Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20P/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202884
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5625202884.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci starostlivosti

o maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody č. 9, Ružomberok, IČO: 30 794 536,
deťa rodičov - matky C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, F. a otca G. B., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom D. H. XXX/XX, F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. Rk-10P/15/2023 zo dňa 27. 7. 2023 v časti
o bežnom výživnom na maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX zvýšeným výživným vo výške 190 € mesačne, vždy do 15. dňa toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 1. 9. 2025.

II. Zameškané výživné za obdobie od 1. 9. 2025 do 31. 1. 2026 v sume 200 € je otec povinný
splácať spolu s bežným výživným v 10 € mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 26. 8. 2025 návrh na zvýšenie výživného na

maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX. Vo svojom návrhu uviedla, že maloletá A. jej bola zverená do jej
starostlivosti. Otec bol povinný prispievať na jej výživu v sume 150 €. V zmysle rozsudku zo dňa 23. 5.
2023 navrhla zvýšenie bežného výživného z pôvodnej sumy 150 € na sumu 250 € na mesiac, nakoľko
maloletá A. nastupuje od septembra 2025 do materskej škôlky v Štiavničke a v súvislosti so zvýšenými
výdavkaminastravu,poplatkydomaterskejškoly,oblečenie,obuvahygienu.Výživné,ktorébolourčené,
v súčasnosti nezodpovedá skutočným výdavkom. Žiadala, aby sa otec podieľal aspoň takouto formou
na starostlivosti o maloletú A.. Domnievala sa, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie

výživné.
2. Súd vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
3. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.:
Rk-10P/15/2023-71zodňa27.7.2023,ktorýmbolomaloletáA.zverenádoosobnejstarostlivostimatkys
tým,žeobidvajarodičiabudúmaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetok.Otecbolzaviazanýprispievať
na výživu maloletej výživným vo výške 200 € mesačne, z toho 150 € na bežné výživné a suma 50 €
mesačne bola určená na tvorbu úspor, a to počnúc dňom 23. 5. 2023. Pri poslednom rozhodnutí súd

vychádzal zo skutočností, že maloletá A. mala takmer 3 roky. Žila s matkou v spoločnej domácnosti
na ubytovni. Matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok spolu s rodinnými
prídavkami vo výške 370 €, z čoho uhrádzala bývanie a stravu. Výdavky predstavovali mesačne 30 €
na mlieko, 100 € na plienky, hygienu a lieky a ostatné potreby, nájomné 119,80 €. Obidvaja rodičia malijednu vyživovaciu povinnosť. Otec býval v 2 – izbovom prenajatom byte, výdavky na nájom boli 380 €
mesačne, jeho príjem bol v čistom 700 € mesačne. Otec sa s dcérou stretával každé tri týždne, z dôvodu,
že pracoval v zahraničí, stretávanie prebiehalo za prítomnosti matky. Z potvrdenia o príjme otca za

obdobie od júla 2022 do júna 2023 vyplývalo, že jeho priemerná čistá mzda aj s daňovým bonusom
predstavovala sumu 707,50 €.
4. S rodičmi bolo dňa 21. 10. 2025 vykonané informatívne stretnutie, pričom koordinátor súdu zistil
nasledovné pomery: Otec je slobodný, pracuje ako zvárač. Dosiahol najvyššie vzdelanie stredoškolské
s maturitou. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku, jej príjem predstavuje 410 € plus prídavky

na deti, mesačné výdavky uviedla strava – 200 €, ošatenie – 200 €, byt – 140 €, škôlka + strava 80 €,
strava v školskej jedálni – 30 €, hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní. Otec s podaným návrhom
nesúhlasil. Bol ochotný platiť výživné vo výške 190 €, s čím však matka nesúhlasila. Otec sa dieťaťom
sa nestretáva, pričom ako dôvod uviedol zlú komunikáciu s matkou. Uviedol priemerný čistý príjem zo
zamestnania je asi 750 € mesačne, iný príjem nemá, medzi mesačné výdavky uviedol: nájomné – 400
€, výživné na maloletú A. – 150 €, šetrenie pre mal. A. – 50 €, ostatné výdavky – 200 €, hnuteľný a

nehnuteľný majetok nevlastní.
5. Zo správy zamestnávateľa otca súd zistil, že jeho priemerný mesačný zárobok aj s daňovým bonusom
za obdobie od decembra 2024 do novembra 2025 bol 846,37 € mesačne.
6. V súčasnej dobe, zo správy o prešetrení pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 29. 9. 2025 vyplýva,
že s matkou maloletého bol vykonaný pohovor a v domácnosti bola dňa 19. 9. 2025 vykonaná návšteva.

Matka s dcérou a jej mladšou dcérou býva u svojich rodičov v ich dvojizbovom byte, ktorý je v ich
osobnomvlastníctve.Matkazdieľajednuizbuspoločnesdeťmi.Izbajekompletnezariadenáaposkytuje
deťom priestor na spánok, hru a učenie. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je
650 € spolu s prídavkami. Medzi jej výdavky patrí príspevok na chod domácnosti sumou 110 €, strava
200 €, výživné 150 €. Výdavky na maloletú sú škôlka 90 € spolu so stravou a bežné výdavky 150 €. A.

chodí do MŠ I. H. v Ružomberku. Pediatrom je C. J.. Prekonala bežné detské ochorenia. Pri návšteve
sa matka vyjadrila, že otec platí výživné pravidelne, ale nemá záujem sa stretávať s dieťaťom. Ďalej
uviedla, že výdavky spojené s dieťaťom sa zvýšili, pretože dieťa nastúpilo do predškolskej triedy. Matka
nemala záujem sa s otcom dohodnúť na inej sume ako uviedla v návrhu. S otcom dieťaťa bol vykonaný
pohovor a bola vykonaná návšteva v domácnosti dňa 26. 9. 2025. Otec uviedol, že býva v dvojizbovom

prenajatom byte, má ho kompletne zariadený. V byte sa nachádza kúpeľňa, toaleta kuchyňa, obývačka
a spálňa. Pracuje ako zvárač. Jeho príjem je 750 € plus daňový bonus. Medzi jeho výdavky patrí nájom
400 €, mobil 20 €, výživné 150 €, šetrenie pre maloletú A. 50 €, bežné výdavky 200 €, pohonné hmoty
50 €. S podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že s dieťaťom sa nestretáva, pričom ako dôvod uviedol
zlú komunikáciu s matkou. Otec dieťa nevidel približne rok, pretože pracoval v zahraničí. Keď si dieťa

vyžadoval, matka nebola ochotná ho vydať a komunikácia sa obnovila až po jeho odchode. Súčasnú
výšku výživného považoval za dostatočnú.
7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vyplýva, že matka od augusta 2024
poberala do januára 2025 rodičovský príspevok vo výške 345,20 € mesačne. V mesiaci február až
september 2025 rodičovský príspevok vo výške 351,80 € mesačne. V roku 2024 pobrala prídavky na

deti od januára do júla v sume 60 € mesačne, od augusta do decembra v sume 120 € mesačne, v roku
2025 poberala prídavky na deti v sume 120 € mesačne, a to na deti A. B., nar. XX. X. XXXX a F. D.,
nar. X. X. XXXX.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň 19. 1. 2026. Pojednávania sa zúčastnil otec a kolízny opatrovník.
Matka sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila vážnymi dôvodmi, ani

nepožiadala z vážnych dôvodov o odročenie pojednávania. Predvolanie na termín pojednávania jej
bolo doručené dňa 12. 11. 2025, t. j. riadne a včas, z uvedeného dôvodu súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti matky. Otec na pojednávaní zopakoval, že žije sám. Jeho príjem je okolo 700 – 800
€ mesačne. Nájom aj s energiami platí 380 € mesačne, na jedlo má výdavky okolo 200 € mesačne,
cestovanie do zamestnania 50 € mesačne, ešte má nejaké výdavky na oblečenie. Platí pravidelne 150 €

na bežné výživné a 50 € na úspory. S dcérou sa nestretáva, nakoľko s matkou je zložitejšia komunikácia,
návrh na úpravu styku zatiaľ nepodal. S dcérou bol naposledy pred dvomi rokmi. Hnuteľný a nehnuteľný
majetok nevlastní. Kolízny opatrovník uviedol, že oproti poslednému rozhodnutiu sa pomery na strane
matky výrazne nezmenili, otec prejavil ochotu matke prispievať na škôlku sumu 40 € mesačne, to jest
polovičným výdavkom, matka s uvedeným nesúhlasila, preto navrhol návrh matky v celom rozsahu

zamietnuť.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právopodieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo
k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj rodičov, preto bol dôvod na zmenu súdneho
rozhodnutia o výške výživného. Súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu.
Pri úprave výšky výživného súd vychádzal zo skutočností, že oproti poslednému rozhodnutiu maloletá

A. od 1. 9. 2025 začala navštevovať materskú školu, s čím teda vznikli zvýšené výdavky. Matke pribudla
jedna vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, a to k F. D., nar. X. X. XXXX. Matka je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 410 €, žije s deťmi u svojich rodičov, ktorým prispieva na chod
domácnosti podľa tvrdenia pri šetrení kolíznym opatrovníkom sumou 110 € mesačne a podľa tvrdenia
pred koordinátorom súdu sumou 140 €, a teda výdavky na bývanie sú približne na tej istej úrovni,

ako keď bývala sama s dieťaťom na ubytovni. Výdavky na stravu uviedla 200 € mesačne, na škôlku
90 € mesačne a bežné výdavky 150 € mesačne. Otec naďalej žije sám v 2 – izbovom byte. Jeho
priemerný mesačný príjem sa o niečo zvýšil na sumu 846,37 €, oproti poslednému rozhodnutiu sa
s dieťaťom nestretáva, na výživu dieťaťa prispieva určeným výživným a súčasne prispieva na tvorbu
úspor. Nad rámec bežného výživného iné finančné prostriedky matke neposkytol. Matke daroval len

kočík. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd zvýšil výživné na sumu 190 € mesačne, v čom sú
zohľadnené zvýšené výdavky na škôlku maloletej A.. Výšku výživného upravil od mesiaca, v ktorom
maloletá nastúpila do materskej školy. Súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že otec sa v súčasnej dobe
s dcérou nestretáva. Súd dospel k záveru, že suma 190 € plne zodpovedá zisteným pomerom, veku
a potrebám maloletého dieťaťa, ako i majetkovým a zárobkovým pomerom otca.

14. Keďže súd upravil vyživovaciu povinnosť od 1. 9. 2025, otcovi vzniklo zameškané výživné za obdobie
od 1. 9. 2025 do 31. 1. 2026 v sume 200 € (5 mesiacov krát 40 €, t. j. suma, o ktorú bolo výživné
zvýšené), toto súd povolil otcovi splácať v 10 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, využijúc
§ 2 Civilného mimosporového poriadku, § 232 Civilného sporového poriadku, keď prihliadol na tú
skutočnosť, že príjem otca sa síce mierne zvýšil, avšak nie až na takú mieru, aby mohol splatiť výšku

zameškaného výživného naraz. Zameškané výživné súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným
tiež k rukám matky dieťa, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou
výhody splátok.

15. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

16. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. V tomto konaní návrh na náhradu trov konania nebol podaný, z uvedeného dôvodu súd rozhodol
tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo
rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Ak vo veciach starostlivosti súdu o

maloletých súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda
schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým
bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu

k maloletému podľa § 370 a nasl. CMP.