkov,ktorétakobsahujelenstručnúidentifikáciuprocesnéhonároku
a právny dôvod vydania rozsudku (§ 275, § 279, § 285 a § 289 CSP).
5. V prípade rozsudku pre zmeškanie (či už žalobcu alebo žalovaného) v zásade platí, že odvolanie
voči nemu nie je prípustné. Civilný sporový poriadok určuje výnimku z tohto pravidla, ktorá pripúšťa
podanie odvolania proti takémuto rozsudku len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie.
Ako každú výnimku, aj túto treba vykladať zužujúco. Podmienkami na jeho vydanie preto nemožno
stotožňovať s podmienkami vyplývajúcimi z § 365 CSP, najmä nemožno nimi rozumieť podmienku
správne a úplne zisteného skutkového stavu, či správneho právneho posúdenia veci. Podmienkami na
vydanie rozsudku pre zmeškanie sú preto popri procesných podmienkach, ktoré sú predpokladom navydanie akéhokoľvek rozhodnutia vo veci samej (§ 161 ods. 1 CSP), najmä podmienky viažuce sa na
vydanie rozsudku práve v takejto forme. V prípade rozsudku pre zmeškanie žalobcu sú tieto podmienky
upravené v § 273 CSP. Odvolanie proti takémuto rozsudku bude preto prípustné len vtedy, ak odvolateľ
v rámci odvolacích dôvodov namietne nedodržanie aspoň niektorej z podmienok určených v citovanom
ustanovení.
6. Odvolateľ tak môže súdu prvej inštancie vyčítať, že nešlo o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, že
mu uznesením neuložil povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe, alebo že žalovaný túto
povinnosťsplnil,aleboževuznesenínebolriadnepoučenýonásledkochnesplneniauloženejpovinnosti,
prípadne, že uznesenie mu nebolo doručené do vlastných rúk.
7. Žalobca v odvolaní proti žiadal rozsudok pre zmeškanie zrušiť „z dôvodu nedostatočného šetrenia“
a prednášal pritom skutkové tvrdenia, ktoré sa však netýkali podmienok na vydanie rozsudku pre
zmeškanie podľa § 273 CSP, ale sporu samotného. Ani tvrdenie, že nemohol predložiť dôkazy, lebo
mu boli odcudzené, nie je argumentom, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa §
273 CSP neboli splnené. Uznesením podľa § 273 písm. a) CSP sa totiž ukladá povinnosť písomne sa
vyjadriť k žalobe, takže prípadná nemožnosť predložiť dôkazy nijako nesúvisí s nemožnosťou sa vôbec
písomne vyjadriť. Inak povedané, to, že žalovanému boli určité dokumenty odcudzené, nevysvetľuje,
prečo nemohol súdu doručiť podanie (vyjadrenie k žalobe), ktoré od neho súd prvej inštancie vyžadoval
uznesením vydaným podľa § 273 písm. a) CSP. Tento argument žalovaného sa netýka podmienok podľa
§ 273 CSP, ale samotnej dôkaznej pozície žalovaného.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
napadnutému rozsudku nie je podľa § 356 písm. b) CSP prípustné, a preto ho podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol (výrok I).
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a čl.
4 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať.
Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov
konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej
právnej veci obsahom a účelom najbližšia, je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa zaoberá náhradou
trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje
rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého
rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania
zavinil odvolateľ svojím neprípustným odvolaním, preto treba náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1
v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP priznať protistrane, ktorou je v tomto prípade žalobkyňa. V dôsledku toho
odvolací rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho
konania (výrok II).
10. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno
podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Vdovolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.