Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/215/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202980
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225202980.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: D. D. C.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XX, F. - B., v konaní zastúpená: Zuzana Kamenská,

advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Námestie SNP 478/19, Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
a otca: B. G. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX, G. J., korešpondenčná adresa: K. XX,
F., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava II č. k. 2P/64/2025-27 zo dňa 20.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Eur mesačne do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k jej rukám, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a aby zároveň
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou článku 5 a ustanovenia § 35 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“), ustanovení § 2 ods. 1, § 360, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1 vete prvej, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a článku
3 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že nateraz nie sú dané zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to naliehavosť veci a potreba okamžitej
bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, v dôsledku čoho návrhu matky
nevyhovel a zamietol ho. Mal za to, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov
medzi účastníkmi, a to za akýchkoľvek okolností prípadu, ale má slúžiť výlučne v prípadoch, ktorých

riešenie neznesie odklad. Návrh matky považoval za nedôvodný. Vychádzajúc z návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, aj to bez uvedenia všetkých verejne dostupných informácií o otcovi,súd prvej inštancie nemal existenciu naliehavej potreby okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania navrhovaným spôsobom osvedčenú. Uviedol, že rodiča nemajú právne relevantne
upravené práva a povinnosti voči maloletému, vrátane vyživovacej povinnosti otca voči maloletému

a svoje rodičovské práva a povinnosti voči maloletému realizujú na základe rodičovskej dohody
uzatvorenej dňa 20.12.2021, ktorú však nepredložili súdu na schválenie. Rodičia túto rodičovskú dohodu
realizovali nekonfliktne a dobrovoľne až do začiatku roku 2024, kedy ju otec podľa tvrdenia matky v časti
platenia výživného začal porušovať, keď prestal platiť dohodnuté mesačné výživné vo výške 1.100,-
Eur. Odvtedy otec platí minimálne výživné, nepravidelne a po urgenciách matky. V roku 2024 otec

zaplatil výživné spolu vo výške 2.635,- Eur a v roku 2025 iba vo výške 200,- Eur, pričom na výživu,
starostlivosť a výchovu maloletého neprispieva ani žiadnym iným spôsobom. Poukázal, na tvrdenie
matky, že otec s ňou nekomunikuje, avšak nepredložila žiadny dôkaz (napr. správy, e-mail), z ktorého
by vyplývalo, že túto situáciu s otcom chcela riešiť mimosúdne, že riešila s otcom neplatenie výživného,
že zisťovala, prečo otec neplatí výživné v dohodnutej výške a či došlo k nejakej zmene na jeho strane.
Ďalej uviedol, že matka nepredložila žiadny dôkaz, že napríklad žiadala o pomoc a poradenstvo v

tejto veci kolízneho opatrovníka. Javilo sa mu, že matka nevyčerpala všetky dostupné mimosúdne
prostriedky na riešenie danej veci, naopak iba pasívne čakala, či otec začne opätovne rešpektovať ich
pôvodnú dohodu, ktorú keď po dlhšom čase nerešpektoval, rovno podala návrhy na súd za účelom
autoritatívneho rozhodnutia súdu. Podľa matky, i napriek neplateniu výživného otcom, sa o maloletého
riadne sama stará, zabezpečuje finančne (z jej úspor) všetky jeho potreby, pričom jej v starostlivosti o

maloletého finančne a poskytnutím bývania (matka býva s maloletým v byte, ktorý je vo vlastníctve jej
matky) pomáha aj jej matka. Súd prvej inštancie konštatoval, že nateraz nezistil, a matka to neosvedčila,
že by v danej situácii existovala potreba, bez zisťovania názoru otca a jeho finančnej, majetkovej,
bytovej a sociálnej situácie, neodkladným opatrením mu nariadiť povinnosť platiť výživné na maloletého
v nevyhnutnom rozsahu, pretože by inak mohlo dôjsť napríklad o ohrozeniu života, zdravia alebo vývoja

maloletého. Nateraz nemal možnosť zistiť stanovisko otca, či sa vôbec fakticky nachádza na území
Slovenskej republiky (matka uvádzala, že pracuje v Rakúsku a v Nórsku), či skutočne neplatí výživné
na maloletého a ak áno, aký má dôvod, zistiť jeho finančnú, majetkovú, bytovú a sociálnu situáciu,
ktorými skutočnosťami sa prvoinštančný súd bude zaoberať až v konaní vo veci samej, v ktorom po
vykonaní náležitého dokazovania bude môcť rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému

je v jeho najlepšom záujme, vrátane uloženia vyživovacej povinnosti otca na maloletého v konkrétnej
výške zohľadňujúc jeho potreby a možnosti a schopnosti otca. Dal rodičom do pozornosti, že v konaní vo
veci samej vedenej pod sp. zn. 2P/61/2025 nariadil tzv. informatívny výsluch rodičov na deň 16.12.2026
(správne malo byť uvedené 16.12.2025).

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP s spojení s § 62 CMP. Uviedla, že stanovisko súdu prvej inštancie

k tomu, že nevyčerpala všetky dostupné mimosúdne prostriedky a nepredložila súdu žiadny dôkaz o
tom, že sa neplatenie výživného pokúšala s otcom riešiť mimosúdne a že nepredložila súdu žiadny
dôkaz, že napríklad o pomoc a poradenstvo v tejto veci žiadala kolízneho opatrovníka maloletého,
považuje za rozporné so zákonom, nakoľko zo Zákona o rodine, z CMP, ani zo žiadneho iného
všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť pred podaním návrhu poslať otcovi

a následne preukázať súdu mimosúdnu výzvu na zaplatenie výživného, a rovnako nemá zákonnú
povinnosť pred podaním návrhu žiadať o pomoc kolízneho opatrovníka, ktorý v tom čase ani nebol
kolíznym opatrovníkom maloletého. Dodala, že keby sa vedeli dohodnúť mimosúdne, nemala by dôvod
podať na súd návrh na určenie výživného. Ku konštatovaniu prvoinštančného súdu, že iba pasívne
čakala, či otec začne rešpektovať ich pôvodnú dohodu a keď ju nerešpektoval, rovno podala návrh,

uviedla, že uvedený názor súdu považuje za rozporný s jej tvrdením uvedeným v návrhu na str. 3 („Matka
sa vždy snažila s otcom dohodnúť a nechcela vec riešiť súdnou cestou, avšak otec nesplnil jeho sľuby
a výživné na syna nezaplatil, dokonca prestal s matkou komunikovať“), pričom nebolo preukázané,
že by jej tvrdenie bolo nepravdivé. Na preukázanie snahy o mimosúdne riešenie výživného predložila
komunikáciu s otcom. Namietala, že by súd prvej inštancie nemal možnosť zistiť stanovisko otca a má

za to, že súd, mal možnosť zistiť stanovisko otca prostredníctvom zaslania výzvy na vyjadrenie sa na
adresu jeho trvalého pobytu, resp. aj na adresu jeho bydliska uvedenú v jej návrhu ako aj na jeho e-
mailovú adresu, ktorá bola súdu písomne oznámená dňa 29.09.2025. Zastávala názor, že súd prvej
inštancie v konaní nepostupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou a ďalšími základnými zásadamicivilného mimosporového konania, a preto napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne a nezákonné.
Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/03 z 24.04.2003 a na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 104/2010, 2 Cdo 105/2010. Tvrdila, že

skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia
byť preukázané dôkazmi, pretože zákon nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia súd vykonával dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu
spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujem dieťaťa.

Ďalej uviedla, že skutočnosť, že nemá k dispozícii vykonateľné rozhodnutie súdu, ju diskvalifikuje z
ďalších právnych možností riešenia neplatenia výživného na maloletého otcom, a to podania návrhu na
vykonanie exekúcie, ako aj podania trestného oznámenia. Poukázala na neochotu otca plniť si svoju
vyživovaciupovinnosťvočimaloletémuapredložiladôkazoplatbáchotcavroku2025,zktoréhovyplýva,
že otec poslal výživné spolu vo výške 280,- Eur. Ďalej poukázala na správu otca zo dňa 29.10.2025,
ktorá podľa jej názoru preukazuje, že otec si je vedomý neplnenia jeho vyživovacej povinnosti a ani

nenamieta jej tvrdenia o dlhodobom neplnení si vyživovacej povinnosti. Zastávala názor, že v danej
veci je potrebné prihliadať na jej mesačný príjem, ktorý považuje, vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletého, za nízky, pričom jej musí na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého prispievať jej
matka, čím je osvedčené nebezpečenstvo hroziace najlepšiemu záujmu maloletého, ako aj naliehavosť
potreby okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Mala za to, že súd prvej inštancie

napadnutým uznesením schvaľuje nezákonnú skutočnosť, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu
povinnosť žiadnou formou. Uviedla, že v konaní preukázala, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu
povinnosť a rodičovské povinnosti, a že je v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletého aspoň v
nevyhnutnomrozsahu,neodkladnýmopatrením,zaviazaťotcaplatiťvýživnénamaloletéhovsume500,-
Eur mesačne, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov, ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť

oboch rodičov. Bola toho názoru, že do rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu potreby ochrany práv a
právom chránených záujmov maloletého, najmä aby jeho výživa, bývanie, škola a aktívny šport, ako
aj ďalšie základné potreby, neboli ohrozené, je v záujme maloletého nariadiť otcovi platiť výživné v
nevyhnutnej miere formou neodkladného opatrenia.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadi

neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Eur
mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že toto neodkladné opatrenie bude trvať
do právoplatnosti konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenému na
Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 2P/61/2025.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že od rozchodu rodičov v roku 2011 žije maloletý s matkou,
ktorá zabezpečuje jeho starostlivosť, čo rešpektuje. Uviedol, že je otcom troch detí (okrem maloletého,
A. A., 19-ročnej študentky v Nitre a L. A., 17-ročného študenta v Moskve), voči ktorým má vyživovaciu
povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej maloletou dcérou, pričom náklady na
domácnosť si delia. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani významný majetok a býva v prenajatom byte.

Tvrdil, že v roku 2011 sa s matkou dohodli na mesačnom príspevku v sume 1.100,- Eur, ktorú dohodu v
období od roku 2011 až 2021 riadne a pravidelne plnil, pretože mal stabilný príjem zo zamestnania. Po
strate zamestnania v roku 2021 a následnom období nepravidelných príjmov zo zahraničných zákaziek
sa jeho finančná situácia výrazne zmenila, avšak napriek tomu sa podľa aktuálnych možností snažil
prispievať na potreby maloletého a zabezpečiť, aby jeho životná úroveň nebola negatívne ovplyvnená.

Uviedol, že v roku 2024 uhradil matke na výživu maloletého približne sumu vo výške 2.635,- Eur a
zároveň uhrádzal poplatky za veslársky klub vo výške približne 600,- Eur. V roku 2025 uhradil matke
sumu vo výške 1.050,- Eur a zároveň v priebehu roka zabezpečoval viaceré potreby maloletého, najmä
náklady na veslárske tréningy, súťaže a sústredenia v sume cca 1.115,- Eur, lyžiarsky výlet v sume 100,-
Eur, oblečenie v sume 200,- Eur a vreckové v sume 450,- Eur. Dodal, že uvedené výdavky predstavovali

doplnkovú formu zabezpečenia potrieb maloletého v období jeho dočasnej finančnej nestability, pričom
si uvedomuje, že nejde o štandardnú formu pravidelného výživného, avšak boli vynaložené výlučne
v prospech maloletého, s cieľom zabezpečiť mu primerané životné podmienky a kontinuitu v jeho
športových aktivitách.
Ďalejtvrdil,žesmaloletýmudržiavapravidelnýablízkykontakt,stretávajúsavždy,keďjenaSlovenskua

trávia spolu sviatky. Poukázal na skutočnosť, že každej rodinnej dovolenky alebo výletu, ktorý absolvuje
so svojou domácnosťou, má maloletý vždy možnosť sa zúčastniť, pričom v minulosti spolu absolvovali
dovolenky napríklad v Spojenom kráľovstve, Bulharsku, Grécku a Chorvátsku. Dodal, že v roku 2025z dôvodu zhoršenej finančnej situácie dovolenku neabsolvoval, pretože cestovať bez účasti syna
nepovažoval za správne.
K svojej aktuálnej finančnej situácii uviedol, že od roku 2024 je SZČO s nepravidelnými príjmami

závislými od objednávok, pričom zahraničné pracovné cesty sú nevyhnutnou súčasťou jeho práce a
sú hradené z pracovných výdavkov, tzn. nepredstavujú zvýšenie jeho životného štandardu, ale sú
podmienku dosahovania príjmu. Za rok 2025 dosiahol čistý príjem približne vo výške 14.200,- Eur,
k čomu predložil bankové výpisy. V súčasnosti eviduje nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení,
v súvislosti s čím komunikuje s príslušnými inštitúciami s cieľom uzavretia splátkových kalendárov

a stabilizácie jeho finančnej situácie. Poukázal na prehľad svojich mesačných výdavkov. Podľa jeho
vedomia náklady maloletého na veslársky klub a súťaže hradil on a stará matka maloletého. Uviedol, že
mesačnénákladymaloletéhonadovolenky,voľnočasovéaktivityavreckovépovažujezanadhodnotené,
najmä pri zohľadnení jeho priameho finančného zapojenia do zabezpečovania potrieb maloletého.
Zdôraznil, že si vždy uvedomoval svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému a jeho cieľom nikdy
nebolo vyhnúť sa jej.

Navrhoval, aby súd určil výživné na maloletého v sume 250,- Eur mesačne, ktorú sumu je schopný
dlhodobo a pravidelne uhrádzať bez rizika ďalšieho zadlžovania sa, a ktorá zohľadňuje jeho aktuálne
príjmové možnosti, nepravidelnosť príjmov a rozsah jeho vyživovacích povinností. Požiadal súd, aby pri
posudzovaní jeho príjmových možností vychádzal z jeho reálnych, preukázaných príjmov a skutočných
možností, ktoré doložil bankovými výpismi a prehľadom príjmov a výdavkov.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP a § 62 CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou

500,- Eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,

keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťamá právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd

v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné

opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

18. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

19. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím
námietkam matky sa žiadať doplniť nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od ich rozchodu
v roku 2011, odkedy faktickú osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva matka a otec ju akceptuje.

Výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému doposiaľ nebol upravený právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Rodičia si výkon svojich rodičovských práv a povinností k
maloletému upravili v roku 2011 rodičovskou dohodou, ktorá však nebola predložená príslušnému súduna schválenie. Na súde prvej inštancie sa aktuálne pod sp. zn. 2P/61/2025 vedie konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

21. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera je potrebné mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patria
predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou

pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez
zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v
nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie,
že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani
v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa

16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah
súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v danom
prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 366 CMP. Matka

maloletého žiadnym spôsobom neosvedčila, že by výživa maloletého bola aktuálne ohrozená alebo
že by maloletému hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený jeho život alebo zdravie, prípadne jeho
zdravý vývoj, preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na
nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Maloletý je od
roku 2011 vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, výchovu a jeho život

a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka s maloletým bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve jej matky (starej matky maloletého), v súvislosti s ktorým deklaruje iba výdavky na
zálohové platby, ktoré však uhrádza jej matka.
K odvolacej námietke matky, že je potrebné prihliadnuť aj na jej mesačný príjem, ktorý je vzhľadom
na odôvodnené potreby maloletého nízky, odvolací súd uvádza, že matka síce v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uviedla, že dosahuje mesačný príjem vo výške 800 - 900,- Eur, zároveň tvrdila,
že si hľadá nové zamestnanie a pripravuje sa na atestačnú skúšku v odbore klinickej psychológie, avšak
na podloženie ňou deklarovaných tvrdení súdu nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné
uvedené dovodiť. Odvolaciemu súdu tak neostáva iné, ako i v tomto ohľade konštatovať, že matka
ňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa výšky jej mesačného príjmu, snahy nájsť si nové zamestnanie

či zvýšiť si kvalifikáciu prípravou a následným absolvovaním atestačnej skúšky, nijako neosvedčila.
Súčasne odvolací súd berúc do úvahy matkou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletého
v sume 1.736,50,- Eur mesačne dospel ku konštatovaniu, že pokiaľ matka skutočne vynakladá na
maloletého ňou prezentovanú sumu, životný štandard maloletého je nadpriemerný a matka musí
disponovať i dostatočným množstvom finančných prostriedkov na ich vykrytie. V opačnom prípade by

išlo o nadhodnotenie mesačných výdavkov na odôvodnené potreby maloletého, kedy by súdu bolo
poskytnuté vyčíslenie výdavkov maloletého nereflektujúce na realitu.

23. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi, pretože zákon nepredpokladá,

aby súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladné opatrenia vykonával dokazovanie, v súvislosti s čím
poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ku ktorým zmienené najvyššie súdne autority dospeli za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že v súlade s aktuálne účinným procesným
kódexom, z dôvodu naliehavého charakteru konania o nariadení neodkladného opatrenia, nie je možné,

aby sa vo veci vykonávalo riadne a rozsiahle dokazovanie, tak ako je tomu v konaní o merite veci, preto
sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyz28.11.2012,sp.zn.6MCdo5/2012).Odvolacísúdsapretosnázorommatky

prezentovanom v odvolaní nemôže stotožniť, keď má za to, že súd pri osvedčovaní splnenia podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na osobitnú povahu tohto inštitútu síce rozhoduje bez
výsluchov a vyjadrení účastníkov a bez nariadenia pojednávania, avšak súčasne vychádza z tvrdení
uvedených v návrhu, ktoré zároveň musia byť podložené dôkazmi, z ktorých bude nepochybné, ženávrhom uplatnený nárok s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou existuje, pretože v opačnom
prípade návrhu nie je možné vyhovieť.

24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že matka neosvedčila také skutkové
okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca na výžive
maloletého, by základné potreby maloletého neboli zo strany matky zabezpečené. Rozhodnutie o
výživnom určeným neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu
amusívychádzaťzpravdepodobnýchskutkovýchtvrdení,zktorýchpotomnazákladeichindividuálneho

vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadnuc na vyššie uvedené
zásady a obsah návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom matka v podstate vôbec
neuviedla, v čom vidí ohrozenie výživy maloletého, ktorú skutočnosť sa neskôr vo svojom odvolaní
pokúsila sanovať všeobecnou formuláciou o potrebe ochrany práv a právom chránených záujmov
maloletého do rozhodnutia v konaní vo veci samej, odvolací súd splnenie podmienok pre určenie
výživného na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere nezistil. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca

voči maloletému (a to aj spätne od uplatnenia tohto nároku maloletého na výživné zo strany otca
matkou), rozhodne súd na základe vykonaného dokazovania v rámci konania vo veci samej po tom, čo
vykoná riadne dokazovanie za účelom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov maloletého a
odôvodnených potrieb maloletého a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotí možnosti
a schopnosti každého z rodičov prispievať na výživu maloletého.

25. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,

že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

26. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerovmaloletéhodieťaťapodľačlánku5a§35Zákonaorodine,§2ods.1,§360,§366CMP,§324,§

325ods.1,2písm.d),§326ods.1,§328ods.1,§329ods.1vetyprvej,ods.2CSPačlánku3Dohovoru
o právach dieťaťa a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov matkou navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci,
ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom
právnom posúdení veci za nedôvodné.

27. K námietke matky ohľadne súdom prvej inštancie konštatovanej potrebe využitia mimosúdnych
prostriedkov na riešenie danej veci mimosúdnou cestou pred podaním samotného návrhu odvolací súd
poznamenáva, že síce sa s predmetným názorom prvoinštančného súdu obsiahnutým v odôvodnení
napadnutého uznesenia nemôže stotožniť, nakoľko žiaden všeobecne záväzný právny predpis takýto

postup nepredpokladá, uvedené nič nemení na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne, a síce naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania autoritatívnym zásahom súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia nie je
daná, keď matka uvedené neosvedčila.

28.Keďžeodvolacísúdnevzhliadol,žebyvýživamaloletéhomalabyťbezneodkladnejúpravyvýživného
akokoľvek ohrozená, nakoľko jeho potreby (a to nielen základné, ale všetky matkou vyčíslené) sú
aktuálne uhrádzané a maloletý nijako nestráda, vychádzajúc potom z inštitútu neodkladného opatrenia
a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia § 366 CMP treba uzavrieť, že v prejednávanej veci neboli
naplnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

Pomery účastníkov konania totiž nevyžadujú okamžitý autoritatívny zásah súdu a nič nebráni tomu, aby
o výživnom bolo rozhodované až po riadne vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej (a to i s
priznaním výživného spätne ku dňu podania návrhu).

29. Vzhľadom na uvedené, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti,

na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.30. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).